Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)29f/360661.15c95a.pdf
PDF · 112.55 KB
No categories available
4Cdo/213/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 213/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. L., bývajúcej v B.,
zastúpenej Mgr. A. G., advokátkou so sídlom v Ž., proti žalovaným 1/ J. G., bývajúcej
v D., 2/ B. L., bývajúcej v T. a 3/ A. K., bývajúcej v D., zastúpeným JUDr. J. P., advokátom
so sídlom v D., o určenie neplatnosti závetu, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
pod sp. zn. 6 C 56/2006, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
z 30. novembra 2007 sp. zn. 7 Co 89/2006 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. novembra
2007 sp. zn. 7 Co 89/2006 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou podanou na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 19. júna 2006 sa žalobkyňa
domáhala voči žalovaným určenia neplatnosti závetu poručiteľa O. Z. (otca žalobkyne
a žalovaných), zomrelého X.. Neplatnosť závetu odôvodňovala nedostatkom jeho formálnych
náležitostí vyplývajúcich z ustanovenia § 476 a nasl. Obč. zákonníka a tiež jeho rozporom
s ustanovením § 479 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého je závet neplatný v tej časti, v ktorej
sa maloletým potomkom nedostáva ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom
polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 21. septembra 2006 č.k. 6 C 56/2006-
104 určil neplatnosť označeného závetu a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzajúc z výsledkov
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na neplatnosť vydedenia žalobkyne,
je závet neplatný v časti, v ktorej z predmetu dedičstva jej nebola zanechaná polovica
zákonného dedičského podielu. Námietku premlčania dovolať sa neplatnosti závetu z tohto
dôvodu, vznesenú žalovanými, nepovažoval za dôvodnú poukazujúc na to, že dedičské
konanie po poručiteľovi nebolo skončené. Zamietnutie žaloby vo zvyšku odôvodnil tým,
že závet spĺňa všetky formálne náležitosti.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na odvolanie žalobkyne i žalovaných
rozsudkom z 30. novembra 2007 sp. zn. 7 Co 89/2006 rozsudok súdu prvého stupňa
vo vyhovujúcom výroku vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol a v zamietajúcom
výroku vo veci samej ho potvrdil. Zároveň zmenil prvostupňový rozsudok aj vo výroku
o trovách prvostupňového konania a to tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovaným ich náhradu 21 653,-- Sk (718,75 EUR) do rúk ich právneho zástupcu do troch
dní. Žalobkyni uložil tiež povinnosť zaplatiť žalovaným za rovnakých podmienok náhradu
trov odvolacieho konania 23 614,-- Sk (783,84 EUR). Na rozdiel od súdu prvého stupňa
považoval námietku premlčania vznesenú žalovanými za dôvodnú. V odôvodnení rozsudku
uviedol, že neplatnosť závetu pre rozpor s ustanovením § 479 Obč. zákonníka je relatívnou
neplatnosťou, pričom právo dovolať sa tejto neplatnosti sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe. Žalobkyňa sa o závete dozvedela 1.3.1993, týmto dňom jej začala plynúť
trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 1.3.1996. Počas nej sa premlčania nedovolala,
keď podľa jeho názoru námietku relatívnej neplatnosti kvalifikovane neuplatnila nielen
v dedičskom konaní ale ani v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
pod sp. zn. 9 C 24/94, predmetom ktorého bola jej žaloba o neplatnosť vydedenia a neplatnosť
závetu, hoci súd sa v tomto konaní zaoberal aj relatívnou neplatnosťou závetu.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala,
aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom a nesprávnym právnym
posúdením veci odvolacím súdom v otázke premlčania práva dovolať sa relatívnej neplatnosti
závetu. Za odňatie možnosti konať pred odvolacím súdom označila skutočnosť,
že jej, resp. jej právnemu zástupcovi nebola zachovaná lehota na prípravu na pojednávanie.
Žalované vo vyjadrení k dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok
odmietnuť ako oneskorene podaný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou
osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote (v lehote jedného mesiaca od vyznačeného
dátumu právoplatnosti, ktorý bol po oprave vyznačený dňom 21.6.2008 – porovnaj nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 1/03 z 2. apríla 2004, v zmysle ktorého
z ústavného hľadiska nie je udržateľné, aby dobromyseľný účastník dovolacieho konania
spoliehajúci sa na správnosť informácie o dátume právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu poskytnutej súdom /doložka právoplatnosti/ prišiel o súdnu ochranu následkom
prípadného pochybenia, ktorého sa dopustil tento súd, preto dovolanie podané v zákonnej
lehote počítanej od vyznačeného dátumu právoplatnosti v doložke právoplatnosti treba
považovať za podané včas aj vtedy, ak by skutočný dátum právoplatnosti bol skorší)
a že ide o rozsudok, proti ktorému je v zmeňujúcom výroku vo veci samej prípustné
(§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.),
preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť (§ 243b ods. 1
O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.
Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p.,
ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada
dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej
povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej
veci je daná existencia takejto vady a to vada vyplývajúca z ustanovenia § 237 písm. f) O.s.p.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f) O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného
podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).
Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom i súdom prvého stupňa
je takouto vadou, vyplývajúcou z citovaného ustanovenia § 237 O.s.p., postihnuté.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom
súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).
Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí,
že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový
pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne
obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch
dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia,
i keď sa adresát o uložení nedozvedel (§ 47 ods. 2 O.s.p. v znení do 15.10.2008).
Účelom citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p. je poskytnúť účastníkovi
konania čas pripraviť sa na pojednávanie vo veci. Nedodržanie zákonnej lehoty na prípravu
na pojednávanie je vadou konania, na ktorú je dovolací súd povinný prihliadnuť.
Citované ustanovenie § 47 ods. 2 O.s.p. predstavuje zákonnú konštrukciu umožňujúcu
náhradné doručenie. Táto konštrukcia vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia
(t.j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem
nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť
v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom
upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom.
Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne
doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou
vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných
ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle
ustanovenia § 45 ods. 2 O.s.p. (účinného od 1.7.2007) údaje uvedené na doručenke
sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať
len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje
údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka
náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie
na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka (resp. jeho zástupcu),
ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia,
že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval (účastník nemá povinnosť
preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad
pravdivosti). Záver súdu o účinnom náhradnom doručení je možný, len ak je zistené,
že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval a mal tak reálnu možnosť
dozvedieť sa, že bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu uvedenú
v oznámení doručovateľa.
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že na prejednanie veci
nariadil odvolací súd pojednávanie najprv na 31.10.2007 a potom na 28.11.2007
(30.11.2007 vyhlásil vo veci rozsudok). Konštatujúc uplatnenie fikcie doručenia predvolania
na pojednávanie na deň 28.11.2007 u zástupcu žalobkyne v základnom konaní
Ing. Š. L. (a to uložením zásielky dňom 7.11.2007) pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti
žalobkyne a jej zástupcu. Z doručenky o doručení predvolania zástupcovi žalobkyne vyplýva,
že obsahuje údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou
o opakované doručenie bol vykonaný 6.11.2007, opakované doručenie bolo vykonané
7.11.2007, zásielka bola uložená na pošte 7.11.2007 a skutočne bola prevzatá adresátom
24.11.2007. Okolnosť, že zástupca žalobkyne sa v mieste doručenia dňa 6.11.2007 zdržoval,
doručenka nepotvrdzuje, pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka
neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“).
Za tejto situácie odvolací súd nebol oprávnený konštatovať uplatnenie fikcie
doručenia, t.j. náhradné doručenie predvolania na pojednávanie dňom uloženia zásielky,
resp. uplynutím lehoty troch dní od jej uloženia, ale mal vychádzať z dátumu jej skutočného
prevzatia. Keďže zástupca žalobkyne predvolanie na pojednávanie určené na deň 28.11.2007
skutočne prevzal 24.11.2007, je zrejmé, že u žalobkyne nebola dodržaná päťdňová zákonná
lehota na prípravu na pojednávanie. Vykonaním pojednávania bez dodržania tejto lehoty
zaťažil odvolací súd konanie pred ním vadou vyplývajúcou z § 237 písm. f) O.s.p.,
t.j. odňatím možnosti žalobkyne konať pred súdom, zakladajúcou prípustnosť (proti celému,
teda aj proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej) a zároveň
dôvodnosť podaného dovolania. Existencia takejto vady je porušením práva na poskytnutie
spravodlivej ochrany práv zaručeného citovaným ustanovením § 1 O.s.p., ako aj čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Už len z tohto dôvodu bolo potrebné napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V záujme efektivity ďalšieho konania však dovolací súd považoval za vhodné zaujať
stanovisko aj k uplatnenému dovolaciemu dôvodu týkajúcemu sa správnosti či nesprávnosti
právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke premlčania práva dovolať sa relatívnej
neplatnosti závetu, a to so zreteľom na skutkové okolnosti danej veci.
I keď odvolací súd správne konštatoval rozdielnosť právnych inštitútov absolútnej
a relatívnej neplatnosti právneho úkonu a správne poukázal na to, že dôsledky relatívnej
neplatnosti závetu je spôsobilý vyvolať iba výslovný a určitý prejav dediča dovolať sa tohto
dôvodu neplatnosti uskutočnený voči ostatným dedičom, jeho právny záver o premlčaní práva
žalobkyne dovolať sa relatívnej neplatnosti závetu nebol správny.
Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon,
pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje a považuje
sa za platný, pokiaľ sa ten, na ochranu koho je relatívna neplatnosť ustanovená, neplatnosti
právneho úkonu nedovolal. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
je hmotnoprávny jednostranný úkon adresovaný účastníkovi, resp. účastníkom právneho
úkonu. Relatívnej neplatnosti sa možno dovolať aj formou žaloby, protinávrhu
alebo námietky vznesenej v konaní. Toto dovolanie má právne účinky až keď dôjde
účastníkovi, resp. účastníkom právneho úkonu. Dovolanie sa uskutočňuje výslovným
prejavom, z ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby dovolať sa neplatnosti právneho úkonu.
Nie je rozhodné, ako oprávnený subjekt sám kvalifikuje neplatnosť právneho úkonu,
t.j. či ako absolútnu alebo relatívnu; urobenou kvalifikáciou nie je súd viazaný. Rozhodujúce
je, že oprávnený subjekt namieta konkrétnu vadu právneho úkonu. Súdna prax pre oblasť
občianskeho práva nevylučuje, že za dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
možno považovať aj tvrdenie oprávneného subjektu v žalobe, z ktorého možno vyvodiť jeho
vôľu, že nechce byť viazaný pre neho nepriaznivými účinkami právneho úkonu.
V prejednávanej veci bolo dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa z hľadiska
skutkového zistené, že už v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Dolný Kubín
sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu 25.11.1993 domáhala určenia neplatnosti vydedenia
a neplatnosti závetu poručiteľa O. Z., zomrelého X.. Neplatnosť závetu odôvodnila tým, že
bol urobený fakticky na základe listiny o vydedení a že svojím obsahom odporuje
ustanoveniam Obč. zákonníka. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
z 5. septembra 1995 č.k. 9 C 24/94-153 bola určená jednak neplatnosť vydedenia a jednak
neplatnosť závetu a to v časti, v ktorej poručiteľ z predmetu dedičstva nezanechal žalobkyni
polovicu jej zákonného podielu. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. januára
1997 sp. zn. 15 Co 4788/95 bol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o neplatnosti
vydedenia potvrdený a vo výroku o neplatnosti závetu zrušený a konanie v tejto časti
zastavené z dôvodu údajného nedostatku právomoci súdu prejednať v tomto konaní
neplatnosť závetu.
Pokiaľ odvolací súd v súvislosti s posudzovaním premlčania práva dovolať
sa relatívnej neplatnosti závetu žalobkyňou vychádzal zo záveru, že v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 C 24/94 námietku relatívnej neplatnosti výslovne neuplatnila, tento jeho záver
podľa názoru dovolacieho súdu nezodpovedá zisteným skutočnostiam. Z obsahu žaloby, ktorá
bola predmetom konania vedeného pod sp. zn. 9 C 24/94, je nepochybný výslovný prejav
vôle žalobkyne dovolať sa neplatnosti závetu, teda nebyť vylúčená z dedenia k predmetu
dedičstva označeného v závete, a aj konkrétna vada závetu spočívajúca v jeho rozpore
s ustanoveniami Obč. zákonníka, t.j. aj s ustanovením § 479 tohto zákona. Tým, že relatívna
neplatnosť závetu prichádza do úvahy len v prípade jeho rozporu s týmto ustanovením
a že žalobkyňa dala v pôvodnej žalobe túto neplatnosť do súvisu s vydedením, zreteľne
vyjadrila vôľu namietať aj relatívnu neplatnosť uvedeného právneho úkonu. Doručením
žaloby v označenom konaní žalovaným, prípadne najneskôr doručením rozsudku, nastali
účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti závetu voči ostatným účastníkom (dedičom).
V súvislosti so skúmaním okamihu dovolania sa relatívnej neplatnosti závetu dovolací
súd poznamenáva, že odvolací súd nevenoval pozornosť z tohto hľadiska významnému
tvrdeniu žalobkyne preukazovaného predložením listiny – listu z 21.7.1993, ktorého obsah
nasvedčuje účinnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti už v mesiaci júli 1993.
So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2010
JUDr. Rudolf Čirč, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Daniela Pekajová