Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 126/04
PDF · 178.74 KB
No categories available
IV. ÚS 126/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2004
v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha
v konaní o sťažnosti R. P., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., K., ktorou
namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn.
3 C 1122/98, za účasti Okresného súdu Spišská Nová Ves, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo R. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 1122/98 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Spišská Nová Ves p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 C 1122/98 konal bez zbytočných prieťahov.
3. R. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom
šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Spišská Nová Ves povinný
vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Okresný súd Spišská Nová Ves j e p o v i n n ý uhradiť R. P. trovy konania
vo výške 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na účet právnej
zástupkyne advokátky JUDr. M. K., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
IV. ÚS 126/04 zo 16. apríla 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť R. P., bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 1122/98.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou súdneho konania
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) vedeného
pred okresným súdom, ktoré bolo začaté na základe ňou podaného návrhu z 2. júla 1998.
Od začiatku označeného konania uplynulo viac ako 6 rokov a napriek tomu nebolo
dosiaľ vo veci meritórne rozhodnuté.
Sťažovateľka uviedla, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu urýchlenie
priebehu konania urgovala písomným podaním z 20. novembra 2003.
Sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti
rozhodol týmto nálezom:
„Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu podľa článku 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
článku 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo
v konaní vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 3 C 1122/1998 týmto
súdom porušené.
Ústavný súd SR Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní vedenom na tomto
súde pod sp. zn. 3 C 1122/98 prikazuje, aby tento konal bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd SR priznáva R. P. primerané finančné zadosťučinenie vo výške
100.000,- Sk.
Okresný súd v Spišskej Novej Vsi je povinný uhradiť trovy právnej služby advokátke
JUDr. M. K., K., vo výške 9.340,- Sk na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., pobočke
K., do 15 dní od právoplatnosti tohoto nálezu.“
Predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 2061/04 doručeným ústavnému súdu
24. mája 2004 predložil k sťažnosti vyjadrenie, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„Po doručení kópie žaloby žalovanému a výzvy na zaplatenie súdneho poplatku,
došlo k strate spisu a spis sa doposiaľ nenašiel.
V januári 2003 právna zástupkyňa žalobkyne JUDr. K. telefonicky urgovala
vybavovanie veci, po čom sa spis začal rekonštruovať. Kópiu žaloby a prílohy predložila
žalobkyňa a bol určený termín pojednávania na deň 18. 3. 2003. Na tomto pojednávaní boli
vypočutí účastníci a pojednávanie bolo odročené za účelom ďalšieho doplnenia
rekonštruovaného spisu. V nasledujúcom období žalovaný doplnil spis o vyjadrenie k žalobe
až s odstupom času a ďalšie pojednávanie bolo určené na deň 9. 1. 2004. Toto
pojednávanie bolo odročené na 5. 3. 2004 s tým, že účastníci predložia návrhy na
vykonanie ďalšieho dokazovania, avšak žalobkyňa sa z tohto pojednávania ospravedlnila.
Toho času je zrekonštruovaný spis dostatočný, aby sa pri súčinnosti účastníkov dalo
vo veci plynule konať a rozhodnúť.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, vyjadrenia predsedu okresného súdu
a z rekonštruovaného spisu okresného súdu sp. zn. 3 C 1122/98 zistil nasledovný stav
a priebeh konania:
- 10. júla 1998 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na vyporiadanie
BSM,
- 8. októbra 1999 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu
sťažovateľky na vyporiadanie BSM,
- v januári 2003 právna zástupkyňa sťažovateľky zisťovala na okresnom súde stav
predmetného konania a zistila, že došlo k strate súdneho spisu sp. zn. 3 C 1122/98,
- listom z 29. januára 2003 zaslala právna zástupkyňa sťažovateľky okresnému súdu
návrh sťažovateľky na vyporiadanie BSM z 2. júla 1998 a iné listinné dôkazy vzťahujúce sa
na predmet sporu,
- 18. marca 2003 sa uskutočnilo pojednávanie nariadené okresným súdom 4.
februára 2003, ktoré bolo odročené na neurčito,
- 9. januára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie nariadené okresným súdom
16. decembra 2003, ktoré bolo odročené na 5. marec 2004 s tým, že účastníci konania
podajú návrhy na vykonanie dokazovania,
- v dňoch 14. januára, 19. januára a 13. februára 2004 boli okresnému súdu doručené
návrhy účastníkov konania na vykonanie dokazovania,
- 5. marca 2004 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre
ospravedlnenú neúčasť sťažovateľky a jej právnej zástupkyne odročené na neurčito,
- pojednávanie nariadené okresným súdom 21. mája 2004 na 18. jún 2004 sa pre
ospravedlnenú neprítomnosť sťažovateľky a jej právnej zástupkyne neuskutočnilo.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa
ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná...“.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,
účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS
59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím.
Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (I. ÚS 76/03, II. ÚS 104/03). K vytvoreniu
„stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).
Preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03,
III. ÚS 247/03) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu.
1. K právnej a skutkovej zložitosti sporu, v ktorom je sťažovateľka žalobkyňou, treba
uviesť, že spory o vyporiadanie BSM sú vo všeobecnosti skutkovo zložité. Súvisí to
s princípom komplexnosti vyporiadania celého majetku bývalých spoluvlastníkov. Právna
zložitosť je v priamej spojitosti s princípom komplexnosti, ktorý je zvýraznený povinným
uplatnením zásad vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Uplatňovanie
tejto právnej úpravy je však stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, ktorá
obsahuje aj jednoznačnú metodiku prípravy a prejednania týchto majetkových sporov.
Po oboznámení sa s obsahom spisu okresného súdu sp. zn. 3 C 1122/98 ústavný súd zistil,
že prieťahy v predmetnom konaní neboli spôsobené právnou ani faktickou zložitosťou veci.
V doterajšom priebehu posudzovaného konania sa nevyskytla žiadna skutková alebo právna
otázka, ktorú by bolo možné kvalifikovať ako náročnú. Ani okresný súd vo svojom
vyjadrení nepoukázal na prípadnú právnu alebo faktickú zložitosť veci.
2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri
rozhodovaní o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný
súd konštatuje, že zo štyroch pojednávaní nariadených po rekonštrukcii spisu sa pre
ospravedlnenú neúčasť sťažovateľky a jej právnej zástupkyne neuskutočnili dve z nich,
čo prispelo k predĺženiu doby trvania predmetného konania (ktorá predstavuje vyše 6 rokov)
o 8 mesiacov. Vychádzajúc z celkovej doterajšej dĺžky konania však ústavný súd vyhodnotil
správanie sťažovateľky ako také, ktoré nemalo podstatný vplyv na spomalenie jeho
priebehu.
3. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bol postup okresného súdu.
Ústavný súd pripomína, že samotné konanie začalo ešte v júli 1998, keď
sťažovateľka podala návrh na vyporiadanie BSM. Z predloženého súdneho spisu vyplynulo,
že po zaplatení súdneho poplatku a doručení vyjadrenia odporcu k návrhu (8. októbra 1999)
došlo k strate spisu okresného súdu sp. zn. 3 C 1122/98. Až v januári 2003 (po zistení
právnej zástupkyne sťažovateľky, že došlo k strate súdneho spisu) pristúpil okresný súd
k rekonštrukcii spisu, a to takým spôsobom, že právna zástupkyňa sťažovateľky doložila
kópiu žalobného návrhu a iných listín, ktoré boli pripojené k pôvodnému návrhu.
Ústavný súd zistil, že okresný súd od 8. októbra 1999, keď mu bolo doručené
vyjadrenie odporcu k návrhu sťažovateľky, do 4. februára 2003, keď nariadil termín
pojednávania (t. j. v období presahujúcom 3 roky), nevykonal žiaden procesný úkon
smerujúci k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky bez existencie zákonnej
prekážky podľa § 107 a nasl. OSP (z dôvodu neexistencie spisu pre jeho stratu).
Po prvom nariadenom pojednávaní uskutočnenom 18. marca 2003, odročenom
na neurčito, bol okresný súd opätovne absolútne nečinný, keď po dobu takmer deviatich
mesiacov nevykonal žiaden úkon vo veci. Ďalší termín pojednávania nariadil až
16. decembra 2003.
Celkový rozsah zbytočných prieťahov (spočívajúci iba v nečinnosti okresného súdu)
zistený ústavným súdom predstavuje viac než 4 roky.
Vzhľadom na vyššie uvedené dospel ústavný súd k záveru, že postupom okresného
súdu v posudzovanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky
na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak
ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
IV.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie“.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk, keď poukazuje na skutočnosť že „prebiehajúce
konanie má vplyv na moje majetkové pomery“.
Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Ústavný súd vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry dospel k záveru, že stav
konania vo veci sťažovateľky je taký, že oprávnene trpí pocitom nielen právnej, ale aj
faktickej neistoty znásobenej tým, že okresný súd namiesto toho, aby v jej právnej veci
konal, stratil spis a musel ho rekonštruovať za jej pomoci. Stav konania je takmer rovnaký,
aký bol v roku 1998 po podaní návrhu. Dlhodobú nečinnosť okresného súdu nemožno
podľa názoru ústavného súdu ničím ospravedlniť. Vzhľadom na to ústavný súd považuje
sumu 60 000 Sk priznanú z titulu primeraného finančného zadosťučinenia za primeranú
satisfakciu podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. M. K.,
uplatnených v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 9. februára 2004. Úhradu priznal za dva
úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1
ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal
z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky
za I. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk. Úhrada bola priznaná v celkovej výške 9 342 Sk
za 2 úkony po 4 534 Sk a 2 x 136 Sk režijný paušál (§ 19 vyhlášky).
Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne
(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2004