Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 458/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. decembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. M. P., T., V. P., N., a M. C., N., zastúpených

Advokátskou kanceláriou JUDr. I. M., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa

a advokáta JUDr. I. M., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. M. P., V. P. a M. C. o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra

2010 doručená sťažnosť MUDr. M. P., T., V. P., N., a M. C., N. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. I. M., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom

konateľa a advokáta JUDr. I. M., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v

Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou zo 4. januára 2006 sa sťažovatelia

v postavení žalobcov domáhali proti obchodnej spoločnosti T., a. s. (ďalej len „žalovaná

1“), zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva a vypratania nehnuteľnosti, ktorá je v ich

podielovom spoluvlastníctve. Neskôr sťažovatelia rozšírili okruh žalovaných aj o obchodnú

spoločnosť S., a. s. (ďalej len „žalovaná 2“). Žaloba bola podaná Okresnému súdu Trenčín,

pričom konanie bolo vedené pod sp. zn. . Následne bola vec prerokovávaná

okresným súdom pod sp. zn. .

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -23 z 23. mája 2006 bolo

konanie o návrhu na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva zastavené.

Dňa 4. decembra 2007 podali sťažovatelia predsedníčke Okresného súdu Trenčín

sťažnosť „pre porušovanie ústavného práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“. Na sťažnosť reagovala prípisom sp. zn. Spr 2254/2007 z 12. decembra 2007

podpredsedníčka Okresného súdu Trenčín, v ktorom sťažovateľom oznámila, že podľa jej

zistení „sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná“, a zároveň ich informovala, že ich „vec

bude sledovaná v dvojmesačných intervaloch“.

Rozsudkom okresného súdu č. k. -134 zo 16. apríla 2008 bola žaloba

zamietnutá a sťažovatelia boli zaviazaní nahradiť žalovanej 1 trovy konania. Proti rozsudku

okresného súdu podali sťažovatelia 26. mája 2008 odvolanie.

Uznesením krajského súdu č. k. -163 z 19. mája 2009 bol odvolaním

napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený, konanie bolo zastavené a vec bola postúpená

na ďalšie konanie T. Slovenskej republiky. Proti označenému uzneseniu krajského súdu

podali sťažovatelia dovolanie tvrdiac, že postupom krajského súdu v predmetnej veci im

bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dovolaniu sťažovateľov

vyhovel a uznesením sp. zn. z 21. októbra 2010 napadnuté uznesenie

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovatelia tvrdia, že „doterajším postupom všeobecných súdov v predmetnej

právnej veci, t. j. rovnako tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu, došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v Čl. 48 ods. 2 SR, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru“.

V tejto súvislosti sťažovatelia argumentujú, že „Od doručenia žaloby na príslušný

prvostupňový súd uplynulo k dnešnému dňu takmer päť rokov a všetky doteraz vydané

rozhodnutia všeobecných súdov v predmetnej veci boli vyššími súdmi zrušené, teda takmer

päť rokov u sťažovateľov trvá stav právnej neistoty...

Neprimerané prieťahy v predmetnom súdnom konaní boli doposiaľ spôsobené ako

nečinnosťou, najmä prvostupňového súdu, tak aj nezákonným rozhodnutím odvolacieho

súdu, ktoré dovolací súd musel zrušiť.“.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto

rozhodol:

„Základné právo MUDr. M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Čl. 48 ods. 2 SR, a to postupom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom a

Krajským súdom v Trenčíne, v právnej veci vedenej pod sp. zn. , resp.

bolo porušené.

Základné právo V. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48

ods. 2 SR, a to postupom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom a Krajským

súdom v Trenčíne, v právnej veci vedenej pod sp. zn. , resp.

bolo porušené.

Základné právo M. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48

ods. 2 SR, a to postupom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom a Krajským

súdom v Trenčíne, v právnej veci vedenej pod sp. zn. , resp.

bolo porušené.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Novom Meste nad Váhom a Krajskému

súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod spisovou značkou ,

resp. konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne prejednaná

a rozhodnutá.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi MUDr. M. P., primerané finančné

zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom: dvetisícpäťsto euro).

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke V. P., primerané finančné zadosťučinenie v

sume 2 500 € (slovom: dvetisícpäťsto euro).

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke M. C., primerané finančné zadosťučinenie v

sume 2 500 € (slovom: dvetisícpäťsto euro).

Porušovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľom trovy

právneho zastúpenia v celkovej sume 480,66 €, (2 úkony u každého sťažovateľa á 60,11 €,

tj. 76,74 €, spolu 360,66 + 43,26 + 76,74 = 480,66 €), a to na bankový účet právneho

zástupcu sťažovateľov, č. ú.: 0633567226/ kód banky: 0900.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť, môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne

neopodstatnená.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Sťažovatelia podľa petitu namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , pričom v texte sťažnosti zároveň tvrdia, že postupom

okresného súdu a krajského súdu v označených konaniach došlo aj k porušeniu ich práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa svojej stabilizovanej judikatúry považuje ústavný súd tvrdenia o porušení

iných ustanovení alebo medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných

slobodách, ktoré sťažovatelia uvádzajú v texte sťažnosti mimo petitu, iba za súčasť ich

argumentácie (m. m. , , ), pričom z hľadiska

posudzovania sťažnosti považuje v zmysle za

relevantný len text obsiahnutý v petite. Z tohto dôvodu ústavný súd predbežne prerokoval

sťažnosť sťažovateľov zastúpených kvalifikovaným právnym zástupcom – len v rozsahu

namietaného porušenia základného práva podľa .

1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom alebo

rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj

vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný

stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená

situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Sťažovatelia namietajú, že k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa došlo postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny názor (napr.

, , , ), podľa ktorého sa ochrana

základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len

vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými

orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď

bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už nemohlo dochádzať k porušovaniu tohto

základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmieta z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti ( ). Tento právny názor v zásade

akceptuje aj Európsky súd pre ľudské práva (pozri k tomu rozhodnutie vo veci Miroslav

Mazurek proti Slovenskej republike, sťažnosti č. 16970/05).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd považoval za potrebné tiež

zdôrazniť, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola

sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom v konaní nedochádza, resp. nemôže

dochádzať (a to aj napriek tomu, že vo veci nebolo ešte právoplatne rozhodnuté), je daný

dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ostatným procesným úkonom, ktorý v právnej veci sťažovateľov okresný súd

vykonal, bolo predloženie spisu krajskému súdu (7. augusta 2008) na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľov z 26. mája 2008.

Sťažovatelia namietli „Neprimerané prieťahy v predmetnom súdnom konaní...

spôsobené nečinnosťou, najmä prvostupňového súdu...“ sťažnosťou z 18. novembra 2010,

teda v čase, keď sa ich právna vec o vypratanie nehnuteľnosti nachádzala v dôsledku

zrušenia uznesenia odvolacieho súdu najvyšším súdom v štádiu odvolacieho konania, t. j.

v čase, keď okresný súd už zjavne nemohol svojím postupom spôsobovať prieťahy

v namietanom konaní. Navyše, rozsudok okresného súdu nebol uznesením najvyššieho súdu

ako dovolacieho súdu sp. zn. z 21. októbra 2010 zrušený.

Na základe takto zisteného skutkového stavu ústavný súd s prihliadnutím na zmysel

a účel ochrany základného práva podľa pri predbežnom prerokovaní

odmietol sťažnosť sťažovateľov v časti, ktorou namietali porušenie svojho základného

práva podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Vo vzťahu k namietanému porušovaniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48

ods. 2 postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplývajú predovšetkým tieto skutočnosti:

a) spis okresného súdu sp. zn. bol krajskému súdu doručený

na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov 7. augusta 2008,

b) krajský súd o odvolaní rozhodol uznesením č. k. -163

z 19. mája 2009, t. j. za necelých 10 mesiacov od doručenia,

c) na základe sťažovateľmi podaného dovolania najvyšší súd ako dovolací súd

uznesením sp. zn z 21. októbra 2010 zrušil označené uznesenie krajského

súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, t. j. v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

(23. november 2010) sa vec opätovne nachádzala v štádiu odvolacieho konania.

Sťažovatelia namietajú, že k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2

došlo „nezákonným rozhodnutím odvolacieho súdu, ktoré dovolací súd musel

zrušiť“.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že zbytočné prieťahy v konaní môžu

byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ), pričom rovnako tak môže zapríčiniť

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. ), t. j. v danom

prípade krajského súdu.

V danom prípade nepochybne zrušením uznesenia krajského súdu z 19. mája 2009

dovolacím súdom a vrátením veci krajskému súdu došlo k predĺženiu odvolacieho konania

spôsobeného z dôvodu „nesprávnej“ činnosti krajského súdu (vychádzajúc z právnych

názorov dovolacieho súdu, pozn.). Po vrátení veci bude musieť krajský súd vo veci

opätovne rozhodnúť v súlade s právnymi názormi vyjadrenými v zrušovacom uznesení

najvyššieho súdu, v dôsledku čoho dôjde k predĺženiu obdobia, v ktorom sa sťažovatelia

nachádzajú v stave právnej neistoty. V tejto súvislosti bolo úlohou ústavného súdu posúdiť,

či vecnému pochybeniu krajského súdu pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľov možno

prisúdiť takú intenzitu, že by na jeho základe bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie objektívne dospieť k záveru o porušení ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

). V prípadoch, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že

charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle ,

sťažnosť odmietne z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (napr. , ,

).

Vychádzajúc z uvedeného po zohľadnení konkrétnych okolností prípadu,

predovšetkým skutočnosti, že krajský súd o odvolaní sťažovateľov rozhodol v primeranej

lehote (necelých 10 mesiacov), ako aj skutočnosti, že sťažovatelia v doterajšom priebehu

odvolacieho konania nenamietali sťažnosťou podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“) porušovanie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ústavný súd dospel k záveru, že pochybenie krajského súdu,

odstráneniu ktorého už došlo uplatnením mimoriadneho opravného prostriedku (dovolaním)

zo strany sťažovateľov, v danom prípade nedosahuje takú intenzitu, na základe ktorej by

ústavný súd mohol po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodnúť o porušení základného

práva sťažovateľov podľa .

Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľov podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti aj v časti, ktorou namietali porušenie svojho základného

práva podľa postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľov

nezaoberal.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd poznamenáva, že ak

by v ďalšom priebehu konania vedeného krajským súdom pod sp. zn.

dochádzalo k neodôvodnenej nečinnosti, neefektívnej, príp. nesprávnej činnosti krajského

súdu, sťažovateľom nič nebráni v tom, aby sa ďalšou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1

opakovane domáhali ochrany svojho základného práva podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2010