Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 493/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. M., Č., zastúpenej advokátkou Z. B., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra

2010 doručená sťažnosť Ľ. M., Č. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v

Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 9. februára 2004 bol podaný Okresnému

súdu Banská Bystrica návrh D. P. a spol. na náhradu škody za nesprávny úradný postup, v

ktorom sťažovateľka vystupovala ako navrhovateľka v 63. rade, proti Slovenskej republike

zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej

republiky a Úradom pre finančný trh. Vzhľadom na vznesenie námietky miestnej

príslušnosti Okresným súdom Banská Bystrica bol rozhodnutím Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky spis postúpený na rozhodovanie Okresnému súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“), kde bol vedený pod sp. zn. . Okresný súd po viac ako

piatich rokoch vydal vo veci 10. júna 2009 meritórny rozsudok, proti ktorému podala

sťažovateľka 10. augusta 2009 odvolanie krajskému súdu. Dňa 6. septembra 2010

bola krajskému súdu doručená sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktorú podpredseda okresného súdu podľa názoru sťažovateľky

„nesprávnym a neúplným prešetrením“ vyhodnotil ako nedôvodnú. Podpredseda krajského

súdu okrem iného uviedol, že spisový materiál na rozhodnutie o odvolaní bol postúpený

krajskému súdu 30. apríla 2010. Súdny spis bol 20. septembra 2010 predložený ústavnému

súdu z dôvodu podania sťažnosti v predmetnej veci.

Podľa sťažovateľky doba od predloženia veci krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní (30. apríl 2010) do dňa predloženia spisu ústavnému súdu (20. september 2010),

čiže skoro pol roka, je dostatočne dlhá na to, aby krajský súd vo veci konal a vydal

právoplatné rozhodnutie, a ukončil tak právny spor trvajúci už viac ako šesť rokov.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Nekonaním Krajského súdu v Bratislave bolo porušené právo sťažovateľky Ľ.

M. ... zakotvené v .

2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje v konaní pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

3. Ľ. M. ... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3300 € (slovom tritisíc tristo

eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť k jej rukám v lehote do dvoch

mesiacoch odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť Ľ. M. trovy právneho zastúpenia v

sume 254,88 €... na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Z. B. ... do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. , ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. o jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 10. júna

2009 dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v .

Sťažovateľkou uvádzaná doba prieťahov od predloženia veci na rozhodovanie

krajskému súdu o jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu (30. apríl 2010) do

predloženia spisu ústavnému súdu (20. septembra 2010), t. j. „skoro pol roka“, sa podľa

názoru ústavného súdu nemôže považovať za takú, ktorú by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle .

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ).

Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý

možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti

veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

(napr. ). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach

judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe

ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (napr. ).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou

ústavného súdu preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2

, a preto ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2010