Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 454/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. G., D., B. L., T., a A. K., D., zastúpených JUDr. J. P.,

Advokátska kancelária, D., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa , základného práva na rovnosť účastníkov

v konaní podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. marca 2010

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. G., B. L. a A. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 28. júla 2010

doručená sťažnosť J. G., B. L. a A. K. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 31. marca 2010 (ďalej len

„uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe podanej žaloby žalobkyne M.

L. o určenie neplatnosti závetu Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“)

rozsudkom sp. zn. z 21. septembra 2006 určil, že závet poručiteľa O. Z.,

zomrelého 21. októbra 1992, s dátumom vyhotovenia 22. septembra 1992, je v časti

vydedenia navrhovateľky neplatný.

3. Sťažovateľky, ktoré boli v označenom konaní v procesnom postavení žalovaných,

podali proti rozsudku prvého stupňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 30. novembra 2007 (ďalej len „rozsudok

krajského súdu“) tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol.

4. Zo spisu ďalej vyplýva, že krajský súd pri vyznačení doložky právoplatnosti

a vykonateľnosti rozsudku aplikoval u žalobkyne fikciu doručenia podľa ustanovenia § 47

ods. 2 v znení neskorších predpisov (ďalej

aj „OSP“) a na základe takéhoto procesného postupu vyznačil právoplatnosť rozsudku 31.

januára 2008 a jeho vykonateľnosť 5. februára 2008. Splnomocnený zástupca žalobkyne

podaním z 2. júna 2008, ktoré adresoval okresnému súdu, uviedol, že v čase doručovania

rozsudku sa nezdržiaval v mieste bydliska (v mieste doručovania), a preto žiadal o jeho

opätovné doručenie. Na základe tejto žiadosti bol rozsudok krajského súdu opätovne

doručený splnomocnenému zástupcovi žalobkyne 21. júna 2008 a následne bola opätovne

vyznačená právoplatnosť rozsudku krajského súdu 21. júna 2008 a vykonateľnosť 25. júna

2008.

5. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa 17. júla 2008 dovolanie, na základe

ktorého najvyšší súd napadnutým uznesením zrušil rozsudok krajského súdu a vrátil vec na

ďalšie konanie.

6. Sťažovateľky sa so záverom najvyššieho súdu nestotožňujú a uvádzajú, že dovolací

súd porušil princíp rovnosti účastníkov konania a základné právo na súdnu ochranu

a spravodlivé súdne konanie tým, že vyhodnotil dovolanie ako včas podané, hoci

sťažovateľky preukázali, že dovolanie žalobkyne bolo podané oneskorene. Podľa ich názoru,

pokiaľ súd prvého stupňa prepísal právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku na neskorší

dátum, takýto postup neobstojí, pretože na takýto postup nebol zákonný dôvod, keďže

doručenie bolo vyznačené v súlade so zákonom v zmysle . Ďalej

sťažovateľky v sťažnosti poukazujú na skutkové okolnosti, ktoré podľa ich názoru vyvracajú

konajúcim súdom ustálený záver, že splnomocnený zástupca žalobkyne sa v čase doručovania

rozsudku krajského súdu nezdržiaval v mieste bydliska.

7. Napokon sťažovateľky odôvodňujú porušenie označených práv aj tým, že najvyšší

súd vzhľadom na skutočnosť, že vyznačenie právoplatnosti je dvojaké, nedostatočne

odôvodnil svoj záver o včasnosti podaného dovolania. Sťažovateľky uzatvárajú, že dovolací

súd sa vôbec nezaoberal ich námietkami, ktoré sú zásadného významu, a preto takéto

rozhodnutie, v ktorom absentuje vysporiadanie sa s námietkami niektorého z účastníkov

konania, spôsobuje arbitrárnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

8. Na základe uvedeného sťažovateľky žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd

vyslovil porušenie označených práv podľa a dohovoru uznesením najvyššieho súdu

s tým, aby bolo napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušené a vec bola vrátená na nové

konanie a rozhodnutie. Sťažovateľky zároveň žiadajú priznanie náhrady trov konania.

II.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Podľa o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

13. Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred

súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

14. Z hľadiska skutkového stavu veci je nesporné, že vyznačenie právoplatnosti

a vykonateľnosti rozsudku krajského súdu bolo zmenené na základe opätovného doručenia

rozsudku účastníkovi konania. Najvyšší súd pri posudzovaní včasnosti podaného dovolania

postupoval v prospech dovolateľa a prihliadal na neskoršie vyznačenú právoplatnosť

rozsudku. Podstatu predloženej sťažnosti teda tvorí právne posúdenie či opätovné

doručovanie rozhodnutia, následná zmena vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti

rozsudku a záver najvyššieho súdu o dodržaní lehoty na podanie dovolania sú ústavne

konformné, a nie sú spôsobilé porušiť označené práva sťažovateliek.

15. Ústavný súd vo svojej judikatúre v skutkovo podobnej veci skonštatoval, že z

ústavného hľadiska nie je udržateľné, aby dobromyseľný účastník dovolacieho konania

spoliehajúci sa na správnosť informácie o dátume právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu poskytnutej súdom prišiel o súdnu ochranu následkom pochybenia, ktorého sa dopustil

súd. Ak má byť právo na súdnu ochranu v dovolacom konaní efektívne realizovateľné,

potom je nevyhnutné vychádzať z toho, že dovolanie podané v zákonnej lehote počítanej od

dátumu právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu vyznačeného na doložke

právoplatnosti treba považovať za včas podané aj vtedy, ak skutočný dátum právoplatnosti

bol skorší (porovnaj ).

16. Najvyšší súd preto správne postupoval, ak vyhodnotil namietané dvojaké

vyznačenie právoplatnosti rozsudku krajského súdu v prospech dovolateľa a zaujal k nemu

meritórne stanovisko. Opačný postup by znamenal popretie základného práva na súdnu

ochranu a práva na účinný prostriedok nápravy účastníka konania. Ústavný súd

poznamenáva, že najvyšší súd svoj právny záver o podaní dovolania v zákonnej lehote

náležite a kompaktne odôvodnil, poukázal na relevantnú judikatúru, a preto sťažovateľmi

uvedená argumentácia v ich sťažnosti nebola spôsobilá vyvolať pochybnosť o

neospravedlniteľnosti a neudržateľnosti odôvodnenia rozhodnutia z ústavného hľadiska.

17. K označeným skutkovým okolnostiam, ktoré podľa názoru sťažovateliek

preukazujú, že splnomocnený zástupca žalobkyne sa už pri prvotnom doručovaní rozsudku

zdržiaval v mieste pobytu, a teda že opätovné doručovanie ani nemalo byť vykonávané,

ústavný súd konštatuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu

ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha posúdenie a

ustálenie skutkového stavu veci, interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje iba na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách

(napr. ). Nie je vecou ústavného súdu ustáliť skutkový stav v danej veci.

18. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany

ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom

rozhodovaní riadil, boli do takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne

popreli účel a význam zákonného predpisu (, , , I. ÚS

88/07).

19. Podľa názoru ústavného súdu však o takýto prípad aplikácie práva v okolnostiach

tejto veci nejde.

20. Ústavný súd uzatvára, že najvyšší súd konal v danej veci v medziach svojej

právomoci, keď interpretoval a aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku ústavne konformným spôsobom, ktorý sa neodchyľuje, navyše už vôbec nie

extrémne, od zamýšľaného účelu a významu relevantnej právnej normy.

21. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

O taký prípad išlo aj v prerokúvanej veci, preto ústavný súd považuje sťažnosť z už

uvedených dôvodov za zjavne neopodstatnenú.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd

nerozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateliek, a to návrhu na prikázanie vo veci konať

a o trovách konania, ktoré sú viazané na skutočnosť, že sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2010