Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 319/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. decembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť Ing. Z. S., K., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ. R., K., pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. Z. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Základné právo Ing. Z. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

n e b o l o .

3. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

4. Ing. Z. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť Ing. Z. S. trovy právneho

zastúpenia v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na

účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Ľ. R., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-29 z 21. septembra 2010 prijal sťažnosť Ing. Z. S. (ďalej len

„sťažovateľka“) podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie

konanie pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 22. júna 2001 bol okresnému súdu zákonnou

zástupkyňou sťažovateľky podaný návrh na zvýšenie výživného pre (v tom čase) maloletú

sťažovateľku, ktorý bol vedený pod sp. zn. , a to napriek tomu, že „spisová

značka predmetného konania obsahuje údaj o roku 1995“. Od rozvodu manželstva rodičov

sťažovateľky bolo výživné pravidelne upravované. Okresný súd na základe protinávrhu

odporcu rozsudkom sp. zn. z 19. októbra 2004 jeho vyživovaciu povinnosť

voči sťažovateľke zrušil. Predmetný rozsudok bol sťažovateľke doručený 18. decembra

2004 a 17. januára 2005 proti nemu podala odvolanie. Od roku 2004 okresný súd a krajský

súd vo veci nekonali. Dňa 29. apríla 2009 bola sťažovateľke doručená žiadosť okresného

súdu o súčinnosť za účelom oznámenia, či jej bol uvedený rozsudok doručený, pretože spis

nebol zarchivovaný. Dňa 4. augusta 2009 sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v

konaní, ktorú adresovala predsedom oboch súdov. Z odpovede predsedu okresného súdu sp.

zn. Spr. 129/09 z 5. augusta 2008 sa dozvedela, že predmetný spis bol z dôvodu podaného

odvolania 6. decembra 2005 zaslaný krajskému súdu, ktorý však tvrdí, že mu nebol

doručený, preto bude vykonaná jeho rekonštrukcia. Sťažovateľka uviedla, že toto konanie

trvá už deväť rokov a vo veci dosiaľ nebolo meritórne rozhodnuté, čím dochádza

k porušovaniu jej označených základných práv a slobôd.

Sťažovateľka uviedla, že v postupe okresného súdu a krajského súdu vidí porušenie

svojho základného práva zaručeného v a práva zaručeného v

dohovoru. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu vo výške

4 000 € odôvodnila tým, že dosiaľ vec nie je právoplatne skončená, čo u nej vyvoláva stav

právnej neistoty.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. a krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.

porušili jej základné právo podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru, aby im prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 254,88 €.

Dňa 20. októbra 2010 sa sťažovateľka vyjadrila k stanovisku okresného súdu

a krajského súdu, pričom doplnila aj petit. Ústavný súd sa už nezaoberal doplneným

petitom, pretože v súlade so predmet a rozsah konania bol pred

ústavným súdom stanovený uznesením o prijatí veci na ďalšie konanie sp. zn.

z 21. septembra 2010 a na neskoršie podanie už ústavný súd neprihliadol.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,

zastúpený jeho predsedom, listom z 27. júla 2010 sp. zn. , kde sa uvádza:

„Dňa 15. 4. 2009 bola zákonnou sudkyňou JUDr. G. T. spísaná zápisnica, z obsahu

ktorej vyplýva, že predmetný spis bol z dôvodu podaného odvolania zaslaný dňa 6. 12. 2005

na Krajský súd v Košiciach. Zároveň však bolo zistené, že v kanceláriách Krajského súdu v

Košiciach takýto spis nevedú a podľa ich názoru im spis ani nebol doručený.

Po uvedenom zistení boli prípismi zo dňa 29. 4. 2009 požiadaní o súčinnosť účastníci

konania, ktorí reagovali v priebehu mesiaca máj 2009.

Dňa 29. 6. 2009 boli účastníci konania vyzvaní na doručenie listín a o spoluprácu

boli požiadaní okrem odvolacieho aj dva ďalšie košické okresné súdy.

Keďže účastníci konania na výzvu súdu nereagovali, dňa 4. 9. 2009 im bola

zasielaná urgencia, na ktorú sťažovateľka reagovala prípisom zo dňa 9. 10. 2009, ktorým

oznámila, že žiadané listinné doklady má súd zo svojej vlastnej rozhodovacej činnosti

založené v súdnom spise. Zároveň oznámila dátum prevzatia rozsudku v danom konaní a

dátum podania odvolania voči nemu.

Uznesením zo dňa 12. 11. 2009 bola sťažovateľke uložená poriadková pokuta v sume

350,-eur s odôvodnením, že táto bola nečinná a neposkytla súdu potrebnú súčinnosť, čím

hrubo sťažila postup konania.

Uznesením zo dňa 24. 11. 2009 bola sťažovateľke uložená povinnosť v lehote 10 dní

predložiť súdu presne špecifikované listinné doklady.

Dňa 22. 12. 2009 bol o súčinnosť požiadaný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

a Obvodný úrad v Košiciach a Okresný súd Košice I bol požiadaný o zapožičanie

súvisiacich spisov.

Dňa 15. 1. 2010 podala sťažovateľka proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty

a uzneseniu o povinnosti predložiť písomnosti odvolania. Zároveň uviedla, že predkladá

písomnosti, ktoré súd žiada.

Dňa 22. 2. 2010 bol predmetný spis v súlade s Rozvrhom práce tunajšieho súdu pre

príslušný kalendárny rok a ust. pridelený do

súdneho oddelenia sudkyne JUDr. D. D. v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti JUDr. G.

T., ktorá trvá od 11.1.2010 doposiaľ.

Nová zákonná sudkyňa zaslala dňa 23. 3. 2010 dotaz na príslušný Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny a účastníkov konania predvolala na informatívny výsluch na deň

21. 4. 2010.

Dňa 21. 4. 2010 bola spísaná zápisnica z rekonštrukcie spisu za účasti oboch

účastníkov konania a ustanoveného kolízneho opatrovníka.

Dňa 29. 4. 2010 bolo vypracované uznesenie o odpustení poriadkovej pokuty

sťažovateľke a dňa 3. 5. 2010 bol zrekonštruovaný spis predložený na rozhodnutie

odvolaciemu Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa nachádza do dnešného dňa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a chronológiu vo veci vykonaných úkonov

je zrejmé, že došlo k strate predmetného spisu, pričom bezprostredne po tomto zistení bola

zahájená jeho rekonštrukcia. Zodpovednosť za stratu spisu pritom nemožno jednoznačne

ustáliť a pripísať tunajšiemu súdu, keďže šetrením nebolo preukázané, že za ňu nesú

zodpovednosť zamestnanci nášho súdu.

Naopak, treba poukázať na nedostatočnú súčinnosť pri rekonštrukcii daného spisu zo

strany samotnej sťažovateľky, čo vyplýva z vyššie uvedenej chronológie procesných úkonov.

Nie je tiež pravdivé tvrdenie sťažovateľky, že vo veci nebolo doposiaľ meritórne

rozhodnuté, keď sama uvádza, že dňa 18. 12. 2004 jej bol doručený rozsudok zo dňa

19. 10. 2004 v danom konaní, proti ktorému podala odvolanie.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril krajský súd,

zastúpený jeho predsedom, listom z 31. augusta 2010 sp. zn. , kde sa

uvádza:

«Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. , (v ktorom bola vykonaná

rekonštrukcia) vyplýva, že dňa 22. 06. 2001 bol okresnému súdu doručený návrh (v tom

čase maloletej) Z. S., nar. ..., bývajúcej v K., zastúpenej MVDr. D. S., nar. ..., bývajúcou

v K., proti „odporcovi“ JUDr. T. S., nar..., (v tom čase) bývajúcemu v B., o zvýšenie

výživného, (ktoré bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa

19. 10. 1999, č. k. -63 na sumu 2 200,- Sk) zo sumy 2 200,- Sk na sumu 3 500,-

Sk.

Podaním zo dňa 30. 09. 2004 zástupkyňa Z. S. oznamuje súdu, že „svoj“ návrh na

zvýšenie výživného berie späť.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 19. 10. 2004, č. k. - 138

bolo konanie o zvýšenie výživného zo strany odporcu v prospech navrhovateľky zastavené.

Zároveň súd (tým istým rozsudkom) zrušil vyživovaciu povinnosť odporcu voči

navrhovateľke od 01. 12. 2002 do budúcna.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka (Z. S.) odvolanie, v ktorom navrhuje

zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Zo spisového elaborátu zisťujeme, že spis Okresného súdu Košice II sp. zn.

23 sa stratil, čo bolo zistené až 19. 04. 2009 (svedčí o tom záznam na č. 1.1 - 2

spisu).

Okresný súd po tomto zistení začal s rekonštrukciou spisu a po jej ukončení, bol spis

predložený dňa 03. 05. 2010 Krajskému súdu v Košiciach (ako odvolaciemu súdu) na

rozhodnutie o odvolaní Z. S.

Žiada sa nám poznamenať, že Z. S., ako aj jej zástupkyňa MVDr. D. S. počas

rekonštrukcie spisu neposkytovali súdu potrebnú súčinnosť, o čom svedčia ich písomné

podania - reakcie - na výzvy súdu o zaslanie písomností (označených vo výzvach súdu), v

ktorých (výzvy) označujú za „nezrozumiteľné, lebo žiadané listiny vydal súd a má ich

založené v spise" etc, (viď č. l. 24 - 25, č. l. 38 - spisu).

Zároveň je treba povedať, že svoj podiel viny má na tom aj súd, (ktorý „vykonával"

rekonštrukciu spisu), lebo účastníkov konania včas a v potrebnom rozsahu „neinformoval"

o tom, že sa spis sp. zn. stratil a že sa vykonáva rekonštrukcia spisu podľa

vyhl. MS SR č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné

súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy.

Odvolací súd pri skúmaní procesných podmienok konania zistil, že v odvolaní, okrem

iného, bola odvolateľkou vznesená námietka zaujatosti „súdov" v Košiciach dôvodiac, že

sestra odporcu A. B., rod. S. je dlhoročnou zamestnankyňou „súdu“ v Košiciach.

Predsedníčka odvolacieho senátu listom zo dňa 30. 07, 2010 vyzvala odvolateľku na

konkretizáciu námietky zaujatosti, t. j. aby uviedla, proti ktorému, resp. ktorým sudcom

jej námietka „smeruje". Výzvu odvolacieho súdu prevzala matka Z. S., (MVDr. D. S.) dňa

09. 08. 2010.

V konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. zisťujeme

prieťahy, ktoré boli spôsobené stratou pôvodného spisu.

Nestotožňujeme sa ale so sťažovateľkou v tom, že boli spôsobené aj zbytočné

prieťahy v konaní o rekonštrukcii súdneho spisu sp. zn. .

Možno vytknúť súdu, že pri rekonštrukcii spisu nepostupoval dôsledne podľa § 198

cit. vyhlášky, ale na „spomalení" rekonštrukčných prác na súdnom spise sa podieľala aj

sťažovateľka so svojou pôvodnou zástupkyňou svojským prístupom k výzvam súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhujeme ústavnú sťažnosť ohľadom porušenia

základného práva sťažovateľky podľa a ods.

1 Dohovoru v konaní o rekonštrukcii spisu odmietnuť. Neobstojí ani „príkaz“, aby

o rekonštrukcii spisu konal Okresný súd Košice II, lebo táto už bola ukončená.»

Predseda okresného súdu v podaní z 19. októbra 2010 a predseda krajského súdu

v podaní z 31. augusta 2010 uviedli, že netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní z 18. októbra 2010 uviedla, že netrvá na

verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je

rozhodovanie o zvýšení výživného (v čase podania návrhu bola sťažovateľka maloletá).

Takáto vec si vyžaduje vždy osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu

súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať

svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená [§ 100 ods. 1

(ďalej len „OSP“)] a aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri

napr. , ). V tejto súvislosti aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej

len „ESĽP“) zdôraznil, že ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi

a deťmi, konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú venovať „mimoriadnu

starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto

rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (pozri H. v. Spojené kráľovstvo, rozsudok

z 8. júla 1987, § 85).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu a krajského súdu došlo

k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania

(2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (ako ESĽP) pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

23 a na krajskom súde pod sp. zn. podľa troch označených

základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

a na krajskom súde pod sp. zn. je zvýšenie výživného, ktoré tvorí bežnú

súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a vec z právneho a skutkového hľadiska

nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho

priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov v závere konštatuje, že nezistil také okolnosti,

ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou. Z hľadiska povahy veci pritom ide

o vec, ktorá sa týkala na začiatku aj maloletého dieťaťa, ktorá vo všeobecnosti vyžaduje

postup okresného súdu s osobitnou rýchlosťou. Z toho dôvodu ústavný súd pri hodnotení

prieťahov v konaní prihliada na túto povahu veci (, ).

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že

sťažovateľka, resp. jej zástupkyňa neprispeli k predĺženiu súdneho konania. Okresný súd

a krajský súd vo svojich vyjadreniach poukázali, že sťažovateľka neposkytla potrebnú

súčinnosť pri rekonštrukcii spisu, keď uviedla, že okresný súd má vyžiadané doklady

z vlastnej rozhodovacej činnosti v spise. Avšak zo strany sťažovateľky k tomu došlo z toho

dôvodu, že okresný súd si od nej vyžiadal doklady bez toho, aby ju informoval o strate

a rekonštrukcii spisu. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníka súdneho konania

dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka neprispela k predĺženiu doterajšej doby

konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, bol postup okresného súdu

a krajského súdu. Ústavný sa zaoberal postupom okresného súdu a krajského súdu

v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľkou namietaných (označených)

období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho konania.

Z predloženého rekonštruovaného spisu sp. zn. vyplýva, že 22. júna

2001 bol okresnému súdu doručený návrh na zvýšenie výživného pre vtedy maloletú Z. S.

Výživné bolo ostatnýkrát upravené rozsudkom z 19. októbra 1999 na sumu 2 200 Sk.

Podaním z 30. septembra 2004 sťažovateľka zobrala návrh na zvýšenie výživného späť.

Rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 19. októbra 2004 bolo konanie o

zvýšenie výživného zo strany odporcu v prospech sťažovateľky zastavené. Zároveň bola

zrušená vyživovacia povinnosť odporcu voči sťažovateľke od 1. decembra 2002 do

budúcna. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka 17. januára 2005 odvolanie, v ktorom

navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Dňa 6. decembra 2005 bola vypracovaná predkladacia správa a spis mal byť

predložený krajskému súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku. Okresný súd nevie

hodnoverne preukázať predloženie spisu krajskému súdu. Okresný súd zistil stratu spisu

až 19. apríla 2009 a prikročil k jeho rekonštrukcii. Dňa 3. mája 2010 bol spis predložený na

krajský súd na konanie o odvolaní sťažovateľky zo 17. januára 2005, kde konanie prebieha

dosiaľ.

Skutočnosť, že malo dôjsť k strate spisu ešte v roku 2005, nemôže byť v žiadnom

prípade pripočítaná na ťarchu účastníkov konania a nemá povahu okolností, ktoré by

vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci

občana, ktorý sa naň obráti () a nie je ani zákonnou prekážkou jeho ďalšieho

postupu podľa a nasl. ().

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1

výroku nálezu).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala aj porušenie základného práva podľa

(práva podľa dohovoru) postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd zistil, že krajskému súdu bola vec predložená 3. mája 2010.

Sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu už 22. júna 2010 a prijatá na ďalšie

konanie 21. septembra 2010.

Ústavný súd konštatuje, že dĺžka konania vedeného krajským súdom (dosiaľ trvá

spolu iba sedem mesiacov) oproti postupu okresného súdu, ktorý predovšetkým nesie

zodpovednosť za dobu predĺženia posudzovaného konania, nedosiahla s prihliadnutím na

ostatné relevantné okolnosti prípadu úroveň odôvodňujúcu záver o porušení základného

práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48

ods. 2 [resp. práva podľa dohovoru (podobne ,

, )].

Vzhľadom na uvedené okolnosti danej veci ústavný súd preto vyslovil, že postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. základné právo sťažovateľky

podľa (a právo podľa dohovoru) porušené nebolo

(bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ].

Ústavný súd preto okresnému súdu ako porušovateľovi základných práv

sťažovateľky prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov (bod 3 výroku nálezu), keďže vec nebola právoplatne skončená

a okresný súd bude ešte doručovať rozhodnutie odvolacieho súdu účastníkom konania,

prípadne vykonávať ďalšie úkony, ak jeho rozhodnutie bude krajským súdom zrušené.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, priznané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 4 000 € proti okresnému súdu, poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku

konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala

na výsledok konania o zvýšenie výživného, ktoré nie je právoplatne skončené ani po 9

rokoch. U sťažovateľky oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej

neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľky, princípov spravodlivosti

a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľky, ako aj z konkrétnych okolností

tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,

ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu sťažovateľke, je

primeraným zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľky (bod 4

výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Ľ. R.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si v sťažnosti z 21. júna 2010 uplatnila trovy konania v

sume 254,88 € za dva úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia, sťažnosť).

Základom na výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2009 v sume 721,40 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) náhradu trov

konania v sume 254,88 € a z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej

služby v hodnote po 120,23 € (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti).

Ďalej ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľky dvakrát náhradu režijného

paušálu po 7,21 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v

znení neskorších predpisov. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného súdu uhradiť trovy

právneho zastúpenia právnej zástupkyni sťažovateľky (bod 5 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010