Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 413/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta

2010 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Pred podaním tejto sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky využil som

prípustný opravný prostriedok a nápravy v priebehu konania tak, aby prebiehalo plynulé

a včas, obrátil som sa so svojou sťažnosťou na predsednícku Okresného súdu Bratislava II.

Urobil som tak sťažnostným podaním zo dňa 30. júna 2010. Na moju sťažnosť odpovedala

mi podpredsedníčka okresného súdu listom zo dňa 19. júla 2010, Spr. 2038/2010, ktorý mi

pošta doručila 3. augusta 2010. Pretože podpredsedníčka okresného súdu evidentne

nesprávne vyhodnotila moju sťažnosť na prieťahy ako nedôvodnú, obraciam sa so svojou

sťažnosťou na ústavný súd Slovenskej republiky pre porušenie SR, ktorá zaručuje

slovenským občanom právo na spravodlivé súdne konanie. Za spravodlivé konanie súdu

nemožno označiť také jeho konanie, ktoré prebieha s prieťahmi a tým jednoznačne

poškodzuje navrhovateľa, teraz už v pozícii sťažovateľa, ktorý sa týmto domáha nápravy

na súde. Nemôžem si dovoliť ďalšiu trpezlivosť a zmieriť sa s nepružným konaním

súdu prvého stupňa s prieťahmi, pretože mi v apríli tohto roku diagnostikovali ďalšiu

závažnú nevyliečiteľnú chorobu a žijem v priamom ohrození života.

Je preukázateľné podľa listín založených v súdnom spise so sp. zn. , že

žalobný návrh v tejto veci poslal som prislúchajúcemu dotknutému Okresnému súdu

Bratislava 2 dňa 28. mája 2007, pričom jej prijatie potvrdil súd prvého stupňa 1. júna 2007.

Z toho vyplýva, že návrh je na súde už viac ako tri kalendárne roky a to bez právoplatného

rozhodnutia o mojom žalobnom návrhu pre zneváženie osobnosti šírením nepravdivých

informácií o mne s následkom spôsobenia mi nemajetkovej ako aj majetkovej ujmy...

Keďže podpredsedníčka okresného súdu vyhodnotila moju sťažnosť na prieťahy ako

nedôvodnú, neurobila preto ani potrebné opatrenia na súde na to, aby sa vo veci

konalo v primeranom časovom limite a pokiaľ možno, vzhľadom na vznik

prieťahov pod podaním tejto sťažnosti v zrýchlenom konaní.

Vzhľadom na uvedené ako aj a hlavne pre nesprávnosť posúdenia mojej sťažnosti

na prieťahy podpredsedníčkou okresného súdu, obraciam sa so svojou sťažnosťou

na prieťahy na ústavný súd, aby o mojej sťažnosti na Okresný súd Bratislava II na zavinenie

prieťahov v konaní vo veci správne rozhodol a vyvodil voči súdu prvého

stupňa sankcie, ktoré ho primejú konať v uvedenej veci bez prieťahov.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že okresný súd

v namietanom konaní porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , aby okresnému súdu prikázal konať tak, aby „súd

prvého stupňa konal naozaj bez prieťahov“, a ďalej žiadal, aby mu bolo priznané finančné

zadosťučinenie v sume 6 000 €, ako aj náhrada trov právneho zastúpenia. Okrem uvedeného

sa domáhal, aby mu bol ustanovený právny zástupca v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu (sťažnosti)

sťažovateľa smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené

zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd zo sťažnosti a najmä zo zapožičaného na vec sa vzťahujúceho súdneho

spisu zistil, že napadnuté konanie sa začalo 1. júna 2007 doručením návrhu sťažovateľa

na ochranu osobnosti okresnému súdu. V období od júna 2007 do marca 2008 okresný súd

vykonal procesné úkony súvisiace so zabezpečením potrebných podkladov na rozhodovanie

vo veci samej. Dňa 15. apríla 2008 nariadil vo veci pojednávanie na 30. máj 2008, ktoré sa

neuskutočnilo, pričom do spisu bolo založené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní

predložené právnym zástupcom sťažovateľa. V auguste 2008 okresný súd nariadil termín

pojednávania na 29. október 2008, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Po doručení

odvolania právneho zástupcu sťažovateľa bol 18. decembra 2008 súdny spis predložený

na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Po vrátení spisu

a odstránení nedostatkov okresným súdom bol súdny spis 21. mája 2009 opätovne

predložený krajskému súdu, ktorý na pojednávaní uskutočnenom 31. marca 2010 vyhlásil

uznesenie, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu č. k. -79 z 29. októbra 2008

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdny spis spolu s uznesením krajského súdu bol

okresnému súdu vrátený 16. apríla 2010. Po doručení uznesenia krajského súdu účastníkom

konania v súlade s právnym názorom krajského súdu okresný súd uznesením z 24. augusta

2010 pripustil, aby do konania vstúpil odporca v II. rade. Po podaní odvolania odporcom

v II. rade proti uzneseniu okresného súdu z 24. augusta 2010 okresný súd uvedené

odvolanie odporcu v II. rade zaslal 27. septembra 2010 na vedomie právnym zástupcom

sťažovateľa a odporcu v I. rade.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zohľadnil svoju doterajšiu

judikatúru konštatujúc, že konanie na okresnom súde prebieha od 1. júna 2007. Ústavný

súd zastáva názor, že doterajšia dĺžka predmetného súdneho konania v okolnostiach daného

prípadu nie je takej povahy, aby naznačovala možnosť príčinnej súvislosti s namietaným

porušením uvedeného základného práva sťažovateľa.

Rozhodujúcou skutočnosťou pri posudzovaní namietaných prieťahov v napadnutom

konaní je podľa názoru ústavného súdu to, že dĺžka namietaného konania pred okresným

súdom po odrátaní obdobia od 18. decembra 2008 do 16. apríla 2010, keď sa spis

(s krátkodobým prerušením v rámci odvolacieho konania) nachádzal na krajskom súde,

predstavuje dobu, ktorá sama osebe neumožňuje vysloviť, že v okolnostiach danej veci

mohlo dôjsť k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa . Aj keď treba dať za pravdu sťažovateľovi, že v postupe

okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku z 30. mája 2008, ktorým bola žaloba

sťažovateľa zamietnutá, došlo k určitým pochybeniam, a za predpokladu dôslednejšieho

postupu a posúdenia všetkých okolností daného prípadu nemuselo dôjsť k následnému

zrušeniu prvostupňového rozsudku krajským súdom, predsa nemožno doterajšiu dĺžku

konania pripísať iba na vrub neefektívnemu postupu okresného súdu, keďže v dôsledku

podaného odvolania sa spis nachádzal takmer 16 mesiacov na krajskom súde. V súvislosti

s tým ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť smeruje iba proti postupu okresného súdu,

a keďže konanie pred ústavným súdom je ovládané princípom dispozitívnosti, nie je možné,

aby ústavný súd zapájal do konania o sťažnosti iný všeobecný súd bez výslovného návrhu

sťažovateľa.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže podľa štandardnej

judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (,

).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnený návrh (napr. , , ).

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu zistil, že okresný súd po odrátaní obdobia,

keď sa spis v rámci odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde, keď reálne nemohol

ovplyvniť priebeh napadnutého konania, vo veci v zásade priebežne konal. Aj keď jeho

postup v preskúmavanom konaní nebol, ako už bolo uvedené, efektívny a do určitej miery

prispel aj k predĺženiu konania, ústavný súd je však toho názoru, že zistené nedostatky

nevykazujú takú intenzitu, že by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné dospieť

k jednoznačnému záveru, ktorý by umožnil vysloviť, že v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. došlo k porušeniu sťažovateľom označeného základného

práva.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti uplatnenými v sťažnosti vrátane žiadosti o ustanovenie advokáta

nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade, ak okresný súd

v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne a plynulo, sťažovateľ

v nadväznosti na to zvážil možnosť podania novej sťažnosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2010