Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 417/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. B. a N. B., obaja bytom Z., vedenej pod sp. zn.

, a sťažnosť Ing. M. K. a E. K., obaja bytom K., vedenej pod sp. zn.

, zastúpených advokátkou JUDr. R. M., B., vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na súdnu ochranu podľa

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 14. júla 2010, ako aj

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. v spojení

s postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť Ing. M. B. a N. B. vedenú Ústavným súdom Slovenskej republiky pod

sp. zn. a sťažnosť Ing. M. K. a E. K. vedenú Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti Ing. M. B., N. B., Ing. M. K. a E. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra

2010 doručená sťažnosť Ing. M. B. a N. B. vedená pod sp. zn. (ďalej len

„sťažovatelia 1“) a sťažnosť Ing. M. K. a E. K. vedená pod sp. zn. (ďalej len

„sťažovatelia 2“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorými namietajú porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 14. júla 2010 (ďalej aj „namietaný rozsudok“), ako aj základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

v spojení s postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažností vyplýva, že sťažovatelia sa návrhom na začatie konania z 31. decembra

2003 domáhali pred okresným súdom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom proti odporcovi 1. Slovenskej

republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, odporcovi 2. Slovenskej republike –

Ministerstvu financií Slovenskej republiky a odporcovi 3. Národnej banke Slovenska.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 20. novembra 2009 návrh sťažovateľov

v celom rozsahu zamietol potom, ako dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané

zákonné predpoklady zodpovednosti odporcov za škodu z dôvodu nesprávneho úradného

postupu.

Proti označenému prvostupňovému rozsudku podali sťažovatelia v zákonnej lehote

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -284 zo 14. júla

2010 tak, že rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Sťažovatelia sa

s právnym záverom, ku ktorému dospel krajský súd v odvolacom konaní, nestotožňujú

a zastávajú názor, že ním krajský súd zasiahol do ich základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v .

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. v spojení s postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. sťažovatelia uviedli, že v konaní pred uvedenými

všeobecnými súdmi došlo už len vzhľadom na jeho celkovú dĺžku k ničím neodôvodneným

prieťahom. Poukazujú zároveň na to, že predmetom sporu nebola právne ani skutkovo

zložitá vec, ako aj na to, že svojím správaním nijako neprispeli k spomaleniu konania.

V súvislosti s tým sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € pre každého z nich.

Na základe uvedeného sťažovatelia v každej sťažnosti navrhli, aby ústavný súd vydal

nález, v ktorom vysloví porušenie ich označených práv, a okrem už spomínaného priznania

finančného zadosťučinenia zároveň požadujú aj zrušenie rozsudku krajského súdu sp. zn.

zo 14. júla 2010 s tým, aby mu bola vec vrátená na ďalšie konanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“) alebo .

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. , predmetom ktorých je v oboch sťažnostiach

namietanie porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

rozsudkom krajského súdu sp. zn. a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , a tiež práva na prejednanie záležitosti

sťažovateľov v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. v spojení s postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ako aj so zreteľom na to, že sťažovatelia sú v konaní

pred ústavným súdom zastúpení tou istou právnou zástupkyňou, pričom sťažnosti sú

zároveň obsahovo porovnateľné aj z hľadiska v nich použitej právnej argumentácie, ústavný

súd po predbežnom prerokovaní sťažností rozhodol o ich spojení na spoločné konanie podľa

v spojení s .

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

rozsudkom krajského súdu č. k. -284 zo 14. júla 2010

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že rozsudok krajského súdu č. k.

-284 zo 14. júla 2010 nadobudol právoplatnosť 6. augusta 2010.

Keďže sťažnosti sťažovateľov boli ústavnému súdu doručené 14. októbra 2010

(na poštovú prepravu bola podaná 13. októbra 2010), stalo sa tak zjavne po uplynutí lehoty

ustanovenej v . Ústavný súd preto sťažnosti v tejto časti

po ich predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu, že boli podané oneskorene.

II.3 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. v spojení s postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Sťažovatelia v sťažnostiach namietajú aj porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v spojení s postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(), a preto už k namietanému porušovaniu práva

nečinnosťou tohto orgánu verejnej moci nemohlo dochádzať (m. m. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo

trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie

o sťažnosti č. 16970/05).

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ).

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konania boli právoplatne skončené

6. augusta 2010, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok krajského súdu sp. zn.

zo 14. júla 2010, ktorým krajský súd v odvolacom konaní potvrdil

rozsudok okresného súdu sp. zn. z 20. novembra 2009.

Keďže sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu a postupom krajského

súdu v napadnutých konaniach sťažnosťami doručenými ústavnému súdu 14. októbra 2010,

t. j. v čase, keď k porušovaniu označeného práva už nemohlo dochádzať a ich právna

neistota už nemohla trvať, ústavný súd sťažnosti v tejto časti v súlade s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnené.

Sťažnosti v tejto časti možno odmietnuť aj ako podané oneskorene.

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania

sťažnosti (, , ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť dňom, keď sa sťažovatelia „dozvedeli“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom

zásahu“ okresného súdu a krajského súdu, ktoré označili za účastníkov konania v tejto časti.

Vzhľadom na dátum právoplatného skončenia namietaných konaní (6. august 2010) a dátum

doručenia sťažností ústavnému súdu (14. október 2010) možno konštatovať, že predmetné

sťažnosti boli aj v tejto časti podané ústavnému súdu až po uplynutí lehoty ustanovenej

v , t. j. oneskorene.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľov na ochranu ústavnosti (zrušenie namietaného rozsudku

krajského súdu a priznanie finančného zadosťučinenia), keďže rozhodovanie o nich je

viazané na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2010