Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/213/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. L., bývajúcej v B.,

zastúpenej Mgr. A. G., advokátkou so sídlom v Ž., proti žalovaným 1/ J. G., bývajúcej

v D., 2/ B. L., bývajúcej v T. a 3/ A. K., bývajúcej v D., zastúpeným JUDr. J. P., advokátom

so sídlom v D., o určenie neplatnosti závetu, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš

pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 30. novembra 2007 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. novembra

2007 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 19. júna 2006 sa žalobkyňa

domáhala voči žalovaným určenia neplatnosti závetu poručiteľa O. Z. (otca žalobkyne

a žalovaných), zomrelého X.. Neplatnosť závetu odôvodňovala nedostatkom jeho formálnych

náležitostí vyplývajúcich z ustanovenia § 476 a nasl. Obč. zákonníka a tiež jeho rozporom

s ustanovením § 479 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého je závet neplatný v tej časti, v ktorej

sa maloletým potomkom nedostáva ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom

polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 21. septembra 2006 č.k. 6 C 56/2006-

104 určil neplatnosť označeného závetu a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň rozhodol,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzajúc z výsledkov

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na neplatnosť vydedenia žalobkyne,

je závet neplatný v časti, v ktorej z predmetu dedičstva jej nebola zanechaná polovica

zákonného dedičského podielu. Námietku premlčania dovolať sa neplatnosti závetu z tohto

dôvodu, vznesenú žalovanými, nepovažoval za dôvodnú poukazujúc na to, že dedičské

konanie po poručiteľovi nebolo skončené. Zamietnutie žaloby vo zvyšku odôvodnil tým,

že závet spĺňa všetky formálne náležitosti.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na odvolanie žalobkyne i žalovaných

rozsudkom z 30. novembra 2007 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa

vo vyhovujúcom výroku vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol a v zamietajúcom

výroku vo veci samej ho potvrdil. Zároveň zmenil prvostupňový rozsudok aj vo výroku

o trovách prvostupňového konania a to tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť

žalovaným ich náhradu 21 653,-- Sk (718,75 EUR) do rúk ich právneho zástupcu do troch

dní. Žalobkyni uložil tiež povinnosť zaplatiť žalovaným za rovnakých podmienok náhradu

trov odvolacieho konania 23 614,-- Sk (783,84 EUR). Na rozdiel od súdu prvého stupňa

považoval námietku premlčania vznesenú žalovanými za dôvodnú. V odôvodnení rozsudku

uviedol, že neplatnosť závetu pre rozpor s ustanovením § 479 Obč. zákonníka je relatívnou

neplatnosťou, pričom právo dovolať sa tejto neplatnosti sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej

premlčacej dobe. Žalobkyňa sa o závete dozvedela 1.3.1993, týmto dňom jej začala plynúť

trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 1.3.1996. Počas nej sa premlčania nedovolala,

keď podľa jeho názoru námietku relatívnej neplatnosti kvalifikovane neuplatnila nielen

v dedičskom konaní ale ani v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš

pod sp. zn. , predmetom ktorého bola jej žaloba o neplatnosť vydedenia a neplatnosť

závetu, hoci súd sa v tomto konaní zaoberal aj relatívnou neplatnosťou závetu.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala,

aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom a nesprávnym právnym

posúdením veci odvolacím súdom v otázke premlčania práva dovolať sa relatívnej neplatnosti

závetu. Za odňatie možnosti konať pred odvolacím súdom označila skutočnosť,

že jej, resp. jej právnemu zástupcovi nebola zachovaná lehota na prípravu na pojednávanie.

Žalované vo vyjadrení k dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok

odmietnuť ako oneskorene podaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou

osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote (v lehote jedného mesiaca od vyznačeného

dátumu právoplatnosti, ktorý bol po oprave vyznačený dňom 21.6.2008 – porovnaj nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 2. apríla 2004, v zmysle ktorého

z ústavného hľadiska nie je udržateľné, aby dobromyseľný účastník dovolacieho konania

spoliehajúci sa na správnosť informácie o dátume právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu poskytnutej súdom /doložka právoplatnosti/ prišiel o súdnu ochranu následkom

prípadného pochybenia, ktorého sa dopustil tento súd, preto dovolanie podané v zákonnej

lehote počítanej od vyznačeného dátumu právoplatnosti v doložke právoplatnosti treba

považovať za podané včas aj vtedy, ak by skutočný dátum právoplatnosti bol skorší)

a že ide o rozsudok, proti ktorému je v zmeňujúcom výroku vo veci samej prípustné

( ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť (§ 243b ods. 1

).

Podľa ustanovenia možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v ,

ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada

dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej

povinnosti ( veta druhá ). Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej

veci je daná existencia takejto vady a to vada vyplývajúca z ustanovenia

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného

podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).

Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom i súdom prvého stupňa

je takouto vadou, vyplývajúcou z citovaného ustanovenia , postihnuté.

upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom

súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb ( ).

Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,

spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať ( ).

Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,

hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí,

že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový

pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne

obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch

dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia,

i keď sa adresát o uložení nedozvedel ( v znení do 15.10.2008).

Účelom citovaného ustanovenia je poskytnúť účastníkovi

konania čas pripraviť sa na pojednávanie vo veci. Nedodržanie zákonnej lehoty na prípravu

na pojednávanie je vadou konania, na ktorú je dovolací súd povinný prihliadnuť.

Citované ustanovenie predstavuje zákonnú konštrukciu umožňujúcu

náhradné doručenie. Táto konštrukcia vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia

(t.j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem

nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť

v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom

upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom.

Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne

doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou

vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných

ustanovením , potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle

ustanovenia (účinného od 1.7.2007) údaje uvedené na doručenke

sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať

len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje

údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka

náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie

na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka (resp. jeho zástupcu),

ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia,

že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval (účastník nemá povinnosť

preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad

pravdivosti). Záver súdu o účinnom náhradnom doručení je možný, len ak je zistené,

že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval a mal tak reálnu možnosť

dozvedieť sa, že bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu uvedenú

v oznámení doručovateľa.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že na prejednanie veci

nariadil odvolací súd pojednávanie najprv na 31.10.2007 a potom na 28.11.2007

(30.11.2007 vyhlásil vo veci rozsudok). Konštatujúc uplatnenie fikcie doručenia predvolania

na pojednávanie na deň 28.11.2007 u zástupcu žalobkyne v základnom konaní

Ing. Š. L. (a to uložením zásielky dňom 7.11.2007) pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti

žalobkyne a jej zástupcu. Z doručenky o doručení predvolania zástupcovi žalobkyne vyplýva,

že obsahuje údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou

o opakované doručenie bol vykonaný 6.11.2007, opakované doručenie bolo vykonané

7.11.2007, zásielka bola uložená na pošte 7.11.2007 a skutočne bola prevzatá adresátom

24.11.2007. Okolnosť, že zástupca žalobkyne sa v mieste doručenia dňa 6.11.2007 zdržoval,

doručenka nepotvrdzuje, pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka

neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“).

Za tejto situácie odvolací súd nebol oprávnený konštatovať uplatnenie fikcie

doručenia, t.j. náhradné doručenie predvolania na pojednávanie dňom uloženia zásielky,

resp. uplynutím lehoty troch dní od jej uloženia, ale mal vychádzať z dátumu jej skutočného

prevzatia. Keďže zástupca žalobkyne predvolanie na pojednávanie určené na deň 28.11.2007

skutočne prevzal 24.11.2007, je zrejmé, že u žalobkyne nebola dodržaná päťdňová zákonná

lehota na prípravu na pojednávanie. Vykonaním pojednávania bez dodržania tejto lehoty

zaťažil odvolací súd konanie pred ním vadou vyplývajúcou z ,

t.j. odňatím možnosti žalobkyne konať pred súdom, zakladajúcou prípustnosť (proti celému,

teda aj proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej) a zároveň

dôvodnosť podaného dovolania. Existencia takejto vady je porušením práva na poskytnutie

spravodlivej ochrany práv zaručeného citovaným ustanovením , ako aj

a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Už len z tohto dôvodu bolo potrebné napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V záujme efektivity ďalšieho konania však dovolací súd považoval za vhodné zaujať

stanovisko aj k uplatnenému dovolaciemu dôvodu týkajúcemu sa správnosti či nesprávnosti

právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke premlčania práva dovolať sa relatívnej

neplatnosti závetu, a to so zreteľom na skutkové okolnosti danej veci.

I keď odvolací súd správne konštatoval rozdielnosť právnych inštitútov absolútnej

a relatívnej neplatnosti právneho úkonu a správne poukázal na to, že dôsledky relatívnej

neplatnosti závetu je spôsobilý vyvolať iba výslovný a určitý prejav dediča dovolať sa tohto

dôvodu neplatnosti uskutočnený voči ostatným dedičom, jeho právny záver o premlčaní práva

žalobkyne dovolať sa relatívnej neplatnosti závetu nebol správny.

Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon,

pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje a považuje

sa za platný, pokiaľ sa ten, na ochranu koho je relatívna neplatnosť ustanovená, neplatnosti

právneho úkonu nedovolal. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu

je hmotnoprávny jednostranný úkon adresovaný účastníkovi, resp. účastníkom právneho

úkonu. Relatívnej neplatnosti sa možno dovolať aj formou žaloby, protinávrhu

alebo námietky vznesenej v konaní. Toto dovolanie má právne účinky až keď dôjde

účastníkovi, resp. účastníkom právneho úkonu. Dovolanie sa uskutočňuje výslovným

prejavom, z ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby dovolať sa neplatnosti právneho úkonu.

Nie je rozhodné, ako oprávnený subjekt sám kvalifikuje neplatnosť právneho úkonu,

t.j. či ako absolútnu alebo relatívnu; urobenou kvalifikáciou nie je súd viazaný. Rozhodujúce

je, že oprávnený subjekt namieta konkrétnu vadu právneho úkonu. Súdna prax pre oblasť

občianskeho práva nevylučuje, že za dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu

možno považovať aj tvrdenie oprávneného subjektu v žalobe, z ktorého možno vyvodiť jeho

vôľu, že nechce byť viazaný pre neho nepriaznivými účinkami právneho úkonu.

V prejednávanej veci bolo dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa z hľadiska

skutkového zistené, že už v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Dolný Kubín

sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu 25.11.1993 domáhala určenia neplatnosti vydedenia

a neplatnosti závetu poručiteľa O. Z., zomrelého X.. Neplatnosť závetu odôvodnila tým, že

bol urobený fakticky na základe listiny o vydedení a že svojím obsahom odporuje

ustanoveniam Obč. zákonníka. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš

z 5. septembra 1995 č.k. -153 bola určená jednak neplatnosť vydedenia a jednak

neplatnosť závetu a to v časti, v ktorej poručiteľ z predmetu dedičstva nezanechal žalobkyni

polovicu jej zákonného podielu. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. januára

1997 sp. zn. bol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o neplatnosti

vydedenia potvrdený a vo výroku o neplatnosti závetu zrušený a konanie v tejto časti

zastavené z dôvodu údajného nedostatku právomoci súdu prejednať v tomto konaní

neplatnosť závetu.

Pokiaľ odvolací súd v súvislosti s posudzovaním premlčania práva dovolať

sa relatívnej neplatnosti závetu žalobkyňou vychádzal zo záveru, že v konaní vedenom

pod sp. zn. námietku relatívnej neplatnosti výslovne neuplatnila, tento jeho záver

podľa názoru dovolacieho súdu nezodpovedá zisteným skutočnostiam. Z obsahu žaloby, ktorá

bola predmetom konania vedeného pod sp. zn. , je nepochybný výslovný prejav

vôle žalobkyne dovolať sa neplatnosti závetu, teda nebyť vylúčená z dedenia k predmetu

dedičstva označeného v závete, a aj konkrétna vada závetu spočívajúca v jeho rozpore

s ustanoveniami Obč. zákonníka, t.j. aj s ustanovením § 479 tohto zákona. Tým, že relatívna

neplatnosť závetu prichádza do úvahy len v prípade jeho rozporu s týmto ustanovením

a že žalobkyňa dala v pôvodnej žalobe túto neplatnosť do súvisu s vydedením, zreteľne

vyjadrila vôľu namietať aj relatívnu neplatnosť uvedeného právneho úkonu. Doručením

žaloby v označenom konaní žalovaným, prípadne najneskôr doručením rozsudku, nastali

účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti závetu voči ostatným účastníkom (dedičom).

V súvislosti so skúmaním okamihu dovolania sa relatívnej neplatnosti závetu dovolací

súd poznamenáva, že odvolací súd nevenoval pozornosť z tohto hľadiska významnému

tvrdeniu žalobkyne preukazovaného predložením listiny – listu z 21.7.1993, ktorého obsah

nasvedčuje účinnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti už v mesiaci júli 1993.

So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2010

JUDr. Rudolf Čirč, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Daniela Pekajová