Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 528/2010
PDF · 156.32 KB
No categories available
II. ÚS 528/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť V. K., B., a spoločnosti K., s. r. o., zastúpených advokátom
JUDr. K. Ž., T., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2
a čl. 50 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3
a 4 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a) až
d) a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom
Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 1 T 88/06 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosť V. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
2. Sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou
osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra
2010 doručená sťažnosť V. K. (ďalej len „sťažovateľ“) a spoločnosti K., s. r. o (ďalej len
„sťažovateľka“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných
práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4 a čl. 152 ods. 4 ústavy a práv podľa
čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a) až d) a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.
Zo sťažnosti vyplýva, že na základe opakovaného podnetu zo spáchania trestného
činu začalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru B. trestné stíhanie a následne Okresná
prokuratúra B. podala obžalobu na sťažovateľa pre trestný čin porušenia predpisov
o ochrane prírody a krajiny § 181c ods. 2 písm. b) a 3 písm. a) Trestného zákona.
Sťažovateľ „... pred hlavným pojednávaním stanoveným na 29. 09. 2010 požiadal
súd o nahliadnutie do spisu. Pri nahliadnutí do spisu zistil, že súdny spis neobsahuje
kompletný administratívny spis, ktorý k predmetnej veci viedlo Ministerstvo životného
prostredia SR, pričom v súdnom spise neboli zažurnalizované odborný posudok RNDr. V.
K. a vyjadrenie Katedry biológie a patológie Pedagogickej fakulty UK Bratislava, ktoré
obžalovaný predložil na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní ako dôkaz absencie
zákonných podmienok na pokračovanie v trestnom konaní.
Dňa 28. 09. 2010 po zahájení hlavného pojednávania obžalovaný vzniesol námietku
voči porušeniu základného práva hájiť sa na súde so znalosťou veci (kompletného
administratívneho spisu) v súlade s čl. 46 a čl. 50 Ústavy SR.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní 28. 09. 2010 navrhol prerušenie konania do
doby potrebnej na odstránenie neoprávneného zásahu do jeho práva na obhajobu
doplnením administratívneho spisu a zažurnalizovaním odborných posudkov k predmetnej
veci.
Návrh na ochranu základných práv obžalovaného súd neakceptoval a nariadil
pokračovať v súdnom pojednávaní výsluchom súdneho znalca Ing. F. H., ktorý vypracoval
znalecký posudok č. 5/2007. ...
V súvislosti s výpoveďou súdneho znalca, ktorý v znaleckom posudku rozhodol o vine
obžalovaného a vydal osvedčenie o porušení platnej legislatívy spoločnosťou K. s. r. o.,
sťažovateľ dňa 29. 09. 2010 na hlavnom pojednávaní namietal porušenie zásady
prezumpcie neviny zo strany súdneho znalca. ...
Dňa 30. 09. 2010 podal obžalovaný na Okresný súd v Bratislave I návrh na
vylúčenie súdneho znalca a zamietnutie znaleckého posudku č . 5/2007 pre oprávnenú
pochybnosť o schopnosti súdneho znalca vypracovať nezávislý odborný posudok, bez
porušenia zásady jednoznačnosti, nestrannosti a rešpektovania prezumpcie neviny .
Okresný súd Bratislava I napriek námietkam na hlavnom pojednávaní neposkytol
obžalovanému ochranu prezumpcie neviny a ani nevyhovel jeho návrhu na vylúčenie
súdneho znalca pre jeho pomer k veci, čím fakticky znemožnil obžalovanému uplatnenie
resp. ochranu ústavného práva upraveného v čl. 50 ods. 1),ods.2), ods. 3) v spojitostí
s čl. 46 ods. 1), ods. 2) Ústavy SR, čl. 6 ods. 1) ods. 2)... Dohovoru.“.
Sťažovatelia na základe uvedeného navrhujú vydať nález, ktorým by ústavný súd
vyslovil porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom okresným
súdom pod sp. zn. 1 T 88/06 a zakázal pokračovať v porušovaní základných práv. Požadujú
tiež primerané zadosťučinenie vo výške 7 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
208,99 €.
Sťažovatelia zároveň navrhli vydať dočasné opatrenie, v ktorom by ústavný súd
uložil okresnému súdu, „... aby sa dočasne zdržal pokračovania v konaní sp. zn. 1 T 88/06
až do doby právoplatného rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Ústavný súd vychádza z ústavného princípu subsidiarity svojej právomoci vo
vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný
súd nie je oprávnený prijať na ďalšie konanie sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej
osoby vo veci porušenia jej základných práv alebo slobôd, ak o ochrane týchto práv a
slobôd rozhoduje iný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1
ústavy má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného
práva alebo slobody (II. ÚS 54/02).
Ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou
ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených
kompetencií. Ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý
nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na
ochrane ústavnosti podieľajú (III. ÚS 149/04).
V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie je od svojho
začiatku až po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých
úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných
v trestnom konaní a súdu naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až
po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia
práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu
(napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05).
Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv na hlavnom pojednávaní, a to
predovšetkým proti spôsobu vedenia znaleckého dokazovania–poukazujúc na neúplnosť
spisu (nezažurnalizovanie odborných posudkov a vyjadrení), ako aj zaujatosť znalca
z dôvodu porušenia zásady prezumpcie neviny.
Subsidiarita právomoci ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd sa
prejavuje aj v tom, že ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc len v tom prípade, ak
sťažovateľ využije možnosť namietať porušenie svojich práv v priebehu konania pred tými
orgánmi verejnej moci, ktoré sú príslušné konať v jeho veci. Pokiaľ by sa ústavný súd
vyjadroval k zákonnosti dosiaľ vykonaného trestného konania, zasahoval by tým
v neprípustnej miere do rozhodovacej právomoci všeobecného súdu, ktorý je príslušný
v tejto veci konať na podklade obžaloby. Bude vecou všeobecného súdu, aby posúdil
argumentáciu sťažovateľa a vyvodil z nej závery. Sťažovateľ môže následne na ochranu
svojich základných práv využiť aj riadne a mimoriadne opravné prostriedky v trestnom
konaní.
Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany
ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou
vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje Najvyšší
súd Slovenskej republiky (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný súd odmietol sťažnosť
sťažovateľa pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.
2. Vo vzťahu k podaniu sťažnosti sťažovateľkou ústavný súd uvádza, že
v predmetnom trestnom konaní sťažovateľka nevystupuje ani ako obžalovaná (vzhľadom
na to, že právny poriadok nepozná trestnú zodpovednosť právnických osôb), ani ako
poškodená a ani ako iný účastník trestného konania. Na základe uvedeného ústavný súd
preto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
podanú neoprávnenou osobou.
3. Z dôvodu, že ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, nepripadalo už do úvahy
vyhovenie návrhu sťažovateľov na vydanie dočasného opatrenia.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2010