Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 7/2011
PDF · 163.98 KB
No categories available
IV. ÚS 7/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C
123/2008, a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2010
doručená sťažnosť J. J., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 123/2008.
Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že návrhom
doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici 22. mája 2008 sa sťažovateľ v postavení
navrhovateľa domáhal proti odporcovi G., a. s., vydania platobného rozkazu na zaplatenie
sumy 20 000 000 Sk (663 878,37 €) a vydania predbežného opatrenia. Zároveň sťažovateľ
požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu z radov
advokátov. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 23 S 94/2008-9 vyslovil svoju
vecnú a miestnu nepríslušnosť a vec postúpil okresnému súdu. Spis bol okresnému súdu
doručený 21. júla 2008 a konanie bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. 25 C 123/2008.
Okresný súd uznesením č. k. 25 C 123/2008-23 z 22. septembra 2008 nepriznal
sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a nevyhovel jeho žiadosti o ustanovenie
zástupcu z radov advokátov. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ
odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením
č. k. 5 Co 293/2008-33 z 11. decembra 2008 tak, že potvrdil uznesenie okresného súdu.
Uznesenie okresného súdu č. k. 25 C 123/2008-23 z 22. septembra 2008 v spojení
s uznesením krajského súdu č. k. 5 Co 293/2008-33 z 11. decembra 2008 nadobudlo
právoplatnosť 16. februára 2009. Okresný súd následne vyzval sťažovateľa na zaplatenie
súdneho poplatku za návrh.
Okresný súd v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku sťažovateľom v určenej
lehote uznesením č. k. 25 C 123/2008-43 z 23. júla 2009 konanie vo veci samej zastavil,
návrh na vydanie predbežného opatrenia odmietol a rozhodol o trovách konania. Proti
označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd uznesením
č. k. 5 Co 356/2009-52 z 30. októbra 2009 potvrdil uznesenie okresného súdu.
Uznesenie okresného súdu č. k. 25 C 123/2008-43 z 23. júla 2009 v spojení
s uznesením krajského súdu č. k. 5 Co 356/2009-52 z 30. októbra 2009 nadobudlo
právoplatnosť 9. decembra 2009.
Proti uzneseniu krajského súdu z 30. októbra 2009 podal sťažovateľ 18. decembra
2009 dovolanie a zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie
zástupcu z radov advokátov v dovolacom konaní.
Sťažovateľ tvrdí, že „Do dnešneho dňa od spominaneho sudu nebola mojej osobe
dorucené ziadna korešpondencia čize nič – žiadne vyrozumenie – ako sa vo veci pokracuje
a jedná. Od podania mojho Platobny rozkaz – Navrh zo dna 23. 2. 2009 uplynulo
16 mesiacov a par dní...
... Vzhladom na uvedené skutocnosti mam za to že OS – BA 1 vo veci nic nevykonal –
žiaden ukon cim doslo k poruseniu práva na prerokovanie veci bez zbytocnych prietahov.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti
nálezom takto rozhodol:
„Zakladné prava stažovatela J. J. D. po prerokovani veci bez zbytocnych prietahov
podla § čl. 48 ods. 2 Ustavy SR bol plne poruseny v sp. 25 C 123/2008 – platobny rozkaz –
navrh zo dna 23. 2. 2009.
Aby stažovatelovi J. J. mu bolo plne priznané primerané financne zadostucinenie v
sume vo vyške 137.775,67 Eura ktore OS BA I Zahradnicka 10 812 44 BA poviný vyplatit
do jedneho mesiaca pravoplatnosti tohto nalezu.
Ako aj vzniknute trovy s podanim žaloby na Ustavny Sud SR a stratu času + nahrada
hotovych vydavkov a korešpondencie vo vyške 300 EURO v zmysle ustanovenia o Ustavnom
súde.
Tymto žiadam aby Ustavny sud SR zaviazal Okresný sud BA 1 Zahradnicka 10 812
44 BA na plnenie si svojej povinnosti v danej veci a na zaplatenie jednorazoveho
financneho primeraneho zadostucinenia vo vyške vyške 132.775,67 Euro do jedneho
mesiaca.“
Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne
neopodstatnená.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Zo spisovej dokumentácie sa nedá zistiť, z akých dôvodov sťažovateľ tvrdí, že
v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 25 C 123/2008 podal 23. februára 2009
návrh – „Platobny rozkaz – Navrh zo dna 23. 2. 2009“. Zo zistení ústavného súdu totiž
vyplýva (pozri aj časť I tohto uznesenia), že sťažovateľova právna vec vedená okresným
súdom pod sp. zn. 25 C 123/2008 bola právoplatne skončená 9. decembra 2009, a to
zastavením konania vo veci samej a odmietnutím podania označeného ako návrh na vydanie
predbežného opatrenia.
Namietané konanie pred okresným súdom bolo právoplatne skončené 9. decembra
2009, pričom sťažovateľ doručil ústavnému súdu svoju sťažnosť až 1. júla 2010, z čoho
vyplýva, že bola podaná zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie z dôvodu, že bola podaná
oneskorene.
Keďže sťažovateľ v predmetnej veci podal 18. decembra 2009 dovolanie proti
uzneseniu krajského súdu č. k. 5 Co 356/2009-52 z 30. októbra 2009, ústavný súd sa
zaoberal aj postupom okresného súdu smerujúcim k predloženiu veci na rozhodnutie
dovolaciemu súdu.
Ústavný súd zo spisu zistil, že okresný súd 12. februára 2010 vyzval sťažovateľa, aby
preukázal svoje osobné a majetkové pomery pre účely rozhodnutia o jeho žiadosti
o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovení právneho zástupcu z radov advokátov pre
dovolacie konanie. Sťažovateľ na výzvu okresného súdu reagoval podaním z 12. februára
2010, ktoré bolo okresnému súdu doručené 16. marca 2010.
Okresný súd uznesením č. k. 25 C 123/2008-64 zo 14. apríla 2010 nepriznal
sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a nevyhovel jeho žiadosti o ustanovenie
právneho zástupca z radov advokátov pre dovolacie konanie. Proti označenému uzneseniu
okresného súdu podal sťažovateľ 6. mája 2010 odvolanie a zároveň vzniesol námietku
zaujatosti sudcov okresného súdu aj krajského súdu.
Spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa 1. júna
2010. Krajský súd vrátil spis okresnému súdu 6. septembra 2010 ako predčasne predložený
z procesných dôvodov. Prípisom z 8. septembra 2010 okresný súd v zmysle pokynu
krajského súdu oznámil sťažovateľovi, že ním vznesená námietka zaujatosti nebude
predložená nadriadenému súdu.
V súvislosti so skutočnosťou, že sťažovateľ podal túto sťažnosť ústavnému súdu,
ústavný súd požiadal okresný súd o predloženie spisu; okresný súd tejto žiadosti vyhovel.
Z tohto dôvodu sa spis v období od 25. októbra 2010 do 14. januára 2011 nachádzal na
ústavnom súde, preto okresný súd v tomto období vo veci nemohol konať.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatoval, že v období po
18. decembri 2009 okresný súd v súvislosti s vykonávaním úkonov smerujúcich
k predloženiu veci na rozhodnutie dovolaciemu súdu konal v zásade bez prieťahov až do
1. júna 2010, keď predložil spis na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa krajskému súdu.
Krajský súd však 6. septembra 2010 vrátil spis okresnému súdu ako predčasne
predložený, keďže súčasťou odvolania bola aj námietka zaujatosti sudcov okresného súdu
a krajského súdu a okresný súd v tejto súvislosti nepostupoval v súlade s § 16 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Podľa pokynu krajského súdu bolo
povinnosťou okresného súdu pred predložením veci krajskému súdu oznámiť sťažovateľovi
dôvod, pre ktorý sa vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti
nepredkladá. V dôsledku tohto pochybenia okresného súdu došlo k určitým prieťahom
v konaní. Okresný súd svoje pochybenie napravil, keď prípisom z 8. septembra 2010
sťažovateľovi v zmysle pokynu krajského súdu oznámil, že ním vznesená námietka
zaujatosti nebude predložená nadriadenému súdu, keďže nespĺňa náležitosti podľa § 15a
ods. 3 prvej vety OSP („neuviedli ste dôvody zaujatosti, kedy ste a o týchto dôvodoch
dozvedeli ani voči ktorým konkrétnym osobám Vaša námietka zaujatosti smeruje“).
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter
postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť odmietne
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
Vychádzajúc z tohto právneho názoru ústavný súd konštatoval, že prieťahy spôsobené
označeným pochybením okresného súdu v súvislosti s vykonávaním úkonov smerujúcich
k predloženiu spisu dovolaciemu súdu nedosahujú takú intenzitu, že by mohli byť
kvalifikované ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo zakladá dôvod na
odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu , že bola podaná
oneskorene, ako aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2011