Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 398/2011
PDF · 140.56 KB
No categories available
III. ÚS 398/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti K., s. r. o., B., a V. K., B.,
zastúpených advokátom JUDr. K. Ž., T., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 1 a čl.
152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 2 a 4 a
čl. 35 ods. 1 a 2 , čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv
podľa čl. 6 ods. 1, čl. 6 ods. 3 písm. d) a čl. 13, 14, 17 a čl. 18 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 88/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosti obchodnej spoločnosti K., s. r. o., a V. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra
2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti K., s. r. o., a V. K. (ďalej len „sťažovatelia“
alebo „sťažovateľ v prvom a druhom rade“), v ktorej namietajú porušenie čl. 2 ods. 1 a čl.
152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojich základných práv
podľa čl. 20 ods. 1, 2 a 4 a čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48
ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 6 ods. 3 písm. d) a čl. 13, 14, 17 a čl. 18
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 88/2006.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi v druhom rade bola
18. októbra 2006 na okresnom súde podaná obžaloba pre trestný čin porušovania ochrany
rastlín a živočíchov podľa § 181c ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Sťažovatelia v sťažnosti na strane 4 až 10 podrobne opisujú skutkový stav
v súvislosti s vedeným trestným konaním na okresnom súde pod sp. zn. 1 T/88/06 a tiež
predchádzajúci postup Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, orgánov
činných v trestnom konaní a iných orgánov verejnej moci a správnych orgánov
v Slovenskej republiky od roku 1990 v ich záležitosti a domnievajú sa, že nezákonným
postupom týchto orgánov a nerešpektovaním Trestného zákona a nariadení Európskeho
spoločenstva došlo k porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na ochranu vlastníckeho práva
podľa čl. 20 ods. 1, 2 a 4 ústavy a základného práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 a 2
ústavy, na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 až 3 ústavy a práva na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru a práva na vypočutie svedkov podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru, ako aj
práv podľa čl. 13, 14, 17 a čl. 18 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1
dodatkového protokolu, a tiež k porušeniu čl. 2 ods. 1 ústavy a čl. 152 ods. 4 ústavy.
Súčasne namietajú nedostatočné odôvodnenie a nezákonnosť rozhodnutia ústavného
súdu sp. zn. III. ÚS 287/2011 z 21. júna 2011, s ktorým nesúhlasia, pretože je v rozpore s
judikatúrou ústavného súdu, a v závere žiadajú, aby ústavný súd vyslovil, že
„Základné právo obvineného V. K. na trestné konanie bez prieťahov bolo porušené v
rozpore s Čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 48 ods.
2 Ústavy SR .
... Slovenská republika porušila základné právo obžalovaného spôsobom
nezlučiteľným z čl. 6 ods. 1 čl. 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru… keď obvinenému a
neskoršie obžalovanému v štádiu vyšetrovania a ani v priebehu súdneho konania
neumožnila od roku 2002 vypočuť zamestnankyňu Ministerstva životného prostredia SR ako
svedkyňu, ktorej výpoveď v rozhodujúcej miere bola dôvodom opakovaného trestného
stíhania a obžaloby V. K. ako konateľa spoločnosti K. s. r. o.
… Právo na spravodlivé súdne konanie Čl. 6 ods. 1 E. dohovoru a právo účastniť sa
na správe vecí verejných upravené v Čl. 2 ods. I Ústavy SR bolo obmedzené účelovým
trestným konaním v rozpore s § 3 ods. 1, 2, § 4 písm. a), b) zákona č. 140/1961 Zb. , Čl. 152
ods. 4 Ústavy SR a ČI. 18 E. Dohovoru.
… Práva obžalovaného v trestnom konaní 1 T 88/2006 boli obmedzené spôsobom
nezlučiteľným so zárukami upravenými v čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d), č1. 13, č1. 14, č1. 17,
čl. 18 , Čl. 1 Protokolu č. 12 E. dohovoru a čl. 152 ods. 4 Ústavy)...
… Slovenská republika je povinná uhradiť sťažovateľovi v prvom a druhom rade
trovy súdneho konania v sume 437 €... na účet advokáta JUDr. K. Ž., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohoto nálezu.
… Slovenská republika porušila právo sťažovateľa v prvom a druhom rade
spôsobom nezlučiteľným s Čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 Európskeho dohovoru a čl. 20
ods. 1, 2, 4, Čl. 35 ods. 1 ods. 2 Ústavy SR...
Slovenská republika je povinná uhradiť spoločnosti K. s. r. o. finančnú náhradu
rovnajúcu sa súčtu zisku, ktorý spoločnosť K. s. r. o. dosiahla od roku 2003 do 2009 za
export umelo odchovaných exemplárov...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na
ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá
ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o
podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa ním
navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.
1. Sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy v trestnom konaní a spôsob vedenia
hlavných pojednávaní zo strany okresného súdu, na ktorých sú porušované ich označené
práva podľa ústavy a dohovoru. Námietku zbytočných prieťahov spájajú s neefektívnou
činnosťou konajúceho súdu (prvostupňového súdu) pri zabezpečovaní účasti kľúčových
svedkov obžaloby na hlavnom pojednávaní a tiež tvrdia, že bolo porušené ich právo
vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru.
Ústavný súd zistil, že tieto námietky sťažovateľov sú totožné s námietkou
sťažovateľa v druhom rade, ktoré posudzoval ústavný súd už v konaní vedenom pod sp. zn.
III. ÚS 287/2011 a odmietol ich uznesením 21. júna 2011. V tomto konaní odmietol jeho
sťažnosť pre neprípustnosť, pretože podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov, keďže nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
predsedovi okresného súdu.
V reakcii na toto uznesenie ústavného súdu sťažovateľ v druhom rade uvádza, že
ústavný súd v tejto veci nepostupoval v zmysle judikatúry ústavného súdu a jeho
rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a tvrdí, že „nemohol využiť opravné prostriedky, na
ktoré poukázal súd v uznesení III.ÚS 287/2011-15 nakoľko zákon č. 757/2004 neoprávňuje
predsedu súdu, aby rozhodol o primeranej finančnej náhrade v súvislosti so spôsobenou
ujmou vo veci porušenia práva sťažovateľa na konanie bez nedôvodných prieťahov“.
Ústavný súd však nie je toho názoru ako sťažovateľ. Uznesenie ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 287/2011 z 21. júna 2011 je vydané v súlade s jeho judikatúrou a je tiež
riadne odôvodnené. Keďže sťažovateľ ho však nerešpektoval, hoci bolo konečné, proti
nemu nebolo možné podať opravný prostriedok (jeho právny zástupca prevzal uznesenie
8. augusta 2011) a napriek poučeniu ústavného súdu nepodal túto sťažnosť predsedníčke
okresného súdu do 21. septembra 2011, musel ústavný súd odmietnuť jeho sťažnosť pre
neprípustnosť podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.
Obdobne ústavný súd sťažovateľom pripomína, že vo veci iného namietaného
porušenia základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 88/2006, vychádzajúc
z ústavného princípu subsidiarity svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom
vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, ich sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej
právomoci, čo urobil až dvakrát, a to v konaniach vedených pod sp. zn. III. ÚS 229/09
z 28. júla 2009 a sp. zn. II. ÚS 528/2010 z 9. decembra 2010, pričom sťažovatelia tieto
rozhodnutia ústavného súdu vôbec nerešpektujú a opätovne sa obrátili so sťažnosťou na
ústavný súd 6. septembra 2011.
V týchto rozhodnutiach ústavný súd uviedol, že trestné konanie je od svojho začiatku
až po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov
a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom
konaní a súdu naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia.
Bude vecou nadriadených súdov, aby posúdili argumentáciu sťažovateľa a vyvodili
z nej závery, ak sťažovateľ v druhom rade využije aj riadne a mimoriadne opravné
prostriedky v trestnom konaní, čo zatiaľ zo sťažnosti nevyplýva.
Okrem toho mohol ústavný súd odmietnuť sťažnosť sťažovateľov aj pre
neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre prekážku rozhodnutej veci
podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde alebo podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom
súde (obdobne napr. III. ÚS 129/09), keďže sťažovatelia nesúhlasia s odôvodnením
rozhodnutia ústavného súdu a domáhajú sa jeho preskúmania. O tom, že proti rozhodnutiu
ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok (čl. 133 ústavy), bol sťažovateľ v
druhom rade predtým riadne poučený vo viacerých rozhodnutiach ústavného súdu.
Napokon vo vzťahu k podaniu sťažnosti sťažovateľa v prvom rade ústavný súd
uvádza, že v predmetnom trestnom konaní sťažovateľ v prvom rade nevystupuje ani ako
obžalovaný, ani ako poškodený a ani ako iný účastník trestného konania, preto sťažnosť
sťažovateľa v prvom rade odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú
neoprávnenou osobou (obdobne ako vo veci sp. zn. II. ÚS 528/2010).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. septembra 2011