Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 454/2010
PDF · 157.72 KB
No categories available
I. ÚS 454/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť J. G., D., B. L., T., a A. K., D., zastúpených JUDr. J. P.,
Advokátska kancelária, D., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov
v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 213/2008 z 31. marca 2010
a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. G., B. L. a A. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 28. júla 2010
doručená sťažnosť J. G., B. L. a A. K. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 213/2008 z 31. marca 2010 (ďalej len
„uznesenie najvyššieho súdu“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe podanej žaloby žalobkyne M.
L. o určenie neplatnosti závetu Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“)
rozsudkom sp. zn. 6 C 56/2006 z 21. septembra 2006 určil, že závet poručiteľa O. Z.,
zomrelého 21. októbra 1992, s dátumom vyhotovenia 22. septembra 1992, je v časti
vydedenia navrhovateľky neplatný.
3. Sťažovateľky, ktoré boli v označenom konaní v procesnom postavení žalovaných,
podali proti rozsudku prvého stupňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej
len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 7 Co 89/2006 z 30. novembra 2007 (ďalej len „rozsudok
krajského súdu“) tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol.
4. Zo spisu ďalej vyplýva, že krajský súd pri vyznačení doložky právoplatnosti
a vykonateľnosti rozsudku aplikoval u žalobkyne fikciu doručenia podľa ustanovenia § 47
ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „OSP“) a na základe takéhoto procesného postupu vyznačil právoplatnosť rozsudku 31.
januára 2008 a jeho vykonateľnosť 5. februára 2008. Splnomocnený zástupca žalobkyne
podaním z 2. júna 2008, ktoré adresoval okresnému súdu, uviedol, že v čase doručovania
rozsudku sa nezdržiaval v mieste bydliska (v mieste doručovania), a preto žiadal o jeho
opätovné doručenie. Na základe tejto žiadosti bol rozsudok krajského súdu opätovne
doručený splnomocnenému zástupcovi žalobkyne 21. júna 2008 a následne bola opätovne
vyznačená právoplatnosť rozsudku krajského súdu 21. júna 2008 a vykonateľnosť 25. júna
2008.
5. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa 17. júla 2008 dovolanie, na základe
ktorého najvyšší súd napadnutým uznesením zrušil rozsudok krajského súdu a vrátil vec na
ďalšie konanie.
6. Sťažovateľky sa so záverom najvyššieho súdu nestotožňujú a uvádzajú, že dovolací
súd porušil princíp rovnosti účastníkov konania a základné právo na súdnu ochranu
a spravodlivé súdne konanie tým, že vyhodnotil dovolanie ako včas podané, hoci
sťažovateľky preukázali, že dovolanie žalobkyne bolo podané oneskorene. Podľa ich názoru,
pokiaľ súd prvého stupňa prepísal právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku na neskorší
dátum, takýto postup neobstojí, pretože na takýto postup nebol zákonný dôvod, keďže
doručenie bolo vyznačené v súlade so zákonom v zmysle § 47 ods. 2 OSP. Ďalej
sťažovateľky v sťažnosti poukazujú na skutkové okolnosti, ktoré podľa ich názoru vyvracajú
konajúcim súdom ustálený záver, že splnomocnený zástupca žalobkyne sa v čase doručovania
rozsudku krajského súdu nezdržiaval v mieste bydliska.
7. Napokon sťažovateľky odôvodňujú porušenie označených práv aj tým, že najvyšší
súd vzhľadom na skutočnosť, že vyznačenie právoplatnosti je dvojaké, nedostatočne
odôvodnil svoj záver o včasnosti podaného dovolania. Sťažovateľky uzatvárajú, že dovolací
súd sa vôbec nezaoberal ich námietkami, ktoré sú zásadného významu, a preto takéto
rozhodnutie, v ktorom absentuje vysporiadanie sa s námietkami niektorého z účastníkov
konania, spôsobuje arbitrárnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
8. Na základe uvedeného sťažovateľky žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd
vyslovil porušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru uznesením najvyššieho súdu
s tým, aby bolo napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušené a vec bola vrátená na nové
konanie a rozhodnutie. Sťažovateľky zároveň žiadajú priznanie náhrady trov konania.
II.
9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
11. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o
organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
13. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za
podmienok ustanovených zákonom.
Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
14. Z hľadiska skutkového stavu veci je nesporné, že vyznačenie právoplatnosti
a vykonateľnosti rozsudku krajského súdu bolo zmenené na základe opätovného doručenia
rozsudku účastníkovi konania. Najvyšší súd pri posudzovaní včasnosti podaného dovolania
postupoval v prospech dovolateľa a prihliadal na neskoršie vyznačenú právoplatnosť
rozsudku. Podstatu predloženej sťažnosti teda tvorí právne posúdenie či opätovné
doručovanie rozhodnutia, následná zmena vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti
rozsudku a záver najvyššieho súdu o dodržaní lehoty na podanie dovolania sú ústavne
konformné, a nie sú spôsobilé porušiť označené práva sťažovateliek.
15. Ústavný súd vo svojej judikatúre v skutkovo podobnej veci skonštatoval, že z
ústavného hľadiska nie je udržateľné, aby dobromyseľný účastník dovolacieho konania
spoliehajúci sa na správnosť informácie o dátume právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu poskytnutej súdom prišiel o súdnu ochranu následkom pochybenia, ktorého sa dopustil
súd. Ak má byť právo na súdnu ochranu v dovolacom konaní efektívne realizovateľné,
potom je nevyhnutné vychádzať z toho, že dovolanie podané v zákonnej lehote počítanej od
dátumu právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu vyznačeného na doložke
právoplatnosti treba považovať za včas podané aj vtedy, ak skutočný dátum právoplatnosti
bol skorší (porovnaj I. ÚS 1/03).
16. Najvyšší súd preto správne postupoval, ak vyhodnotil namietané dvojaké
vyznačenie právoplatnosti rozsudku krajského súdu v prospech dovolateľa a zaujal k nemu
meritórne stanovisko. Opačný postup by znamenal popretie základného práva na súdnu
ochranu a práva na účinný prostriedok nápravy účastníka konania. Ústavný súd
poznamenáva, že najvyšší súd svoj právny záver o podaní dovolania v zákonnej lehote
náležite a kompaktne odôvodnil, poukázal na relevantnú judikatúru, a preto sťažovateľmi
uvedená argumentácia v ich sťažnosti nebola spôsobilá vyvolať pochybnosť o
neospravedlniteľnosti a neudržateľnosti odôvodnenia rozhodnutia z ústavného hľadiska.
17. K označeným skutkovým okolnostiam, ktoré podľa názoru sťažovateliek
preukazujú, že splnomocnený zástupca žalobkyne sa už pri prvotnom doručovaní rozsudku
zdržiaval v mieste pobytu, a teda že opätovné doručovanie ani nemalo byť vykonávané,
ústavný súd konštatuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu
ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha posúdenie a
ustálenie skutkového stavu veci, interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa
obmedzuje iba na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou
alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách
(napr. I. ÚS 19/02). Nie je vecou ústavného súdu ustáliť skutkový stav v danej veci.
18. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany
ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom
rozhodovaní riadil, boli do takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne
popreli účel a význam zákonného predpisu (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06, I. ÚS
88/07).
19. Podľa názoru ústavného súdu však o takýto prípad aplikácie práva v okolnostiach
tejto veci nejde.
20. Ústavný súd uzatvára, že najvyšší súd konal v danej veci v medziach svojej
právomoci, keď interpretoval a aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku ústavne konformným spôsobom, ktorý sa neodchyľuje, navyše už vôbec nie
extrémne, od zamýšľaného účelu a významu relevantnej právnej normy.
21. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu
možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec
dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným
právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej
ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej
reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05).
O taký prípad išlo aj v prerokúvanej veci, preto ústavný súd považuje sťažnosť z už
uvedených dôvodov za zjavne neopodstatnenú.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd
nerozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateliek, a to návrhu na prikázanie vo veci konať
a o trovách konania, ktoré sú viazané na skutočnosť, že sťažnosti bude vyhovené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. novembra 2010