Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/36/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci žalobkyne: T. J.Á., F.. XX.X.XXXX, Q. T. I. T. XXX/XX, Ž., zastúpená: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom Aleja Slobody 1890/50, Dolný Kubín, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.2.2018, č.k. -193, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žalovanej sa proti žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.2.2018, č.k. -193 súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením a , , , a , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“) a vecne tým, že v posudzovanom prípade nebol daný právny základ nároku na uplatnenie náhrady škody podľa . Súd prvej inštancie v spore skúmal otázku existencie právneho základu nároku na náhradu škody, za ktorý žalobkyňa označila nezákonné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 19.9.2007, sp. zn. , ktorým bolo zmenené rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 1.12.2006 tak, že žaloba žalobkyne o vydanie finančnej protihodnoty jej vlastníckeho podielu na majetku úpadcu bola zamietnutá. Rozhodnutie NS SR bolo následne na základe dovolania zrušené uznesením dovolacieho súdu pod sp. zn. zo dňa 24.2.2010. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že predmetné rozhodnutie spĺňalo kritérium nezákonného rozhodnutia z dôvodu, že k jeho zrušeniu došlo na základe podania mimoriadneho opravného prostriedku. Napriek uvedenému záveru súd prvej inštancie nemal za preukázané, že následkom tohto zrušeného rozhodnutia vznikla žalobkyňou tvrdená škoda. V rámci konania vedeného proti správcovi konkurznej podstaty z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok manžela žalobkyne, sa žalobkyňa domáhala úhrady pohľadávky zodpovedajúcej hodnote jej vlastníckeho podielu na majetku zaradeného do súpisu konkurznej podstaty. Táto okolnosť bola konkurznému súdu známa a s touto skutočnosťou sa aj súd v súvislosti s udelením súhlasu na vydanie výťažku zo speňaženia majetku úpadcu na základe Opatrenia č.k. 51-24K 59/97-795 zo dňa 12.2.2007 vysporiadal. Súd prvej inštancie poukázal na odôvodnenie rozhodnutia konkurzným súdom, ktorý uviedol, že v súvislosti s konkurzným konaním bolo „rozsudkom č.k. -205 zo dňa 1.12.2006 určená správcovi konkurznej podstaty povinnosť vyplatiť manželke úpadcu 2 500 000 Sk s prísl. z dôvodu existencie právnych

vzťahov založených pri vyporiadaní a uspokojovaním prihlásených pohľadávok veriteľov došlo k súbehu (konkurencie) nárokov oddeleného veriteľa, Slovenskej konsolidačnej, a.s. a nárokov manželky úpadcu, pričom nárok oddeleného veriteľa má prednosť pred majetkovými nárokmi manželky úpadcu.“ Ďalej súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie konkurzného súdu, v ktorom bolo uvedené, že: „nehnuteľnosť bola zaťažená záložným právom zriadeným v prospech oddeleného veriteľa. Oddelenému veriteľovi zaniklo speňažením majetku z podstaty záložné právo a zostalo mu len právo na vydanie výťažku zo speňaženia záložného majetku. Pokiaľ by bola nárokom manželky priznaná prednosť, potom by bola nezvratne zmarená uhradzovacia funkcia záložného práva a zároveň by oddelený veriteľ nebol v rámci konkurzu vôbec uspokojený. Pokiaľ by došlo k zániku a vyporiadaniu majetku v BSM mimo konkurzného konania, nemohlo by v žiadnom prípade dôjsť k zmareniu uhradzovacej funkcie záložného práva, pretože pri akomkoľvek z možných spôsobov rozdelenia majetku medzi manželmi, by zostalo záložné právo zachované a záložný veriteľ by bol oprávnený sa domáhať jeho speňaženia pre účely úhrady svojej pohľadávky. Nebolo možné priznať manželke úpadcu v rámci konkurzného konania výhodnejšie postavenie a poradie, ako by mohla požadovať mimo konkurzu, čo vyplýva z ust. , podľa ktorého môže byť pohľadávka voči jednému z manželov uspokojená aj z majetku tvoriaceho masu BSM. Nehnuteľnosť ako celok (predajňa) slúžila na výkon podnikateľskej činnosti úpadcu, čo nepochybne vyplynulo z odborného posudku. Majetok, s ktorým úpadca podnikal vždy spadá do konkurznej podstaty ( ZKV). Toto pravidlo je korekciou ustanovenia , preto po vyhlásení konkurzu nemôže dôjsť k vyporiadaniu podnikateľského majetku inak, než ako to stanovuje ZKV.“ S poukazom na závery, ku ktorým dospel Krajský súd v Banskej Bystrici, že bez ohľadu na výsledok súdneho konania o „vylučovacej žalobe“ z majetku konkurznej podstaty, boli splnené podmienky pre vydanie výťažku zo speňaženého majetku oddeleného veriteľa, súd prvej inštancie uzavrel, že medzi nezákonným rozhodnutím a tvrdenou škodou nie je daná príčinná súvislosť.

3. Žalobkyňou označenú príčinu vzniku škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v súvislosti s vydaním opatrenia zo dňa 12.2.2007 č.k. 51-24K 59/97-795 a uznesenia zo dňa 25.11.2010 č.k. 51-24K nepovažoval súd prvej inštancie za opodstatnenú, nakoľko voči predmetným rozhodnutiam bolo možné podať opravný prostriedok. Poukázal na to, že nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú štát zodpovedá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom vykonaným v rámci činnosti rozhodovacej, ale pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a pokiaľ je rozhodnutie vydané, tak sa v jeho obsahu neodrazia. Súdy v rámci občianskoprávneho konania nemajú oprávnenie preskúmavať zákonnosť právoplatných rozhodnutí konkurzného súdu vydaných v konkurznom konaní, ktoré neboli zákonným spôsobom zrušené alebo spochybnené z hľadiska ich ústavnosti. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že nebol daný základ právneho nároku. Záverom súd poukázal na námietku žalobkyne, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko jej rozhodnutia neboli doručené alebo konkurzný súd s ňou nekonal od počiatku ako s účastníkom konania. Vzhľadom k právoplatnosti rozhodnutí, domáhať sa nápravy bolo možné prostredníctvom ústavnej sťažnosti, na základe ktorej ústavný súd by bol oprávnený skonštatovať, či k porušeniu ústavných práv na strane žalobkyne v dôsledku protiprávneho postupu súdu došlo.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že nárok žalovanej nepriznal. Žalovaná bola síce v konaní úspešná, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnila. Súd prvej inštancie takto postupoval aj s odkazom na efektívnosť hospodárnosť konania.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa odôvodňujúc ho tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že podmienky pre vznik nároku žalobkyne boli preukázané a dané. Podľa názoru odvolateľky bola porušená zásada rovnosti strán. Napadnutý rozsudok spĺňa pojmové znaky arbitrárnosti a je v rozpore s SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Arbitrárnosť spočíva v tom, že súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním prijal záver, podľa ktorého postup Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. bol v súlade so zákonom a neboli naplnené podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu, ktorá preukázateľne vznikla žalobkyni. Podľa názoru žalobkyne rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné. Poukázala v tomto smere na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. V odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie chýba logické vysvetlenie k rozhodnutiu o tom, že ak dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyhlásením konkurzu na majetok jedného z manželov, pohľadávka druhého

z manželov z titulu nároku na vyplatenie 1 hodnoty nemôže mať výhodnejšie postavenie ako veritelia pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu a pokiaľ žalobkyňa namietala, že postupom súdu pri vydávaní vyššie špecifikovaných rozhodnutí jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko jej neboli doručené rozhodnutia alebo konkurzný súd s ňou nekonal od počiatku ako s účastníkom konania, bola oprávnená domáhať sa nápravy prostredníctvom ústavnej sťažnosti. V odôvodnení napadnutého rozsudku podľa názoru odvolateľky súd nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Neuviedol, ako dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, čo vyšlo za konania najavo a ako vec právne posúdil. Poukázal pritom na uznesenie NS SR zo dňa 27.6.2012, sp. zn. . Mala za to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuskutočnil výklad ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zákona o konkurze a vyrovnaní a v súlade s judikatúrou a nevzal do úvahy ústavný aspekt danej veci. Žalobkyňa preukázala, že bolo vydané nezákonné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo v dovolacom konaní zrušené a toto rozhodnutie spôsobilo škodu žalobkyni, ktorá v konaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici uplatnila finančný ekvivalent nároku na vylúčenie jednej polovice nehnuteľnosti, ktorá bola predaná v konkurznom konaní správcom konkurznej podstaty. Dovolací súd konštatoval, že do konkurznej podstaty mala patriť len jedna polovica nehnuteľnosti. Táto skutočnosť mala hlavnú príčinnú súvislosť so vznikom škody tým, že konkurzný súd (Krajský súd v Banskej Bystrici) sa pri vydaní opatrenia zo dňa 12.2.2007, č.k 51-24K 59/97-795 (ďalej len „Opatrenie“) neriadil zákonom, ale riadil sa nezákonným rozhodnutím, ktoré bolo neskôr v rámci dovolacieho konania zrušené. Krajský súd v Banskej Bystrici preto predčasne vydal opatrenie o súhlase, aby správca konkurznej podstaty vydal oddelenému veriteľovi celý výťažok i napriek tomu, že bol daný dôvod na vydanie len jednej polovice z výťažku. Opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici je nezákonné a je ďalšou príčinnou súvislosťou vzniku škody. Vzhľadom k tomu, že súd Opatrenie opatril doložkou právoplatnosti napriek tomu, že nenadobudlo právoplatnosť, dopustil sa nezákonného postupu. Na vznik právoplatnosti, ktorá nastáva materiálne, nie je rozhodujúce, či sa na rozhodnutí vyznačí doložka právoplatnosti, ale rozhodujúce je, že rozhodnutie je riadne doručené tak ako to malo na mysli v čase vydania predmetného Opatrenia účinné ustanovenie ods 1 Žalobkyňa pritom preukázala, že pečiatka právoplatnosti bola na Opatrení vyznačená nesprávne a predčasne z dôvodu absencie jeho doručenia žalobkyni. Podľa názoru odvolateľky mal súd prvej inštancie posudzovať vykonateľnosť rozhodnutia po materiálnej stránke, nakoľko materiálne posúdenie vykonateľnosti má prednosť pred formálnym vyznačením doložky spočívajúcim v administratívno-technickom úkone zamestnanca súdu. V tomto kontexte upriamila pozornosť na ustanovenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Upozornila, že v konkurznom konaní neboli pre vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti splnené zákonné predpoklady, a to najmä z dôvodu, že citované Opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici nebolo žalobkyni nikdy doručené. Mala za to, že sa žiadnym právnym prostriedkom nemohla domáhať zrušenia doložky právoplatnosti na Opatrení a jej povinnosťou v rámci konania o náhradu škody bolo len preukázať, že neboli splnené podmienky na to, aby bola doložka právoplatnosti na rozhodnutí vyznačená. Túto skutočnosť preukázala, a napriek tomu súd prvej inštancie jej žalobu v celom rozsahu zamietol. Poukázala na rozhodnutie NS SR zo dňa 31.3.2010, sp. zn. . Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že mala možnosť nápravy prostredníctvom ústavnej sťažnosti s poukazom na ust. Z posledného rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že dôkazná povinnosť preukázať doručenie citovaného Opatrenia bola v tomto spore na strane žalovanej, pretože žalobkyňa nad rámec svojej dôkaznej povinnosti preukázala opak, t.j. nedoručenie a nesprávny úradný postup súdu, z ktorého dôvodu bola žalobkyni spôsobená škoda. V odvolaní citovala právnu vetu z uznesenia NS SR zo dňa 22.9.2010, sp. zn. . S poukazom na zákonné ustanovenia mala za zrejmé, že Krajsky súd Banská Bystrica mal povinnosť Opatrenie doručiť do vlastných rúk buď žalobkyni, alebo jej právnemu zástupcovi D.. D. H., čo však vôbec neurobil, preto je nutné jeho procesný postup považovať za nesprávny úradný postup. Nemôže preto obstáť odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tom smere, že mala možnosť voči nesprávnosti Opatrenia podať riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok, nakoľko žalobkyni nebolo citované Opatrenie riadne doručené. Pokiaľ by Opatrenie bolo doručené žalobkyni, celkom isto by proti nemu podala opravný prostriedok, nakoľko samotný výrok citovaného Opatrenia je nesprávny a vnútorne rozporný, keď v prvej časti súd dal správcovi konkurznej podstaty súhlas na vydanie výťažku zo speňaženia nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/2 nachádzajúcej sa v k.ú. Žilina, zapísanej na LV Č.. XXX, ako dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX, ako aj zo speňaženia nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Žilina zapísaných na LV č. XXXX ako predajňa súp. č. XXXX na pozemku

parc. č. XXXX spolu s pozemkom parc. č. XXXX pre oddeleného veriteľa: Slovenská konsolidačná, a.s., avšak vo výške 3 941 240,50 Sk, t.j. v plnej výške zo speňaženia. Tým, že suma 3 941 240,50 Sk bola na základe uvedeného Opatrenia vyplatená oddelenému veriteľovi, došlo k neoprávnenému disponovaniu so sumou, ktorá mala slúžiť na uspokojenie nárokov žalobkyne, ktorá uplatňovala nárok na vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Citovala právnu vetu uznesenia NS ČR zo dňa 9.10.2015, sp. zn. ako aj z uznesenia NS SR zo dňa 25.5.2005 sp. zn. a uznesenia NS SR zo dňa 25.4.2012, sp. zn. . Za neprípustné preto považovala, aby bola priznaná správnosť záveru súdu prvej inštancie ktorý zamietol žalobu žalobkyne o náhradu škody s tým, že považoval Opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici za právoplatné a vykonateľné. Za nesprávny považovala názor o tom, že existovala možnosť zrušiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Dôvodila tým, že konajúci súd nebol v tejto právnej veci viazaný doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti poukazujúc na nález ÚS SR z 8.12.2009, sp. zn. I. ÚS 203/0S. Uviedla, že všetky námietky sa v celom rozsahu dotýkajú aj uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.11.2010, sp. zn. 51-24 K 59/97 - Ga, nakoľko ani toto uznesenie nebolo odvolateľke doručené a bolo doručené len úpadcovi a správcovi konkurznej podstaty. Súd prvej inštanciu túto skutočnosť vôbec nevzal do úvahy, čím konanie zaťažil vadou podľa ustanovenia Neobstojí preto odôvodnenie súdu, že žalobkyňa nevyužila všetky dostupné prostriedky k tomu, aby zabránila vzniku škody, keď nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici bola z takýchto úkonov priamo vylúčená. Názor súdu prvej inštancie o tom, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by pohľadávka žalobkyne vyplývajúca z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 1.12.2006 č.k. -205 v spojení s rozsudkom NS SR zo dňa 6.10.2010, č.k. mala prednosť pred pohľadávkou Slovenskej konsolidačnej a.s. (ako oddeleného zabezpečeného veriteľa, ktorému subjektu boli peniaze z výťažku na základe súhlasu vyplývajúceho z Opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici) z dôvodu, že tento názor je v rozpore so zákonom. Z charakteru pohľadávky žalobkyne je zrejmé, že ju nemala voči úpadcovi, ale voči správcovi konkurznej podstaty, pričom jej pohľadávka mala charakter pohľadávky proti podstate, t.j. žalobkyňa mala postavenie prednostného veriteľa, nakoľko jej pohľadávku bolo možné uspokojiť kedykoľvek počas priebehu konkurzného konania na majetok úpadcu, a to najskôr od momentu uzatvorenia nezákonnej kúpnej zmluvy správcom konkurznej podstaty, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnostiach špecifikovaných v Opatrení Krajského súdu v banskej Bystrici, ktorý patril žalobkyni. Poukazujúc na zákonné ustanovenia vyjadrila názor, že pohľadávka žalobkyne mala byť v rámci konkurzného konania uspokojená skôr ako pohľadávka oddeleného veriteľa z dôvodu, že sa jednalo o pohľadávku z nároku na vylúčenie veci z podstaty, ktorá sa podľa zákona o konkurze uspokojuje skôr ako pohľadávka oddeleného veriteľa podľa ust. zákona o konkurze. Správca konkurznej podstaty si bol vedomý skutočnosti, že dňa 1.12.2006 Krajský súd Banská Bystrica rozhodol vo veci súdneho konania č. - Mš -186 tak, že z konkurznej podstaty je povinný vydať žalobkyni sumu 2 500 000 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od doručenia žaloby t.j. od 7.11.2001 do zaplatenia. Správca požiadal konkurzný súd o usmernenie, či môže z dôvodu opatrnosti vydať žalobkyni sumu podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 1.12.2006, č.k. - MŠ -186. Poukázala na to, že žalobkyňou požadovaná suma tvorí 47,74 % z výťažku dosiahnutého speňažením konkurznej podstaty. Krajský súd v Banskej Bystrici takúto žiadosť správcu konkurznej podstaty neschválil, hoci bola v súlade so zákonom, nakoľko žalobkyňa uplatnila svoju pohľadávku už dňa 7.11.2001, a to podaním žaloby, ktorá mu bola aj dňa 7.11.2001 doručená. Napriek uvedenému tento súd následne dňa 12.2.2007 vydal nezákonné a zmätočné Opatrenie, ktoré nebolo odvolateľke doručené. Zmätočnosť dôvodila tým, že v prvej časti súd dal správcovi súhlas na vydanie výťažku zo speňaženia nehnuteľnosti pre oddeleného veriteľa: Slovenská konsolidačná, a.s, avšak vo výške 3.941.240,50 Sk, ktorá nekorešponduje s polovicou výťažku zo speňaženia vyššie uvedených nehnuteľnosti poníženom o trovy správcu, nakoľko polovica výťažku predstavovala sumu 2 500 000 Sk. Nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie považovala za preukázanú jednoduchou citáciou príslušných zákonných ustanovení, o konkurze a vyrovnaní, ktoré neboli zo strany Krajského súdu v Banskej Bystrici aplikované. Argumentáciu, že žalobkyni nič nebránilo v tom, aby svoju pohľadávku uplatňovala voči úpadcovi po skončení konkurzného konania, nakoľko úpadca bol fyzická osoba, nemožno považovať za obstojnú. Žalobkyňa nemala pohľadávku voči úpadcovi ale voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu, ktorá mohla byť uspokojená len v rámci konkurzného konania, pričom táto pohľadávka vznikla z nezákonnej činnosti správcu, ktorý nezákonne zaradil do podstaty celú nehnuteľnosť hoci mal len 1. V konkurznom konaní nebola odvolateľka uspokojená ani čiastočne z dôvodu nezákonného postupu konkurzného súdu. Mala za to, že existuje príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici z

dôvodu, že nebyť nezákonného rozhodnutia, ktorým je o.i. aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2007, sp. zn. -276, potom by nebolo vydané Opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2007, sp. zn. 51-24K 59/97-795 a nedošlo by k nezákonnému postupu zo strany tohto súdu. Zároveň ak by nebolo Opatrenia, pohľadávka žalobkyne vyplývajúca z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 1.12.2006, č.k. -205 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.10.2010, sp.zn. , bola by v rámci konkurzného konania uspokojená v plnej výške. Odvolateľka ďalej citovala z uznesenia NS SR zo dňa 16.12.2015, sp. zn. . Žalobkyňa má za to, že všetky podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu boli preukázané a boli a sú v celom rozsahu dané. Odvolateľka týmto namietala aj vadu konania podľa ust. poukazujúc na príslušné články SR ako aj na judikatúru ÚS SR.

6. Záverom odvolateľka uviedla, že vydanie napadnutého rozsudku, ku ktorému došlo v dôsledku chybného právneho posúdenia otázky naplnenia predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zo strany súdu prvej inštancie treba považovať za odopretie upraveného práva na súdnu ochranu, v konečnom dôsledku znamenajúceho odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae) a naplnenie tak odvolacieho dôvodu podľa ust. ako aj dovolacieho dôvodu v zmysle ust.

7. Dôvodiac vyššie uvedenými skutočnosťami žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, prípadne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. K odvolaniu žalobkyne podala písomné vyjadrenie žalovaná, v ktorom uviedla, že odvolanie žalobkyne sa javí skôr ako ďalšie vyjadrenie a opätovná argumentácia vo veci, ktorá už bola prezentovaná, a s ktorou sa súd riadne vysporiadal a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Skutočnosť, že samotné rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nie je totožné s očakávaním a predstavami žalobkyne, automaticky neznamená, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že je arbitrárne, nepreskúmateľné a v rozpore s príslušnými ustanoveniami Poznamenala, že povinnosť tvrdenia ako aj dôkazná povinnosť zaťažuje v sporovom konaní o náhradu škody práve žalobkyňu, pričom túto svoju povinnosť nemôže prenášať na konajúci súd. Mala za to, že súd prvej inštancie skúmal, či rozhodnutie označené žalobkyňou spĺňa atribúty nezákonného rozhodnutia podľa , a či v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s označeným rozhodnutím vznikla žalobkyni uplatnená škoda. Vo vzťahu k existencii nezákonného rozhodnutia súd prvej inštancie v bode 8. odôvodnenia konštatoval, že označené rozhodnutie spĺňalo kritériá nezákonného rozhodnutia. Skúmaním ďalších podmienok súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by následkom uvedeného rozhodnutia vznikla žalobkyňou tvrdená škoda, nakoľko konkurzný súd dospel k záveru (prezentovanému v právoplatnom a vykonateľnom opatrení zo dňa 12.2.2007, č.k. 51-24K 59/97-795), že bez ohľadu na výsledok súdneho konania o „vylučovacej žalobe“ z majetku konkurznej podstaty, sú splnené podmienky pre vydanie výťažku zo speňaženého majetku oddeleného veriteľa a následne konkurzný súd uznesením zo dňa 25.11.2010 sp. zn. 51-24K 59/97 Ga schválil konečnú správu o speňažení majetku. Žalovaná zdôrazňovala, že opatrenie zo dňa 12.2.2007, č.k. 51-24K 59/97-795, aj uznesenie zo dňa 25.11.2010, sp. zn. 51-24K (z ktorých záverov vychádzal súd prvej inštancie), sú rozhodnutiami právoplatnými a vykonateľnými, ktoré neboli zrušené, ani zmenené pre nezákonnosť a vyslovila názor, že súd v konaní o náhradu škody podľa osobitného predpisu nie je oprávnený preskúmavať právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, resp. vysloviť záver o ich nezákonnosti. Za nesprávne považuje žalovaná aj tvrdenia žalobkyne, že nesprávnosť záveru súdu ohľadom prednosti jednotlivých pohľadávok v rámci konkurzného konania bola preukázaná jednoduchou citáciou príslušných ustanovení o konkurze a vyrovnaní (ďalej ako „“). Z ustanovenia žiadnym spôsobom nevyplýva poradie uspokojovania jednotlivých nárokov a predmetné ustanovenie len vymenúva druhy nárokov, ktoré môžu byť v priebehu konkurzného konania uspokojené kedykoľvek. Poradie uspokojenia pohľadávok proti podstate a nárokov podľa ods. 1 písm. a) až c) je upravené v , avšak s výnimkou určenia poradia nárokov na vylúčenie veci z podstaty a nárokov na oddelené uspokojenie. Súd prvej inštancie pri prijímaní záverov ohľadom prednosti jednotlivých nárokov nepostupoval v rozpore so znením . Mala za to, že z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie pri zdôvodnení svojho právneho posúdenia vychádzal z príslušných ustanovení , , publikovanej

judikatúry, ako aj právoplatných a vykonateľných rozhodnutí konkurzného súdu, a vykonal dokazovanie nevyhnutné pre riadne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Z takto vykonaného dokazovania následne súd prvej inštancie dospel k skutkovým aj právnym záverom, ktoré riadne a dostatočne odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Vo vzťahu k žalobkyňou označenému nesprávnemu úradnému postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici v súvislosti s vydaním opatrenia zo dňa 12.2.2007, č.k. 51-24K 59/97-795 a uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.11.2010, č.k. 51-24K mala za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že pokiaľ orgán štátu zisťuje alebo posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje podklady pre rozhodnutie, hodnotí zistené skutočnosti a právne ich posudzuje ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, prípadné nesprávnosti či vady takéhoto postupu sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované iba z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Vyššie špecifikované rozhodnutia však nespĺňajú atribúty nezákonných rozhodnutí podľa , nakoľko ako právoplatné rozhodnutia neboli zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Ohľadom žalobkyňou namietaného nedoručenia Opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici a uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.11.2010, č.k. 51-24K a nesprávneho postupu pri vyznačení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti uviedla, že tieto tvrdenia neboli nijakým spôsobom preukázané a žalobkyňa nepreukázala ani porušenie právnych predpisov pri doručovaní predmetných rozhodnutí. Vychádzala z názoru, že pri označení nesprávneho úradného postupu nestačí len všeobecne poukázať na to, že orgány štátu nepostupovali v súlade so zákonom. Nesprávny úradný postup musí byť konkrétny a musí byť presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona. Tvrdenie žalobkyne o nedoručení opatrenia krajského súdu bolo bezpochyby vyvrátené samotnou doručenkou, z ktorej vyplývalo, že Opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo žalobkyni doručované do vlastných rúk, a to na základe pokynu súdu na str. 6 predmetného opatrenia. Nakoľko doručovanie bolo neúspešné (dňa 19.2.2007 neúspešný pokus o doručenie, dňa 20.2.2007 opakované doručenie, dňa 20.2.2007 deň uloženia zásielky), uplatnila sa v danom prípade zákonná fikcia doručenia podľa v tom čase platného a účinného . Nakoľko sa v konkurznom spise nenachádzalo splnomocnenie udelené D.. D. H., konkurzný súd nebol povinný doručovať predmetné opatrenie advokátovi. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že ani uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 51-24K zo dňa 25.11.2010 jej nebolo doručené, poukázala žalovaná na znenie ods. ods. 4 , podľa ktorého sa konečná správa a vyúčtovanie prejednáva na pojednávaní, na ktoré súd predvolá správcu, úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorí podali námietky, prípadne aj veriteľský výbor, a rozhodne o nej uznesením, ktoré im doručí a vyvesí na úradnej tabuli súdu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že konkurzný súd rozhoduje uznesením, ktoré doručuje len tým účastníkom konania, ktorých predvolal na pojednávanie (v konkrétnom prípade úpadcovi a správcovi konkurznej podstaty), a vo vzťahu ku konkurzným veriteľom (ktorí neboli predvolaní na pojednávanie) sa uznesenie vyvesí na úradnej tabuli súdu. Konkurzný súd teda nebol povinný doručovať predmetné uznesenie žalobkyni do vlastných rúk, nakoľko vo vzťahu k jej osobe bolo predmetné uznesenie doručované vyvesením na úradnej tabuli súdu. Za to, že žalobkyňa túto skutočnosť opomenula, nemôže niesť zodpovednosť štát a žalobkyňa mala postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu posúdeniu a záveru, že v rámci občianskoprávneho konania nemajú oprávnenie preskúmavať zákonnosť právoplatných rozhodnutí konkurzného súdu vydaných v konkurznom konaní, ktoré neboli zákonným spôsobom zrušené alebo spochybnené z hľadiska ich ústavnosti. Preto aj v tomto prípade bolo možné uzavrieť, že nie je daný základ právneho nároku v podobe nesprávneho úradného postupu. Inými slovami, súd v konaní o náhradu škody nemá právomoc odňať rozhodnutiu jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Poukázala na správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa mala k dispozícií rad opravných prostriedkov, prostredníctvom ktorých mohla namietať nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti predmetných rozhodnutí. Skutočnosť, že žalobkyňa takéto kroky opomenula, v dôsledku čoho nadobudlo opatrenie, ako aj uznesenie krajského súdu právoplatnosť a vykonateľnosť, nemožno zhojiť v konaní o náhradu škody. Súd prvej inštancie je pri hodnotení splnenia kumulatívnych podmienok viazaný právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami iných súdov. Z uvedeného jednoznačne podľa názoru žalovanej vyplýva, že žalobkyňa tvrdenie o existencii nesprávneho úradného postupu nepreukázala. Záverom vyhodnotila správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (, a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo

o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

10. Podľa ust. , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa ust. , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

12. Podľa ust. 6 ods. 1 , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

13. Podľa ust. 9 ods. 1 veta prvá a druhá , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

14. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa si žalobným návrhom zo dňa 24.9.2012 uplatnila nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 221 219,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.4.2011 až do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnila tým, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 1.12.2006, č.k. -205 uložil správcovi konkurznej podstaty úpadcu D. J. aby zaplatil žalobkyni sumu 2 500 000 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od 7.11.2001 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania vo výške 181 552 Sk (ďalej ako „Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici“). Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.9.2007, sp. zn. -276 došlo k zmene Rozsudku Krajského súdu v banskej Bystrici tak, že súd žalobu zamietol (ďalej ako „Rozsudok Najvyššieho súdu SR“). Najvyšší súd SR následne uznesením zo dňa 24.2.2010, sp.zn. na základe dovolania žalobkyne Rozsudok Najvyššieho súdu SR zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (ďalej len „Zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR“). Po Zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR bolo vo veci rozhodnuté tak, že Najvyšší súd SR ako odvolací súd Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil.

15. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.11.2010, č.k. 51-24K v právnej veci úpadcu: D. J. D. I. E. T. „v konkurze“ Žilina súd schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu v znení predloženom správcom zo dňa 30.9.2010 (ďalej ako „Uznesenie o konečnej správe“). Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že v priebehu konkurzného konania bola uskutočnená úhrada sumy 116 178,72 eur na účet oddeleného veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., a to dňa 18.9.2008. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že Rozsudok Najvyššieho súdu SR bol nezákonný a v nadväznosti na neho konkurzný súd vydal súhlas na vydanie výťažku oddelenému veriteľovi. V dôsledku tohto nesprávneho postupu vznikla škoda, za ktorú zodpovedá štát. Žalobkyňa mala za to, že v dôsledku Rozsudku Najvyššieho súdu SR a Opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2007 (ďalej ako „Opatrenie“) došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko súd dal správcovi konkurznej podstaty predčasný súhlas na vydanie výťažku zo speňaženia nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1 nachádzajúcej sa v k.ú. Žilina, zapísanej na LV č. XXX ako dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX a nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Žilina, zapísanej na LV č. XXXX ako predajňa súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX, spolu s pozemkom parc. č. XXXX (ďalej ako „Nehnuteľnosti“) pre oddeleného veriteľa vo výške 3 941 240,50 Sk (130 825,21 eur). Za ďalší nesprávny postup považovala Uznesenie o konečnej správe, a to napriek tomu, že súd mal vedomosť o Zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Mala za to, že ne.

16. Odvolateľka tvrdila, že preukázala nezákonnosť Rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý bol hlavnou príčinou vzniku škody tým, že konkurzný súd sa pri vydaní Opatrenia neriadil zákonom ale nezákonným rozhodnutím. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s názorom odvolateľky, ktorý deklaroval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (bod 8), že predmetný Rozsudok Najvyššieho súdu SR spĺňa charakter nezákonného rozhodnutia, ktorý bol na základe dovolania žalobkyne zrušený Zrušujúcim rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Názoru odvolateľky o príčinnej súvislosti so vznikom škody na podklade tohto nezákonného rozhodnutia však nemožno prisvedčiť. Odvolací súd sa v tomto smere prikláňa k názoru súdu prvej inštancie, že predmetný Rozsudok Najvyššieho súdu SR nemohol byť príčinou vzniku deklarovanej škody. Odvolateľkou namietané Opatrenie bolo vydané dňa 12.2.2007 a Rozsudok Najvyššieho súdu SR deklarovaný ako nezákonný až dňa 19.9.2007. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z tohto dôvodu nemohol byť podkladom pre vydanie Opatrenia, tak ako to tvrdí odvolateľka. Nemožno opomenúť, že v Opatrení Krajský súd v Banskej Bystrici deklaroval vedomosť o Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, v ktorom bola uložená povinnosť správcovi konkurznej podstaty zaplatiť odvolateľke sumu 2 500 000 Sk s príslušenstvom. V predmetnom Opatrení sa Krajský súd v Banskej Bystrici ako konkurzný súd vysporiadal s tým, že nehnuteľnosť - predajňa súp. č. XXXX nepochybne slúžila na výkon podnikateľskej činnosti úpadcu, čo vyplývalo aj z odborného posudku č. OP - 99064. Z tohto dôvodu bola predmetná nehnuteľnosť - predajňa zahrnutá do konkurznej podstaty a to s poukazom na ust. o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov avšak do podstaty spadá aj tá jeho časť majetku, s ktorou úpadca podnikal. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že konkurzný súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal aj so súbehom nárokov oddeleného veriteľa (ktorému pôvodne svedčilo záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam) a nárokov manželky úpadcu a vyslovil, že nie je možné priznať manželke úpadcu v rámci konkurzného konania výhodnejšie postavenie a poradie, ako by mohla požadovať mimo konkurzu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že i keď odvolateľkou označený Rozsudok Najvyššieho súdu SR bol nezákonný, nemožno prisvedčiť jej odvolacej argumentácii o tom, že by Opatrenie bolo vydané na základe predmetného nezákonného rozhodnutia. Je preto správny záver, že v danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

17. Vo vzťahu k namietanému Opatreniu a odvolateľkou tvrdeného nesúladu výroku a odôvodnenia, odvolací súd poukazuje na to, že v Opatrení dal Krajský súd v Banskej Bystrici súhlas na vyplatenie oddelenému veriteľovi 1 z výťažku z nehnuteľnosti zapísaného ako domu. Celý výťažok zo speňaženia sa podľa výroku týkal len nehnuteľnosti - predajňa, ktorú správne správca konkurznej podstaty zahrnul do podstaty, nakoľko slúžila na výkon podnikateľskej činnosti úpadcu. S ohľadom na uvedené nemožno v tomto smere prisvedčiť argumentácii odvolateľky.

18. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na závery v Rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31. októbra 2007, sp. zn. , podľa ktorého: „Aj pri vyporiadaní BSM zaniknutého vyhlásením konkurzu, zostáva zachovaný princíp rovnosti podielov manželov na spoločnom majetku ( prvá veta ), manžel úpadcu je však ustanovením zákona č. 328/1991 Sb. o konkurze a vyrovnaní zbavený možnosti presadiť pri majetku, s ktorým úpadca podnikal, vyporiadanie jeho prikázaním do svojho výlučného vlastníctva.“

19. Za nezákonné odvolateľka označovala Opatrenie vydané Krajským súdom v Banskej Bystrici a za nesprávny úradný postup skutočnosť, že súd opatril predmetné Opatrenie doložkou právoplatnosti, a to napriek skutočnosti, že odvolateľke Opatrenie nebolo doručené. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam je nutné poukázať na to, že pokiaľ sa žalobca domáha proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny z titulu náhrady škody, zaťažuje ho dôkazné bremeno o preukázaní splnenia zákonom stanovených podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, pričom jednou z týchto základných predpokladov je existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

20. V tomto smere odvolací súd berie do úvahy, že Krajský súd v Banskej Bystrici v Opatrení deklaroval, že predmetné Opatrenie bude doručovať aj manželke úpadcu (žalobkyni v tomto konaní). V konaní ani nebolo sporné, či predmetné opatrenie malo alebo nemalo byť doručené manželke úpadcu a odvolací súd rešpektujúc rozhodnutie konkurzného súdu o tom komu bude doručovať opatrenie, považoval žalobkyňu za osobu, ktorej sa malo opatrenie v zmysle doručovať. Odvolací súd však bez ohľadu na doručenie predmetného opatrenia žalobkyni súhlasí so záverom

súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi nedoručením opatrenia, resp. nesprávne vyznačenou doložkou právoplatnosti na uvedenom opatrení a deklarovanou škodou. Samotné vyznačenie doložky právoplatnosti totiž nemohlo spôsobiť žalobkyni škodu v podobe nevyplatenej pohľadávky v konkurznom konaní. Až po podaní odvolania žalobkyňou proti opatreniu mohlo dôjsť k prípadnému zrušeniu alebo zmene Opatrenia v prospech odvolateľky, avšak uvedené je v rovine hypotézy. V danom prípade nie je možné dospieť k záveru, že samotná možnosť podania odvolania by smerovala k nepochybnému úspechu žalobkyne v odvolacom konaní, a následne k uspokojeniu jej pohľadávky v konkurze, zvlášť v situácii, keď sa konkurzný súd vo svojom Opatrení podrobným spôsobom vysporiadal jednak s existenciou rozhodnutia v incidenčnom spore (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 1.12.2006, č.k. -205) a tiež so spôsobom uspokojovania konkurzných veriteľov, pri ktorom by mohlo dôjsť k zmareniu uhradzovacej funkcie záložného práva, ktoré viazlo na predmetných nehnuteľnostiach. Z uvedeného dôvodu je potom nárok žalobkyne na náhradu škody v tomto smere hypotetickým, keďže nie je isté a zrejmé, že by bola v prípadnom odvolacom konaní úspešná a došlo by nepochybne k uspokojeniu jej pohľadávky v konkurze. Uvedený záver je možné vztiahnuť aj na Uznesenie o konečnej správe.

21. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu nie je dôležité, či poškodený bol vôbec účastníkom konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu nesprávneho úradného rozhodnutia. Dôležité je iba to, či poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, t. j. medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je príčinná súvislosť. Existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom/nezákonným rozhodnutím a vznikom škody však v prejednávanej veci nebola preukázaná.

22. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ako vecne a právne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná. Nakoľko z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania na strane žalovanej nevyplýval, odvolací súd v súlade s základných princípov , prihliadol na procesnú ekonómiu a rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhrada trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).