Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 426/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., S., vo veci porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa a 3 a , ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Humenné pod sp. zn.

19 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra

2009 doručená sťažnosť JUDr. O. M., S. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa a 3 a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní

vedenom Okresným súdom Humenné (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 27. novembra 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania vo veci úpravy práv

a povinností k mal. A. M. vedeného okresným súdom pod sp. zn. . Vec bola

pôvodne vedená Okresným súdom Kežmarok, ktorý sťažovateľovi v dôsledku jeho úplnej

hluchoty ustanovil opatrovníka¬advokáta JUDr. P. Sťažovateľ s tým súhlasil, lebo uvedený

advokát ho obhajoval aj v jeho trestnej veci. JUDr. P. sa však písomným podaním

adresovaným Okresnému súdu Kežmarok opatrovníctva vzdal. Následne bola vec prikázaná

okresnému súdu. Okresný súd Kežmarok o odvolaní JUDr. P. z funkcie opatrovníka

nerozhodol. Po prikázaní veci okresný súd konal v roku 2007 bez toho, aby včas rozhodol

o odvolaní JUDr. P., resp. o ustanovení nového opatrovníka. Za tohto stavu vydal okresný

súd predbežné opatrenie, ktoré nebolo sťažovateľovi, ale ani JUDr. P. doručené. Nebolo

doručené ani neskôr údajne ustanovenej opatrovníčke advokátke JUDr. Š. Okresný súd vraj

27. júna 2007 rozhodol o odvolaní JUDr. P., avšak ani toto rozhodnutie nebolo

sťažovateľovi nikdy doručené. Rovnako toho istého dňa okresný súd údajne ustanovil

sťažovateľovi za opatrovníčku JUDr. Š. Je zrejmé, že v tom čase ešte uznesenie o odvolaní

JUDr. P. nemohlo byť právoplatné. Sťažovateľovi nie je známe, či o odvolaní JUDr. P.

a ustanovení JUDr. Š. sa rozhodlo súčasne jedným uznesením či dvoma, lebo tieto

rozhodnutia mu doručené neboli. Dňa 27. júna 2007 okresný súd údajne rozhodol aj vo veci

predbežného opatrenia, ktoré takisto nebolo sťažovateľovi, ale ani jeho opatrovníkom

doručené. Navyše v tom čase ani JUDr. P., ale ani JUDr. Š. nebolo možné považovať za

opatrovníkov sťažovateľa. JUDr. P. totiž od opatrovníctva odstúpil a JUDr. Š. pred

nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o odvolaní JUDr. P. nemohla mať postavenie

opatrovníčky. Ak podľa názoru okresného súdu bolo u sťažovateľa pre sluchovú poruchu

nutné opatrovníctvo v osobe advokáta, potom došlo k porušeniu jeho práva na právnu

pomoc. Dňa 27. júna 2007 totiž sťažovateľ evidentne žiadneho opatrovníka v súlade so

zákonom nemal. Ako to vyplýva z listov JUDr. Š. z 31. augusta 2007 a 27. septembra 2007,

uznesenie o predbežnom opatrení jej nebolo doručené. Preto sa predbežné opatrenie nikdy

nemohlo stať právoplatným. Napriek tomu však okresný súd vyznačil právoplatnosť

a sťažovateľ nemal a nemá ani dnes možnosť podať proti nemu odvolanie. Uznesenie

o predbežnom opatrení, ktorým bol maloletý syn sťažovateľa zverený do starostlivosti

matky a sťažovateľ bol zaviazaný na platenie výživného, bolo teda urobené v rozpore

s . Na druhej strane je však diskutabilné, či postup okresného súdu vo

veci ustanovenia opatrovníka bol v súlade so zákonom a s . Sťažovateľ

poukazuje v tejto súvislosti na skutočnosť, že je síce obojstranne úplne hluchý, ale dokáže

dokonale hovoriť. Takúto situáciu nepredpokladá, pretože nejde

o postulačnú vadu. Sťažovateľ má známe miesto pobytu a netrpí ani duševnou poruchou.

Za tohto stavu mu teda opatrovník nemal byť ustanovený. Každý účastník súdneho konania,

a to aj vo veciach predbežného opatrenia, má právo vyjadriť sa k dôkazom a rozhodnutiam

vo veci samej. Nedoručenie rozhodnutia vo veci predbežného opatrenia sťažovateľovi, ktorý

k 27. júnu 2007 nemal zákonným spôsobom ustanoveného opatrovníka, hoci to súd

považoval za potrebné, je porušením základného práva sťažovateľa na právnu pomoc.

Navyše, ak opatrovník vôbec nemal byť, resp. vôbec nebol ustanovený v súlade so

zákonom, potom bolo porušené aj právo sťažovateľa vyjadriť sa ku všetkým dôkazom

a môcť konať ako účastník konania. Sťažovateľ sa pred podaním sťažnosti opakovane

márne domáhal doručenia uznesenia o predbežnom opatrení z 27. júna 2007. Napokon ho

dostal v roku 2009 iba v kópii s vyznačenou právoplatnosťou. Sťažovateľ sa dostal aj do

nerovného postavenia v porovnaní s matkou maloletého dieťaťa, lebo tejto, resp. jej

právnemu zástupcovi, okresný súd svoje rozhodnutie doručil.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

19 s tým, aby uznesenie z 27. júna 2007 bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie

konanie. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 €. V rámci

požiadavky na ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom navrhuje, aby trovy

právneho zastúpenia uhradil ústavný súd s tým, že okresný súd bude povinný tieto výdavky

štátu nahradiť.

Z prípisu JUDr. P. zo 14. marca 2006 adresovaného Okresnému súdu Kežmarok

vyplýva, že uznesením z 25. novembra 2005 bol bez svojho súhlasu ustanovený za

opatrovníka mal. A. M. Vzhľadom na to, že v tom čase ešte obhajoval sťažovateľa,

ustanovenie za opatrovníka nekomentoval. Keďže došlo k zmene situácie a sťažovateľ

nesúhlasil, aby ho JUDr. P. ďalej obhajoval, a ani JUDr. P. nechcel ďalej zastupovať syna

sťažovateľa v súdnom konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, požiadal, aby sa

toto oznámenie vzalo na vedomie a mal. dieťaťu bol ustanovený iný opatrovník.

Z listu JUDr. Š. z 27. septembra 2007 adresovaného sťažovateľovi vyplýva inter alia,

že po ustanovení za opatrovníčku sťažovateľa nahliadla 18. septembra 2007 do súdneho

spisu a zistila, že bolo vydané predbežné opatrenie o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti matky a o určení výživného pre sťažovateľa vo výške 681 Sk. Toto uznesenie

jej nebolo doručené, takže ani nemohla podať proti nemu odvolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého 27. júna 2007 mal

okresný súd vydať pod sp. zn. predbežné opatrenie, ktoré však nebolo

sťažovateľovi, ale ani JUDr. P. či JUDr. Š. ako do úvahy prichádzajúcim opatrovníkom

sťažovateľa doručené, no napriek tomu okresný súd považuje uznesenie o predbežnom

opatrení za právoplatné. Navyše, podľa názoru sťažovateľa vôbec nebolo namieste

ustanoviť mu opatrovníka.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z už citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že na základe tvrdení sťažovateľa

prichádza do úvahy, aby podal proti predbežnému opatreniu odvolanie. Ak je totiž pravdou,

že predbežné opatrenie nebolo ani jemu, ale ani opatrovníkovi doručené, potom nemohlo

ani nadobudnúť právoplatnosť a zákonná lehota na podanie odvolania nemohla ani začať

plynúť. Právo účastníka konania na podanie odvolania nemožno zmariť tým, že všeobecný

súd vyznačí právoplatnosť rozhodnutia, ktoré v skutočnosti právoplatné nie je. Dokonca aj

v prípade, že predbežné opatrenie bolo opatrovníkovi doručené, prichádza do úvahy, aby

sťažovateľ podal proti nemu odvolanie, pretože namieta, že zákonné podmienky na

ustanovenie opatrovníka neboli v jeho prípade splnené. Teda vlastne tvrdí, že predbežné

opatrenie nebolo dosiaľ doručené legitimovanej osobe. Preto ani v tejto alternatíve by

odvolacia lehota dosiaľ nezačala plynúť.

Berúc do úvahy už uvedené skutočnosti právomoc poskytnúť ochranu označeným

právam sťažovateľa má príslušný krajský súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň

vylúčená právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2009