Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-162-2011.pdf
PDF · 106.3 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/162/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou v právnej veci navrhovateľa: X) F.. S. H., J.. XX.X.XXXX, G. O. X/XXX, H., X) D. H.Á., J.. XX.X.XXXX, G. O. X/XXX, H., X) J. G., J.. XX.XX.XXXX, G. O. XX, L., X) F.. S. G., J.. XX.X.XXXX, G. O. XX, L., všetci zastúpení: JUDr. Michal Vlkolinský, bytom Námestie SNP 17/29, Zvolen proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o zaplatenie náhrady škody takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovatelia návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2011 a doplneným dňa 15.6.2012 a 17.10.2012 sa domáhali voči odporcovi náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu a to, náhrady nemajetkovej ujmy, navrhovateľ v 1. rade vo výške 18.042,- eur, navrhovateľ v 2. rade vo výške 3.319,- eur, navrhovateľ v 3. rade vo výške 18.310,70 eur, navrhovateľ v 4. rade vo výške 5.192,- eur.
Návrh odôvodnili tým, že ako navrhovatelia v 4., 5., 13. a 14. rade v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C441/2004 bol ich návrh rozsudkom zo dňa 20.11.2009 zamietnutý. Proti rozsudku prvostupňového súdu podali odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd Bratislava dňa 14.7.2010 v konaní vedenom pod sp. zn. 15Co/124/2010 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Po doručení rozsudku odvolacieho súdu požiadali navrhovatelia v 1. a 3. rade podaním zo dňa 7.9.2010 o zaslanie rovnopisu rozsudku s vyznačením doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. Rovnopis rozsudku s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti navrhovatelia potrebovali pre počítanie lehoty na podanie sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky navrhovateľov vyzval dňa 20.10.2010 na predloženie príloh, na ktoré sa v sťažnosti odvolávajú. Ústavný súd SR následne uznesením zo dňa 9.11.2010 rozhodol, že sťažnosť navrhovateľov odmietol. Poukázali na to, že len pochybením Okresného súdu Bratislava I nebol navrhovateľom zaslaný rovnopis rozhodnutia s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, následkom čoho bola zmarená aj ich možnosť požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky o ochranu ich základných práv s tým, že ide o vážny zásah do práv navrhovateľov, ktorý oprávnene očakávali zo strany súdu profesionálny a rýchly prístup pri vybavovaní ich žiadosti, ale naopak ich žiadosť nebola vôbec vybavená, spis bol uložený do archívu a až na základe ich sťažnosti im bol rovnopis rozsudku s odstupom takmer piatich mesiacov doručený.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril v tom smere, že návrh v celom rozsahu žiadal zamietnuť, návrh navrhovateľa v 2. a 3. rade z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie v konaní a návrh navrhovateľov v 1. a 4. rade z dôvodu nepreukázania základných zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na to, že v danom prípade navrhovatelia nepreukázali nesprávny postup, resp. pochybenie zo strany súdu, pretože vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy a ani iný právny predpis nestanovuje lehotu, v ktorej je súd doložku právoplatnosti a vykonateľnosti povinný vyznačiť. Odporca uviedol, že medzi údajným pochybením Okresného súdu Bratislava I a skutočnosťou, že ústavná sťažnosť navrhovateľov bola odmietnutá, neexistuje príčinná súvislosť. Ohľadne uplatnenej nemajetkovej ujmy poukázal odporca na to, že nie je postačujúce konštatovať, že došlo k jej vzniku, ale je nevyhnutné jej vznik dôkladne zdôvodniť a preukázať.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: pripojený spis Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 12C 441/2004 vrátane žiadostí navrhovateľa v 1. a 3. rade zo dňa 7. 9. 2010, uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 417/2010 - 13, sťažnosť navrhovateľov zo dňa 24. 1. 2011, odpoveď na sťažnosť zo dňa 15. 2. 2011, prešetrenie vybavenia sťažnosti KS v Bratislave zo dňa 30. 3. 2011 a ostatný spisový materiál obsiahnutý v spise, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav :
Súd z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 12C 441/2004 zistil že navrhovatelia sa v konaní domáhali zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb. pričom ich návrh bol rozsudkom č. k. 12C 441/04 - 252 zo dňa 20.11.2009 zamietnutý. Krajský súd Bratislava v konaní vedeným pod sp. zn. 15Co/124/2010 rozsudkom zo dňa 14.07.2010 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, rozsudok bol právnej zástupkyni navrhovateľov doručený dňa 6.08.2010.
Navrhovatelia v 1. a 3. rade dňa 7.9.2010 požiadali Okresný súd Bratislava I o zaslanie rovnopisu rozsudku Krajského súdu Bratislava zo dňa 14.7.2010, sp. zn. 15Co124/2010, s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
Dňa 14.09.2010 právna zástupkyňa navrhovateľov JUDr. Zuzana Bejdová, advokátka požiadala o opravu chyby v písaní v uvedenom rozsudku, na základe čoho Okresný súd Bratislava I vydal dňa 24.09.2010 opravné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7. 10. 2010.
24C 162/11 - 57
Krajský súd Bratislava dňa 8.11.2010 vydal opravné uznesenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 11. 2010, z dôvodu ktorého sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde Bratislava do 20.11. 2010.
Dňa 7.12.2000 bol spis ako právoplatne skončený uložený do archívu Okresného súd Bratislava I.
Na základe sťažností navrhovateľov v 1. a 3. rade zo dňa 24.01.2011 bol predmetný rovnopis s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 2. 2. 2011 zaslaný navrhovateľom v 1. a 3. rade.
Podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava I. v odpovedi na sťažnosť zo dňa 15.02.2011 navrhovateľom v 1. a 3. rade uviedla, že súd v predmetnej veci priebežne konal a sťažnosť vyhodnotila ako nedôvodnú.
Predseda Krajského súdu Bratislava navrhovateľom v 1. a 3. rade na základe ich žiadosti o prešetrenie vybavenia vyššie uvedenej sťažnosti písomne dňa 30.03.2011 oznámil, že na základe skutočností zistených zo súdneho spisu sa možno stotožniť s názorom predsedníčky okresného súdu v tom smere,
že súd v prešetrovanej dobe priebežne konal, čo je dôvodom neopodstatnenosti ich sťažnosti v zmysle § 62 zákona č.757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dňa 14. októbra 2010 bola ústavnému súd doručená ústavná sťažnosť navrhovateľov.
Súd z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 417/2010 - 13 zo dňa 9.11.2010 zistil, že sťažnosti navrhovateľov odmietol. V odôvodnení Ústavný súd SR uviedol, že rozsudok Krajského súdu č.k. 15Co124/2010 zo dňa 14.7.2010 nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2010. Keďže sťažnosti navrhovateľov boli Ústavnému súdu doručené 14.10.2010, stalo sa tak zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o Ústavnom súde. Ústavný súd preto sťažnosti v tejto časti po ich predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o Ústavnom súde z dôvodu, že boli podané oneskorene. Ústavný súd SR ďalej poukázal na strane 7, odsek 3 uznesenia na to, že navrhovatelia ako sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom okresného súdu a postupom krajského súdu v napadnutých konaniach sťažnosťami doručenými Ústavnému súdu 14.10.2010, t.j. v čase, keď k porušovaniu označeného práva už nemohlo dochádzať a ich právna neistota už nemohla trvať a preto Ústavný súd SR sťažnosti navrhovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnené.
V konaní vyššie uvedené skutočnosti sporné neboli.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k veci, pričom považoval zistený skutkový stav za dostatočný pre posúdenie predmetného návrhu, ďalšie dokazovanie ( výsluch navrhovateľov dožiadaným súdom) by bolo nadbytočné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci a taktiež aj nehospodárne.
Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej zákon č.514/2003 Z.z. ), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 62 ods. 1 vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, len čo súdny tajomník zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vyznačí na prvopise rozhodnutia zviazanom v súdnom spise deň, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a pripojí svoj podpis a dátum vyznačenia. Ak nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť len čiastočne, v zázname sa to presne vyjadrí. Podanie návrhu na doplnenie rozhodnutia nie je prekážkou na vyznačenie právoplatnosti. Právoplatnosť rozhodnutia sa vyznačí aj v príslušnom súdnom registri.
(2) Právoplatnosť vyznačí na prvopise rozhodnutia súdu prvého stupňa a na prvopise rozhodnutia súdu druhého stupňa súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; ak sa súdny spis nachádza na súde druhého stupňa, právoplatnosť sa na rozhodnutí súdu vyznačí na žiadosť účastníka konania na súde druhého stupňa.
Podľa § 62a vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, obdobne ako v § 62 sa postupuje aj v prípade vyznačovania vykonateľnosti na prvopise rozhodnutia; vykonateľnosť na predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu 16) vyznačí vždy sudca, ktorý predbežné opatrenie nariadil, aj s vyznačením hodiny a minúty, kedy sa tak stalo.
Podľa § 63 ods. 1,2 cit. vyhlášky, súd na žiadosť vyznačí na predloženom rovnopise rozhodnutia alebo schváleného zmieru dátum, kedy rozhodnutie alebo zmier nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Vyznačeniu právoplatnosti ani vykonateľnosti nebráni, ak bol podaný návrh na opravu rozhodnutia alebo zmieru.
Právoplatnosť, prípadne vykonateľnosť sa vyznačuje pripojením doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, a to odtlačkom pečiatky na prvú stranu rovnopisu rozhodnutia alebo zmieru, spravidla do ľavého horného rohu. Doložku právoplatnosti a vykonateľnosti podpíše zamestnanec súdu, ktorý ju pripojil, a uvedie dátum, kedy sa tak stalo.
Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Navrhovatelia svoj nárok odvodili od nesprávneho úradného postupu súdu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12C441/2004 podľa ich názoru tým, že súd po doručení ich písomnej žiadosti o zaslanie rovnopisu rozsudku s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti postupoval tak, že dňa 7.12.2010 bola vec vyznačená ako právoplatne skončená a spis daný do archívu. Dňa 2.2.2011 boli na pokyn zákonnej sudkyne doručované rovnopisy rozsudku odvolacieho súdu, zákonná sudkyňa začala konať až na základe ich sťažnosti.
Súd vo veci konštatoval, že navrhovatelia v 2. a 4. rade nie sú nositeľmi aktívnej vecnej legitimácie v konaní, pretože o zaslanie rovnopisu rozsudku Okresný súd Bratislava
24C 162/11 - 58
I nepožiadali a preto Okresný súd Bratislava I sa v súvislosti s doručovaním rovnopisu rozsudku s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti nemohol voči navrhovateľovi v 2. a 4. rade dopustiť nesprávneho úradného postupu. Navrhovatelia v 2. a 4. rade odvodzovali svoju aktívnu legitimáciu od skutočnosti, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú manželmi a v prípade navrhovateľov v 3. a 4. rade ide o matku a syna s tým, že v konaní o ústavnej sťažnosti pred Ústavným súdom SR konali všetci spoločne, pričom im postačoval jeden rovnopis rozsudku s vyznačením doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. S takouto argumentáciou sa súd nestotožnil, pretože v konaní vedeným pod sp.zn. 12C 441/2004 išlo o samostatné nároky každého navrhovateľa, ktoré si uplatnili spoločnou žalobou a taktiež navrhovatelia v 1. rade a v 3. rade neboli splnomocnení navrhovateľmi v 2. a v 4. rade na podanie žiadosti, na zaslanie rovnopisu rozhodnutia s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, a preto tu nie je právna skutočnosť, na základe ktorej by súd mohol konštatovať, že právne úkony navrhovateľa v 1. a 3. rade sú záväzné aj pre navrhovateľov v 2.a 4 .rade, takže Okresný súd Bratislava 1 sa voči navrhovateľom v 2. a v 4. rade nemohol dopustiť nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom na uvedené, súd návrh navrhovateľov v 2. a 4. rade zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie v konaní.
Súd zamietol aj návrh navrhovateľov v 1. a 3. rade, pretože súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľov, že v danom prípade sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu.
Pod pojmom nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. treba rozumieť činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Pojem nesprávny úradný postup treba vykladať ako akékoľvek iné porušenie právnych noriem, ktoré
nie je rozhodnutím a nemalo smerovať k vydaniu rozhodnutia. V konečnom dôsledku ide o právne ošetrenie zodpovednosti štátu za úkony, ktoré nemožno kvalifikovať ako rozhodnutie či opomenutie rozhodnutia. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Občiansky súdny poriadok, vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy a ani iný právny predpis nestanovuje lehotu, v ktorej je súd doložku právoplatnosti a vykonateľnosti povinný vyznačiť. Vzhľadom na uvedené nemohlo dôjsť zo strany Okresného súdu Bratislava I. k namietanému nesprávnemu úradnému postupu. Preto možno uzavrieť, že počas konania nebola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu zo strany Okresného súdu Bratislava 1. a teda neprichádza do úvahy ani splnenie ďalšieho zákonného predpokladu na náhradu škody, ktorým je príčinná súvislosť medzi uplatňovanou výškou škody a nesprávnym úradným postupom príslušného orgánu verejnej moci.
Potrebné je uviesť, že Ústavný súd SR sťažnosť navrhovateľov odmietol ako oneskorene podanú a taktiež ako zjavne neopodstatnenú a preto nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľov, že vzhľadom na pochybenie Okresného súdu Bratislava I. bola zmarená ich možnosť požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky o ochranu ich základných práv. Aj s poukazom na uvedené je zrejmé, že medzi údajným nesprávnym úradným postupom okresného súdu a tým, že bola ústavná sťažnosť navrhovateľov odmietnutá, absentuje príčinná súvislosť.
Ako už súd vyššie uviedol, v danom prípade nebola splnená zákonná podmienka existencie nesprávneho úradného postupu, a preto neprichádza do úvahy ani priznanie nemajetkovej ujmy. Pre úplnosť v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd dodáva, že právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom v značnej miere znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu. Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami. Navrhovatelia sa nemajetkovej ujmy domáhali preto, že na rozdiel od iných fyzických osôb, na ústavnom súde neuspeli skôr, ako sa ich podaním vôbec začal ústavný súd zaoberať, tým bola v očiach nielen pôvodných účastníkov konania sp.zn. 12C441/2004, ale aj niektorých členov Združenia poškodených občanov znížená vážnosť navrhovateľov v spoločnosti a to tiež s prihliadnutím na tú skutočnosť, že navrhovatelia po dlhšie časové obdobie nedokázali vysvetliť dôvody, pre ktoré sa tak stalo. Výšku nemajetkovej ujmy navrhovatelia vyčíslili s prihliadnutím na výšku uplatnených nárokov v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 12C441/2004.
I v prípade pripustenia, že v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu, by nemajetkovú ujmu súd navrhovateľom priznať nemohol, pretože pre úspešné uplatnenie svojho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy by navrhovatelia museli preukázať, že práve v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom im vznikla ujma spočívajúca v zásahu do ich občianskej cti, dobrej povesti, súkromného a spoločenského života avšak vznik takejto ujmy ani príčinnú súvislosť navrhovatelia v priebehu konania nijakým spôsobom nepreukázali, ale odvíjali ju len od svojich tvrdení. Okrem toho platí, že nie je možné dospieť k záveru, že zákon spája s nesprávnym úradným postupom akúsi prezumpciu vzniku ujmy; sú nezákonné rozhodnutia a nesprávne úradné postupy, kde jednoducho žiadna ujma účastníkovi konania ani nevznikne.
Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nie je právom absolútnym, ale
podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Súd v konaní dospel k záveru, že navrhovateľmi uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa zákonné podmienky, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Pre vznik nároku na náhradu škody by museli navrhovatelia preukázať súčasne ich splnenie, nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich, pričom dôkazné bremeno v tomto smere leží na navrhovateľoch.
24C 162/11 - 59
Keďže navrhovatelia musia preukázať všetky tri predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody súčasne, tieto však v konaní nepreukázali a preto odporca za škodu podľa tohto zákonného ustanovenia nezodpovedá.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd návrhu navrhovateľov v 1. a 3. rade nemohol vyhovieť a návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.