Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 287/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť V. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. K. Ž., Advokátska

kancelária, T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného , práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva vypočúvať alebo dať vypočúvať

svedkov proti sebe zaručeného čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1

T/88/06 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2011

doručená sťažnosť V. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva „na spravodlivý proces podľa čl.

6 ods. 1 v spojení s neodôvodnenými prieťahmi pri uplatnení práva obžalovaného na

vypočutie svedkov podľa čl. 6 ods. 3 písm. d Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv“ postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bola 18. októbra 2006

na okresnom súde podaná obžaloba pre trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov

podľa a v znení

neskorších predpisov.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa Okresná prokuratúra Bratislava I v obžalobe navrhla

okrem iného vypočuť dve konkrétne svedkyne. Okresný súd z tohto dôvodu požiadal

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)

„o zabezpečenie účasti svedka na hlavnom pojednávaní v zmysle návrhu Okresnej

prokuratúry Bratislava I“.

Ministerstvo oznámilo okresnému súdu listom z 29. októbra 2007, že „nie je možné

zabezpečiť účasť pracovníka na hlavnom pojednávaní“.

Sťažovateľ uvádza, že počas hlavného pojednávania niekoľkokrát namietal

„obmedzenie jeho práva vypočuť a konfrontovať svedkyne, ktorých výpovede boli kľúčové

pre podanie obžaloby a súdne konanie “.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa „Formálny postup súdu pri predvolávaní svedkýň mal

za následok, že pojednávania súdu od roku 2006 prebiehali bez možnosti obžalovaného

vypočuť svedkyňu obžaloby p. P., ktorej výpoveď bola podkladom pre trestné stíhanie

obžalovaného.

Súd prvého stupňa nevyužil zákonné možnosti , ktoré mal

k dispozícii v § 70 ods. 1, § 88 a obmedzil sa na opakované predvolanie a ospravedlnenie

neúčasti svedkýň na hlavnom pojednávaní.

Napriek námietkam, obžalovaný od roku 2006 nemal možnosť vypočuť svedkyňu

obžaloby p. P., konfrontovať svedkyne obžaloby a vypočuť svedkyňu p. S. R. k rozporom

v jej svedeckej výpovedi z hlavného pojednávania.“.

Sťažovateľ poukazuje na to, že porušenie „práva na prejednanie veci v primeranom

čase“ zo strany okresného súdu vidí v tom, že mu nebola poskytnutá „ochrana základných

práv upravených v čl. 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv“,

keď konajúci súd nezabezpečil predvedenie, výsluch a konfrontáciu svedkýň navrhnutých

v obžalobe.

Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol vo veci nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva zaručeného

a práv zaručených a Dohovoru

o ochrane ľudských práva a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , priznal mu primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 72 € „a to za každý začatý mesiac, ktorý od roku 2007 uplynul bez

toho, aby okresný súd poskytol ochranu právu obžalovaného“, ako aj trovy právneho

zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže

ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

V úvode považuje ústavný súd za potrebné ozrejmiť, že pri vymedzení predmetu

svojho prieskumu vychádzal z celkového obsahu odôvodnenia sťažnosti, kde sťažovateľ

v súvislosti s námietkou zbytočných prieťahov poukázal aj na porušenie garancií

spravodlivého súdneho procesu zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd túto

námietku vymedzil formulovaním námietky porušenia čiastkového práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote subsumovaného pod čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré je obsahovo

aplikovateľné práve na prípady porušenia požiadavky rýchlosti súdneho konania.

Ústavný súd preto vymedzil predmet konania v takom rozsahu, ako to je uvedené

v záhlaví tohto uznesenia.

Sťažovateľ formuluje námietku porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2

a práva zaručeného dohovoru v nadväznosti na to aj porušenia práva

vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe zaručeného podľa čl. 6 ods. 3 písm. d)

dohovoru v užšom kontexte. Námietku zbytočných prieťahov totiž spája s neefektívnou

činnosťou konajúceho súdu pri zabezpečovaní účasti kľúčových svedkov obžaloby na

hlavnom pojednávaní.

Ústavný súd štandardne (napr. , , )

považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci na ochranu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62

ods. 1 o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi príslušného súdu. Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní.

V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia orgán, ktorý

vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.

Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať predsedovi

príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného

súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(napr. , , , ). Ústavný súd preto

o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa ,

koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok,

ktorý mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že

sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti

sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Sťažovateľ sa k otázke vyčerpania účinných právnych prostriedkov poskytovaných

zákonom na ochranu jeho základných práv a slobôd v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1

v sťažnosti nevyjadril. Ústavný súd zistil, že tieto sťažovateľ ani

nerealizoval, a teda sťažnosť na postup súdu adresovanú predsedovi súdu podľa § 62 ods. 1

zákona o súdoch v namietanom konaní okresného súdu dosiaľ nepodal.

Zároveň ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľa neboli

preukázané ani také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k odpusteniu

požiadavky na využitie účinných prostriedkov nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom, či

v sťažovateľom označenom konaní okresného súdu bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ústavný súd jeho

sťažnosť podľa odmietol z dôvodu neprípustnosti.

Rovnaký záver zaujal ústavný súd aj k časti sťažnosti obsahujúcej námietku

porušenia práva sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru spojenú s námietkou porušenia práva vypočúvať alebo dať vypočúvať

svedkov proti sebe podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru, pretože ústavný súd v obsahu

práva zaručeného dohovoru a základného práva zaručeného

nevidí zásadnú obsahovú odlišnosť (napr. ). Pokiaľ by mal ústavný súd

posudzovať námietku sťažovateľa spojenú s čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru samostatne,

bráni mu v tom nedostatok právomoci vyplývajúci z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods.

1 , pretože v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti konanie v sťažovateľovej

veci nebolo právoplatne skončené a túto námietku môže sťažovateľ ešte účinne uplatniť

pred všeobecnými súdmi.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti podľa sa

ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti z dôvodu právnej

irelevancie nezaoberal („návrh na dočasné opatrenie“).

Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom

všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2011