Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 232/2010
PDF · 131.06 KB
No categories available
II. ÚS 232/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.
2 Ndob 13/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. J. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2010
doručená sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ndob 13/2009.
V sťažnosti označenej ako „žaloba“ sťažovateľ uviedol:
„Dňa 9. januára 2007 som podal odvolanie voči uzneseniu Najvyšší súd SR - 3 Obdo
10/2006 a to cestou Okresného súdu Veľký Krtíš... Na toto moje odvolanie prišla prvá
odpoveď... 15.07.2009. ... Od 09.01.2007 do 15.07.2009 – 28 mesiacov a 24 dní... nebola so
mnou vedená žiadna listová korešpondencia – ani iné žiadne vyrozumenia...“.
Z prílohy pripojenej k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ listom z 27. júla 2009
požiadal predsedu najvyššieho súdu „... aby podal vysvetlenie prečo sa v danej veci nič
nekonalo“. Sťažovateľ v liste uvádza konanie vedené pod sp. zn. 2 Ndob 13/2009.
Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd nekonal efektívne v zmysle základných
princípov ústavy a právnych predpisov Slovenskej republiky a poukazuje na skutočnosť, že
„... Reálna súdna ochrana znamená odstránenie stavu právnej neistoty čo je možné
dosiahnuť len aktívnou činnosťou súdu...“.
Sťažovateľ zároveň konštatuje, že „ide o jednoduchú vec po právnej stránke ako aj
skutkového základu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mám za to, že NS SR... vo veci riadne nekonal čím
došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a k nedôvodným
prieťahom v konaní...
Sťažovateľ si zároveň... uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške
132 775,67 Eura ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadriteľnú v peniazoch za to že
sťažovateľ je povinný trpieť stav právnej neistoty v ktorej sa nachádzal.“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom
vyslovil porušenie „základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom NS SR...
Aby sťažovateľovi... bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 132 775,67 Eura
ktoré je NS SR... povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu ako aj
vzniknuté trovy a... náhradu hotových výdavkov vo výške 300 Euro...
Týmto žiadam, aby Ústavný súd SR zaviazal Najvyšší súd SR... na plnenie si svojej
povinnosti v danej veci...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ndob 13/2009.
V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že pod
sp. zn. 2 Ndob 13/2009 je na najvyššom súde vedené konanie o námietke zaujatosti voči
predsedníčke senátu najvyššieho súdu, ktorú vzniesol sťažovateľ 3. júna 2009 v dovolacom
konaní sp. zn. 3 Obdo 20/2009. O námietke sťažovateľa najvyšší súd rozhodol uznesením
z 24. júna 2009, ktoré bolo doručené sťažovateľovi 15. júla 2009 a v tento deň nadobudlo aj
právoplatnosť.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa
sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02,
I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty
odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania
sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).
Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci
plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“
najvyššieho súdu, ktorého označil za účastníka tohto konania. Rozhodnutie, ktorým najvyšší
súd rozhodol o námietke zaujatosti, nadobudlo právoplatnosť 15. júla 2009. Vzhľadom na
to, že predmetná sťažnosť bola podaná ústavnému súdu 26. marca 2010, teda už po uplynutí
lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa už nemohol
zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo
potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2010