Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 232/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. J. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2010

doručená sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

V sťažnosti označenej ako „žaloba“ sťažovateľ uviedol:

„Dňa 9. januára 2007 som podal odvolanie voči uzneseniu Najvyšší súd SR - 3 Obdo

10/2006 a to cestou Okresného súdu Veľký Krtíš... Na toto moje odvolanie prišla prvá

odpoveď... 15.07.2009. ... Od 09.01.2007 do 15.07.2009 – 28 mesiacov a 24 dní... nebola so

mnou vedená žiadna listová korešpondencia – ani iné žiadne vyrozumenia...“.

Z prílohy pripojenej k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ listom z 27. júla 2009

požiadal predsedu najvyššieho súdu „... aby podal vysvetlenie prečo sa v danej veci nič

nekonalo“. Sťažovateľ v liste uvádza konanie vedené pod sp. zn. .

Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd nekonal efektívne v zmysle základných

princípov a právnych predpisov Slovenskej republiky a poukazuje na skutočnosť, že

„... Reálna súdna ochrana znamená odstránenie stavu právnej neistoty čo je možné

dosiahnuť len aktívnou činnosťou súdu...“.

Sťažovateľ zároveň konštatuje, že „ide o jednoduchú vec po právnej stránke ako aj

skutkového základu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mám za to, že NS SR... vo veci riadne nekonal čím

došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a k nedôvodným

prieťahom v konaní...

Sťažovateľ si zároveň... uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške

132 775,67 Eura ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadriteľnú v peniazoch za to že

sťažovateľ je povinný trpieť stav právnej neistoty v ktorej sa nachádzal.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie „základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR postupom NS SR...

Aby sťažovateľovi... bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 132 775,67 Eura

ktoré je NS SR... povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu ako aj

vzniknuté trovy a... náhradu hotových výdavkov vo výške 300 Euro...

Týmto žiadam, aby Ústavný súd SR zaviazal Najvyšší súd SR... na plnenie si svojej

povinnosti v danej veci...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že pod

sp. zn. je na najvyššom súde vedené konanie o námietke zaujatosti voči

predsedníčke senátu najvyššieho súdu, ktorú vzniesol sťažovateľ 3. júna 2009 v dovolacom

konaní sp. zn. . O námietke sťažovateľa najvyšší súd rozhodol uznesením

z 24. júna 2009, ktoré bolo doručené sťažovateľovi 15. júla 2009 a v tento deň nadobudlo aj

právoplatnosť.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania

sťažnosti (, ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“

najvyššieho súdu, ktorého označil za účastníka tohto konania. Rozhodnutie, ktorým najvyšší

súd rozhodol o námietke zaujatosti, nadobudlo právoplatnosť 15. júla 2009. Vzhľadom na

to, že predmetná sťažnosť bola podaná ústavnému súdu 26. marca 2010, teda už po uplynutí

lehoty ustanovenej v , ústavný súd sa už nemohol

zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo

potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2010