Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 528/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť V. K., B., a spoločnosti K., s. r. o., zastúpených advokátom

JUDr. K. Ž., T., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2

a , 2 a 3 v spojení s a 2,

a 4 a a práv podľa , 2 a 3 písm. a) až

d) a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom

Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť V. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

2. Sťažnosť spoločnosti K., s. r. o., o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou

osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra

2010 doručená sťažnosť V. K. (ďalej len „sťažovateľ“) a spoločnosti K., s. r. o (ďalej len

„sťažovateľka“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných

práv podľa a 2 a , 2 a 3 (ďalej len

„ústava“) v spojení s a 2, a 4 a a práv podľa

čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a) až d) a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti vyplýva, že na základe opakovaného podnetu zo spáchania trestného

činu začalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru B. trestné stíhanie a následne Okresná

prokuratúra B. podala obžalobu na sťažovateľa pre trestný čin porušenia predpisov

o ochrane prírody a krajiny a .

Sťažovateľ „... pred hlavným pojednávaním stanoveným na 29. 09. 2010 požiadal

súd o nahliadnutie do spisu. Pri nahliadnutí do spisu zistil, že súdny spis neobsahuje

kompletný administratívny spis, ktorý k predmetnej veci viedlo Ministerstvo životného

prostredia SR, pričom v súdnom spise neboli zažurnalizované odborný posudok RNDr. V.

K. a vyjadrenie Katedry biológie a patológie Pedagogickej fakulty UK Bratislava, ktoré

obžalovaný predložil na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní ako dôkaz absencie

zákonných podmienok na pokračovanie v trestnom konaní.

Dňa 28. 09. 2010 po zahájení hlavného pojednávania obžalovaný vzniesol námietku

voči porušeniu základného práva hájiť sa na súde so znalosťou veci (kompletného

administratívneho spisu) v súlade s a SR.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní 28. 09. 2010 navrhol prerušenie konania do

doby potrebnej na odstránenie neoprávneného zásahu do jeho práva na obhajobu

doplnením administratívneho spisu a zažurnalizovaním odborných posudkov k predmetnej

veci.

Návrh na ochranu základných práv obžalovaného súd neakceptoval a nariadil

pokračovať v súdnom pojednávaní výsluchom súdneho znalca Ing. F. H., ktorý vypracoval

znalecký posudok č. 5/2007. ...

V súvislosti s výpoveďou súdneho znalca, ktorý v znaleckom posudku rozhodol o vine

obžalovaného a vydal osvedčenie o porušení platnej legislatívy spoločnosťou K. s. r. o.,

sťažovateľ dňa 29. 09. 2010 na hlavnom pojednávaní namietal porušenie zásady

prezumpcie neviny zo strany súdneho znalca. ...

Dňa 30. 09. 2010 podal obžalovaný na Okresný súd v Bratislave I návrh na

vylúčenie súdneho znalca a zamietnutie znaleckého posudku č . 5/2007 pre oprávnenú

pochybnosť o schopnosti súdneho znalca vypracovať nezávislý odborný posudok, bez

porušenia zásady jednoznačnosti, nestrannosti a rešpektovania prezumpcie neviny .

Okresný súd Bratislava I napriek námietkam na hlavnom pojednávaní neposkytol

obžalovanému ochranu prezumpcie neviny a ani nevyhovel jeho návrhu na vylúčenie

súdneho znalca pre jeho pomer k veci, čím fakticky znemožnil obžalovanému uplatnenie

resp. ochranu ústavného práva upraveného v čl. 50 ods. 1),ods.2), ods. 3) v spojitostí

s ), ods. 2) SR, ) ods. 2)... Dohovoru.“.

Sťažovatelia na základe uvedeného navrhujú vydať nález, ktorým by ústavný súd

vyslovil porušenie označených článkov a dohovoru v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. a zakázal pokračovať v porušovaní základných práv. Požadujú

tiež primerané zadosťučinenie vo výške 7 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

208,99 €.

Sťažovatelia zároveň navrhli vydať dočasné opatrenie, v ktorom by ústavný súd

uložil okresnému súdu, „... aby sa dočasne zdržal pokračovania v konaní sp. zn.

až do doby právoplatného rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Ústavný súd vychádza z ústavného princípu subsidiarity svojej právomoci vo

vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z , podľa ktorého ústavný

súd nie je oprávnený prijať na ďalšie konanie sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej

osoby vo veci porušenia jej základných práv alebo slobôd, ak o ochrane týchto práv a

slobôd rozhoduje iný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1

má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného

práva alebo slobody ().

Ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou

ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú ().

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie je od svojho

začiatku až po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní a súdu naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až

po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia

práv a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. , , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv na hlavnom pojednávaní, a to

predovšetkým proti spôsobu vedenia znaleckého dokazovania–poukazujúc na neúplnosť

spisu (nezažurnalizovanie odborných posudkov a vyjadrení), ako aj zaujatosť znalca

z dôvodu porušenia zásady prezumpcie neviny.

Subsidiarita právomoci ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd sa

prejavuje aj v tom, že ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc len v tom prípade, ak

sťažovateľ využije možnosť namietať porušenie svojich práv v priebehu konania pred tými

orgánmi verejnej moci, ktoré sú príslušné konať v jeho veci. Pokiaľ by sa ústavný súd

vyjadroval k zákonnosti dosiaľ vykonaného trestného konania, zasahoval by tým

v neprípustnej miere do rozhodovacej právomoci všeobecného súdu, ktorý je príslušný

v tejto veci konať na podklade obžaloby. Bude vecou všeobecného súdu, aby posúdil

argumentáciu sťažovateľa a vyvodil z nej závery. Sťažovateľ môže následne na ochranu

svojich základných práv využiť aj riadne a mimoriadne opravné prostriedky v trestnom

konaní.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje Najvyšší

súd Slovenskej republiky (m. m. , ), ústavný súd odmietol sťažnosť

sťažovateľa pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

2. Vo vzťahu k podaniu sťažnosti sťažovateľkou ústavný súd uvádza, že

v predmetnom trestnom konaní sťažovateľka nevystupuje ani ako obžalovaná (vzhľadom

na to, že právny poriadok nepozná trestnú zodpovednosť právnických osôb), ani ako

poškodená a ani ako iný účastník trestného konania. Na základe uvedeného ústavný súd

preto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa ako

podanú neoprávnenou osobou.

3. Z dôvodu, že ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, nepripadalo už do úvahy

vyhovenie návrhu sťažovateľov na vydanie dočasného opatrenia.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2010