Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 28/2011
PDF · 255.71 KB
No categories available
IV. ÚS 28/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., S., prechodne bytom V., vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 19 P/188/2007
a jeho uznesením z 27. júna 2007 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom
pod sp. zn. 19 CoP/11, 12, 13/2010 a jeho uznesením z 3. júna 2010 v časti, ktorou bolo
odmietnuté odvolanie sťažovateľa, a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2010
doručená sťažnosť JUDr. O. M., S., prechodne bytom V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 P/188/2007
a jeho uznesením z 27. júna 2007 a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CoP/11, 12, 13/2010 a jeho uznesením z 3. júna
2010 v časti, ktorou bolo odmietnuté jeho odvolanie.
Zo sťažnosti vyplýva, že namietané porušenie práv sťažovateľa sa týka konania
vo veci starostlivosti o mal. A. M. vedeného pôvodne na Okresnom súde Kežmarok pod sp.
zn. 5 P/217/2004. Sťažovateľ poukázal na to, že na pojednávaní 7. novembra 2005 z dôvodu
svojej hluchoty požiadal, aby mu Okresný súd Kežmarok ustanovil opatrovníka. Na základe
tejto žiadosti Okresný súd Kežmarok uznesením sp. zn. 5 P/217/2004 z 25. novembra 2005
ustanovil sťažovateľovi opatrovníka JUDr. J. P. Sťažovateľ uvádza, že JUDr. J. P. sa nikdy
necítil byť jeho opatrovníkom a ani jeho právnym zástupcom, čo je zrejmé z podania JUDr.
J. P. zo 14. marca 2006, v ktorom JUDr. P. žiadal, aby synovi sťažovateľa bol ustanovený
iný opatrovník. O zrušení výkonu funkcie opatrovníka JUDr. J. P. rozhodol až okresný súd
uznesením. Sťažovateľ poukazuje na to, že mu nebolo doručené rozhodnutie krajského
súdu, ktorým zrušil toto uznesenie Okresného súdu Kežmarok.
Sťažovateľ v tejto súvislosti ďalej uvádza: „Pred svojím rozhodovaním OS Humenné
... písomne vyzval sťažovateľa, aby súdu označil osobu-meno, ktorú žiada ustanoviť za
opatrovníka. ... Súčasne súd od sťažovateľa žiadal preukázať, či je schopný na súde
komunikovať a požadoval od sťažovateľa vyjadrenie lekára v tomto smere. Sťažovateľ ...
súdu oznámil, že je schopný dokonale rozprávať a žiadal zabezpečenie spisovania zápisnice
v súlade s O. s. p. a ústavou pomocou počítača - tak, aby sa s priebehom konania mohol
oboznámiť prečítaním si prednesov strán. ... vyjadril [sa], že nemá námietok, aby prípadne
bola za opatrovníčku ustanovená JUDr. O. Š.,... trval na tom, že opatrovník by mal za úlohu
iba dbať na to, aby prednes strán súd objektívne protokoloval. Teda sťažovateľ tvrdí, že
vôbec neboli splnené podmienky na ustanovenie opatrovníka...
Sťažovateľ nemal iný záujem iba si v konaní pred súdom aspoň v miere nevyhnutnej
zabezpečiť objektivitu, nakoľko jeho hluchota sa stáva bariérou, ktorú sudca či účastníci
konania môžu voči nemu zneužiť. ...
Okresný súd však okamžite bez toho, aby sa s tvrdeniami sťažovateľa ... zaoberal
rozhodol... o odvolaní opatrovníka (nie právneho zástupcu) JUDr. J. P. a ustanovení tým
istým uznesením novej opatrovníčky v osobe JUDr. O. Š. Teda uznesenie v časti odvolania
JUDr. P. dňa 27. 6. 2007 nebolo právoplatné a napriek tomu už súd ustanovil novú
opatrovníčku. Uznesenie o opatrovníkoch však sťažovateľovi nikdy až do roku 2010
nedoručil! Ešte v ten deň súd rozhodol aj o samotnom predbežnom opatrení vo veci mal. A.
M. Ani toto uznesenie až do roku 2010 sťažovateľovi nedoručil. ...
Ako teda súdy oboch stupňov dospeli k tomu, že odňali sťažovateľovi právo na
doručovanie rozhodnutí a na podanie odvolania voči rozhodnutiam je pre sťažovateľa
nepochopiteľné. ...
Sťažovateľ dôvodí, že opatrovník osobe plne svojprávnej hoc aj úplne hluchej
(naviac s 25 ročnou justičnou praxou) nemôže takúto osobu pozbaviť práva procesného a to
vo smere robiť návrhy, podania vrátane odvolaní a teda ho zbaviť práva na doručenie
rozhodnutí súdu vo veci samej, naviac ak je mu ukladaná nejaká povinnosť. ...
Za uvedenej právnej úpravy je postup Okresného súdu v Humennom, ktorý
sťažovateľovi nedoručil uznesenie zo dňa 27. 6. 2007 sp. zn. 19P/188/07 týkajúce sa
odvolania opatrovníka JUDr. P. a ustanovenia opatrovníčky JUDr. Š. porušením práva
sťažovateľa podľa O. s. p ale aj ústavy a Dohovoru. Nedoručenie uznesenia zo dňa 27. 6.
2007 sp. zn. 19P/188/2007 vo veci predbežného opatrenia, ktorým bol mal. A. zverený
matke a sťažovateľ bol zaviazaný platiť výživné je nielen porušením tých istých práv
účastníka konania ale aj prejavom svojvôle, arogancie súdnej moci a naviac aj jasnej
diskriminácie sťažovateľa pre jeho postihnutie - hluchotu. V tak jednoduchej veci súd odňal
možnosť, aby sťažovateľ písomne mohol predniesť svoje návrhy či odvolania. ...
Okresný súd v Humennom vyznačil napriek uvedeným porušeniam práv sťažovateľa
právoplatnosť na opísaných uzneseniach a v dôsledku takého postupu došlo k trestnému
stíhaniu sťažovateľa...“
Sťažovateľ poukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 426/09, ktoré
v tejto veci bolo vydané a podľa ktorého nemohlo dôjsť k právoplatnosti uznesení bez toho,
aby tieto uznesenia neboli doručené sťažovateľovi s tým, aby mal možnosť proti nim podať
odvolanie.
Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1.) Základné právo JUDr. O. M. garantované v čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v konaní Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19 CoP/11,12,13/2010 a v konaní
Okresného súdu v Humennom sp. zn. 19 P /188/2007 bolo porušené.
2.) Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19 CoP/11,12,13/2010
v časti, ktorým bolo odmietnuté odvolanie sťažovateľa (JUDr. O. M.) ako aj uznesenie
Okresného súdu v Humennom sp. zn. 19 P/188/2007-14 a Okresnému súdu v Humennom sa
prikazuje, aby vo veci v súlade s ústavou a dohovorom konal opätovne.
3.) JUDr. O. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- Eur (tridsaťtisíc),
ktorú sumu sú povinní Krajský súd v Prešove a Okresný súd v Humennom uhradiť spoločne
a nerozdielne na jeho... účet... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
4.) Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho
zastupovania JUDr. O. M. v sume (podľa vyčíslenia) na účet jeho právneho zástupcu (meno
po ustanovení) do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
5.) Krajský súd v Prešove a Okresný súd v Humennom sú povinní spoločne
a nerozdielne uhradiť štátu trovy právneho zastupovania v sume (podľa dodatočného
vyčíslenia) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky... do pätnástich dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“
Sťažovateľ odôvodňuje žiadosť priznať mu primerané finančné zadosťučinenie
30 000 € z dôvodu, že „porušenie práv sťažovateľa je mimoriadne závažné a má za
dôsledok dokonca jeho trestné stíhanie, na druhej strane ide o svojvoľné nerešpektovanie
právneho názoru ÚS SR...“.
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 19 P 188/2007 vyplynulo, že sťažovateľovi ustanovil
Okresný súd Kežmarok na základe jeho žiadosti podľa § 29 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „OSP“) opatrovníka JUDr. J. P. z dôvodu jeho sluchovej
indisponovanosti uznesením sp. zn. 5 P 217/2004 z 25. novembra 2005, ale neustanovil ho
za právneho sťažovateľa v označenom konaní.
Vec bola prikázaná na prerokovanie okresnému súdu uznesením krajského súdu
č. k. 8 NcC/12/2007-88 zo 16. apríla 2007 z dôvodu vylúčenia sudcov Okresného súdu
Kežmarok z prerokovávania a rozhodovania veci sp. zn. 5 P 217/2004 s poukazom na § 12
ods. 1 OSP.
Vo veci potom ďalej konal okresný súd pod sp. zn. 19 P 188/2007. Tento uznesením
č. k. 19 P 188/2007-142 z 27. júna 2007 odvolal na základe žiadosti sťažovateľa
zo 14. marca 2006 o zrušenie opatrovníctva JUDr. J. P. z funkcie opatrovníka sťažovateľa
a ustanovil mu opatrovníčku a zároveň zástupkyňu z radov advokátov JUDr. O. Š. Toto
uznesenie sťažovateľovi nebolo doručené napriek tomu, že okresný súd vyznačil jeho
právoplatnosť 24. júla 2007. Uznesenie č. k. 19 P 188/2007-142 (aj č. 144) z 27. júna 2007
prevzal opatrovník JUDr. J. P. 6. júla 2007.
Sťažovateľ požiadal 5. októbra 2007 o zrušenie opatrovníctva opatrovníčky JUDr. O.
Š. pre narušenie dôvery sťažovateľa voči advokátovi ustanovenému súdom, ale nežiadal
o ustanovenie iného opatrovníka argumentujúc tým, že sa bude na pojednávaní vyjadrovať
a prednášať závery sám. Žiadal len zabezpečenie „duálneho monitora“ pri spisovaní
zápisnice, aby vedel, ako sa k veci vyjadrili účastníci a aké sú podnety a protokolácie
zápisnice. Taktiež požiadal o prikázanie veci inému súdu v inom obvode ako krajský súd.
Dňa 30. januára 2008 sťažovateľ požiadal okresný súd opäť o zrušenie opatrovníctva vo
veci sp. zn. 19 P 188/2007. Okresný súd odvolal opatrovníčku JUDr. O. Š. uznesením č. k.
19 P 188/2007-266, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. septembra 2009.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.
3 Ndc 22/2008 z 30. júna 2008 návrhu na prikázanie veci okresného súdu sp. zn.
19 P 188/2007 Okresnému súdu Liptovský Mikuláš nevyhovel.
Dňa 10. septembra 2009 podal sťažovateľ návrh na delegáciu veci podľa § 102 ods. 2
OSP do obvodu iného súdu z dôvodu, že od septembra 2007 má prechodný pobyt v P., čo aj
preukázal príslušným potvrdením orgánu samosprávy obce – starostu obce P. z 11.
septembra 2007. Najvyšší súd návrhu sťažovateľa uznesením sp. zn. 2 Ndc 44/2009 z 8.
decembra 2009 nevyhovel.
Sťažovateľ sa 28. februára 2010 proti uzneseniu č. k. 19 P 188/2007-144 z 27. júna
2007 o predbežnom opatrení odvolal, pričom tvrdil, že toto uznesenie nebolo doručené jeho
opatrovníkovi (ústavný súd zo spisu zistil, že opatrovník JUDr. J. P. prevzal označené
uznesenie 6. júla 2007). V tejto veci podal sťažnosť aj ústavnému súdu, ktorý o nej rozhodol
uznesením č. k. II. ÚS 426/09-9 z 15. decembra 2009 tak, že ju odmietol pre nedostatok
právomoci. V nadväznosti na rozhodnutie ústavného súdu krajský súd vrátil odvolanie
sťažovateľa okresnému súdu uznesením sp. zn. 19 CoP 6/2010, 19 CoP 7/2010 z 13. apríla
2010 ako predčasne predložené pre absenciu doručenia uznesenia č. k. 19 P 188/2007-142
a č. 266. Sťažovateľovi boli obidve označené uznesenia následne doručené 30. apríla 2010,
v nadväznosti na čo krajský súd uznesením č. k. 19 CoP/11, 12, 13/2010-480 z 3. júna 2010
odmietol odvolanie sťažovateľa ako podané oneskorene s týmto odôvodnením:
„Zo spisu bolo zistené, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k.
19 P 188/2004-144 bolo doručené zástupcovi otca maloletého JUDr. J. P. dňa 06. 07. 2007,
čo plynie z poštovej doručenky. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolanie proti uvedenému
uzneseniu začala plynúť lehota dňom 07. 07. 2007 a uplynula dňa 23. 07. 2007 (15tym
dňom lehoty bola sobota 21. 07. 2007, preto posledným dňom lehoty na podanie odvolania
bol nasledujúci pracovný deň, ktorým bol 23. júl 2007). Keďže odvolanie otec maloletého
podal 04. 03. 2010, čo plynie z podacej pečiatky pošty, učinil tak až po márnom uplynutí
odvolacej lehoty.
Otec maloletého JUDr. O. M. teda mohol podať odvolanie najneskôr 23. 07. 2007.
Keďže odvolanie bolo podané po uvedenom dátume, bolo podané oneskorene.
Za takéhoto stavu odvolací súd nemohol preskúmať napadnuté uznesenie, lebo
odvolanie proti nemu bolo podané oneskorene.
Odvolací súd preto z uvedených dôvodov odmietol odvolanie podané oneskorene
proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 19 P/188/2007-144 zo dňa 27. 06. 2007
podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) O. s. p.“
Toto rozhodnutie prevzal sťažovateľ 28. júna 2010. Krajský súd uznesením č. k.
10 CoP 4/2010-150 z 30. júna 2010 uznesenie okresného súdu č. k. 19 P/371/208-120
zo 16. marca 2010 o zákaze styku sťažovateľa s maloletým potvrdil (sťažovateľ ho prevzal
20. septembra 2010).
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý
rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci
ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je
zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha
ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných
slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou
garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných
súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú
zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej
zmluve (I. ÚS 225/03, I. ÚS 334/08).
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa
a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia
priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane
a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane
druhej. Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu
štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví
zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,
Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli
porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa
porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného
súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu
na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej
sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom
z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže
ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,
a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. (m. m.
IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv
podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru
1. postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 P/188/2007 a jeho
uznesením z 27. júna 2007,
2. postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CoP/11, 12, 13/2010
a jeho uznesením z 3. júna 2010 v rozsahu, ktorým krajský súd odmietol odvolanie
sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 19 P/188/2007-142 z 27. júna 2007,
uznesenie okresného súdu č. k. 19 P/188/2007-144 z 27. júna 2007 a uznesenie okresného
súdu č. k. 19 P/188/2007-266 zo 4. augusta 2008.
1. K namietanému porušeniu čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
a čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
19 P/188/2007 a jeho uznesením z 27. júna 2007
Sťažovateľ namieta, že mu okresný súd nedoručil uznesenie okresného súdu č. k.
19 P/188/2007-142 z 27. júna 2007, ktorým okresný súd odvolal JUDr. J. P. z funkcie
opatrovníka sťažovateľa a ustanovil mu za opatrovníčku a zástupkyňu z radov advokátov
JUDr. O. Š., a ani uznesenie okresného súdu č. k. 19 P/188/2007-144 z 27. júna 2007,
ktorým okresný súd predbežne upravil pomery účastníkov konania predbežným opatrením
tak, že predbežne zveril mal. A. M. do osobnej starostlivosti matky a sťažovateľa predbežne
zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 681 Sk mesačne od 27. júna 2007 a návrh
matky na predbežné určenie výživného za obdobie od 1. septembra 2005 do 26. júna 2007
zamietol. Určil, že predbežné opatrenie potrvá do právoplatného skončenia konania
vedeného pod sp. zn. 19 P/188/2007. Sťažovateľ tiež namietal, že mu okresný súd nedoručil
ani uznesenie č. k. 19 P/188/2007-266 zo 4. augusta 2008, ktorým odvolal JUDr. O. Š.
z funkcie opatrovníčky a zároveň zástupkyne z radov advokátov ustanovenej pre
sťažovateľa 27. júna 2007 a ktorým zároveň návrh otca na ustanovenie opatrovníka pre
matku maloletého zamietol.
Sám sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že proti uzneseniam okresného súd podal
odvolanie (vyplýva to aj z uznesenia krajského súdu, ktorým rozhodol o odvolaní
sťažovateľa), ktoré bolo označeným uznesením krajského súdu odmietnuté ako oneskorene
podané a ktoré sťažovateľ tiež vo svojej sťažnosti uvádza.
Právomoc ústavného súdu ustanovená v čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej uplatneniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd je v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Rešpektujúc subsidiárnu právomoc ústavného súdu zakotvenú v čl. 127 ods. 1 ústavy
a v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04,
IV. ÚS 390/04, IV. ÚS 236/07) ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti sťažovateľa pre
nedostatok svoje právomoci.
2. K namietanému porušeniu čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
a čl. 13 dohovoru postupom a rozhodnutím krajského súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 19 CoP/11, 12, 13/2010 a jeho uznesením z 3. júna 2010
Proti uzneseniam okresného súdu č. k. 19 P/188/2007-142 z 27. júla 2007, č. k.
19 P/188/2007-144 z 27. júna 2007 a č. k. 19 P/188/2007-266 zo 4. augusta 2008 podal
sťažovateľ odvolanie 8. marca 2010. Krajský súd uznesením č. k. 19 CoP/11, 12, 13/2010-
480 z 3. júna 2010 odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k.
19 P/188/2007-144 z 27. júna 2007 odmietol ako oneskorene podané. V odôvodnení
rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že predmetné uznesenie okresného súdu prevzal
opatrovník sťažovateľa 6. júla 2007, preto pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala
plynúť 7. júla 2007 a uplynula 21. júla 2007, čo bola sobota, a tak posledným dňom na
podanie odvolanie bol 23. júl 2007 teda pondelok. Keďže odvolanie sťažovateľ podal
4. marca 2010, urobil tak po márnom uplynutí odvolacej lehoty, teda oneskorene.
Sťažovateľ podľa názoru krajského súdu podal odvolanie po uplynutí uvedenej lehoty, preto
krajský súd jeho odvolanie odmietol ako oneskorene podané.
Krajský súd v odôvodnení uviedol, že „doterajší opatrovník JUDr. J. P. požiadal o
zrušenie jeho funkcie opatrovníka a otec maloletého nemal námietky, aby mu bola za
opatrovníčku ustanovená advokátka JUDr. O. Š. Po zistení, že otec maloletého je invalidný
dôchodca, je nemajetný, preto spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Okrem toho je zdravotne postihnutý tak, že nie je schopný sa zrozumiteľne vyjadrovať, preto
mu súd podľa § 29 ods. 2 a § 30 O. s. p. ustanovil na zastupovanie pre toto konanie
advokátku JUDr. O. Š.
Proti uvedenému uzneseniu a to proti výroku, ktorým súd pre JUDr. O. M. ustanovil
za opatrovníčku a zároveň za zástupkyňu z radov advokátom JUDr. O. Š. v zákonom
stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého JUDr. O. M. Navrhol, aby uznesenie v
uvedenej časti odvolací súd zrušil. V odvolaní uviedol, že z dôvodov aby mal zaručené
práva v zmysle O. s. p. aj v zmysle článku 47 ods. 1, a článku 48 ods. 2 Ústavy, požiadal o
ustanovenie opatrovníka. Ako dôvod uviedol to, že je úplne hluchý a nedokáže odčítať reč z
úst inej osoby a neovláda posunkovú reč. Poprel však tvrdenie súdu, aby sa nedokázal
riadne pre hluchotu vyjadrovať. Súd pochybil, ak z dôvodu hluchoty, bez postulačnej
nespôsobilosti mu ustanovil opatrovníka. Nie sú dôvody ani na ustanovenie opatrovníka -
právneho zástupcu. Má 25 ročnú justičnú prax (prokurátor, sudca Krajského súdu v
Bratislave a 12 rokov advokát).
Teda v prípade schopnosti riadne sa vyjadrovať, v prípade plnej právnej
spôsobilosti, v prípade známeho pobytu a preberania zásielok súdu, nie sú dôvody na
postup podľa § 29 ods. 2 O. s. p. a ani § 30 O. s. p. Súd za použitia technických
prostriedkov, počítača s duálnym monitorom, môže a musí poskytnúť mu rovnakú šancu
konať, ako má pred súdom matka maloletého.
Keďže odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia Okresného súdu v Humennom
č. k. 19P/188/2007 zo dňa 27. 06. 2007 o odvolaní JUDr. J. P. z funkcie opatrovníka O. M.,
ani uznesenie Okresného súdu v Kežmarku, kde sa konanie pôvodne viedlo, sp. zn.
5P/217/2004 zo dňa 25. novembra 2005, boli uvedené uznesenia právoplatné, z čoho
odvolací súd musel vychádzať bez toho, aby hodnotil a preskúmaval ich správnosť.
Prvostupňový súd uznesením 19P/188/2007-266 zo dňa 04. 08. 2008 odvolal JUDr.
O. Š., H. z funkcie opatrovníčky a zároveň zástupkyne z radov advokátov, ustanovený pre O.
M., uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/188/2007 zo dňa 27. 06. 2007.
Zároveň návrh otca na ustanovenie opatrovníka pre matku maloletého zamietol.
V odôvodnení uznesenia súdu prvého stupňa sa uvádza, že otec maloletého navrhol
zrušiť opatrovníctvo v osobe JUDr. O. Š. Vyjadril sa, že sám sa bude na pojednávaní k veci
vyjadrovať, prednášať návrhy a robiť ďalšie potrebné úkony, a že jeho 25 ročná justičná
prax mu dáva najlepší predpoklad pre hájenie svojich práv, Z uvedeného dôvodu cit ust. §
29 ods. 1, 2 a 4 O. s. p. prvostupňový súd JUDr. O. Š. z funkcie opatrovníčky a zástupkyne z
radov advokátov odvolal.“.
Sťažovateľ nesúhlasí s postupom krajského súdu a argumentuje tým, že odvolanie
nemalo byť odmietnuté ako oneskorene podané, pretože uznesenie okresného súdu mu
nikdy nebolo doručené a že mu postupom okresného súdu a krajského súdu bolo odňaté
právo na doručovanie rozhodnutí a na podanie odvolania proti rozhodnutiam.
Zo spisu vyplýva, že sťažovateľovi doručil okresný súd označené uznesenie
okresného súdu 28. júna 2010. Od tejto doby sťažovateľ počíta plynutie dvojmesačnej
lehoty na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Z hľadiska argumentácie sťažovateľa všeobecné súdy postupovali tak, že mu odňali
právo na doručovanie rozhodnutí a na podanie odvolania proti rozhodnutiam, t. j. právo
konať pred súdom. Pri takto formulovanej námietke mohol sťažovateľ podľa názoru
ústavného súdu podať proti namietanému uzneseniu krajského súdu dovolanie [podľa § 237
písm. f) OSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom]. Dovolanie síce
nie je prípustné podľa § 238 ods. 4 vo veciach upravených zákonom č. 36/2005 Z. z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o rodine“), avšak v danom prípade išlo o rozhodovanie o ustanovenie opatrovníka
sťažovateľovi podľa § 29 ods. 2 OSP, a nie podľa zákona o rodine. Sťažovateľ túto
možnosť, ktorú mu poskytuje Občiansky súdny poriadok, nevyužil. Znamená to, že
nevyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv
účinne poskytuje a na ktorých použitie bol oprávnený v zmysle Občianskeho súdneho
poriadku napriek tvrdenému porušeniu jeho práva konať pred súdom v ním uvedenom
rozsahu, čo bolo dôvodom aj na odmietnutie sťažnosti v časti smerujúcej proti postupu
a rozhodnutiu krajského súdu pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšími
návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.
Nad rámec tejto časti sťažnosti ústavný súd konštatuje, že nemožno súhlasiť
s názorom sťažovateľa, že krajský súd nerešpektoval právny názor ústavného súdu
vyslovený v rozhodnutí z 15. decembra 2009 č. k. II. ÚS 426/09-9. V uvedenej veci ústavný
súd odmietol sťažnosť sťažovateľa pre nedostatok právomoci. Vo svojom rozhodnutí
v konaní sp. zn. II. ÚS 426/09 uviedol:
„Ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že na základe tvrdení sťažovateľa
prichádza do úvahy, aby podal proti predbežnému opatreniu odvolanie. Ak je totiž pravdou,
že predbežné opatrenie nebolo ani jemu, ale ani opatrovníkovi doručené, potom nemohlo
ani nadobudnúť právoplatnosť a zákonná lehota na podanie odvolania nemohla ani začať
plynúť. Právo účastníka konania na podanie odvolania nemožno zmariť tým, že všeobecný
súd vyznačí právoplatnosť rozhodnutia, ktoré v skutočnosti právoplatné nie je. Dokonca aj
v prípade, že predbežné opatrenie bolo opatrovníkovi doručené, prichádza do úvahy, aby
sťažovateľ podal proti nemu odvolanie, pretože namieta, že zákonné podmienky na
ustanovenie opatrovníka neboli v jeho prípade splnené. Teda vlastne tvrdí, že predbežné
opatrenie nebolo dosiaľ doručené legitimovanej osobe. Preto ani v tejto alternatíve by
odvolacia lehota dosiaľ nezačala plynúť.“
Z uvedeného je zrejmé, že ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 426/09
nekonštatuje, že predmetné rozhodnutia nenadobudli právoplatnosť z dôvodu, že neboli
doručené oprávneným osobám. Uvádza len, že ak sú tvrdenia sťažovateľa o nedoručení
rozhodnutia pravdivé, má právo proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie, bez ohľadu na
vyznačenie právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ústavný súd teda vyslovil, že otázku
doručenia rozhodnutia a jeho právoplatnosti je oprávnený a povinný posúdiť odvolací súd,
preto sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci. V nadväznosti na nález ústavného súdu
boli sťažovateľovi doručené napadnuté uznesenia okresného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2011