Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 229/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť V. K., B., a spoločnosti K., s. r. o., B., zastúpených

advokátom JUDr. K. Ž., T., vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 49

a , namietaného porušenia základných práv

zaručených a 4 a práv podľa ,

ods. 3 písm. a) a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ako aj práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. K. a spoločnosti K., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2009

doručená sťažnosť V. K., B. (ďalej len „sťažovateľ v I. rade“), a spoločnosti K., s. r. o., B.

(ďalej len „sťažovateľ v II. rade“ spolu len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia

, , a (ďalej len

„ústava“), namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20

ods. 1 a 4 , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na podrobné

oboznámenie s povahou a dôvodom obvinenia zaručeného čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru

a práva podľa čl. 17 dohovoru, ako aj práva na ochranu majetku zaručeného čl. 1 ods. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z odôvodnenia predloženej sťažnosti vyplýva, že pred okresným súdom prebieha

trestné konanie, v ktorom sťažovateľ v I. rade vystupuje ako obžalovaný zo spáchania

trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181c ods. 2 písm. b)

a v znení účinnom

do 31. decembra 2005. K spáchaniu uvedeného trestného činu malo dôjsť na tom

skutkovom podklade, že sťažovateľ v I. rade ako štatutárny orgán sťažovateľa v II. rade

v čase od 3. januára 2003 do 29. septembra 2004 predal 11 exemplárov živočíšnych druhov

bez toho, aby získal od Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“) výnimku zo zákazu komerčných činností vzťahujúcich sa ku kúpe

predmetných exemplárov. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I doručila

okresnému súdu 20. októbra 2006 obžalobu v predmetnej veci. Okresný súd 23. februára

2009 uskutočnil hlavné pojednávanie vo veci. Zo sťažnosti nevyplýva, či do dňa

jej doručenia ústavnému súdu bolo vo veci právoplatne rozhodnuté.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že 9. septembra 2002 sťažovateľ v I. rade doručil

ministerstvu žiadosť o udelenie výnimky zo zákazu komerčných činností pre exempláre,

s ktorými chcel obchodovať. Ministerstvo ho vyzvalo na doplnenie údajov,

ktoré podľa sťažovateľov malo k dispozícii „na Okresných úradoch životného prostredia“.

Sťažovateľ v I. rade žiadal preskúmať dôvodnosť výzvy na doplnenie údajov k jeho

žiadosti. Minister životného prostredia Slovenskej republiky však zhodnotil postup

ministerstva vo veci ako súladný s právnymi predpismi. Sťažovateľ v I. rade následne

«zrušil živnostenské oprávnenie a previedol hmotný a nehmotný majetok v rátane 57

exemplárov skupiny „A“ Testudo hemanni (Korytnačka zelená) a 27 exemplárov Testudo

graeca (Korytnačka žltohnedá) na spoločnosť K. s. r. o.».

Sťažovateľ v II. rade taktiež požiadal ministerstvo o udelenie výnimky zo zákazu

komerčných činností pre uvedené živočíšne druhy. Ministerstvo aj v tomto prípade

„napriek doplneniu žiadosti o údaje, ktoré mal žiadateľ k dispozícii odmietlo konať

a začatie konania o udelení výnimky zo zákazu komerčných činností a podmienilo

povinnosťou žiadateľa doplniť vo verejnej listine – preukazoch o pôvode údaje o matke

a otcovi“. Sťažovateľ v II. rade argumentoval zmätočnosťou požiadaviek ministerstva.

Ministerstvo adresovalo 29. apríla 2003 Okresnej prokuratúre Bratislava I trestné

oznámenie a následne „oznámilo, že nakoľko je proti V. K. zahájené trestné stíhanie

až do jeho skončenia prerušuje konanie o vydaní potvrdení pre spoločnosť K. s. r. o.“.

Sťažovatelia ďalej uviedli, že na hlavnom pojednávaní sťažovateľ v I. rade „vzniesol

námietku voči nezákonnosti súdneho konania“, ktorej obsah sa sústredil na tvrdenie,

že skutok, z ktorého je obžalovaný, nie je trestným činom (absencia protiprávnosti,

spoločenskej nebezpečnosti). Trestné konanie proti sťažovateľovi v I. rade tak podľa názoru

sťažovateľov „prekračuje medze vyplývajúce z “ a porušuje označené

základné práva.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal po meritórnom prerokovaní ich sťažnosti

tento nález:

«- Sťažnosti sa vyhovuje

- Základné právo sťažovateľa v prvom rade byť podrobne oboznámený s povahou

a dôvodom obvinenia proti nemu priznané čl. 6 ods. 3 písm. a) Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bolo porušené Okresným súdom Bratislava I,

ktorý začal súdne konanie a pokračoval v trestnom stíhaní napriek skutočnosti, že žalobný

návrh -62 Okresnej prokuratúry Bratislava I neobsahoval odôvodnenie a nespĺňal

všetky a Trestným

poriadkom

- trestné stíhanie a súdne konanie konané len na základe naplnenia

formálnych znakov trestného činu prekračuje medze určené ,

č. 454/07 Z. z., č. 543/02 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, má za následok porušenie práva

sťažovateľa v prvom rade na spravodlivé konanie priznané čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11 a čl. 2 ods. 2, čl. 49,

, SR

- právo držby sťažovateľa v prvom a druhom rade k odchovaným exemplárom

skupiny „A“, ktorých pôvod a spôsob nezameniteľného označenia bol doložený verejnou

listinou bolo porušené v rozpore s ), ods. 4), SR, dodatkového

protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a to v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním na základe ktorého Výkonný orgán prerušil

konanie o vydaní výnimky zo zákazu komerčných činností.

- súdne konanie Okresného súdu Bratislava I voči V. K. za predaj

exemplárov odchovaných v intenzívnej ľudskej opatere, ktorých pôvod a spôsob

nezameniteľného označenia bol doložený verejnou listinou Ústavný súd SR zrušuje.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...

Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva

je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu.

Podľa len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest,

prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom…

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva:

a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou

a dôvodom obvinenia proti nemu...

Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

podľa už citovaného podmieňuje právomoc ústavného súdu

na konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb zistením, že ochranu tam

uvedeným právam a slobodám neposkytuje iný súd. V opačnom prípade ústavný súd nemá

dostatok právomoci na poskytnutie takejto ochrany a predbežne prerokúvanú sťažnosť musí

odmietnuť (ide o tzv. princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu).

Skutočnosť, že sťažovateľ v I. rade namieta porušenie označených základných práv

postupom okresného súdu ako súdu prvostupňového v trestnom konaní, privádza ústavný

súd k záveru o nedostatku právomoci na preskúmavanie takého postupu. Aj v trestnom

konaní súdnom je obžalovanému garantované právo na preskúmanie postupu i meritórneho

rozhodnutia prvostupňového súdu prostredníctvom inštitútu riadnych opravných

prostriedkov. Existuje teda iný súd, ktorý v tomto prípade rozhoduje o poskytnutí ochrany

sťažovateľom v I. rade označeným základným právam i právam vyplývajúcim z dohovoru.

Pokiaľ ide o sťažovateľom v II. rade namietané porušenie jeho základného práva

vlastniť majetok i práva na ochranu majetku, ústavný súd zistil pre realizáciu svojej

právomoci plynúcej z procesnú prekážku rovnakej povahy,

ako v prípade sťažovateľa v I. rade.

Ak k porušeniu uvedených základných práv sťažovateľa v II. rade malo dôjsť

„v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním na základe ktorého Výkonný orgán (ministerstvo,

pozn.) prerušil konanie o vydaní výnimky zo zákazu komerčných činností“, potom ochranu

dotknutým základným právam bol oprávnený poskytnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) v režime správneho súdnictva, konkrétne v konaní

proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Z príloh predloženej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ v II. rade túto možnosť

aj využil a najvyšší súd rozsudkom z 28. februára 2005 vydaným v konaní vedenom pod

sp. zn. uložil ministerstvu povinnosť konať a rozhodnúť o žiadosti

sťažovateľa v II. rade do dvoch mesiacov od právoplatnosti predmetného rozsudku (teda

do 29. mája 2005).

Právomoc najvyššieho súdu vylučuje právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu

základným právam sťažovateľa v II. rade, ktoré mohli byť porušené nečinnosťou

ministerstva v konaní o predmetnej žiadosti. Aj pre prípad, že ministerstvo v rozpore

s právoplatným rozsudkom najvyššieho súdu naďalej vo veci nekonalo, mal sťažovateľ

v II. rade k dispozícii ďalšie účinné prostriedky nápravy porušenia svojich základných práv.

Konkrétne išlo o možnosť opakovaného ukladania pokút podľa ,

ktoré bezpochyby neplní len funkciu represívnu, ale má tiež pôsobiť donucujúco na nečinný

orgán verejnej správy. Sťažovateľ v II. rade taktiež mohol využiť inštitút náhrady škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom ministerstva podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom, prípadne podľa o zodpovednosti za škodu

pôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Ani jedna z uvedených možností však vzhľadom na princíp subsidiarity

vyplývajúci z právno-aplikačne nespadá do okruhu právomoci

ústavného súdu, preto aj v tejto časti bolo potrebné predloženú sťažnosť odmietnuť

pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími

požiadavkami formulovanými sťažovateľmi v sťažnostnom petite (návrh na „zrušenie“

trestného konania vedeného na okresnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009