Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 319/2010
PDF · 233.13 KB
No categories available
III. ÚS 319/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. decembra 2010
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť Ing. Z. S., K., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ. R., K., pre namietané
porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 23 P 224/1995 a postupom
Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoP 137/2010 a takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. Z. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 23 P 224/1995 p o r u š e n é
b o l o .
2. Základné právo Ing. Z. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoP 137/2010 p o r u š e n é
n e b o l o .
3. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 23 P 224/1995
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
4. Ing. Z. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť Ing. Z. S. trovy právneho
zastúpenia v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na
účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Ľ. R., K., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 319/2010-29 z 21. septembra 2010 prijal sťažnosť Ing. Z. S. (ďalej len
„sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie
konanie pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 P 224/1995
a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 7 CoP 137/2010.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 22. júna 2001 bol okresnému súdu zákonnou
zástupkyňou sťažovateľky podaný návrh na zvýšenie výživného pre (v tom čase) maloletú
sťažovateľku, ktorý bol vedený pod sp. zn. 23 P 224/1995, a to napriek tomu, že „spisová
značka predmetného konania obsahuje údaj o roku 1995“. Od rozvodu manželstva rodičov
sťažovateľky bolo výživné pravidelne upravované. Okresný súd na základe protinávrhu
odporcu rozsudkom sp. zn. 23 P 224/95 z 19. októbra 2004 jeho vyživovaciu povinnosť
voči sťažovateľke zrušil. Predmetný rozsudok bol sťažovateľke doručený 18. decembra
2004 a 17. januára 2005 proti nemu podala odvolanie. Od roku 2004 okresný súd a krajský
súd vo veci nekonali. Dňa 29. apríla 2009 bola sťažovateľke doručená žiadosť okresného
súdu o súčinnosť za účelom oznámenia, či jej bol uvedený rozsudok doručený, pretože spis
nebol zarchivovaný. Dňa 4. augusta 2009 sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v
konaní, ktorú adresovala predsedom oboch súdov. Z odpovede predsedu okresného súdu sp.
zn. Spr. 129/09 z 5. augusta 2008 sa dozvedela, že predmetný spis bol z dôvodu podaného
odvolania 6. decembra 2005 zaslaný krajskému súdu, ktorý však tvrdí, že mu nebol
doručený, preto bude vykonaná jeho rekonštrukcia. Sťažovateľka uviedla, že toto konanie
trvá už deväť rokov a vo veci dosiaľ nebolo meritórne rozhodnuté, čím dochádza
k porušovaniu jej označených základných práv a slobôd.
Sťažovateľka uviedla, že v postupe okresného súdu a krajského súdu vidí porušenie
svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu vo výške
4 000 € odôvodnila tým, že dosiaľ vec nie je právoplatne skončená, čo u nej vyvoláva stav
právnej neistoty.
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 23 P 224/1995 a krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.
7 CoP 137/2010 porušili jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, aby im prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 254,88 €.
Dňa 20. októbra 2010 sa sťažovateľka vyjadrila k stanovisku okresného súdu
a krajského súdu, pričom doplnila aj petit. Ústavný súd sa už nezaoberal doplneným
petitom, pretože v súlade so zákonom o ústavnom súde predmet a rozsah konania bol pred
ústavným súdom stanovený uznesením o prijatí veci na ďalšie konanie sp. zn.
III. ÚS 319/2010 z 21. septembra 2010 a na neskoršie podanie už ústavný súd neprihliadol.
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,
zastúpený jeho predsedom, listom z 27. júla 2010 sp. zn. 1 SprV/406/2010, kde sa uvádza:
„Dňa 15. 4. 2009 bola zákonnou sudkyňou JUDr. G. T. spísaná zápisnica, z obsahu
ktorej vyplýva, že predmetný spis bol z dôvodu podaného odvolania zaslaný dňa 6. 12. 2005
na Krajský súd v Košiciach. Zároveň však bolo zistené, že v kanceláriách Krajského súdu v
Košiciach takýto spis nevedú a podľa ich názoru im spis ani nebol doručený.
Po uvedenom zistení boli prípismi zo dňa 29. 4. 2009 požiadaní o súčinnosť účastníci
konania, ktorí reagovali v priebehu mesiaca máj 2009.
Dňa 29. 6. 2009 boli účastníci konania vyzvaní na doručenie listín a o spoluprácu
boli požiadaní okrem odvolacieho aj dva ďalšie košické okresné súdy.
Keďže účastníci konania na výzvu súdu nereagovali, dňa 4. 9. 2009 im bola
zasielaná urgencia, na ktorú sťažovateľka reagovala prípisom zo dňa 9. 10. 2009, ktorým
oznámila, že žiadané listinné doklady má súd zo svojej vlastnej rozhodovacej činnosti
založené v súdnom spise. Zároveň oznámila dátum prevzatia rozsudku v danom konaní a
dátum podania odvolania voči nemu.
Uznesením zo dňa 12. 11. 2009 bola sťažovateľke uložená poriadková pokuta v sume
350,-eur s odôvodnením, že táto bola nečinná a neposkytla súdu potrebnú súčinnosť, čím
hrubo sťažila postup konania.
Uznesením zo dňa 24. 11. 2009 bola sťažovateľke uložená povinnosť v lehote 10 dní
predložiť súdu presne špecifikované listinné doklady.
Dňa 22. 12. 2009 bol o súčinnosť požiadaný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
a Obvodný úrad v Košiciach a Okresný súd Košice I bol požiadaný o zapožičanie
súvisiacich spisov.
Dňa 15. 1. 2010 podala sťažovateľka proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty
a uzneseniu o povinnosti predložiť písomnosti odvolania. Zároveň uviedla, že predkladá
písomnosti, ktoré súd žiada.
Dňa 22. 2. 2010 bol predmetný spis v súlade s Rozvrhom práce tunajšieho súdu pre
príslušný kalendárny rok a ust. § 51 ods. 4 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. pridelený do
súdneho oddelenia sudkyne JUDr. D. D. v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti JUDr. G.
T., ktorá trvá od 11.1.2010 doposiaľ.
Nová zákonná sudkyňa zaslala dňa 23. 3. 2010 dotaz na príslušný Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny a účastníkov konania predvolala na informatívny výsluch na deň
21. 4. 2010.
Dňa 21. 4. 2010 bola spísaná zápisnica z rekonštrukcie spisu za účasti oboch
účastníkov konania a ustanoveného kolízneho opatrovníka.
Dňa 29. 4. 2010 bolo vypracované uznesenie o odpustení poriadkovej pokuty
sťažovateľke a dňa 3. 5. 2010 bol zrekonštruovaný spis predložený na rozhodnutie
odvolaciemu Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa nachádza do dnešného dňa.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a chronológiu vo veci vykonaných úkonov
je zrejmé, že došlo k strate predmetného spisu, pričom bezprostredne po tomto zistení bola
zahájená jeho rekonštrukcia. Zodpovednosť za stratu spisu pritom nemožno jednoznačne
ustáliť a pripísať tunajšiemu súdu, keďže šetrením nebolo preukázané, že za ňu nesú
zodpovednosť zamestnanci nášho súdu.
Naopak, treba poukázať na nedostatočnú súčinnosť pri rekonštrukcii daného spisu zo
strany samotnej sťažovateľky, čo vyplýva z vyššie uvedenej chronológie procesných úkonov.
Nie je tiež pravdivé tvrdenie sťažovateľky, že vo veci nebolo doposiaľ meritórne
rozhodnuté, keď sama uvádza, že dňa 18. 12. 2004 jej bol doručený rozsudok zo dňa
19. 10. 2004 v danom konaní, proti ktorému podala odvolanie.“
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril krajský súd,
zastúpený jeho predsedom, listom z 31. augusta 2010 sp. zn. 1SprV/683/2010, kde sa
uvádza:
«Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 23 P 224/1995, (v ktorom bola vykonaná
rekonštrukcia) vyplýva, že dňa 22. 06. 2001 bol okresnému súdu doručený návrh (v tom
čase maloletej) Z. S., nar. ..., bývajúcej v K., zastúpenej MVDr. D. S., nar. ..., bývajúcou
v K., proti „odporcovi“ JUDr. T. S., nar..., (v tom čase) bývajúcemu v B., o zvýšenie
výživného, (ktoré bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa
19. 10. 1999, č. k. 23 P 224/95-63 na sumu 2 200,- Sk) zo sumy 2 200,- Sk na sumu 3 500,-
Sk.
Podaním zo dňa 30. 09. 2004 zástupkyňa Z. S. oznamuje súdu, že „svoj“ návrh na
zvýšenie výživného berie späť.
Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 19. 10. 2004, č. k. 23 P 224/95 - 138
bolo konanie o zvýšenie výživného zo strany odporcu v prospech navrhovateľky zastavené.
Zároveň súd (tým istým rozsudkom) zrušil vyživovaciu povinnosť odporcu voči
navrhovateľke od 01. 12. 2002 do budúcna.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka (Z. S.) odvolanie, v ktorom navrhuje
zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec na ďalšie konanie.
Zo spisového elaborátu zisťujeme, že spis Okresného súdu Košice II sp. zn.
23 P 224/95 sa stratil, čo bolo zistené až 19. 04. 2009 (svedčí o tom záznam na č. 1.1 - 2
spisu).
Okresný súd po tomto zistení začal s rekonštrukciou spisu a po jej ukončení, bol spis
predložený dňa 03. 05. 2010 Krajskému súdu v Košiciach (ako odvolaciemu súdu) na
rozhodnutie o odvolaní Z. S.
Žiada sa nám poznamenať, že Z. S., ako aj jej zástupkyňa MVDr. D. S. počas
rekonštrukcie spisu neposkytovali súdu potrebnú súčinnosť, o čom svedčia ich písomné
podania - reakcie - na výzvy súdu o zaslanie písomností (označených vo výzvach súdu), v
ktorých (výzvy) označujú za „nezrozumiteľné, lebo žiadané listiny vydal súd a má ich
založené v spise" etc, (viď č. l. 24 - 25, č. l. 38 - spisu).
Zároveň je treba povedať, že svoj podiel viny má na tom aj súd, (ktorý „vykonával"
rekonštrukciu spisu), lebo účastníkov konania včas a v potrebnom rozsahu „neinformoval"
o tom, že sa spis sp. zn. 23 P 224/1995 stratil a že sa vykonáva rekonštrukcia spisu podľa
§ 198 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy.
Odvolací súd pri skúmaní procesných podmienok konania zistil, že v odvolaní, okrem
iného, bola odvolateľkou vznesená námietka zaujatosti „súdov" v Košiciach dôvodiac, že
sestra odporcu A. B., rod. S. je dlhoročnou zamestnankyňou „súdu“ v Košiciach.
Predsedníčka odvolacieho senátu listom zo dňa 30. 07, 2010 vyzvala odvolateľku na
konkretizáciu námietky zaujatosti, t. j. aby uviedla, proti ktorému, resp. ktorým sudcom
jej námietka „smeruje". Výzvu odvolacieho súdu prevzala matka Z. S., (MVDr. D. S.) dňa
09. 08. 2010.
V konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 23 P 224/95 zisťujeme
prieťahy, ktoré boli spôsobené stratou pôvodného spisu.
Nestotožňujeme sa ale so sťažovateľkou v tom, že boli spôsobené aj zbytočné
prieťahy v konaní o rekonštrukcii súdneho spisu sp. zn. 23 P 224/1995.
Možno vytknúť súdu, že pri rekonštrukcii spisu nepostupoval dôsledne podľa § 198
cit. vyhlášky, ale na „spomalení" rekonštrukčných prác na súdnom spise sa podieľala aj
sťažovateľka so svojou pôvodnou zástupkyňou svojským prístupom k výzvam súdu.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhujeme ústavnú sťažnosť ohľadom porušenia
základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.
1 Dohovoru v konaní o rekonštrukcii spisu odmietnuť. Neobstojí ani „príkaz“, aby
o rekonštrukcii spisu konal Okresný súd Košice II, lebo táto už bola ukončená.»
Predseda okresného súdu v podaní z 19. októbra 2010 a predseda krajského súdu
v podaní z 31. augusta 2010 uviedli, že netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci.
Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní z 18. októbra 2010 uviedla, že netrvá na
verejnom ústnom pojednávaní.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 253/04).
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je
rozhodovanie o zvýšení výživného (v čase podania návrhu bola sťažovateľka maloletá).
Takáto vec si vyžaduje vždy osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu
súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať
svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená [§ 100 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] a aby sa čo najskôr odstránil stav
právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri
napr. I. ÚS 54/02, I. ÚS 194/03). V tejto súvislosti aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej
len „ESĽP“) zdôraznil, že ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi
a deťmi, konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú venovať „mimoriadnu
starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto
rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (pozri H. v. Spojené kráľovstvo, rozsudok
z 8. júla 1987, § 85).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu a krajského súdu došlo
k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02,
III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna
a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania
(2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (ako ESĽP) pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.
23 P 224/1995 a na krajskom súde pod sp. zn. 7 CoP 137/2010 podľa troch označených
základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:
1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 23 P 224/1995
a na krajskom súde pod sp. zn. 7 CoP 137/2010 je zvýšenie výživného, ktoré tvorí bežnú
súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a vec z právneho a skutkového hľadiska
nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho
priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov v závere konštatuje, že nezistil také okolnosti,
ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou. Z hľadiska povahy veci pritom ide
o vec, ktorá sa týkala na začiatku aj maloletého dieťaťa, ktorá vo všeobecnosti vyžaduje
postup okresného súdu s osobitnou rýchlosťou. Z toho dôvodu ústavný súd pri hodnotení
prieťahov v konaní prihliada na túto povahu veci (I. ÚS 54/0, IV. ÚS 31/06).
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že
sťažovateľka, resp. jej zástupkyňa neprispeli k predĺženiu súdneho konania. Okresný súd
a krajský súd vo svojich vyjadreniach poukázali, že sťažovateľka neposkytla potrebnú
súčinnosť pri rekonštrukcii spisu, keď uviedla, že okresný súd má vyžiadané doklady
z vlastnej rozhodovacej činnosti v spise. Avšak zo strany sťažovateľky k tomu došlo z toho
dôvodu, že okresný súd si od nej vyžiadal doklady bez toho, aby ju informoval o strate
a rekonštrukcii spisu. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníka súdneho konania
dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka neprispela k predĺženiu doterajšej doby
konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu
a krajského súdu. Ústavný sa zaoberal postupom okresného súdu a krajského súdu
v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľkou namietaných (označených)
období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho konania.
Z predloženého rekonštruovaného spisu sp. zn. 23 P 224/1995 vyplýva, že 22. júna
2001 bol okresnému súdu doručený návrh na zvýšenie výživného pre vtedy maloletú Z. S.
Výživné bolo ostatnýkrát upravené rozsudkom z 19. októbra 1999 na sumu 2 200 Sk.
Podaním z 30. septembra 2004 sťažovateľka zobrala návrh na zvýšenie výživného späť.
Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 23 P 224/1995 z 19. októbra 2004 bolo konanie o
zvýšenie výživného zo strany odporcu v prospech sťažovateľky zastavené. Zároveň bola
zrušená vyživovacia povinnosť odporcu voči sťažovateľke od 1. decembra 2002 do
budúcna. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka 17. januára 2005 odvolanie, v ktorom
navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec na ďalšie konanie.
Dňa 6. decembra 2005 bola vypracovaná predkladacia správa a spis mal byť
predložený krajskému súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku. Okresný súd nevie
hodnoverne preukázať predloženie spisu krajskému súdu. Okresný súd zistil stratu spisu
až 19. apríla 2009 a prikročil k jeho rekonštrukcii. Dňa 3. mája 2010 bol spis predložený na
krajský súd na konanie o odvolaní sťažovateľky zo 17. januára 2005, kde konanie prebieha
dosiaľ.
Skutočnosť, že malo dôjsť k strate spisu ešte v roku 2005, nemôže byť v žiadnom
prípade pripočítaná na ťarchu účastníkov konania a nemá povahu okolností, ktoré by
vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci
občana, ktorý sa naň obráti (I. ÚS 181/05) a nie je ani zákonnou prekážkou jeho ďalšieho
postupu podľa § 107 a nasl. OSP (IV. ÚS 126/04).
Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 P 224/1995 bolo porušené základné právo
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1
výroku nálezu).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala aj porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 CoP 137/2010.
Ústavný súd zistil, že krajskému súdu bola vec predložená 3. mája 2010.
Sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu už 22. júna 2010 a prijatá na ďalšie
konanie 21. septembra 2010.
Ústavný súd konštatuje, že dĺžka konania vedeného krajským súdom (dosiaľ trvá
spolu iba sedem mesiacov) oproti postupu okresného súdu, ktorý predovšetkým nesie
zodpovednosť za dobu predĺženia posudzovaného konania, nedosiahla s prihliadnutím na
ostatné relevantné okolnosti prípadu úroveň odôvodňujúcu záver o porušení základného
práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48
ods. 2 ústavy [resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (podobne III. ÚS 30/03,
III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04)].
Vzhľadom na uvedené okolnosti danej veci ústavný súd preto vyslovil, že postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoP 137/2010 základné právo sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) porušené nebolo
(bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci
konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].
Ústavný súd preto okresnému súdu ako porušovateľovi základných práv
sťažovateľky prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 23 P 224/1995 konal bez
zbytočných prieťahov (bod 3 výroku nálezu), keďže vec nebola právoplatne skončená
a okresný súd bude ešte doručovať rozhodnutie odvolacieho súdu účastníkom konania,
prípadne vykonávať ďalšie úkony, ak jeho rozhodnutie bude krajským súdom zrušené.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, priznané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 4 000 € proti okresnému súdu, poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku
konania pred okresným súdom.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala
na výsledok konania o zvýšenie výživného, ktoré nie je právoplatne skončené ani po 9
rokoch. U sťažovateľky oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej
neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľky, princípov spravodlivosti
a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľky, ako aj z konkrétnych okolností
tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,
ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu sťažovateľke, je
primeraným zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľky (bod 4
výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Ľ. R.
Právna zástupkyňa sťažovateľky si v sťažnosti z 21. júna 2010 uplatnila trovy konania v
sume 254,88 € za dva úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia, sťažnosť).
Základom na výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2009 v sume 721,40 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov
konania v sume 254,88 € a z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej
služby v hodnote po 120,23 € (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti).
Ďalej ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľky dvakrát náhradu režijného
paušálu po 7,21 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného súdu uhradiť trovy
právneho zastúpenia právnej zástupkyni sťažovateľky (bod 5 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. decembra 2010