Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 126/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2004

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha

v konaní o sťažnosti R. P., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., K., ktorou

namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Spišská Nová Ves, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo R. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Spišská Nová Ves p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. R. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom

šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Spišská Nová Ves povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Spišská Nová Ves j e p o v i n n ý uhradiť R. P. trovy konania

vo výške 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na účet právnej

zástupkyne advokátky JUDr. M. K., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 16. apríla 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť R. P., bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou súdneho konania

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) vedeného

pred okresným súdom, ktoré bolo začaté na základe ňou podaného návrhu z 2. júla 1998.

Od začiatku označeného konania uplynulo viac ako 6 rokov a napriek tomu nebolo

dosiaľ vo veci meritórne rozhodnuté.

Sťažovateľka uviedla, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu urýchlenie

priebehu konania urgovala písomným podaním z 20. novembra 2003.

Sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti

rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu podľa článku 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

článku 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo

v konaní vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. týmto

súdom porušené.

Ústavný súd SR Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní vedenom na tomto

súde pod sp. zn. prikazuje, aby tento konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva R. P. primerané finančné zadosťučinenie vo výške

100.000,- Sk.

Okresný súd v Spišskej Novej Vsi je povinný uhradiť trovy právnej služby advokátke

JUDr. M. K., K., vo výške 9.340,- Sk na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., pobočke

K., do 15 dní od právoplatnosti tohoto nálezu.“

Predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 2061/04 doručeným ústavnému súdu

24. mája 2004 predložil k sťažnosti vyjadrenie, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Po doručení kópie žaloby žalovanému a výzvy na zaplatenie súdneho poplatku,

došlo k strate spisu a spis sa doposiaľ nenašiel.

V januári 2003 právna zástupkyňa žalobkyne JUDr. K. telefonicky urgovala

vybavovanie veci, po čom sa spis začal rekonštruovať. Kópiu žaloby a prílohy predložila

žalobkyňa a bol určený termín pojednávania na deň 18. 3. 2003. Na tomto pojednávaní boli

vypočutí účastníci a pojednávanie bolo odročené za účelom ďalšieho doplnenia

rekonštruovaného spisu. V nasledujúcom období žalovaný doplnil spis o vyjadrenie k žalobe

až s odstupom času a ďalšie pojednávanie bolo určené na deň 9. 1. 2004. Toto

pojednávanie bolo odročené na 5. 3. 2004 s tým, že účastníci predložia návrhy na

vykonanie ďalšieho dokazovania, avšak žalobkyňa sa z tohto pojednávania ospravedlnila.

Toho času je zrekonštruovaný spis dostatočný, aby sa pri súčinnosti účastníkov dalo

vo veci plynule konať a rozhodnúť.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, vyjadrenia predsedu okresného súdu

a z rekonštruovaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil nasledovný stav

a priebeh konania:

- 10. júla 1998 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na vyporiadanie

BSM,

- 8. októbra 1999 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu

sťažovateľky na vyporiadanie BSM,

- v januári 2003 právna zástupkyňa sťažovateľky zisťovala na okresnom súde stav

predmetného konania a zistila, že došlo k strate súdneho spisu sp. zn. ,

- listom z 29. januára 2003 zaslala právna zástupkyňa sťažovateľky okresnému súdu

návrh sťažovateľky na vyporiadanie BSM z 2. júla 1998 a iné listinné dôkazy vzťahujúce sa

na predmet sporu,

- 18. marca 2003 sa uskutočnilo pojednávanie nariadené okresným súdom 4.

februára 2003, ktoré bolo odročené na neurčito,

- 9. januára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie nariadené okresným súdom

16. decembra 2003, ktoré bolo odročené na 5. marec 2004 s tým, že účastníci konania

podajú návrhy na vykonanie dokazovania,

- v dňoch 14. januára, 19. januára a 13. februára 2004 boli okresnému súdu doručené

návrhy účastníkov konania na vykonanie dokazovania,

- 5. marca 2004 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre

ospravedlnenú neúčasť sťažovateľky a jej právnej zástupkyne odročené na neurčito,

- pojednávanie nariadené okresným súdom 21. mája 2004 na 18. jún 2004 sa pre

ospravedlnenú neprítomnosť sťažovateľky a jej právnej zástupkyne neuskutočnilo.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa

ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS

59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím.

Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (, ). K vytvoreniu

„stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu“ (napr. ).

Preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. , ,

) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu.

1. K právnej a skutkovej zložitosti sporu, v ktorom je sťažovateľka žalobkyňou, treba

uviesť, že spory o vyporiadanie BSM sú vo všeobecnosti skutkovo zložité. Súvisí to

s princípom komplexnosti vyporiadania celého majetku bývalých spoluvlastníkov. Právna

zložitosť je v priamej spojitosti s princípom komplexnosti, ktorý je zvýraznený povinným

uplatnením zásad vyporiadania BSM podľa . Uplatňovanie

tejto právnej úpravy je však stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, ktorá

obsahuje aj jednoznačnú metodiku prípravy a prejednania týchto majetkových sporov.

Po oboznámení sa s obsahom spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil,

že prieťahy v predmetnom konaní neboli spôsobené právnou ani faktickou zložitosťou veci.

V doterajšom priebehu posudzovaného konania sa nevyskytla žiadna skutková alebo právna

otázka, ktorú by bolo možné kvalifikovať ako náročnú. Ani okresný súd vo svojom

vyjadrení nepoukázal na prípadnú právnu alebo faktickú zložitosť veci.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu

základného práva podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný

súd konštatuje, že zo štyroch pojednávaní nariadených po rekonštrukcii spisu sa pre

ospravedlnenú neúčasť sťažovateľky a jej právnej zástupkyne neuskutočnili dve z nich,

čo prispelo k predĺženiu doby trvania predmetného konania (ktorá predstavuje vyše 6 rokov)

o 8 mesiacov. Vychádzajúc z celkovej doterajšej dĺžky konania však ústavný súd vyhodnotil

správanie sťažovateľky ako také, ktoré nemalo podstatný vplyv na spomalenie jeho

priebehu.

3. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd pripomína, že samotné konanie začalo ešte v júli 1998, keď

sťažovateľka podala návrh na vyporiadanie BSM. Z predloženého súdneho spisu vyplynulo,

že po zaplatení súdneho poplatku a doručení vyjadrenia odporcu k návrhu (8. októbra 1999)

došlo k strate spisu okresného súdu sp. zn. . Až v januári 2003 (po zistení

právnej zástupkyne sťažovateľky, že došlo k strate súdneho spisu) pristúpil okresný súd

k rekonštrukcii spisu, a to takým spôsobom, že právna zástupkyňa sťažovateľky doložila

kópiu žalobného návrhu a iných listín, ktoré boli pripojené k pôvodnému návrhu.

Ústavný súd zistil, že okresný súd od 8. októbra 1999, keď mu bolo doručené

vyjadrenie odporcu k návrhu sťažovateľky, do 4. februára 2003, keď nariadil termín

pojednávania (t. j. v období presahujúcom 3 roky), nevykonal žiaden procesný úkon

smerujúci k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky bez existencie zákonnej

prekážky podľa a nasl. (z dôvodu neexistencie spisu pre jeho stratu).

Po prvom nariadenom pojednávaní uskutočnenom 18. marca 2003, odročenom

na neurčito, bol okresný súd opätovne absolútne nečinný, keď po dobu takmer deviatich

mesiacov nevykonal žiaden úkon vo veci. Ďalší termín pojednávania nariadil až

16. decembra 2003.

Celkový rozsah zbytočných prieťahov (spočívajúci iba v nečinnosti okresného súdu)

zistený ústavným súdom predstavuje viac než 4 roky.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel ústavný súd k záveru, že postupom okresného

súdu v posudzovanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak

ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

IV.

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk, keď poukazuje na skutočnosť že „prebiehajúce

konanie má vplyv na moje majetkové pomery“.

Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry dospel k záveru, že stav

konania vo veci sťažovateľky je taký, že oprávnene trpí pocitom nielen právnej, ale aj

faktickej neistoty znásobenej tým, že okresný súd namiesto toho, aby v jej právnej veci

konal, stratil spis a musel ho rekonštruovať za jej pomoci. Stav konania je takmer rovnaký,

aký bol v roku 1998 po podaní návrhu. Dlhodobú nečinnosť okresného súdu nemožno

podľa názoru ústavného súdu ničím ospravedlniť. Vzhľadom na to ústavný súd považuje

sumu 60 000 Sk priznanú z titulu primeraného finančného zadosťučinenia za primeranú

satisfakciu podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. M. K.,

uplatnených v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 9. februára 2004. Úhradu priznal za dva

úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1

ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal

z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za I. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk. Úhrada bola priznaná v celkovej výške 9 342 Sk

za 2 úkony po 4 534 Sk a 2 x 136 Sk režijný paušál (§ 19 vyhlášky).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2004