Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-56-2006.pdf
PDF · 89.03 KB
No categories available
6C/56/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľky M. L., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom B., D. XX/XX,. zastúpenej Ing. Š. L., bytom B., D. XX/XX,. proti odporcom v 1. rade J. G., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom D. K., A. H. XXX/XX,. v 2. rade B. L., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom T., P. S. XXX/X,. v 3. rade A. K., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom D. K., M. H. XXXX/X,. odporkyne v 1.
- 3. rade zastúpené JUDr. J. P., advokátom so sídlom v D. K., R. XXXX,. v konaní o určenie neplatnosti závetu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že závet poručiteľa O. Z., zomrelého XX.. XX.. XXXX,. s dátumom vyhotovenia 22. 09. 1992 v D. K. v časti, pokiaľ z predmetu dedičstva nezanechal navrhovateľke polovicu jej zákonného dedičského podielu,
j e n e p l a t n ý .
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že závet jej otca O. Z., ktorý bol vyhotovený s dátumom 22. 09. 1992, je neplatný. Návrh odôvodnila tým, že závet neobsahuje formálne náležitosti stanovené Občianskym zákonníkom v ustanoveniach § 476 a nasl., nakoľko nie je v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. V listine je síce uvedený údaj „ v D. K. dňa 22. 09. 1992“, ale to nie je dôkazom o tom, že poručiteľ skutočne závet i tohto dňa podpísal. Navrhovateľka tvrdila, že závet otec vôbec nepísal a zdôvodňovala to ďalšími nezrovnalosťami, spočívajúcimi v tom, že poručiteľ menoval v závete pozemok pod rodinným domom, hoci už z dedičského konania po neb. manželke vedel, že pozemok nevlastní, takisto poručiteľ vedel, koľko má vkladných knižiek a vedel, že vlastní celý rodinný dom a nie 9/10-ín, ako sa uvádza v závete. Opravné uznesenie na 1/10-inu bolo vydané až po jeho smrti na A. K.. Navrhovateľka sa domáhala neplatnosti časti závetu aj s poukazom na ustanovenie § 479 Obč. zákonníka, pokiaľ jej ako neopomenuteľnej dedičke nebol odkázaný majetok v rozsahu 1-ice jej zákonného dedičského podielu.
Odporkyne v 1. - 3. rade žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdili, že závet je platným právnym úkonom, nakoľko bol vyhotovený v súlade s ustanovením § 476 ods. 2 a § 476b Obč. zákonníka. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala tzv. relatívnej neplatnosti závetu s poukazom na ustanovenie § 479 Obč. zák., v tejto časti odporkyne vzniesli námietku premlčania. Poukázali na to, že navrhovateľka sa
neplatnosti nedovolala v 3-ročnej lehote. Potom s poukazom na ustanovenie § 40a Obč. zák. sa tento úkon považuje za platný.
Všetky tri odporkyne, ako účastníčky konania vypovedali, že o existencii závetu sa dozvedeli na prvom dedičskom pojednávaní u notára JUDr. Z., pričom závet považujú za platný. Odporkyňa v 3. rade poukázala aj na to, že v rodinnom dome má ona ako jediná z detí spoluvlastnícky podiel po matke, nakoľko v čase tohto dedičského konania bola ešte maloletá.
Poručiteľ O. Z., zomrel XX.. XX.. XXXX. v D. K.. Dedičské konanie po ňom sa pôvodne viedlo na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. D 1386/92 a úkonmi súdneho komisára bol poverený notár JUDr. M. Z. (II Dnot 116/93). Na prejednaní dňa 19. 08. 1993 notár JUDr. M. Z. konštatoval, že poručiteľ zanechal závet aj listinu o vydedení, obidve listiny s dátumom 22. 09. 1992. Nakoľko dedička M. L. s týmito listinami nesúhlasila, uznesením Okresného súdu v Dolnom Kubíne D 1386/92, II Dnot 116/93 zo dňa 04. 11. 1993, bolo konanie o dedičstve po poručiteľovi O. Z. prerušené a dedičke M. L. bolo uložené v lehote do 3O-tich dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podať na príslušnom súde žalobu o neexistenciu dôvodu na vydedenie.
Následne navrhovateľka podaním doručeným Okresnému súdu v Dolnom Kubíne dňa 25. 11. 1993, sa domáhala určenia neplatnosti listiny o vydedení, ktorá bola urobená 22. 09. 1992, aj neplatnosti závetu poručiteľa O. Z., ktorý bol datovaný dňom 22. 09. 1992. Vec sa pôvodne viedla na Okresnom súde Dolný Kubín a následne po vylúčení sudcov tohto súdu, bola vec prejednávaná na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9C/24/1994. V tomto konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie aj pre rozhodnutie súdu o návrhu na vyslovenie neplatnosti závetu zo dňa 22. 09. 1992, pričom rozsudkom 9C/24/94-153 zo dňa 05. 09. 1995 Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodol, že závet poručiteľa O. Z., vyhotovený 22. 09. 1992, je neplatný v časti, pokiaľ poručiteľ nezanechal dedičke M. L. 1-icu jej zákonného dedičského podielu. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom 15Co 4788/95-209 zo dňa 15. 01. 1997 rozsudok okresného súdu vo výroku o neplatnosti závetu zrušil a konanie zastavil. Vyslovil právny názor, že ani jeden účastník dedičského konania nebol odkázaný na podanie žaloby o neplatnosť závetu a v tomto smere návrh navrhovateľky išiel nad rámec rozhodnutia Okresného súdu v Dolnom Kubíne D 1386/92-21 zo dňa 04. 11. 1993. Posúdenie otázky platnosti závetu patrí do výlučnej právomoci súdu v konaní o dedičstvo a bez odkazu súdu v dedičskom konaní na osobitné konanie (podľa § 175k ods. 2 O. s. p., resp. predtým podľa § 18 Notárskeho poriadku) nemohla byť založená právomoc súdu preskúmavať platnosť závetu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 26. 02. 1997.
Rozhodnutím Krajského súdu v Žiline 9Nc 2/97 zo dňa 14. 03. 1998 boli sudcovia Okresného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania dedičskej veci po poručiteľovi O. Z. - D 1386/92 a vec bola prikázaná na konanie tunajšiemu súdu, kde je doteraz vec vedená pod sp. zn. D 546/98. Úkonmi súdneho komisára bola poverená notárka JUDr. M. G. (D not 188/98).
Na prvom prejednaní, ktoré v dedičskej veci určila JUDr. M. G. na deň 22. 01. 1999, dedička M. L. namietala platnosť závetu poručiteľa zo dňa 22. 09. 1992. Uznesením tunajšieho súdu D 546/98-2004 zo dňa 10. 05. 2006 súd uložil poručiteľke M. L. v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia, podať na tunajšom súde žalobu voči spoludedičkám o určenie neplatnosti závetu O. Z. zo dňa 22. 09. 1992. Na základe tohto rozhodnutia, ktorým bolo súčasne prerušené konanie o dedičstve, podala dňa 19. 06. 2006 dedička M. L. návrh na určenie neplatnosti závetu.
Z uvedeného vyplýva, že poručiteľka M. L., sa od začiatku dedičského konania domáha neplatnosti závetu poručiteľa O. Z. s dátumom vyhotovenia dňa 22. 09. 1992. Dedičské konanie po poručiteľovi O. Z. doteraz nie je skončené a potom námietka premlčania, ktorú vzniesli odporkyne s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 Obč. zák., je bezpredmetná.
Nakoľko v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/24/94 bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, pre účely rozhodnutia o návrhu navrhovateľky na vyslovenie neplatnosti daného závetu, súd použil dôkazy vykonané v konaní 9C/24/94 aj pre účely rozhodnutia v tejto veci.
Tvrdenie navrhovateľky, že poručiteľ O. Z. nepodpísal závet s dátumom vyhotovenia 22. 10. 1992, bolo vyvrátené znaleckým posudkom znalcom A. A. D. zo dňa 13. 04. 1995. Tento znalec mal pre účely vypracovania znaleckého posudku k dispozícii originál závet zo dňa 22. 09. 1992 a takisto originály kvitančných listov, na ktorých bola realizovaná výplata dôchodku O. Z. za roky 1991-1992. Navrhovateľka nespochybnila hodnoverným spôsobom závery tohto znaleckého posudku. Predložila síce znalecký posudok, ktorý na jej žiadosť vypracoval V. R. dňa 21. 12. 1995, ale ani táto listina nespochybňuje správnosť znaleckého posudku A. D., ktorý bol vypracovaný vo veci tunajšieho súdu 9C/24/94. V. R. totiž pri vypracovaní svojho posudku vychádzal iba z xerografických kópií, pričom uviedol, že nie je možné pravosť podpisov potvrdiť, ale takisto nie je možné vylúčiť ich falšovanie. V. R. uviedol, že upresnenie tohto záveru by bolo možné iba za predpokladu predloženia originálnych podpisov a originálu väčšieho počtu porovnávacích podpisov. Nakoľko znalec ustanovený súdom, A. D., disponoval takýmto porovnávacím materiálom, súd mal preukázané, že podpis na závete poručiteľa O. Z. s dátumom vyhotovenia dňa 22. 09. 1992, je pravý.
Vypočutím svedkov Z. C. a Ľ. Š. bolo preukázané, že závet, ktorý je predmetom tohto konania, obsahuje vôľu poručiteľa O. Z.. Tieto svedkyne takisto potvrdili, že závet bol písaný na písacom stroji právnikom JUDr. J. P. za prítomnosti obidvoch svedkýň a poručiteľa, pričom pred podpísaním všetci prítomní boli s obsahom závetu oboznámení. Závet teda spĺňa formálne náležitosti určené v § 476b Obč. zákonníka.
V zmysle § 476 ods. 2 Obč. zák. v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Sporný závet bol nepochybne spísaný aj podpísaný poručiteľom dňa 22. 09. 1992. Táto skutočnosť je v závete jednoznačne uvedená a aj z výpovedí svedkýň Z. C. a Ľ. Š., ktoré boli prítomné pri spisovaní závetu je nepochybné, že vtedy, keď bol závet napísaný, hneď bol aj poručiteľom O. Z. podpísaný. Závet poručiteľa O. Z. preto spĺňa všetky formálne náležitosti, ktoré sú stanovené v § 476 a nasl. Obč. zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal súd preukázané, že poručiteľ prejavil v závete zo dňa 22. 09. 1992, svoju vôľu. Predmetom dedenia však môže byť iba majetok poručiteľa, ktorý tento vlastnil ku dňu smrti. Pokiaľ teda v závete poručiteľ uviedol aj majetok o ktorom bude preukázané, že ho v čase smrti nevlastnil, nebude tento majetok predmetom dedenia, ak ho aj poručiteľ v závete uviedol.
Z rozhodnutia tunajšieho súdu D 2059/94-45 zo dňa 17. 07. 1995 vyplýva, že dedičským rozhodnutím D 40/73-13 zo dňa 13. 06. 1978 (dedičské konanie po poručiteľke J. Z., zomr. XX.. XX.. XXXX). došlo k vyporiadaniu dedičstva tak, že 4/5-iny z dedičstva prevzal manžel poručiteľky O. Z. a 1/5-inu z dedičstva prevzala dcéra poručiteľky mal. A. Z.. Dňa 04. 10. 1982 došlo k oprave rozhodnutia štátneho notárstva a štátne notárstvo dalo pokyn Stredisku geodézie v D. K. na zápis v evidencii nehnuteľností tak, že bude založený list vlastníctva na O. Z. v 4/10-inách a A. Z. na 1/10-inu nehnuteľností - dom č. 6 bez pozemku, postavený na parcele 1041 k. ú. B.. Poručiteľ O. Z. preto mohol predpokladať, že je spoluvlastníkom rodinného domu v 9/10-inách tak, ako je to uvedené v závete. Skutočnosť, že až uznesením tunajšieho súdu D 2059/94-45 zo dňa 17. 07. 1995 došlo k oprave zrejmej nesprávnosti v zápise veľkosti spoluvlastníckeho podielu, potom nie je právne významná.
Pre posúdenie platnosti závetu nie je právne významná ani námietka navrhovateľky o tom, že poručiteľ O. Z. vedel, že v čase smrti vlastnil viac, ako jednu vkladnú knižku. Pokiaľ bude preukázané, že poručiteľ ku dňu smrti vlastnil aj taký majetok, ktorý nie je obsiahnutý v závete, bude tento majetok dedený dedičmi zo zákona v zmysle § 473 a nasl. Obč. zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal súd preukázané, že závet poručiteľa O. Z. spĺňa formálne náležitosti, stanovené v § 476 a nasl. Obč. zákonníka.
Podľa § 479 Obč. zák. maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí 1-ica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Poručiteľ O. Z. zanechal okrem závetu aj listinu o vydedení. Rozsudkom tunajšieho súdu 9C/24/94-153 zo dňa 05. 09. 1995 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 15Co 4788/95-209 zo dňa 15. 01. 1997 bolo určené, že právny úkon, ktorým došlo k vydedeniu navrhovateľky M. L., urobený poručiteľom O. Z., zomrelým XX.. XX.. XXXX,. v listine o vydedení zo dňa 22. 09. 1992, je neplatný. Vzhľadom k tomu sa pri prejednávaní dedičstva bude vychádzať z predpokladu, že nedošlo k vydedeniu navrhovateľky, a preto v zmysle § 479 Obč. zák. poručiteľka - navrhovateľka, musí z dedičstva nadobudnúť aspoň toľko, koľko robí 1-ica jej dedičského podielu zo zákona. Navrhovateľka sa domáhala aj neplatnosti závetu z tohto právneho dôvodu, pričom odporkyne v 1. - 3. rade aj v tejto časti žiadali návrh zamietnuť s poukazom na premlčanie. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že k premlčaniu nedošlo, a preto súd v tejto časti návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol, že závet poručiteľa O. Z. v časti, pokiaľ z predmetu dedičstva nezanechal navrhovateľke polovicu jej zákonného dedičského podielu, je neplatný. Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Ani jeden z účastníkov nemal v konaní plný úspech. Súd preto pri rozhodovaní o trovách konania postupoval v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.