Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/71/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci

ţalobkyne: B.S., rodená A., r. č. X., bytom A., Ţ., zast. JUDr. J.P., advokátom, R., D. proti

ţalovanému: Ing. L.P., SKP úpadcu: J.S., E., Ţ., so sídlom Č., B., zast. Mgr. I.F.,

advokátom,

M., L., o zaplatenie 3 000 000 Sk s prísl., na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 01.12.2006, č. k.

-205, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 01.12.2006, č. k. -205 p o t v r d z u j e.

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho

konania v sume 1 181,70 Eur na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zastavil konanie v sume

500 000 Sk a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 2 500 000 Sk so 17% úrokom

z omeškania od 07.11.2001 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 181 552 Sk.

Podľa odôvodnenia rozsudku súd rozhodoval opätovne po zrušujúcom uznesení

odvolacieho súdu v zmysle jeho intencií.

Súd zistil, ţe ţalobkyňa a J.S. uzavreli manţelstvo dňa 31.1.1976. Uzavretím

manţelstva vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo ţalobkyne a J.S.

Počas manţelstva v roku 1992 ţalobkyňa a J.S. draţbou v malej privatizácii nadobudli do

svojho bezpodielového spoluvlastníctva manţelov nehnuteľnosti vedené v katastri

nehnuteľností na Okresnom úrade, odbor katastra v Ţ., zapísaných ako pozemok KN parc.

č.7848, zastavaná plocha o výmere 577 m² a stavba súp. č. 3129 predajňa, nachádzajúca sa na

KN parc. č. 7848 v KÚ Ţ.

Okresný súd v Ţiline rozsudkom, č. k. -8 zo dňa 21.12.1995, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 30.01.1996, zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo ţalobkyne

a J.S.. Dňa 30.01.1999 nadobudla ţalobkyňa vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo

výške ½ k predmetným nehnuteľnostiam.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, č. k. 51-24K 59/97 vyhlásil na majetok

dlţníka J.S., E., Ţ. konkurz.

Súd zistil, ţe správca konkurznej podstaty zaradil uvedené nehnuteľnosti, zapísané

na LV č. X. do konkurznej podstaty a poţiadal o udelenie súhlasu na predaj veci mimo

draţby. Správca konkurznej podstaty získal predajom spoluvlastníckeho podielu ţalobkyne

v ½ na predmetných nehnuteľnostiach čiastku 2 500 000 Sk.

Ţalobca, po oboznámení sa s dodatkom č. l ku kúpnej zmluve, vzal návrh na začatie

konania späť vo výške 500 000 Sk.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k právnemu záveru, ţe v zápisnici o draţbe

č. 3 zo dňa 13.03.1992 je síce uvedený ako vydraţiteľ Z., Ţ., J.S., ale v čase vydraţenia

nehnuteľnosti bola ţalobkyňa manţelkou J.S., a preto spomenutá nehnuteľnosť patrila do

masy BSM. Po zrušení BSM dňa 30.01.1999 sa stali manţelia podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti zapísanej ako pozemok KN 7848, zast. plocha o výmere 577m² a stavba súp. č.

3129 predajňa, nachádzajúca sa na KN parc. 7848 v KÚ Ţ., zaevidované na LV č. X., kaţdý

v podieli ½. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobkyni tak vznikol nárok na vylúčenie veci

z konkurznej podstaty podľa § 19 ods. l a 2 ZKV. Vzhľadom na to, ţe správca konkurznej

podstaty nehnuteľnosť uţ odpredal za cenu 5 000 000 Sk, ţalobkyni vznikol nárok na vydanie

finančného obnosu vo výške ½, t. j. 2 500 000 Sk.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ods. l

Proti tomuto rozsudku, v časti, ktorou súd ţalobe vyhovel a ţalovaného zaviazal

nahradiť trovy konania, podal odvolanie ţalovaný a navrhol ho zmeniť a ţalobu v celom

rozsahu zamietnuť alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolateľ namieta nesprávny postup súdu prvého stupňa, pretoţe rozhodol

na pojednávaní dňa 01.12.2006 bez jeho účasti, pritom súdu riadne doručil ospravedlnenie

z neúčasti na pojednávaní z rodinných dôvodov a ţiadal pojednávanie odročiť. Poukazuje

na to, ţe uţ na pojednávaní dňa 10.11.2006 oznámil súdu, ţe sa tohto pojednávania nemôţe

zúčastniť a uviedol dôvod.

V ďalšej časti odvolateľ obšírne opisuje skutkový stav veci a odvoláva sa na príslušné

listinné dôkazy, ktoré sú zaloţené v spisovom materiáli.

Vytýka súdu prvého stupňa, ţe nesprávne právne posúdil vec, pretoţe majetok slúţiaci

podnikateľskej činnosti z podstaty nie je vylúčený. Z tohto dôvodu správca oprávnene zahrnul

do konkurznej podstaty celé nehnuteľnosti. Do podstaty podľa neho spadá celý majetok,

s ktorým úpadca podnikal. Výťaţok zo speňaţenia majetku úpadcu zapísaného do konkurznej

podstaty slúţi na uspokojenie veriteľov, ktorí si zákonným procesným postupom riadne

uplatnili svoje pohľadávky na súde alebo u správcu konkurznej podstaty. Domnieva sa,

ţe ţaloba ţalobkyne je v rozpore so ZKV a tam stanoveným osobitným procesným postupom,

ktorým sa môţe domáhať uspokojenia svojho nároku na majetok zapísaný do súpisu podstaty

tretia osoba. Takýto osobitný postup je upravený výlučne ustanovením v § 19 ZKV.

Je názoru, ţe ak tretia osoba sa do speňaţenia majetku zákonom stanoveným spôsobom

nedomôţe jeho vylúčenia z konkurznej podstaty, platí nevyvrátiteľná právna domnienka,

ţe vec bola zahrnutá do súpisu oprávnene. Tretia osoba sa uţ nemôţe domáhať svojho práva

k nej a naopak musí strpieť, aby sa i táto vec podrobila reţimu konkurzu. Podľa § 19 ZKV

sa môţe domáhať len vylúčenia samotnej veci a nie jej finančného ekvivalentu. Úpadca bol

zapísaný na liste vlastníctva ako jediný vlastník a ţalobkyňa aţ do podania ţaloby

si neuplatnila ţiadne nároky na majetok zapísaný do súpisu konkurznej podstaty

a speňaţovaný v konkurznom konaní.

Ďalej poukazuje na to, ţe predmetné nehnuteľnosti boli zaťaţené záloţným právom

na základe Zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam č. 6692, uzavretej

so S., a.s., B. zo dňa 14.04.1992, čo je vyznačené aj na LV

č. X. pre kat. úz. Ţ. Čiţe, ak sa ţalobkyňa stala po zrušení BSM podielovou spoluvlastníčkou

predmetných nehnuteľností, stala by sa aj podielovou spoluvlastníčkou záloţného práva.

Konkurzné konanie je určitým osobitným spôsobom výkonu záloţného práva, v rámci

ktorého sa oddelení veritelia uspokojujú spôsobom uvedeným v § 28 ZKV.

Ak by na základe tohto rozsudku vznikla ţalovanému povinnosť vydať ţalobkyni predmetné

peňaţné prostriedky, nepochybne by išlo o obchádzanie záloţného práva a ZKV.

Oddelený veriteľ mal záloţné právo na celé predmetné nehnuteľnosti, a preto výťaţok z ich

oprávneného speňaţenia patrí do konkurznej podstaty a slúţi výlučne na uspokojenie

oddeleného veriteľa.

Poukazuje tieţ na to, ţe súd na pojednávaní dňa 01.12.1996 nevykonal navrhovaný

dôkaz, a to spisom , v ktorom právoplatným a vykonateľným uznesením súdu

zo dňa 3.8.1998 bola pripustená zmena ţaloby tak, ţe ţalovaná v 2/ rade je povinná znášať

uspokojenie pohľadávky ţalobcu do výšky zaloţenej nehnuteľnosti. Aj táto skutočnosť svedčí

o tom, ţe predmetným rozsudkom bolo obídené záloţné právo.

Odvolateľ je názoru, ţe súd prvého stupňa napriek tomu, ţe Najvyšší súd SR

v zrušujúcom uznesení, č. k. zo dňa 07.03.2006 mu uloţil zisťovať, akým

spôsobom bola nehnuteľnosť nadobudnutá, v prospech koho svedčil príklep na draţbe, čo by

bolo zrejmé z potvrdenia o udelení príklepu v draţbe a iné dôkazy, z ktorých by vyplývalo,

či nehnuteľnosť bola získaná manţelmi a patrí do BSM, resp., ţe bola získaná len J.S.

a nestala sa súčasťou BSM. Aj napriek tomu, ţe v konaní boli predloţené nadobúdacie tituly

a ostatné dôkazy, týkajúce sa nadobudnutia predmetných nehnuteľností výlučne úpadcom, súd

prvého stupňa návrhu vyhovel.

Odvolateľ podrobne vymenúva doklady nachádzajúce sa v spisovom materiáli

a na ich základe tvrdí, ţe predmetná nehnuteľnosť nepatrí do BSM, pretoţe ide

o nehnuteľnosti spojené s výkonom povolania, pričom poukazuje na ust. § 143 Obč. zák.

v spojení s § 2 ods. 1 Obch. zák. Z dohody o prenájme nebytových priestorov, ktorú uzavrel

úpadca so spoločnosťou M., s.r.o., zastúpenou jeho manţelkou ako konateľkou, taktieţ

vyplýva, ţe predmetné nehnuteľnosti slúţili výkonu podnikateľskej činnosti úpadcu, a to

takým spôsobom, ţe jednou z oprávnených činností na základe ţivnostenského oprávnenia,

ktorú vykonával úpadca v rámci podnikateľskej činnosti, bol aj prenájom nebytových

priestorov a v zmluve obaja manţelia, teda úpadca i ţalobkyňa uviedli, ţe úpadca je

výlučným vlastníkom prenajímanej nehnuteľnosti a zmluvu vlastnoručne podpísali.

Udáva tieţ, ţe podľa ustálenej judikatúry v obdobných veciach nepatria do BSM

manţela - podnikateľa jednotlivé veci, tvoriace súčasť jeho podniku, ale čistá hodnota jeho

podniku, t. j. kladný rozdiel medzi aktívami a pasívami. Týmto záverom nasvedčuje

aj skutočnosť, ţe ak by medzi ţalobkyňou a úpadcom došlo k vysporiadaniu BSM

prostredníctvom súdu a predmetné nehnuteľnosti by mali patriť do masy BSM, tak by

nevyhnutne museli patriť do masy BSM aj pasíva, t. j. najmä pohľadávka vyplývajúca

z úverovej zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý úpadcovi úver na nákup týchto

nehnuteľností, ktorý viackrát prevyšuje ich hodnotu.

K odvolaniu sa vyjadrila ţalobkyňa a navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdiť.

Je názoru, ţe pri posudzovaní otázky, či vec podľa povahy slúţi osobnej potrebe alebo

výkonu povolania iba jedného z manţelov treba zistiť, či vec je skutočne spôsobilá slúţiť

osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manţelov a či takému účelu aj slúţi.

Ak sú tieto predpoklady splnené, vec bude vo výlučnom vlastníctve toho z manţelov, ktorého

osobným potrebám alebo výkonu povolania slúţi. Prevádzková jednotka Z., Ţ., ktorá bola

predmetom vydraţenia, nebola podľa jej mienky spôsobilá slúţiť výkonom povolania iba

jedného z manţelov, a preto nejde o vec, na ktorú by platila výnimka uvedená v § 143 Obč.

zák., pričom poukazuje

na komentár k .

Ďalej poukazuje na komentáre k ZKV, podľa ktorých, ak došlo k speňaţeniu veci SKP

pred podaním vylučovacej ţaloby, má dotknutá osoba náhradný nárok, a to, aby z podstaty

bola vylúčená peňaţná odplata, ktorá bola prijatá do podstaty za speňaţenú vec.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 19.09.2007, č. k.

-276 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmenil tak, ţe ţalobu

zamietol a ţalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového konania a ţalobcu zaviazal

zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 3 000 Sk.

Proti tomuto rozsudku podala dovolanie ţalobkyňa a Najvyšší súd SR ako súd

dovolací uznesením zo dňa 24.02.2010., sp. zn. V 93/2007 rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolací súd svoje rozhodnutie oprel o ust. § 143 Obč. zák., účinného

v rozhodovanom čase, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, ţe aj nehnuteľnosť, nadobudnutá

čo i len jedným z manţelov na draţbe v zmysle patrí do BSM,

nakoľko spĺňa všetky zákonné definičné znaky (tak z hľadiska času, ako aj spôsobu

nadobudnutia) a nie je z rozsahu vecí patriacich do BSM vylúčená. Na uvedenej skutočnosti

nemení nič ani fakt, ţe , podľa ktorého J.S. nehnuteľnosť nadobudol,

nerieši otázku vzniku či zániku BSM k nehnuteľnostiam. Nakoľko takáto úprava by bola

nadbytočná. Ak by bolo zámerom zákonodarcu vylúčiť z rozsahu BSM veci nadobudnuté

draţbou v malej privatizácii, takéto ustanovenie by sa muselo premietnuť

do všeobecnej úpravy BSM, t. j. do ustanovení obdobne, ako boli

novelami vylúčené z rozsahu BSM, napr. veci získane v rámci reštitúcií. Neobstojí ani záver

odvolacieho súdu o tom, ţe spomenuté nehnuteľnosti by mali byť z rozsahu BSM vylúčené

s poukazom na zákonnú výnimku ustanovenú v citovanom , t. j.

z dôvodu, ţe by tieto slúţili výlučne len výkonu povolania jedného z manţelov. Z obsahu

Zápisnice o draţbe zo dňa 13.03.1992 a jej príloh je zrejmé, ţe nadobúdateľom nehnuteľností

je J.S. ako fyzická osoba (s uvedením rodného čísla a adresy trvalého pobytu) a nie ako

fyzická osoba - podnikateľ. Z charakteru nehnuteľností, s prihliadnutím na predmet

podnikania J.S. vyplýva, ţe tieto nie sú svojou podstatou určené výlučne na výkon povolania

J.S. Na to, aby bolo moţné vec vylúčiť z BSM, musí spĺňať podmienku, ţe sa jedná o vec,

ktorá podľa svojej povahy slúţi výlučne výkonu povolania len jedného z manţelov. Ak vec

môţe slúţiť aj druhému manţelovi, či uţ pre výkon jeho povolania alebo inak, neprichádza do

úvahy vylúčenie vecí z BSM z tohto zákonného dôvodu. Podľa názoru dovolacieho súdu treba

privoliť argumentom dovolateľky o irelevantnosti odvolacím súdom vytknutej skutočnosti, ţe

úpadca disponoval spornou nehnuteľnosťou sám a ţe ako druhá strana vystupoval subjekt

konajúci prostredníctvom jeho manţelky, vo vzťahu k určeniu,

či vec patrila - nepatrila do BSM. V nadväznosti na to stráca na právnom význame

i hodnotiaci záver odvolacieho súdu o konaní ţalobkyne v rozpore s dobrými mravmi

a zásadami poctivého obchodného styku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal preto opätovne odvolanie podľa § 212

ods. l a bez nariadenia pojednávania a súc viazaný právnym názorom

dovolacieho súdu dospel k záveru, ţe nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe ţalobou došlou súdu dňa 13.08.2001

si ţalobkyňa uplatnila voči ţalovanému právo na vydanie 3 000 000 Sk s prísl., po čiastočnom

späťvzatí ţaloby 2 500 000 Sk. Svoj nárok opiera o skutočnosť, ţe ţalovaný SKP úpadcu,

na majetok ktorého súd vyhlásil konkurz dňa 6.8.1998, predal dňa 17.09.1999 nehnuteľnosť

zapísanú na LV č. X. v k. ú Ţ. za kúpnu cenu 5 mil. Sk a svoj názor, ţe jej z tejto sumy patrí

polovica, odôvodňuje tým, ţe ţalovaným predaná nehnuteľnosť patrila do jej BSM

s úpadcom, s ktorým uzavrela manţelstvo v roku 1976. S uzavretím manţelstva bol spojený

aj vznik BSM čo do majetkových vzťahov manţelov, z čoho vyplýva, ţe sporná

nehnuteľnosť, ktorú manţel - úpadca nadobudol privatizáciou v roku 1992 a SKP v roku 1999

predal, tvorila súčasť BSM.

Ţalobkyňa sa domáha vydania sumy 2 500 000 Sk titulom ½ spoluvlastníckeho

podielu na nehnuteľnosti vedenej v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade, odbor katastra

v Ţ., zapísanej ako pozemok parc. č 7848, zastavaná plocha o výmere 577 m² a stavba súp. č.

3129 predajňa, ktorý jej vznikol zrušením BSM s úpadcom a SKP zahrnul

do konkurznej podstaty a so súhlasom súdu predal za 5 miliónov Sk.

Zrušenie BSM medzi ňou a úpadcom ţalobkyňa doloţila rozsudkom Okresného súdu

v Ţiline, č. k. -8 zo dňa 21.12.1995, právoplatným dňom 30.01.1996, ktorým

súd na jej návrh zrušil jej bezpodielové spoluvlastníctvo s J.S. - úpadcom podľa § 148a ods. 2

Obč. zák., pretoţe jej manţel začal podnikať.

Ţalobný návrh, ako aj napadnuté vyhovujúce rozhodnutie súdu l. stupňa vychádza

z názoru, ţe sporná nehnuteľnosť, ktorú SKP predal, patrila do bezpodielového vlastníctva

ţalobkyne a úpadcu, keďţe v čase jej vydraţenia boli manţelmi.

S týmto názorom sa stotoţnil aj dovolací súd, ktorý vo svojom zrušujúcom uznesení

vyslovil vyššie uvedený právny názor, ktorý je pre odvolací súd záväzný a na základe tohto

právneho názoru odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne

správny potvrdil.

Úspešnému ţalobcovi vzniklo podľa ods. l v spojení s ods. l právo

na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Trovy predstavujú vyjadrenie

k odvolaniu 17 650 Sk + 150 Sk reţijný paušál, podanie dovolania 17 650 Sk + 150 Sk,

t. j. 1 181,70 Eur. Súdny poplatok za dovolanie zaplatený nebol.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 6. októbra 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová