Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 287/2011
PDF · 171.31 KB
No categories available
III. ÚS 287/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť V. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. K. Ž., Advokátska
kancelária, T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva vypočúvať alebo dať vypočúvať
svedkov proti sebe zaručeného čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1
T/88/06 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2011
doručená sťažnosť V. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva „na spravodlivý proces podľa čl.
6 ods. 1 v spojení s neodôvodnenými prieťahmi pri uplatnení práva obžalovaného na
vypočutie svedkov podľa čl. 6 ods. 3 písm. d Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv“ postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 T/88/06.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bola 18. októbra 2006
na okresnom súde podaná obžaloba pre trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov
podľa § 181c ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov.
Podľa vyjadrenia sťažovateľa Okresná prokuratúra Bratislava I v obžalobe navrhla
okrem iného vypočuť dve konkrétne svedkyne. Okresný súd z tohto dôvodu požiadal
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)
„o zabezpečenie účasti svedka na hlavnom pojednávaní v zmysle návrhu Okresnej
prokuratúry Bratislava I“.
Ministerstvo oznámilo okresnému súdu listom z 29. októbra 2007, že „nie je možné
zabezpečiť účasť pracovníka na hlavnom pojednávaní“.
Sťažovateľ uvádza, že počas hlavného pojednávania niekoľkokrát namietal
„obmedzenie jeho práva vypočuť a konfrontovať svedkyne, ktorých výpovede boli kľúčové
pre podanie obžaloby a súdne konanie 1T 88/2006“.
Podľa vyjadrenia sťažovateľa „Formálny postup súdu pri predvolávaní svedkýň mal
za následok, že pojednávania súdu od roku 2006 prebiehali bez možnosti obžalovaného
vypočuť svedkyňu obžaloby p. P., ktorej výpoveď bola podkladom pre trestné stíhanie
obžalovaného.
Súd prvého stupňa nevyužil zákonné možnosti Trestného poriadku, ktoré mal
k dispozícii v § 70 ods. 1, § 88 a obmedzil sa na opakované predvolanie a ospravedlnenie
neúčasti svedkýň na hlavnom pojednávaní.
Napriek námietkam, obžalovaný od roku 2006 nemal možnosť vypočuť svedkyňu
obžaloby p. P., konfrontovať svedkyne obžaloby a vypočuť svedkyňu p. S. R. k rozporom
v jej svedeckej výpovedi z hlavného pojednávania.“.
Sťažovateľ poukazuje na to, že porušenie „práva na prejednanie veci v primeranom
čase“ zo strany okresného súdu vidí v tom, že mu nebola poskytnutá „ochrana základných
práv upravených v čl. 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv“,
keď konajúci súd nezabezpečil predvedenie, výsluch a konfrontáciu svedkýň navrhnutých
v obžalobe.
Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
rozhodol vo veci nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva zaručeného
čl. 48 ods. 2 ústavy a práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru
o ochrane ľudských práva a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/88/06, priznal mu primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 72 € „a to za každý začatý mesiac, ktorý od roku 2007 uplynul bez
toho, aby okresný súd poskytol ochranu právu obžalovaného“, ako aj trovy právneho
zastúpenia.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže
ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
V úvode považuje ústavný súd za potrebné ozrejmiť, že pri vymedzení predmetu
svojho prieskumu vychádzal z celkového obsahu odôvodnenia sťažnosti, kde sťažovateľ
v súvislosti s námietkou zbytočných prieťahov poukázal aj na porušenie garancií
spravodlivého súdneho procesu zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd túto
námietku vymedzil formulovaním námietky porušenia čiastkového práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote subsumovaného pod čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré je obsahovo
aplikovateľné práve na prípady porušenia požiadavky rýchlosti súdneho konania.
Ústavný súd preto vymedzil predmet konania v takom rozsahu, ako to je uvedené
v záhlaví tohto uznesenia.
Sťažovateľ formuluje námietku porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru v nadväznosti na to aj porušenia práva
vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe zaručeného podľa čl. 6 ods. 3 písm. d)
dohovoru v užšom kontexte. Námietku zbytočných prieťahov totiž spája s neefektívnou
činnosťou konajúceho súdu pri zabezpečovaní účasti kľúčových svedkov obžaloby na
hlavnom pojednávaní.
Ústavný súd štandardne (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04, III. ÚS 401/08)
považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci na ochranu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi príslušného súdu. Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní.
V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia orgán, ktorý
vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.
Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať predsedovi
príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného
súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(napr. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05, III. ÚS 401/2008). Ústavný súd preto
o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok,
ktorý mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že
sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2
Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon
sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej
ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Sťažovateľ sa k otázke vyčerpania účinných právnych prostriedkov poskytovaných
zákonom na ochranu jeho základných práv a slobôd v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde v sťažnosti nevyjadril. Ústavný súd zistil, že tieto sťažovateľ ani
nerealizoval, a teda sťažnosť na postup súdu adresovanú predsedovi súdu podľa § 62 ods. 1
zákona o súdoch v namietanom konaní okresného súdu dosiaľ nepodal.
Zároveň ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľa neboli
preukázané ani také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k odpusteniu
požiadavky na využitie účinných prostriedkov nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde.
Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom, či
v sťažovateľom označenom konaní okresného súdu bolo porušené jeho základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd jeho
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu neprípustnosti.
Rovnaký záver zaujal ústavný súd aj k časti sťažnosti obsahujúcej námietku
porušenia práva sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru spojenú s námietkou porušenia práva vypočúvať alebo dať vypočúvať
svedkov proti sebe podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru, pretože ústavný súd v obsahu
práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy
nevidí zásadnú obsahovú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98). Pokiaľ by mal ústavný súd
posudzovať námietku sťažovateľa spojenú s čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru samostatne,
bráni mu v tom nedostatok právomoci vyplývajúci z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods.
1 ústavy, pretože v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti konanie v sťažovateľovej
veci nebolo právoplatne skončené a túto námietku môže sťažovateľ ešte účinne uplatniť
pred všeobecnými súdmi.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa
ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti z dôvodu právnej
irelevancie nezaoberal („návrh na dočasné opatrenie“).
Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných
náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom
všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. júna 2011