Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 493/2010
PDF · 126.51 KB
No categories available
II. ÚS 493/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. M., Č., zastúpenej advokátkou Z. B., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu
v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 164/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ľ. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra
2010 doručená sťažnosť Ľ. M., Č. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v
Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 164/2010.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 9. februára 2004 bol podaný Okresnému
súdu Banská Bystrica návrh D. P. a spol. na náhradu škody za nesprávny úradný postup, v
ktorom sťažovateľka vystupovala ako navrhovateľka v 63. rade, proti Slovenskej republike
zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej
republiky a Úradom pre finančný trh. Vzhľadom na vznesenie námietky miestnej
príslušnosti Okresným súdom Banská Bystrica bol rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky spis postúpený na rozhodovanie Okresnému súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“), kde bol vedený pod sp. zn. 14 C 302/2004. Okresný súd po viac ako
piatich rokoch vydal vo veci 10. júna 2009 meritórny rozsudok, proti ktorému podala
sťažovateľka 10. augusta 2009 odvolanie krajskému súdu. Dňa 6. septembra 2010
bola krajskému súdu doručená sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.
7 Co 164/2010, ktorú podpredseda okresného súdu podľa názoru sťažovateľky
„nesprávnym a neúplným prešetrením“ vyhodnotil ako nedôvodnú. Podpredseda krajského
súdu okrem iného uviedol, že spisový materiál na rozhodnutie o odvolaní bol postúpený
krajskému súdu 30. apríla 2010. Súdny spis bol 20. septembra 2010 predložený ústavnému
súdu z dôvodu podania sťažnosti v predmetnej veci.
Podľa sťažovateľky doba od predloženia veci krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaní (30. apríl 2010) do dňa predloženia spisu ústavnému súdu (20. september 2010),
čiže skoro pol roka, je dostatočne dlhá na to, aby krajský súd vo veci konal a vydal
právoplatné rozhodnutie, a ukončil tak právny spor trvajúci už viac ako šesť rokov.
Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Nekonaním Krajského súdu v Bratislave bolo porušené právo sťažovateľky Ľ.
M. ... zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje v konaní pod sp. zn. 7Co 164/2010 konať
bez zbytočných prieťahov.
3. Ľ. M. ... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3300 € (slovom tritisíc tristo
eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť k jej rukám v lehote do dvoch
mesiacoch odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.
4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť Ľ. M. trovy právneho zastúpenia v
sume 254,88 €... na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Z. B. ... do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02, I. ÚS 146/06).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 Co 164/2010 o jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 10. júna
2009 dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľkou uvádzaná doba prieťahov od predloženia veci na rozhodovanie
krajskému súdu o jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu (30. apríl 2010) do
predloženia spisu ústavnému súdu (20. septembra 2010), t. j. „skoro pol roka“, sa podľa
názoru ústavného súdu nemôže považovať za takú, ktorú by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02).
Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý
možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti
veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach
judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe
ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou
ústavného súdu preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu
v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie
kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy, a preto ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. novembra 2010