Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 28/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., S., prechodne bytom V., vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 27. júna 2007 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom

pod sp. zn. , 12, 13/2010 a jeho uznesením z 3. júna 2010 v časti, ktorou bolo

odmietnuté odvolanie sťažovateľa, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2010

doručená sťažnosť JUDr. O. M., S., prechodne bytom V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 27. júna 2007 a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , 12, 13/2010 a jeho uznesením z 3. júna

2010 v časti, ktorou bolo odmietnuté jeho odvolanie.

Zo sťažnosti vyplýva, že namietané porušenie práv sťažovateľa sa týka konania

vo veci starostlivosti o mal. A. M. vedeného pôvodne na Okresnom súde Kežmarok pod sp.

zn. . Sťažovateľ poukázal na to, že na pojednávaní 7. novembra 2005 z dôvodu

svojej hluchoty požiadal, aby mu Okresný súd Kežmarok ustanovil opatrovníka. Na základe

tejto žiadosti Okresný súd Kežmarok uznesením sp. zn. z 25. novembra 2005

ustanovil sťažovateľovi opatrovníka JUDr. J. P. Sťažovateľ uvádza, že JUDr. J. P. sa nikdy

necítil byť jeho opatrovníkom a ani jeho právnym zástupcom, čo je zrejmé z podania JUDr.

J. P. zo 14. marca 2006, v ktorom JUDr. P. žiadal, aby synovi sťažovateľa bol ustanovený

iný opatrovník. O zrušení výkonu funkcie opatrovníka JUDr. J. P. rozhodol až okresný súd

uznesením. Sťažovateľ poukazuje na to, že mu nebolo doručené rozhodnutie krajského

súdu, ktorým zrušil toto uznesenie Okresného súdu Kežmarok.

Sťažovateľ v tejto súvislosti ďalej uvádza: „Pred svojím rozhodovaním OS Humenné

... písomne vyzval sťažovateľa, aby súdu označil osobu-meno, ktorú žiada ustanoviť za

opatrovníka. ... Súčasne súd od sťažovateľa žiadal preukázať, či je schopný na súde

komunikovať a požadoval od sťažovateľa vyjadrenie lekára v tomto smere. Sťažovateľ ...

súdu oznámil, že je schopný dokonale rozprávať a žiadal zabezpečenie spisovania zápisnice

v súlade s a pomocou počítača - tak, aby sa s priebehom konania mohol

oboznámiť prečítaním si prednesov strán. ... vyjadril [sa], že nemá námietok, aby prípadne

bola za opatrovníčku ustanovená JUDr. O. Š.,... trval na tom, že opatrovník by mal za úlohu

iba dbať na to, aby prednes strán súd objektívne protokoloval. Teda sťažovateľ tvrdí, že

vôbec neboli splnené podmienky na ustanovenie opatrovníka...

Sťažovateľ nemal iný záujem iba si v konaní pred súdom aspoň v miere nevyhnutnej

zabezpečiť objektivitu, nakoľko jeho hluchota sa stáva bariérou, ktorú sudca či účastníci

konania môžu voči nemu zneužiť. ...

Okresný súd však okamžite bez toho, aby sa s tvrdeniami sťažovateľa ... zaoberal

rozhodol... o odvolaní opatrovníka (nie právneho zástupcu) JUDr. J. P. a ustanovení tým

istým uznesením novej opatrovníčky v osobe JUDr. O. Š. Teda uznesenie v časti odvolania

JUDr. P. dňa 27. 6. 2007 nebolo právoplatné a napriek tomu už súd ustanovil novú

opatrovníčku. Uznesenie o opatrovníkoch však sťažovateľovi nikdy až do roku 2010

nedoručil! Ešte v ten deň súd rozhodol aj o samotnom predbežnom opatrení vo veci mal. A.

M. Ani toto uznesenie až do roku 2010 sťažovateľovi nedoručil. ...

Ako teda súdy oboch stupňov dospeli k tomu, že odňali sťažovateľovi právo na

doručovanie rozhodnutí a na podanie odvolania voči rozhodnutiam je pre sťažovateľa

nepochopiteľné. ...

Sťažovateľ dôvodí, že opatrovník osobe plne svojprávnej hoc aj úplne hluchej

(naviac s 25 ročnou justičnou praxou) nemôže takúto osobu pozbaviť práva procesného a to

vo smere robiť návrhy, podania vrátane odvolaní a teda ho zbaviť práva na doručenie

rozhodnutí súdu vo veci samej, naviac ak je mu ukladaná nejaká povinnosť. ...

Za uvedenej právnej úpravy je postup Okresného súdu v Humennom, ktorý

sťažovateľovi nedoručil uznesenie zo dňa 27. 6. 2007 sp. zn. týkajúce sa

odvolania opatrovníka JUDr. P. a ustanovenia opatrovníčky JUDr. Š. porušením práva

sťažovateľa podľa O. s. p ale aj a Dohovoru. Nedoručenie uznesenia zo dňa 27. 6.

2007 sp. zn. vo veci predbežného opatrenia, ktorým bol mal. A. zverený

matke a sťažovateľ bol zaviazaný platiť výživné je nielen porušením tých istých práv

účastníka konania ale aj prejavom svojvôle, arogancie súdnej moci a naviac aj jasnej

diskriminácie sťažovateľa pre jeho postihnutie - hluchotu. V tak jednoduchej veci súd odňal

možnosť, aby sťažovateľ písomne mohol predniesť svoje návrhy či odvolania. ...

Okresný súd v Humennom vyznačil napriek uvedeným porušeniam práv sťažovateľa

právoplatnosť na opísaných uzneseniach a v dôsledku takého postupu došlo k trestnému

stíhaniu sťažovateľa...“

Sťažovateľ poukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. , ktoré

v tejto veci bolo vydané a podľa ktorého nemohlo dôjsť k právoplatnosti uznesení bez toho,

aby tieto uznesenia neboli doručené sťažovateľovi s tým, aby mal možnosť proti nim podať

odvolanie.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1.) Základné právo JUDr. O. M. garantované v ,

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v konaní Krajského súdu v Prešove sp. zn. a v konaní

Okresného súdu v Humennom sp. zn. bolo porušené.

2.) Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

v časti, ktorým bolo odmietnuté odvolanie sťažovateľa (JUDr. O. M.) ako aj uznesenie

Okresného súdu v Humennom sp. zn. -14 a Okresnému súdu v Humennom sa

prikazuje, aby vo veci v súlade s a dohovorom konal opätovne.

3.) JUDr. O. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- Eur (tridsaťtisíc),

ktorú sumu sú povinní Krajský súd v Prešove a Okresný súd v Humennom uhradiť spoločne

a nerozdielne na jeho... účet... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

4.) Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho

zastupovania JUDr. O. M. v sume (podľa vyčíslenia) na účet jeho právneho zástupcu (meno

po ustanovení) do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

5.) Krajský súd v Prešove a Okresný súd v Humennom sú povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť štátu trovy právneho zastupovania v sume (podľa dodatočného

vyčíslenia) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky... do pätnástich dní

odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

Sťažovateľ odôvodňuje žiadosť priznať mu primerané finančné zadosťučinenie

30 000 € z dôvodu, že „porušenie práv sťažovateľa je mimoriadne závažné a má za

dôsledok dokonca jeho trestné stíhanie, na druhej strane ide o svojvoľné nerešpektovanie

právneho názoru ÚS SR...“.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. vyplynulo, že sťažovateľovi ustanovil

Okresný súd Kežmarok na základe jeho žiadosti podľa § 29 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“) opatrovníka JUDr. J. P. z dôvodu jeho sluchovej

indisponovanosti uznesením sp. zn. z 25. novembra 2005, ale neustanovil ho

za právneho sťažovateľa v označenom konaní.

Vec bola prikázaná na prerokovanie okresnému súdu uznesením krajského súdu

č. k. -88 zo 16. apríla 2007 z dôvodu vylúčenia sudcov Okresného súdu

Kežmarok z prerokovávania a rozhodovania veci sp. zn. s poukazom na § 12

ods. 1 .

Vo veci potom ďalej konal okresný súd pod sp. zn. . Tento uznesením

č. k. -142 z 27. júna 2007 odvolal na základe žiadosti sťažovateľa

zo 14. marca 2006 o zrušenie opatrovníctva JUDr. J. P. z funkcie opatrovníka sťažovateľa

a ustanovil mu opatrovníčku a zároveň zástupkyňu z radov advokátov JUDr. O. Š. Toto

uznesenie sťažovateľovi nebolo doručené napriek tomu, že okresný súd vyznačil jeho

právoplatnosť 24. júla 2007. Uznesenie č. k. -142 (aj č. 144) z 27. júna 2007

prevzal opatrovník JUDr. J. P. 6. júla 2007.

Sťažovateľ požiadal 5. októbra 2007 o zrušenie opatrovníctva opatrovníčky JUDr. O.

Š. pre narušenie dôvery sťažovateľa voči advokátovi ustanovenému súdom, ale nežiadal

o ustanovenie iného opatrovníka argumentujúc tým, že sa bude na pojednávaní vyjadrovať

a prednášať závery sám. Žiadal len zabezpečenie „duálneho monitora“ pri spisovaní

zápisnice, aby vedel, ako sa k veci vyjadrili účastníci a aké sú podnety a protokolácie

zápisnice. Taktiež požiadal o prikázanie veci inému súdu v inom obvode ako krajský súd.

Dňa 30. januára 2008 sťažovateľ požiadal okresný súd opäť o zrušenie opatrovníctva vo

veci sp. zn. . Okresný súd odvolal opatrovníčku JUDr. O. Š. uznesením č. k.

-266, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. septembra 2009.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

z 30. júna 2008 návrhu na prikázanie veci okresného súdu sp. zn.

19 Okresnému súdu Liptovský Mikuláš nevyhovel.

Dňa 10. septembra 2009 podal sťažovateľ návrh na delegáciu veci podľa § 102 ods. 2

do obvodu iného súdu z dôvodu, že od septembra 2007 má prechodný pobyt v P., čo aj

preukázal príslušným potvrdením orgánu samosprávy obce – starostu obce P. z 11.

septembra 2007. Najvyšší súd návrhu sťažovateľa uznesením sp. zn. z 8.

decembra 2009 nevyhovel.

Sťažovateľ sa 28. februára 2010 proti uzneseniu č. k. -144 z 27. júna

2007 o predbežnom opatrení odvolal, pričom tvrdil, že toto uznesenie nebolo doručené jeho

opatrovníkovi (ústavný súd zo spisu zistil, že opatrovník JUDr. J. P. prevzal označené

uznesenie 6. júla 2007). V tejto veci podal sťažnosť aj ústavnému súdu, ktorý o nej rozhodol

uznesením č. k. -9 z 15. decembra 2009 tak, že ju odmietol pre nedostatok

právomoci. V nadväznosti na rozhodnutie ústavného súdu krajský súd vrátil odvolanie

sťažovateľa okresnému súdu uznesením sp. zn. , z 13. apríla

2010 ako predčasne predložené pre absenciu doručenia uznesenia č. k. -142

a č. 266. Sťažovateľovi boli obidve označené uznesenia následne doručené 30. apríla 2010,

v nadväznosti na čo krajský súd uznesením č. k. , 12, 13/2010-480 z 3. júna 2010

odmietol odvolanie sťažovateľa ako podané oneskorene s týmto odôvodnením:

„Zo spisu bolo zistené, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k.

-144 bolo doručené zástupcovi otca maloletého JUDr. J. P. dňa 06. 07. 2007,

čo plynie z poštovej doručenky. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolanie proti uvedenému

uzneseniu začala plynúť lehota dňom 07. 07. 2007 a uplynula dňa 23. 07. 2007 (15tym

dňom lehoty bola sobota 21. 07. 2007, preto posledným dňom lehoty na podanie odvolania

bol nasledujúci pracovný deň, ktorým bol 23. júl 2007). Keďže odvolanie otec maloletého

podal 04. 03. 2010, čo plynie z podacej pečiatky pošty, učinil tak až po márnom uplynutí

odvolacej lehoty.

Otec maloletého JUDr. O. M. teda mohol podať odvolanie najneskôr 23. 07. 2007.

Keďže odvolanie bolo podané po uvedenom dátume, bolo podané oneskorene.

Za takéhoto stavu odvolací súd nemohol preskúmať napadnuté uznesenie, lebo

odvolanie proti nemu bolo podané oneskorene.

Odvolací súd preto z uvedených dôvodov odmietol odvolanie podané oneskorene

proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. -144 zo dňa 27. 06. 2007

podľa ust. “

Toto rozhodnutie prevzal sťažovateľ 28. júna 2010. Krajský súd uznesením č. k.

-150 z 30. júna 2010 uznesenie okresného súdu č. k. -120

zo 16. marca 2010 o zákaze styku sťažovateľa s maloletým potvrdil (sťažovateľ ho prevzal

20. septembra 2010).

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve (, ).

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa

a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia

priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane

a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej. Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví

zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (, ,

).

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa každý má právo, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. (m. m.

, , , ).

Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv

podľa a a práv podľa a dohovoru

1. postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 27. júna 2007,

2. postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , 12, 13/2010

a jeho uznesením z 3. júna 2010 v rozsahu, ktorým krajský súd odmietol odvolanie

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. -142 z 27. júna 2007,

uznesenie okresného súdu č. k. -144 z 27. júna 2007 a uznesenie okresného

súdu č. k. -266 zo 4. augusta 2008.

1. K namietanému porušeniu a a

a čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 27. júna 2007

Sťažovateľ namieta, že mu okresný súd nedoručil uznesenie okresného súdu č. k.

-142 z 27. júna 2007, ktorým okresný súd odvolal JUDr. J. P. z funkcie

opatrovníka sťažovateľa a ustanovil mu za opatrovníčku a zástupkyňu z radov advokátov

JUDr. O. Š., a ani uznesenie okresného súdu č. k. -144 z 27. júna 2007,

ktorým okresný súd predbežne upravil pomery účastníkov konania predbežným opatrením

tak, že predbežne zveril mal. A. M. do osobnej starostlivosti matky a sťažovateľa predbežne

zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 681 Sk mesačne od 27. júna 2007 a návrh

matky na predbežné určenie výživného za obdobie od 1. septembra 2005 do 26. júna 2007

zamietol. Určil, že predbežné opatrenie potrvá do právoplatného skončenia konania

vedeného pod sp. zn. . Sťažovateľ tiež namietal, že mu okresný súd nedoručil

ani uznesenie č. k. -266 zo 4. augusta 2008, ktorým odvolal JUDr. O. Š.

z funkcie opatrovníčky a zároveň zástupkyne z radov advokátov ustanovenej pre

sťažovateľa 27. júna 2007 a ktorým zároveň návrh otca na ustanovenie opatrovníka pre

matku maloletého zamietol.

Sám sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že proti uzneseniam okresného súd podal

odvolanie (vyplýva to aj z uznesenia krajského súdu, ktorým rozhodol o odvolaní

sťažovateľa), ktoré bolo označeným uznesením krajského súdu odmietnuté ako oneskorene

podané a ktoré sťažovateľ tiež vo svojej sťažnosti uvádza.

Právomoc ústavného súdu ustanovená v spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej uplatneniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd je v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Rešpektujúc subsidiárnu právomoc ústavného súdu zakotvenú v

a v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

, ) ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti sťažovateľa pre

nedostatok svoje právomoci.

2. K namietanému porušeniu a a

a čl. 13 dohovoru postupom a rozhodnutím krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , 12, 13/2010 a jeho uznesením z 3. júna 2010

Proti uzneseniam okresného súdu č. k. -142 z 27. júla 2007, č. k.

-144 z 27. júna 2007 a č. k. -266 zo 4. augusta 2008 podal

sťažovateľ odvolanie 8. marca 2010. Krajský súd uznesením č. k. , 12, 13/2010-

480 z 3. júna 2010 odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-144 z 27. júna 2007 odmietol ako oneskorene podané. V odôvodnení

rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že predmetné uznesenie okresného súdu prevzal

opatrovník sťažovateľa 6. júla 2007, preto pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala

plynúť 7. júla 2007 a uplynula 21. júla 2007, čo bola sobota, a tak posledným dňom na

podanie odvolanie bol 23. júl 2007 teda pondelok. Keďže odvolanie sťažovateľ podal

4. marca 2010, urobil tak po márnom uplynutí odvolacej lehoty, teda oneskorene.

Sťažovateľ podľa názoru krajského súdu podal odvolanie po uplynutí uvedenej lehoty, preto

krajský súd jeho odvolanie odmietol ako oneskorene podané.

Krajský súd v odôvodnení uviedol, že „doterajší opatrovník JUDr. J. P. požiadal o

zrušenie jeho funkcie opatrovníka a otec maloletého nemal námietky, aby mu bola za

opatrovníčku ustanovená advokátka JUDr. O. Š. Po zistení, že otec maloletého je invalidný

dôchodca, je nemajetný, preto spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okrem toho je zdravotne postihnutý tak, že nie je schopný sa zrozumiteľne vyjadrovať, preto

mu súd podľa a ustanovil na zastupovanie pre toto konanie

advokátku JUDr. O. Š.

Proti uvedenému uzneseniu a to proti výroku, ktorým súd pre JUDr. O. M. ustanovil

za opatrovníčku a zároveň za zástupkyňu z radov advokátom JUDr. O. Š. v zákonom

stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého JUDr. O. M. Navrhol, aby uznesenie v

uvedenej časti odvolací súd zrušil. V odvolaní uviedol, že z dôvodov aby mal zaručené

práva v zmysle aj v zmysle článku 47 ods. 1, a článku 48 ods. 2 , požiadal o

ustanovenie opatrovníka. Ako dôvod uviedol to, že je úplne hluchý a nedokáže odčítať reč z

úst inej osoby a neovláda posunkovú reč. Poprel však tvrdenie súdu, aby sa nedokázal

riadne pre hluchotu vyjadrovať. Súd pochybil, ak z dôvodu hluchoty, bez postulačnej

nespôsobilosti mu ustanovil opatrovníka. Nie sú dôvody ani na ustanovenie opatrovníka -

právneho zástupcu. Má 25 ročnú justičnú prax (prokurátor, sudca Krajského súdu v

Bratislave a 12 rokov advokát).

Teda v prípade schopnosti riadne sa vyjadrovať, v prípade plnej právnej

spôsobilosti, v prípade známeho pobytu a preberania zásielok súdu, nie sú dôvody na

postup podľa a ani Súd za použitia technických

prostriedkov, počítača s duálnym monitorom, môže a musí poskytnúť mu rovnakú šancu

konať, ako má pred súdom matka maloletého.

Keďže odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia Okresného súdu v Humennom

č. k. zo dňa 27. 06. 2007 o odvolaní JUDr. J. P. z funkcie opatrovníka O. M.,

ani uznesenie Okresného súdu v Kežmarku, kde sa konanie pôvodne viedlo, sp. zn.

zo dňa 25. novembra 2005, boli uvedené uznesenia právoplatné, z čoho

odvolací súd musel vychádzať bez toho, aby hodnotil a preskúmaval ich správnosť.

Prvostupňový súd uznesením -266 zo dňa 04. 08. 2008 odvolal JUDr.

O. Š., H. z funkcie opatrovníčky a zároveň zástupkyne z radov advokátov, ustanovený pre O.

M., uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 27. 06. 2007.

Zároveň návrh otca na ustanovenie opatrovníka pre matku maloletého zamietol.

V odôvodnení uznesenia súdu prvého stupňa sa uvádza, že otec maloletého navrhol

zrušiť opatrovníctvo v osobe JUDr. O. Š. Vyjadril sa, že sám sa bude na pojednávaní k veci

vyjadrovať, prednášať návrhy a robiť ďalšie potrebné úkony, a že jeho 25 ročná justičná

prax mu dáva najlepší predpoklad pre hájenie svojich práv, Z uvedeného dôvodu cit ust. §

29 ods. 1, 2 a 4 prvostupňový súd JUDr. O. Š. z funkcie opatrovníčky a zástupkyne z

radov advokátov odvolal.“.

Sťažovateľ nesúhlasí s postupom krajského súdu a argumentuje tým, že odvolanie

nemalo byť odmietnuté ako oneskorene podané, pretože uznesenie okresného súdu mu

nikdy nebolo doručené a že mu postupom okresného súdu a krajského súdu bolo odňaté

právo na doručovanie rozhodnutí a na podanie odvolania proti rozhodnutiam.

Zo spisu vyplýva, že sťažovateľovi doručil okresný súd označené uznesenie

okresného súdu 28. júna 2010. Od tejto doby sťažovateľ počíta plynutie dvojmesačnej

lehoty na podanie sťažnosti podľa .

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z hľadiska argumentácie sťažovateľa všeobecné súdy postupovali tak, že mu odňali

právo na doručovanie rozhodnutí a na podanie odvolania proti rozhodnutiam, t. j. právo

konať pred súdom. Pri takto formulovanej námietke mohol sťažovateľ podľa názoru

ústavného súdu podať proti namietanému uzneseniu krajského súdu dovolanie [podľa § 237

písm. f) dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom]. Dovolanie síce

nie je prípustné podľa vo veciach upravených

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o rodine“), avšak v danom prípade išlo o rozhodovanie o ustanovenie opatrovníka

sťažovateľovi podľa , a nie podľa zákona o rodine. Sťažovateľ túto

možnosť, ktorú mu poskytuje , nevyužil. Znamená to, že

nevyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

účinne poskytuje a na ktorých použitie bol oprávnený v zmysle Občianskeho súdneho

poriadku napriek tvrdenému porušeniu jeho práva konať pred súdom v ním uvedenom

rozsahu, čo bolo dôvodom aj na odmietnutie sťažnosti v časti smerujúcej proti postupu

a rozhodnutiu krajského súdu pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2

.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšími

návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

Nad rámec tejto časti sťažnosti ústavný súd konštatuje, že nemožno súhlasiť

s názorom sťažovateľa, že krajský súd nerešpektoval právny názor ústavného súdu

vyslovený v rozhodnutí z 15. decembra 2009 č. k. -9. V uvedenej veci ústavný

súd odmietol sťažnosť sťažovateľa pre nedostatok právomoci. Vo svojom rozhodnutí

v konaní sp. zn. uviedol:

„Ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že na základe tvrdení sťažovateľa

prichádza do úvahy, aby podal proti predbežnému opatreniu odvolanie. Ak je totiž pravdou,

že predbežné opatrenie nebolo ani jemu, ale ani opatrovníkovi doručené, potom nemohlo

ani nadobudnúť právoplatnosť a zákonná lehota na podanie odvolania nemohla ani začať

plynúť. Právo účastníka konania na podanie odvolania nemožno zmariť tým, že všeobecný

súd vyznačí právoplatnosť rozhodnutia, ktoré v skutočnosti právoplatné nie je. Dokonca aj

v prípade, že predbežné opatrenie bolo opatrovníkovi doručené, prichádza do úvahy, aby

sťažovateľ podal proti nemu odvolanie, pretože namieta, že zákonné podmienky na

ustanovenie opatrovníka neboli v jeho prípade splnené. Teda vlastne tvrdí, že predbežné

opatrenie nebolo dosiaľ doručené legitimovanej osobe. Preto ani v tejto alternatíve by

odvolacia lehota dosiaľ nezačala plynúť.“

Z uvedeného je zrejmé, že ústavný súd v rozhodnutí sp. zn.

nekonštatuje, že predmetné rozhodnutia nenadobudli právoplatnosť z dôvodu, že neboli

doručené oprávneným osobám. Uvádza len, že ak sú tvrdenia sťažovateľa o nedoručení

rozhodnutia pravdivé, má právo proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie, bez ohľadu na

vyznačenie právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ústavný súd teda vyslovil, že otázku

doručenia rozhodnutia a jeho právoplatnosti je oprávnený a povinný posúdiť odvolací súd,

preto sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci. V nadväznosti na nález ústavného súdu

boli sťažovateľovi doručené napadnuté uznesenia okresného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2011