Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 7/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C

123/2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2010

doručená sťažnosť J. J., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že návrhom

doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici 22. mája 2008 sa sťažovateľ v postavení

navrhovateľa domáhal proti odporcovi G., a. s., vydania platobného rozkazu na zaplatenie

sumy 20 000 000 Sk (663 878,37 €) a vydania predbežného opatrenia. Zároveň sťažovateľ

požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -9 vyslovil svoju

vecnú a miestnu nepríslušnosť a vec postúpil okresnému súdu. Spis bol okresnému súdu

doručený 21. júla 2008 a konanie bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. .

Okresný súd uznesením č. k. -23 z 22. septembra 2008 nepriznal

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a nevyhovel jeho žiadosti o ustanovenie

zástupcu z radov advokátov. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ

odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením

č. k. -33 z 11. decembra 2008 tak, že potvrdil uznesenie okresného súdu.

Uznesenie okresného súdu č. k. -23 z 22. septembra 2008 v spojení

s uznesením krajského súdu č. k. -33 z 11. decembra 2008 nadobudlo

právoplatnosť 16. februára 2009. Okresný súd následne vyzval sťažovateľa na zaplatenie

súdneho poplatku za návrh.

Okresný súd v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku sťažovateľom v určenej

lehote uznesením č. k. -43 z 23. júla 2009 konanie vo veci samej zastavil,

návrh na vydanie predbežného opatrenia odmietol a rozhodol o trovách konania. Proti

označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd uznesením

č. k. -52 z 30. októbra 2009 potvrdil uznesenie okresného súdu.

Uznesenie okresného súdu č. k. -43 z 23. júla 2009 v spojení

s uznesením krajského súdu č. k. -52 z 30. októbra 2009 nadobudlo

právoplatnosť 9. decembra 2009.

Proti uzneseniu krajského súdu z 30. októbra 2009 podal sťažovateľ 18. decembra

2009 dovolanie a zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie

zástupcu z radov advokátov v dovolacom konaní.

Sťažovateľ tvrdí, že „Do dnešneho dňa od spominaneho sudu nebola mojej osobe

dorucené ziadna korešpondencia čize nič – žiadne vyrozumenie – ako sa vo veci pokracuje

a jedná. Od podania mojho Platobny rozkaz – Navrh zo dna 23. 2. 2009 uplynulo

16 mesiacov a par dní...

... Vzhladom na uvedené skutocnosti mam za to že OS – BA 1 vo veci nic nevykonal –

žiaden ukon cim doslo k poruseniu práva na prerokovanie veci bez zbytocnych prietahov.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„Zakladné prava stažovatela J. J. D. po prerokovani veci bez zbytocnych prietahov

podla § čl. 48 ods. 2 Ustavy SR bol plne poruseny v sp. – platobny rozkaz –

navrh zo dna 23. 2. 2009.

Aby stažovatelovi J. J. mu bolo plne priznané primerané financne zadostucinenie v

sume vo vyške 137.775,67 Eura ktore OS BA I Zahradnicka 10 812 44 BA poviný vyplatit

do jedneho mesiaca pravoplatnosti tohto nalezu.

Ako aj vzniknute trovy s podanim žaloby na Ustavny Sud SR a stratu času + nahrada

hotovych vydavkov a korešpondencie vo vyške 300 EURO v zmysle ustanovenia o Ustavnom

súde.

Tymto žiadam aby Ustavny sud SR zaviazal Okresný sud BA 1 Zahradnicka 10 812

44 BA na plnenie si svojej povinnosti v danej veci a na zaplatenie jednorazoveho

financneho primeraneho zadostucinenia vo vyške vyške 132.775,67 Euro do jedneho

mesiaca.“

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne

neopodstatnená.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Zo spisovej dokumentácie sa nedá zistiť, z akých dôvodov sťažovateľ tvrdí, že

v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. podal 23. februára 2009

návrh – „Platobny rozkaz – Navrh zo dna 23. 2. 2009“. Zo zistení ústavného súdu totiž

vyplýva (pozri aj časť I tohto uznesenia), že sťažovateľova právna vec vedená okresným

súdom pod sp. zn. bola právoplatne skončená 9. decembra 2009, a to

zastavením konania vo veci samej a odmietnutím podania označeného ako návrh na vydanie

predbežného opatrenia.

Namietané konanie pred okresným súdom bolo právoplatne skončené 9. decembra

2009, pričom sťažovateľ doručil ústavnému súdu svoju sťažnosť až 1. júla 2010, z čoho

vyplýva, že bola podaná zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Keďže sťažovateľ v predmetnej veci podal 18. decembra 2009 dovolanie proti

uzneseniu krajského súdu č. k. -52 z 30. októbra 2009, ústavný súd sa

zaoberal aj postupom okresného súdu smerujúcim k predloženiu veci na rozhodnutie

dovolaciemu súdu.

Ústavný súd zo spisu zistil, že okresný súd 12. februára 2010 vyzval sťažovateľa, aby

preukázal svoje osobné a majetkové pomery pre účely rozhodnutia o jeho žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovení právneho zástupcu z radov advokátov pre

dovolacie konanie. Sťažovateľ na výzvu okresného súdu reagoval podaním z 12. februára

2010, ktoré bolo okresnému súdu doručené 16. marca 2010.

Okresný súd uznesením č. k. -64 zo 14. apríla 2010 nepriznal

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a nevyhovel jeho žiadosti o ustanovenie

právneho zástupca z radov advokátov pre dovolacie konanie. Proti označenému uzneseniu

okresného súdu podal sťažovateľ 6. mája 2010 odvolanie a zároveň vzniesol námietku

zaujatosti sudcov okresného súdu aj krajského súdu.

Spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa 1. júna

2010. Krajský súd vrátil spis okresnému súdu 6. septembra 2010 ako predčasne predložený

z procesných dôvodov. Prípisom z 8. septembra 2010 okresný súd v zmysle pokynu

krajského súdu oznámil sťažovateľovi, že ním vznesená námietka zaujatosti nebude

predložená nadriadenému súdu.

V súvislosti so skutočnosťou, že sťažovateľ podal túto sťažnosť ústavnému súdu,

ústavný súd požiadal okresný súd o predloženie spisu; okresný súd tejto žiadosti vyhovel.

Z tohto dôvodu sa spis v období od 25. októbra 2010 do 14. januára 2011 nachádzal na

ústavnom súde, preto okresný súd v tomto období vo veci nemohol konať.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatoval, že v období po

18. decembri 2009 okresný súd v súvislosti s vykonávaním úkonov smerujúcich

k predloženiu veci na rozhodnutie dovolaciemu súdu konal v zásade bez prieťahov až do

1. júna 2010, keď predložil spis na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa krajskému súdu.

Krajský súd však 6. septembra 2010 vrátil spis okresnému súdu ako predčasne

predložený, keďže súčasťou odvolania bola aj námietka zaujatosti sudcov okresného súdu

a krajského súdu a okresný súd v tejto súvislosti nepostupoval v súlade s § 16 ods. 2

(ďalej len „OSP“). Podľa pokynu krajského súdu bolo

povinnosťou okresného súdu pred predložením veci krajskému súdu oznámiť sťažovateľovi

dôvod, pre ktorý sa vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti

nepredkladá. V dôsledku tohto pochybenia okresného súdu došlo k určitým prieťahom

v konaní. Okresný súd svoje pochybenie napravil, keď prípisom z 8. septembra 2010

sťažovateľovi v zmysle pokynu krajského súdu oznámil, že ním vznesená námietka

zaujatosti nebude predložená nadriadenému súdu, keďže nespĺňa náležitosti podľa § 15a

ods. 3 prvej vety („neuviedli ste dôvody zaujatosti, kedy ste a o týchto dôvodoch

dozvedeli ani voči ktorým konkrétnym osobám Vaša námietka zaujatosti smeruje“).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť odmietne

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (napr. , , ).

Vychádzajúc z tohto právneho názoru ústavný súd konštatoval, že prieťahy spôsobené

označeným pochybením okresného súdu v súvislosti s vykonávaním úkonov smerujúcich

k predloženiu spisu dovolaciemu súdu nedosahujú takú intenzitu, že by mohli byť

kvalifikované ako zbytočné prieťahy v zmysle , čo zakladá dôvod na

odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa podľa odmietol z dôvodu , že bola podaná

oneskorene, ako aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2011