Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 96/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. februára 2011 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

o sťažnosti JUDr. J. T., B., a spoločnosti T., s. r. o., B., zastúpených advokátom Mgr. K. H.,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17

, základného práva na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužitím údajov o svojej osobe zaručeného

v , základného práva vlastniť majetok zaručeného

v , základného práva na listové tajomstvo,

tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochranu osobných údajov zaručeného

v , základného práva podnikať a uskutočňovať inú

zárobkovú činnosť zaručeného v a základného

práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky zaručeného v a Listiny

základných práv a slobôd, a napokon práva na rešpektovanie súkromného a rodinného

života zaručeného v čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

príkazom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. VII/1 Gv 191/08-25 z 9. marca 2009 a postupom Prezídia Policajného zboru,

Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Bratislava v konaní vedenom pod

ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008 takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. J. T. na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe zaručené v čl. 19 ods. 3

, základné právo vlastniť majetok zaručené v

, základné právo na listové tajomstvo, tajomstvo

dopravovaných správ a iných písomností a na ochranu osobných údajov zaručené v čl. 22

ods. 1 , základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky zaručené v čl. 46 ods. 1

a Listiny základných práv a slobôd a právo na

rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručené v čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu

boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Bratislava v trestnom konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008 p o r u š e n é b o l i .

2. Základné právo spoločnosti T., s. r. o., na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe zaručené

v , základné právo na listové tajomstvo, tajomstvo

dopravovaných správ a iných písomností a na ochranu osobných údajov zaručené v čl. 22

ods. 1 , základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky zaručené v čl. 46 ods. 1

a Listiny základných práv a slobôd a právo na

rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručené v čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu

boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Bratislava v trestnom konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008 p o r u š e n é b o l i .

3. Základné právo JUDr. J. T. a spoločnosti T., s. r. o., na ochranu pred

neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužitím údajov o svojej osobe

zaručené v , základné právo na listové tajomstvo,

tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochranu osobných údajov zaručené v

a základné právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky zaručené v čl. 46 ods. 1

a v Listiny základných práv a slobôd a právo na

rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručené v čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na uchovanie a vydanie

počítačových údajov č. k. VII/1 Gv 191/08-23 z 9. marca 2009 p o r u š e n é b o l i .

4. Príkaz Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. VII/1 Gv 191/08-25 z 9. marca 2009 z r u š u j e .

5. Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. VII/1 Gv 191/08 z a k a z u j e pokračovať v porušovaní

základných práv JUDr. J. T. a spoločnosti T., s. r. o., zaručených Slovenskej

republiky a Listinou základných práv a slobôd a práva zaručeného Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti JUDr. J. T. a spoločnosti T., s. r. o., n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-17 zo 4. marca 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. J. T., B. (ďalej len „sťažovateľ“) a

spoločnosti T., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužitím údajov o svojej osobe zaručeného

v , základného práva vlastniť majetok zaručeného v ,

základného práva na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností

a ochranu osobných údajov zaručeného v , základného práva podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť zaručeného v a základného práva

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky

zaručeného v a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 ods. 1

a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

príkazom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej

len „špeciálna prokuratúra“) č. k. VII/1 Gv 191/08-25 z 9. marca 2009 a postupom Prezídia

Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Bratislava (ďalej

len „úrad boja proti korupcii“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 10. marca 2009 o 9.20 h bola úradom boja

proti korupcii na základe príkazu špeciálnej prokuratúry č. k. I GO-V-681-1/2009-3

z 27. februára 2009 vykonaná prehliadka iných priestorov a pozemkov v sídle advokátskej

kancelárie sťažovateľov na K. v B..

Vykonaniu prehliadky iných priestorov a pozemkov predchádzal príkaz špeciálnej

prokuratúry č. k. VII/1 Gv 191/08-25 z 9. marca 2009 vydaný v zmysle ustanovení § 90

ods. 1 písm. b) a e) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), na základe ktorého sťažovateľka mala umožniť vyhotovenie

a ponechanie si kópie počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli

uložené prostredníctvom počítačového systému a pamäťových médií, a aby takéto údaje

vydala na účely trestného konania. Súčasne špeciálna prokuratúra v tomto príkaze poverila

vyhotovením kópie vyšetrovateľa úradu boja proti korupcii „za asistencie pracovníka

oddelenia kriminálnych analýz, ktorý disponuje potrebnými odbornými znalosťami za

účelom vyhotovenia požadovanej kópie údajov“.

Úrad boja proti korupcii odvolávajúc sa na príkaz špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1

Gv 191/08-25 z 9. marca 2009 „odňal“ sťažovateľom počítačové vybavenie „HARD DISK

B. ...“ obsahujúci údaje o klientoch ich advokátskej kancelárie, ako aj ďalších advokátov

sídliacich na uvedenej adrese, ktoré s právnou vecou, na ktorú bol vydaný tento príkaz,

nijako vecne ani personálne nesúvisia. Stalo sa tak napriek tomu, že osoby prítomné pri

prehliadke iných priestorov (sťažovateľ, ďalší advokát sídliaci v týchto priestoroch, ako aj

podpredseda Slovenskej advokátskej komory) niekoľkokrát upozornili príslušníkov úradu

boja proti korupcii na zákonom ustanovenú povinnosť mlčanlivosti sťažovateľov a s tým

spojenú obmedzenú povinnosť vydať vec, ako aj na právne predpisy vzťahujúce sa na

ochranu osobných údajov klientov sťažovateľov. Taktiež boli príslušníci úradu boja proti

korupcii upozornení, že v zmysle obsahu príkazu špeciálnej prokuratúry je sťažovateľka

povinná umožniť vyhotovenie a ponechanie si výlučne kópie takýchto údajov a rozhodne

nie aj odňatie veci samotnej. Úrad boja proti korupcii odňatie odôvodnil nemožnosťou

zabezpečenia prítomnosti kvalifikovaného pracovníka na „stiahnutie“ potrebných údajov.

Podľa názoru sťažovateľov „postupom príslušníkov OČTK tak došlo bez zákonného

oprávnenia ku konaniu, ktorým sa údaje svojím obsahom nijako vecne a taktiež ani

personálne nesúvisiace s účelom trestného konania v predmetnej právnej veci tak dostali do

dispozičnej sféry tretích osôb, čo je v rozpore so zákonom... a taktiež príslušnými

medzinárodnými dokumentmi...“.

Podstatným zásahom do základného práva sťažovateľa na ochranu vlastníctva je aj

skutočnosť, že vlastníkom počítačového vybavenia, ktoré bolo odňaté úradom boja proti

korupcii, nie je sťažovateľka, ale sťažovateľ. Touto skutočnosťou sa však príslušníci úradu

boja proti korupcii vôbec nezaoberali, a preto došlo ich postupom aj v tomto smere k zásahu

do základných práv a slobôd sťažovateľa.

Príkaz prokurátora z 9. marca 2009 je podľa tvrdenia sťažovateľov „vydaný

v rozpore so zákonom..., pretože tento príkaz nespĺňa ex lege určené náležitosti (§ 90 ods. 2

)“, a to z dôvodu absencie určenia času, po ktorý malo byť uchovávanie údajov

vykonávané.

Podľa názoru sťažovateľov „Konaním príslušníkov OČTK tak došlo v zmysle

ust. § 23 ods. 1 zákona o advokácií k neoprávnenému zásahu do zákonom uloženej

povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach o ktorých sa

dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie... Taktiež... došlo k neoprávnenému zásahu do

povinnosti advokáta (uloženú v ust. § 9 ods. 1 advokátskeho poriadku) zachovávať

mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone advokácie, ako aj

osobných údajov chránených osobitným zákonom všetkých ostatných osôb, ktoré

s predmetnou právnou vecou nijako objektívne vecne ani personálne nesúviseli...

Protiprávnosť... zásahu... aj v deň podania tejto sťažnosti sťažovateľov... naďalej

trvá,... nakoľko vyšetrovateľka PZ SR... má protiprávne odňatú vec... naďalej v držbe, resp.

detencii...

Ako nie menej významné sa nám javí poukázať na domácu judikatúru ale aj

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá svojim obsahom ponúka jednoznačný

návod: pokiaľ existujú prostriedky, ktoré umožnia realizáciu citovaného cieľa a zároveň

predstavujú menej radikálny zásah do chránených práv, je nevyhnutné použiť práve tieto

prostriedky, o to viac, že predmetné právo je princípom a možnosť jeho obmedzenia

predstavuje výnimku, ktorá vždy a za každých okolností podlieha podmienke reštriktívneho

výkladu. Uvedený princíp sa svojou podstatou reflektoval v zakotvení zásady zdržanlivosti a

primeranosti v zmysle ustanovenia . V danom opísanom

skutkovom kontexte však interpretácia nemusí byť reštriktívna, keďže zaistenie počítačového

vybavenia, bez známok akéhokoľvek adekvátneho úsilia o selektovanie medzi údajmi a

informáciami potrebnými pre účely trestného konania a na strane druhej údajmi a

informáciami, ktoré s predmetnou právnou vecou nielen materiálne, ale ani personálne

nesúvisia, evidentne a bez akýchkoľvek pochybností rozhodne prekračuje prípustné medze

dané ex lege...

Keďže jestvuje dôvodné podozrenie sťažovateľov, že spôsob vykonania prehliadky

iných priestorov — advokátskej kancelárie a odňatie veci - počítačového vybavenia, ktoré

obsahovali údaje o iných osobách, ktoré vecne ani personálne nijako nesúviseli a nesúvisia

s predmetnou právnou vecou neboli v súlade s , je dôvodné

predpokladať, že tým bol porušený... článok 8... Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd — právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.“.

Sťažovateľ ďalej namieta, že „so začiatkom vykonávania prehliadky iných

priestorov, teda dňa 10. 03. 2009 o 09:20 hod., bola príslušníkmi OČTK obmedzená osobná

sloboda sťažovateľa 1, pričom na slobodu bol prepustený až dňa 12. 03. 2009 o cca 11.00

hod., teda po uplynutí maximálnej doby 48 hodín po ktorú je osobu oprávnený zadržať

policajt!“, pritom mu «žiadnym spôsobom nedeklarovali z akého protiprávneho konania má

byť podozrivý...

... neexistuje žiadny relevantný skutok, ktorý by zakladal porušenie povinností a tým

trestnoprávne dôsledky je zrejmé, že postup OČTK bol absolútne účelový keď pre

neexistujúce dôvody zadržal osobnú slobodu sťažovateľa 1 na 50 hodín! Účelovosť a

nezákonnosť postupu pri obmedzení osobnej slobody sťažovateľa 1 podčiarkuje aj

skutočnosť, že počas celej doby jeho obmedzenia osobnej slobody v CPZ Bratislava nebol

OČTK vykonaný jediný vyšetrovací úkon takže obmedzenie osobnej slobody sťažovateľa 1

možno posudzovať ako „preventívne“ čo však nemá vôbec žiadnu oporu v právnom

poriadku.

Nezákonnosť postupu OČTK sa prejavuje aj v ignorovaní zákazu výsluchu

sťažovateľa 1, hoci OČTK vedeli že sťažovateľ 1 vo veci vystupuje len ako advokát, ďalšej

nezákonnosti zabránil sťažovateľ 1 odmietnutím vo veci vypovedať, aj keď výsluch sa vôbec

nemal začať! Rovnako je zrejmé..., že OČTK si porušujú svoje povinnosti číslovať listy

vyšetrovacieho spisu, ktoré im vyplývajú z vyhlášky MS SR č. v znení

neskorších predpisov o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi;

nečíslovaný spis OČTK umožňuje svojvoľne vkladať alebo vyberať listiny do alebo zo spisu

a takto si jeho obsah upravovať, „pracovať“ s dôkazmi a takto prípadne zahladzovať svoje

pochybenia, ktorých je v predmetnej trestnej veci neuveriteľné množstvo.».

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vydal

nález, ktorým vysloví porušenie ich základných práv zaručených v čl. 17, čl. 19 ods. 3,

, , a , základného práva zaručeného

v čl. 36 ods. 1 listiny a práv zaručených v čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru príkazom špeciálnej

prokuratúry č. k. VII/1 Gv 191/08-25 z 9. marca 2009 a postupom úradu boja proti korupcii

v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008, zruší príkaz špeciálnej prokuratúry

č. k. VII/1 Gv 191/08-25 z 9. marca 2009, uloží zákaz pokračovať v porušovaní označených

základných práv zaručených v ústave a listine a práv zaručených v dohovore, prikáže

obnoviť stav pred porušením označených práv a bezodkladne zničiť nezákonne získané

dôkazné prostriedky.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

za špeciálnu prokuratúru generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) listom č. k. VII/1 Gv 191/08-124 (resp. č. k. VII/1 Gv 191/08-122) z 30. marca

2010, úrad boja proti korupcii listom ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008 z 23. apríla 2010

a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedeným vyjadreniam generálneho

prokurátora a úradu boja proti korupcii z 24. júna 2010.

2.1 Generálny prokurátor vo svojom vyjadrení uviedol, že „V konaní vedenom pod

sp. zn. ... súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.“. Ďalej uviedol:

„ v zásade umožňuje dve alternatívy postupu orgánov činných v

trestnom konaní pri získavaní počítačových údajov. Prvou je postup podľa § 90 Trestného

poriadku, t. j. príkaz prokurátora (v prípravnom konaní) osobe, v ktorej držbe alebo pod jej

kontrolou sa nachádzajú takéto údaje počítačové údaje, alebo poskytovateľovi takých

služieb, aby

a) také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,

b) umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,

c) znemožnili prístup k takým údajom,

d) také údaje odstránili z počítačového systému,

e) také údaje vydali na účely trestného konania.

Druhou možnosťou je postup, kedy sú nosiče počítačových údajov zaisťované ako

veci dôležité pre trestné konanie - , v rámci vykonávania úkonov,

napr. podľa a nasledujúcich (príkaz na prehliadku iných

priestorov a pozemkov). Následne sú z nosičov počítačových údajov získané počítačové

údaje.

V tomto konkrétnom prípade sa žiada uviesť, že príkaz prokurátora ÚŠP GP SR

sp. zn. VII/1 Gv 191/08-25 zo dňa 9. 3. 2009 neobsahuje čas po ktorý bude uchovávanie

údajov vykonávané ( ). Tento príkaz však bol, ako už bolo

uvedené vyššie, vydaný podľa § 90 ods. 1 písm. a), písm. b) [pozn. správne má byť § 90

ods. 1 písm. b) a e)] a znel na umožnenie vyhotovovania a ponechania

si kópie takých údajov a vydanie údajov na účely trestného konania.

Uvedenie času v príkaze podľa sa vyžaduje len

v prípade vydania príkazu podľa , t. j. príkazu na

uchovanie a udržanie počítačových údajov v celistvosti, čo výslovne vyplýva z § 90 odsek 2

. Z uvedeného je zrejmé, že príkaz prokurátora ÚŠP GP SR sp. zn. VII/1

Gv 191/08-25 zo dňa 9. 3. 2009 obsahoval všetky náležitosti, ktoré

vyžaduje. Je nelogické, aby príkaz podľa ,

obsahoval dobu uchovávania počítačových údajov, keď príkaz znel na umožnenie

vyhotovenia a ponechania si kópie takých údajov a na vydanie údajov na účely trestného

konania.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, treba uviesť, že napriek tomu, že sa vyšetrovateľ

pri výkone prehliadky nebytových priestorov a pozemkov preukázal príkazom prokurátora

ÚŠP GP SR sp. zn. VII/1 Gv 191/08-25 zo dňa 9. 3. 2009, tento príkaz ani realizovaný

nebol, pretože k vyhotovovaniu a ponechaniu si kópie počítačových údajov, resp. k vydaniu

počítačových údajov (už konkrétnych) by muselo dôjsť priamo na mieste prehliadky

nebytových priestorov a pozemkov s tým, že nosiče počítačových údajov by zostali v držbe a

pod kontrolou osoby, u ktorej sa nachádzajú. Vyšetrovateľ v tomto prípade postupoval tak,

že zaistil nosič počítačových údajov ako vec dôležitú pre trestné konanie.

Pre úplnosť sa žiada uviesť, že nemožno považovať za nedovolené porušenie

povinnosti mlčanlivosti skutočnosť, že nosiče informácií obsahujú aj údaje, ktoré sú pre

prebiehajúce trestné konanie nepodstatné alebo nepoužiteľné. Údaje, na ktoré sa vzťahuje

zákaz mlčanlivosti, sú len vedľajším produktom prehliadky, ktorému nebolo možné zabrániť.

Nejedná sa preto o zámerné získavanie údajov chránených povinnosťou mlčanlivosti

spôsobom, ktorý by bol v rozpore s predpismi upravujúcimi prelomenie povinnosti

mlčanlivosti. Nie je totiž možné v čase prehliadky, a to ani v prípade vyhotovenia kópii

počítačových údajov, oddeliť informácie dôležité pre trestné konanie na nosiči informácií

od informácií, ktoré sú chránené uloženou povinnosťou mlčanlivosti.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že v prípade sťažovateľov nedošlo

k porušeniu ich práv. Obmedzenie ich práv bol vykonané v súlade s .

Preskúmaním sťažnosti JUDr. J. T. a spoločnosti T., s.r.o. som nezistil, že by

príkazom prokurátora ÚŠP GP SR sp. zn. VII/1 Gv 191/08-25 zo dňa 9. 3. 2009 došlo k

porušeniu ich práv. K obmedzeniu ich práv došlo v súlade s a

zastávam názor, že sťažnosť nie je opodstatnená.“

2.2 Úrad boja proti korupcii vo svojom vyjadrení z 23. apríla 2010 uviedol:

„Vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja

proti korupcii Bratislava začal dňa 28. novembra 2008... trestné stíhanie za prečin

podplácania podľa , , písmeno b) a za zločin

prijímania úplatku podľa , ...

Dňa 20. 01. 2009 vyšetrovateľ... začal trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin

skrátenia dane a poistného podľa , v štádiu

prípravy podľa a za zločin podvodného úpadku podľa

odsek 1, odsek 4, písmeno a) v štádiu prípravy podľa

, na tom skutkovom základe ako je uvedené v predmetnom uznesení...

Dňa 10. 03. 2009 v čase o 09.20 hod. bolo prikročené na základe príkazu

prokurátora k prehliadke iných priestorov alebo pozemkov, ktorá bola vykonaná v spol. T.,

s. r. o., B., pri ktorej bol odňatý Hard disk B. ..., 1 ks šanón s označením C., a. s., počet

listov 1-254, 1 ks šanón s označením C., a. s., počet listov 1 120. Uvedenej prehliadky iných

priestorov a pozemkov sa zúčastnil JUDr. J. H., ktorý je zástupcom Slovenskej advokátskej

komory, so sídlom B. ako nezúčastnená osoba, na základe predchádzajúcej telefonickej

výzvy zo strany vyšetrovateľa PZ, nakoľko prehliadka iných priestorov a pozemkov mala

byť vykonávaná v advokátskej kancelárii. Počas úkonu zo strany JUDr. J. T. ani JUDr. J.

H. nebola vznesená žiadna námietka, čo potvrdili aj svojím podpisom na zápisnicu o

prehliadke iných priestorov a pozemkov. Na záver úkonu JUDr. J. H. uviedol, že žiada, aby

z disku zaisteného pri prehliadke neboli robené žiadne kópie a ani vydávané iným osobám v

záujme ochrany klientov JUDr. T. ako aj zachovania povinnosti mlčanlivosti podľa zákona

o advokácii.

Dňa 10. 03. 2009 v čase o 12.30 hod. bol vyšetrovateľom PZ podľa § 85 ods. 1

zadržaný podozrivý - JUDr. J. T.,... z dôvodov uvedených v

písm. b), c) , nakoľko bol podozrivý z prečinu podplácania podľa

ods. 1, ods. 2 písm. b) a zločinu podvodného úpadku podľa ,

ods. 4 písm. a) v štádiu prípravy podľa .

Dňa 10. 03. 2009 v čase o 14. 30 hod. bol vykonaný výsluch zadržaného podozrivého

- JUDr. J. T.

Dňa 10. 03. 2009 v čase o 15.00 hod. bol zadržaný - podozrivý JUDr. J. T.

odovzdaný na umiestnenie do cely policajného zaistenia.

Dňa 12. 03. 2009 v čase o 10.50 hod. podľa bol

zadržaný - podozrivý JUDr. J. T. prepustený na slobodu, vyšetrovateľom PZ.

V predmetnej trestnej veci prebieha naďalej vyšetrovanie.

Na záver uvádzame, že súhlasíme, s tým, aby... ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti, nakoľko od ústneho pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.“

2.3 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniam generálneho

prokurátora a úradu boja proti korupcii uviedol:

«Dňa 10. 03. 2009 o 09:20 hod. sa príslušníci orgánov činných v trestnom konaní...

dostavili do sídla advokátskej kancelárie obchodnej spoločnosti T., s. r. o. ... Od tohto

momentu zostal jeden z príslušníkov OČTK stáť pri vstupných vchodových dverách do

advokátskej kancelárie, čím bolo znemožnené fyzickým osobám do advokátskej kancelárie

vstúpiť, resp. ju opustiť. Príslušníci OČTK však dali môjmu klientovi na vedomie

skutočnosť, že ho zadržiavajú, až neskôr. S poukazom na uvedené, preto zastávam názor, že

klient bol v jeho osobnej slobode obmedzený už od času 09:20 hod. Na túto skutočnosť

poukazujem aj preto, lebo mám za to, že zo strany príslušných príslušníkov OČTK došlo

k prekročeniu maximálne povolenej dĺžky zadržania. Mandantovi bola totiž obmedzená

osobná sloboda dňa 10. 03. 2009 o 09:20 hod, pričom prepustený bol dňa 12. 03. 2009

o 11:00 hod.. Počas doby zadržania môjho klienta, klientovi nikto z príslušníkov OČTK

neoznámil, či inak nepreukázal na základe akých skutočností je založené dôvodné

podozrenie voči jeho osobe... Ako významné sa mi javí taktiež v tejto myšlienkovej konotácii

poukázať na skutočnosť, že obsah samotných skutkových viet bol formulovaný až

neuveriteľne extenzívne a obsah týchto viet podľa môjho názoru nespĺňali dôvody pre

začatie trestného stíhania voči osobe môjho mandanta v údajnej predmetnej veci...

Môjmu mandantovi bolo zo strany príslušníkov OČTK len povedané, že ho

upodozrievajú zo 1 - 3 skutkov (úplatok - poskytnutie či sľúbenie) a zo skutku (podvodný

úpadok)... Ako advokát nevidím, žiaden právne relevantný dôvod pre ktorý môj mandant byt

dôvodne podozrivý. Skôr to celé môže indikovať isté snahy o za zatiahnutie klienta medzi

skupinku podozrivých, aby sa OČTK mohli fyzicky dostať k obsahu úplne iných dokumentov,

resp. databáz, ktoré majú v zmysle zákona o advokácii privilegovanú povahu a môj

mandant ako advokát je viazaný ex lege povinnosťou mlčanlivosti.

Ak odhliadneme od skutočnosti, že podvodný úpadok sa zo strany klienta nestal,

poukazujem na skutočnosť, že môj mandant v tejto skutkovej podstate ust. § 227 Trestného

zákona... nespĺňa ani spôsobilosť subjektu (nakoľko sa tam malo jednať, podľa kvalifikácie

OČTK len, o prípravu, tak spoluúčasť na takomto trestnom čine neprichádza do úvahy). Aj

táto skutočnosť (tvrdenie príslušníkov OČTK, že klient je podozrivý z takéhoto trestného

činu v štádiu prípravy), podľa môjho názoru nasvedčuje tomu, že príslušníci OČTK sa

snažili, bez toho aby ich konanie malo oporu v platnom právnom poriadku Slovenskej

republiky... zahrnúť aj môjho mandanta ako advokáta, hoci právne iba ako advokát, nemôže

spĺňať príslušné znaky tejto skutkovej podstaty trestného činu.

Nemôžem súhlasiť tvrdením OČTK, že klient bol zadržaný len po zákonnú lehotu (48

hodín), nakoľko mandantovi bola jeho osobná sloboda obmedzená viac ako je táto zákonná

lehota 50 hodín. Hoci príslušníci OČTK vedeli o skutočnosti, že mandanta ako zadržaného

nemôžu vypočuť a následne vzniesť voči jeho osobe obvinenie, intuitívne to evokuje otázku,

aký vlastne bol skutočný dôvod, prečo ho zadržiavali naďalej, keďže nejestvovala ani

možnosť jeho osobu odovzdať spolu so spisovým materiálom príslušnému prokurátorovi,

ktorý by mohol podať príslušnému sudcovi návrh na vzatie jeho osoby do väzby...

S poukazom na vyššie uvedené, som toho názoru, že v predmetnej právnej veci môjho

mandanta OČTK nepostupovali tak, aby čo najmenej zasahovali do základných práv a

slobôd a pri výkone procesných úkonov zaobchádzali s osobami zúčastnenými na úkone tak,

ako to vyžaduje účel trestného konania, rešpektujúc pritom dôstojnosť, humánnosť a úctu k

ľudským právam a slobodám...

Je v rozpore s objektívnou skutočnosťou, že by boli bývali príslušníci OČTK (resp.

obsah rozhodnutí OČTK) uložili môjmu mandantovi - fyzickej osobe JUDr. T. uložili nejaké

povinnosti, nakoľko tieto povinnosti boli uložené obchodnej spoločnosti T., s. r. o....

Som toho názoru, že pevný disk... by mohol byť považovaný za vec dôležitú pre

trestné konanie vtedy ak by došlo zo strany fyzickej osoby k fyzickému napadnutiu nejakej

osoby, boli by na tomto pevnom disku krvavé stopy a pod. Podľa obsahu príkazu

prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, však príslušníci OČTK mohli zadržať

„výpočtovú techniku na ktorej sa pácha trestná činnosť“ Za pomoci výpočtovej techniky

môže páchať trstenú činnosť napr. tá fyzická osoba ktorá porušuje autorské práva, falšuje

alebo pozmeňuje menu, uchováva detskú pornografiu etc. Ale nie advokát vo veci skutkovej

podstaty trestného činu úplatkárstva, resp. podvodného úpadku - ktorý ako advokát z

hľadiska subjektu ani spáchať nemohol. Interpretáciu generálneho prokurátora považujem

za neprimerane extenzívnu, pričom nereflektuje predovšetkým samotné princípy (zásady) na

ktorých je trestné právo ako právne odvetvie právneho poriadku SR vybudované, princípy

ústavnosti a podporne tiež existujúcej judikatúry súdov Slovenskej republiky ako

európskych súdov.

S poukazom na skutkový priebeh v predmetnej veci a príslušné rozhodnutia OČTK,

nesúhlasím ani s tvrdením, že umožňuje postup OČTK zvoliť si dve alternatívy postupu

a ak by to aj bolo, tak potom s poukazom na zásadu primeranosti a zdržanlivosti (ust. § 2

ods. 2 ) sú OČTK ex lege povinné zvoliť taký postup, ktorý čo najmenej zasahuje do práv

a právom chránených osôb.

To či je, alebo nie je logické, aby príkaz podľa obsahu ust. ,

obsahoval dobu uchovávania počítačových údajov si netrúfam nijako hodnotiť..., trvám

však rigidne na tom a poukazujem na obsah ust. , že „v príkaze musí byť

ustanovený čas, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané, tento čas môže byť až na 90

dní, a ak je potrebné ich uchovanie, musí byť vydaný nový príkaz.“...

Je v rozpore s objektívnou skutočnosťou, že počas úkonu OČTK pri prehliadke

advokátskej kancelárie nebola zo strany môjho mandanta JUDr. T. resp. nezúčastnenej

osoby JUDr. H. vznesená žiadna námietka. Veď napr. len v obsahu zápisnice obaja

namietajú, že na disku ako pamäťovom médiu sú uložené aj penzá iných údajov o klientoch

advokátskej kancelárie, ktoré s predmetnou vecou nemajú žiaden súvis... Vzhľadom na

privilegovanú povahu údajov, povinnosť mlčanlivosti, bolo zo strany klienta taktiež

odmietnuté tento disk príslušníkom OČTK vydať a tak príslušníci OČTK tento klientovi

odňali.

Ďalej poukazujem na skutočnosť, že pri svojom prvom právnom úkone, ktorý mal

mandant možnosť učiniť (podať sťažnosť voči uzneseniu o nariadení znaleckého

dokazovania), môj klient namietal o. i. aj spôsob akým mu bol disk odňatý, nezákonnosť

dôvodov, nezákonnosť postupu OČTK v predmetnej veci. Som rozhodne toho názoru, že v

zmysle ich obsahu tieto skutočnosti je rozhodne možné považovať za vznesenie námietok zo

strany môjho mandanta.

OTČK sa nepodarilo bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázať, na základe

akých dôvodov by mal byť môj mandant dôvodne podozrivý a nie len označený za

podozrivého... Som toho názoru, že pani kpt. B. ako vyšetrovateľke PZ sa nepodarilo

preukázať dôvodnosť údajných skutkových tvrdení, ktoré napokon vyústili k záveru, že sa

mal dopustiť vyššie uvedených trestných činov...

OČTK sa v predmetnej veci nijako nevyporiadali so skutočnosťou, že odňaté veci -

(počítač, presnejšie hardisk tohto počítača) obsahoval údaje ktoré podliehajú ex lege

povinnosti mlčanlivosti môjho klienta ako advokáta... V priamej príčinnej súvislosti s

konaním OČTK v predmetnej veci sa do dispozičnej sféry OČTK tak dostali údaje, ktoré v

žiadnom hľadisku nijako nesúviseli s predmetnou trestnou vecou a ktoré mali a majú

privilegovanú povahu a podliehajú zákonnej povinnosti mlčanlivosti. Sme toho názoru, že

týmto bolo zo strany OČTK porušené najmä právo na súkromie, právo listového tajomstva

môjho mandanta, ale súčasne tiež právo značného množstva tretích osôb. Poukazujem, tiež

na skutočnosť, že údaje nesúvisiace s predmetnou trestnou vecou, ktoré sa týkajú vzťahu

klient - advokát, si v kontexte trestného konania zachovávajú svoju privilegovanú a ex lege

chránenú povahu ( v spojení s ust. ). Pre zásah do týchto práv, v

predmetnej trestnej veci chýba akákoľvek právna opora, či už v Príkaze prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, ale i v platnom právnom poriadku

Slovenskej republiky...

Súčasne týmto... oznamujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že súhlasím s

tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania v predmetnej

veci.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci a o sťažnosti rozhodol na neverejnom zasadnutí.

II.

Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho vyšetrovacieho spisu úradu boja proti korupcii ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008

ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Uznesením vyšetrovateľky úradu boja proti korupcii vydaného pod ČVS: PPZ-

308/BPK-B-2008 z 28. novembra 2008 bolo podľa a

začaté trestné stíhanie pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného

zákona a pre zločin prijímania úplatku podľa a , ktorých sa

mal dopustiť dovtedy neznámy páchateľ.

Následne vyšetrovateľka úradu boja proti korupcii uznesením vydaným pod

ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008 z 20. januára 2009 začala podľa § 199 ods. 1 a 2 Trestného

poriadku trestné stíhanie dovtedy neznámeho páchateľa pre obzvlášť závažný zločin

skrátenia dane a poistného podľa a v štádiu prípravy podľa

a pre zločin podvodného úpadku podľa a

písm. a) v štádiu prípravy podľa .

Špeciálna prokuratúra na základe návrhu vyšetrovateľa úradu boja proti korupcii

vydala 27. februára 2009 pod č. k. I GO-V-681-1/2009-3 podľa § 101 ods. 1 Trestného

poriadku príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov (v sídle sťažovateľky)

s odôvodnením, že existuje „dôvodný predpoklad, že v kancelárskych priestoroch... sa

nachádzajú listinné dôkazy a výpočtová technika súvisiaca so spáchaním ekonomickej

trestnej činnosti, ako aj listiny preukazujúce korupčnú trestnú činnosť...“.

Dňa 9. marca 2009 špeciálna prokuratúra vydala pod č. k. VII/1 Gv 191/08-25 na

návrh vyšetrovateľa úradu boja proti korupcii príkaz podľa § 90 ods. 1 písm. b) a e)

, „aby spoločnosť T., s. r. o. so sídlom B. ..., na objasnenie skutočností

pre trestné konanie umožnila vyhotovenie a ponechanie si kópie počítačových údajov,

vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému a

pamäťových médií a aby takého údaje vydala na účely trestného konania“. Súčasne podľa §

90 ods. 5 prokurátor špeciálnej prokuratúry poveril „vyhotovením kópie

vyšetrovateľa OBPK Bratislava ÚBPK PPZ za asistencie pracovníka oddelenia

kriminálnych analýz, ktorý disponuje potrebnými odbornými znalosťami za účelom

vyhotovenia požadovanej kópie údajov“. Náležitosť podľa ,

t. j. ustanovenie času, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané, príkaz neobsahoval.

Úrad boja proti korupcii 10. marca 2009 vykonal prehliadku iných priestorov v sídle

sťažovateľky, v rámci ktorej bolo odňaté počítačové vybavenie – pevný disk. Zo zápisnice

z tohto úkonu vyplýva, že sťažovatelia (pravdepodobne sťažovateľ) pred výkonom samotnej

prehliadky iných priestorov po poučení podľa ustanovenia

uviedli: „Ukážem Vám doklady od spoločnosti C. môžete si ich zobrať, avšak poukazujem

na /2 podľa ktorého nie som oprávnený Vám ich vydať, nakoľko som viazaný

mlčanlivosťou podľa zákona o advokácii.“ Pri prehliadke, ako to vyplýva z obsahu

zápisnice, úrad boja proti korupcii odňal tieto veci: HARD DISK B. ... a dva zakladače s

označením C., a. s. K odňatiu počítačového vybavenia „HARD DISKU“ sťažovateľ uviedol:

„vzhľadom na povinnosť mlčanlivosti tento nemôžeme odovzdať. K odobratiu tohto disku

nemáme výhrady. Upozorňujeme, že obsahuje údaje týkajúce sa iných klientov, ktoré sa

netýkajú trestného stíhania a ktoré sú predmetom zákonnej mlčanlivosti. Žiadame o opatrné

zaobchádzanie s diskom a požadujeme, aby sme mohli byť prítomný pri jeho otváraní a

sťahovaní údajov.“ V závere úkonu prítomný zástupca Slovenskej advokátskej komory

JUDr. J. H. požiadal, „aby z disku zaisteného pri ohliadke neboli robené žiadne kópie a ani

vydávané iným osobám v záujme ochrany klientov JUDr. T. ako aj zachovania povinnosti

mlčanlivosti podľa zákona o advokácii“.

Toho istého dňa, t. j. 10. marca 2009, bol sťažovateľ úradom boja proti korupcii

podľa po predchádzajúcom „ústnom“ súhlase prokurátora

špeciálnej prokuratúry zadržaný ako podozrivý zo spáchania prečinu podplácania podľa

a a zločinu podvodného úpadku podľa

ods. 1 a 4 písm. a) v štádiu prípravy podľa .

Zo „Zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby“ podpísanej

sťažovateľom vyplýva, že k zadržaniu jeho osoby došlo o 12.30 h z dôvodov uvedených

v a . O 14.30 h bol sťažovateľ vypočutý

v procesnom postavení zadržaný – podozrivý. Pri svojom výsluchu uviedol, že „mojim

klientom je akcionár spol. C. a veci vo vzťahu k tomuto klientovi vykonávam ako advokát,

mám zákonnú povinnosť zachovávať mlčanlivosť a preto v súčasnosti vo veci vypovedať

nemôžem. Po zbavení mlčanlivosti sa vyjadrí k veci. Čo sa týka popísaných skutkov v

uzneseniach vo vzťahu k podplácaniu, nemám o tom absolútne žiadnu informáciu. Takisto

aj čo sa týka skrátenia dane aj podvodného úpadku vo vzťahu k spol. C. Nie som si vedomý,

že by som sa mal dopustiť nejakej protiprávnej činnosti. Ako advokátovi je mi uložené konať

v rámci zákona.“. Výsluch bol ukončený o 14.45 h. Následne o 15.00 h bol sťažovateľ

„odovzdaný na umiestnenie od cely policajného zaistenia“.

Podľa bol sťažovateľ 12. marca 2009 prepustený na

slobodu (z cely policajného zaistenia bol prepustený o 10.50 h).

K vráteniu odňatej veci – počítačového vybavenia – sťažovateľom došlo uznesením

vyšetrovateľky úradu boja proti korupcii z 13. októbra 2009.

Uzneseniami vyšetrovateľky úradu boja proti korupcii vydanými pod ČVS: PPZ-

308/BPK-B-2008 z 1. a 12. marca 2010 bolo zastavené trestné stíhanie pre zločin skrátenia

dane a poistného podľa a a pre prečin podplácania podľa

a .

Uzneseniami špeciálnej prokuratúry vydanými pod č. k. VII/1 Gv 191/08-125

z 30. apríla 2010 a č. k. VII/1 Gv 191/08-126 z 30. apríla 2010 bolo zastavené trestné

stíhanie vedené úradom boja proti korupcii pod ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008 pre zločin

podvodného úpadku podľa a v štádiu prípravy

podľa a pre zločin prijímania úplatku podľa a

.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno

zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď

oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu

alebo odovzdaná súdu.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa každý má právo vlastniť majetok,. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a ochrana osobných údajov sa zaručuje.

Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať

okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

v záujme národnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia

alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či príkazom špeciálnej

prokuratúry č. k. VII/1 Gv 191/08-25 z 9. marca 2009 a postupom úradu boja proti korupcii

v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008 došlo k namietanému porušeniu

základného práva na osobnú slobodu zaručeného v , základného práva na

ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužitím údajov

o svojej osobe zaručeného v , základného práva vlastniť majetok

zaručeného v , základného práva na listové tajomstvo, tajomstvo

dopravovaných správ a iných písomností a ochranu osobných údajov zaručeného v čl. 22

ods. 1 , základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť

zaručeného v a základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky zaručeného v a

ods. 1 listiny a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8

ods. 1 a 2 dohovoru.

1. K namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17

V prvom rade ústavný súd konštatuje, že námietku možného porušenia tohto

základného práva z racionálnych a logických dôvodov skúmal len vo vzťahu k osobe

sťažovateľa, a to postupom úradu boja proti korupcii. Porušenie označeného základného

práva sťažovateľ odôvodnil predovšetkým prekročením maximálnej prípustnej lehoty

stanovenej na zadržanie podozrivého, ktorá predstavuje 48 hodín.

V ďalšom tvrdí, že mu žiadnym spôsobom nebolo „deklarované“, z akého protiprávneho

konania má byť podozrivý, že postup úradu boja proti korupcii bol účelový a nezákonný,

„keď pre neexistujúce dôvody zadržal osobnú slobodu sťažovateľa 1 na 50 hodín“ a «počas

celej doby... obmedzenia osobnej slobody... nebol OČTK vykonaný jediný vyšetrovací úkon

takže obmedzenie osobnej slobody... možno posudzovať ako „preventívne“ čo... nemá...

žiadnu oporu v právnom poriadku», a napokon je sťažovateľ presvedčený, že „bol v CPZ

držaný aj v čase, keď už bolo... nepochybné, že mu nemá byť aké obvinenie vznesené a teda

prokurátor nebude môcť podať návrh na vzatie do väzby“.

Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval, ktoré konkrétne ustanovenia

mali byť týmto postupom úradu boja proti korupcii porušené, avšak z obsahu sťažnosti a jej

formulácie ústavný súd usúdil, že relevantnými sú odseky 1, 2 a 3 .

Základné právo podľa vo svojom znení odkazuje na zákon,

a preto pri posudzovaní otázky rešpektovania alebo porušenia základného práva zaručeného

v musí brať ústavný súd do úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným

orgánom, pričom v prípade zistenia závažného porušenia zákonnosti ide aj o porušenie

ústavnosti (). Príslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom

poriadku je integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody. Jej

nerešpektovanie môže byť v konkrétnych okolnostiach porušením ňou zaručeného práva na

osobnú slobodu (, ). Ústavné záruky osobnej slobody jednotlivca

sa však nevyčerpávajú len odkazom na zákonnú úpravu (). Každé pozbavenie

slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným

zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody,

musí byť zlučiteľné s účelom , ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli

(, , , , ).

Ako vyplýva zo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadaného vyšetrovacieho spisu,

vyšetrovateľka úradu boja proti korupcii uznesením z 28. novembra 2008 začala trestné

stíhanie pre prečin podplácania podľa a a za zločin

prijímania úplatku podľa a . Neskôr uznesením

z 20. januára 2009 začala trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin skrátenia dane

a poistného podľa a v štádiu prípravy podľa

a pre zločin podvodného úpadku podľa a

v štádiu prípravy podľa .

V súvislosti s touto trestnou činnosťou, pre ktorú bolo vyšetrovateľkou úradu boja

proti korupcii začaté trestné stíhanie, bol sťažovateľ podľa

úradom boja proti korupcii 10. marca 2009 o 12.30 h po prechádzajúcom súhlase

prokurátora špeciálnej prokuratúry zadržaný ako podozrivý z dôvodov uvedených v § 71

ods. 1 písm. b) a c) .

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy,

ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, že...

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť

objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa osobu podozrivú zo spáchania trestného činu

môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 alebo ak ide

o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie.

Na zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora...

Podľa policajt, ktorý zadržanie vykonal..., takú osobu

bezodkladne oboznámi s dôvodmi zadržania a vypočuje ju; v prípade, že podozrenie nebude

naďalej dôvodné alebo dôvody zadržania z inej príčiny odpadnú, prepustí ju písomným

opatrením ihneď na slobodu. Ak zadržanú osobu neprepustí na slobodu, vznesie jej

obvinenie a vypočuje ju. Po jej výsluchu odovzdá spis prokurátorovi, aby ten mohol

prípadne podať návrh na vzatie do väzby alebo na postup podľa § 204 ods. 1. Policajt alebo

prokurátor postupujú pri tom tak, aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať súdu najneskôr

do 48 hodín od jej zadržania..., inak musí byť zadržaná osoba prepustená na slobodu

písomným príkazom prokurátora s primeraným odôvodnením.

Najzávažnejším procesným zásahom do práv podozrivého je zásah do jeho osobnej

slobody, preto ústavná úprava vyžaduje, aby sa obmedzenie osobnej slobody udialo v súlade

s konaním ustanoveným zákonom () a v súlade s konaním ním

predpísaným. Každé opatrenie zbavujúce slobody musí pochádzať od oprávneného orgánu,

musí byť vykonané takým orgánom a nesmie mať svojvoľnú povahu. Okrem tohto

základného predpokladu musí existovať ešte ďalší významný a dostatočný dôvod

ustanovený v až c) . V neposlednom rade

pozbavenie osobnej slobody smie trvať iba nevyhnutný čas a rozhodne nesmie prekročiť

zákonom (resp. ) ustanovenú lehotu.

Sťažovateľ predovšetkým namieta, že k obmedzeniu jeho osobnej slobody došlo

súčasne so začiatkom vykonávania prehliadky iných priestorov, t. j. 10. marca 2009

o 9.20 h, a na slobodu bol prepustený 12. marca 2009 o „cca 11.00 h.“. Z tohto vyvodzuje,

že úradom boja proti korupcii bola prekročená tak zákonom (§ 85 ods. 4 Trestného

poriadku), ako aj ( ) ustanovená lehota 48 hodín, po ktorú mohlo

zadržanie „policajtom“ trvať.

Ako už bolo uvedené zo zápisnice o zadržaní sťažovateľa ako podozrivého, a ktorú

sťažovateľ podpísal, k jeho zadržaniu došlo o 12.30 h, pritom žiadnym spôsobom

pravdivosť tohto údaju uvedeného v zápisnici nikdy nespochybnil. Ani v sťažnosti pred

ústavným súdom netvrdí, že by hodina, ktorá je uvedená v zápisnici ako hodina jeho

zadržania, bola nesprávne uvedená. Preto nemožno akceptovať sťažovateľovu námietku

o prekročení maximálnej 48-hodinovej lehoty stanovenej na zadržanie podozrivého, a zvlášť

nie bez toho, aby túto skutočnosť namietal pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré

boli oprávnenými na riešenie tejto otázky.

Ústavný súd neakceptoval ani tvrdenie o „faktickom“ obmedzení osobnej slobody

sťažovateľa pri začatí výkonu prehliadky iných priestorov o 9.20 h, pretože sa prikláňa

k názoru, že účasť na vyšetrovacom úkone (jeho strpenie), ktorým bola prehliadka iných

priestorov, z hľadiska svojej intenzity nebola spôsobilá najmä s prihliadnutím na dĺžku

trvania, jej povahu a spôsob výkonu zasiahnuť do základného práva sťažovateľa na osobnú

slobodu. Rozhodne nemožno považovať účasť na vyšetrovacom úkone za „obmedzenie

osobnej slobody“ a v ústavnoprávnom zmysle za zásah do osobnej slobody. Navyše ani

z vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by sťažovateľ akýmkoľvek spôsobom chcel opustiť

priestory, ktoré boli predmetom ohliadky, a zároveň, že by mu to kýmkoľvek nebolo

umožnené.

Z týchto dôvodov ústavný súd nemohol konštatovať porušenie základného práva

na osobnú slobodu zaručeného v , a preto sťažnosti v tejto časti

nevyhovel.

K ďalším námietkam týkajúcim sa absencie dôvodov obmedzenia osobnej slobody,

resp. zadržania a nevykonania procesných úkonov v čase zadržania sťažovateľa, ako aj

k tvrdeniu, že bol zadržiavaný aj napriek tomu, že „bolo absolútne nepochybné, že mu nemá

byť aké obvinenie vznesené a teda prokurátor nebude môcť podať návrh na vzatie do

väzby“, ústavný súd uvádza, že pri zadržaní nemusí byť stupeň dôvodnosti podozrenia taký

vysoký, ako sa vyžaduje pre obvinenie, a potom na obžalobu, a zákonodarca ani

nepredpokladá, že orgány činné v trestnom konaní už v dobe zadržania podozrivého

zhromaždili dostatočné dôkazy na obvinenie. Účelom výsluchu počas zadržania podľa

ustanovenia je doplniť vyšetrovanie a potvrdiť, alebo

vyvrátiť konkrétne podozrenie, na ktorom bolo zadržanie založené. Na zadržanie

podozrivého postačuje, že subjekt vykazuje dôvodné podozrenie, že spáchal konkrétny

trestný čin, ktorý sa vyšetruje (postačuje tiež, že je začaté trestné stíhanie vo veci) a existuje

niektorý z dôvodov uvedených v . Posúdenie splnenia týchto

podmienok prináleží orgánom činným v trestnom konaní.

Ústavný súd preto po preskúmaní všetkých okolností veci dospel k záveru, že úrad

boja proti korupcii v označenom konaní postupoval legitímne a nevyplýva z neho také

posúdenie zistených skutkových a právnych okolností, ktoré by svedčilo o ich svojvoľnom

hodnotení a o takom výklade a aplikácii príslušných ustanovení

a , ktorý by bol z ústavnoprávneho hľadiska neospravedlniteľný.

Napokon k námietke sťažovateľa, že mu orgány činné v trestnom konaní žiadnym

spôsobom „nedeklarovali“, z akého protiprávneho konania má byť podozrivý, ústavný súd

podotýka, že na strane 2 zápisnice o výsluchu sťažovateľa ako zadržaného – podozrivého

z 10. marca 2009 je uvedené: „Vyšetrovateľ ma oboznámil s predmetom výsluchu tak, že mi

predložil uznesenia o začatí trestného stíhania z 20. 1. 2009 a 28. 11. 2008, kde sú popísané

skutky, týkajúce sa prečinu podplácania podľa , a zločinu

podvodného úpadku podľa , v štádiu prípravy podľa

ods. 1 s tým, že mám právo sa k týmto skutkom vyjadriť.“ Uvedenú zápisnicu sťažovateľ

na príslušnej strane podpísal bez toho, aby pri jeho podpise alebo v samotnej zápisnici bola

zmienka o nesúhlasnom znení zápisnice so skutočným priebehom úkonu. Za týchto

okolností ústavnému súdu, aj s prihliadnutím na znenie sťažovateľovi predložených

uznesení o začatí trestného stíhania, neostávalo iné, ako argumentáciu sťažovateľa v tejto

časti neakceptovať.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd postup úradu boja proti korupcii nepovažuje za

nezlučiteľný s , a preto sťažnosti sťažovateľa v tejto časti nevyhovel.

Pokiaľ ide o námietku nezákonného postupu úradu boja proti korupcii spočívajúceho

v ignorovaní zákazu výsluchu sťažovateľa z dôvodu jeho vystupovania v dotknutej veci ako

advokáta a porušení povinnosti vyšetrovateľkou úradu boja proti korupcii tým, že listy

vyšetrovacieho spisu neboli očíslované, ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ s týmito

skutočnosťami nespojil žiadne tvrdenie o porušení jeho konkrétnych základných práv alebo

slobôd. V konečnom dôsledku povinnosť zachovávať mlčanlivosť sťažovateľa nijakým

spôsobom porušená nebola, čo možno konštatovať aj vzhľadom na znenie zápisnice o jeho

výsluchu, pri ktorom sťažovateľ vo veci nevypovedal vo vzťahu k svojim klientom.

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd sťažnosti sťažovateľa ani v tejto časti

nevyhovel.

2. K namietanému porušeniu základného práva na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužitím údajov o svojej osobe zaručeného

v , základného práva vlastniť majetok zaručeného v ,

základného práva na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností

a ochranu osobných údajov zaručeného v , základného práva podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť zaručeného v a základného práva

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky

zaručeného v a listiny a práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať

okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,

predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv

a slobôd iných.

Sťažovatelia namietali porušovanie svojho základného práva zaručujúceho ochranu

osobných údajov a ochranu pred ich neoprávneným zhromažďovaním. Táto je súčasťou

širšej kategórie, ktorou je ochrana súkromia. Ochrana súkromia je zakotvená vo viacerých

ustanoveniach , naproti tomu ochrana práva na súkromie je v dohovore sústredená

v čl. 8. Ústavný súd už v minulosti viackrát judikoval, že základné práva obsiahnuté

v ústave vykladá v intenciách dohovoru, teda v intenciách judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“). Tak je to aj v súvislosti s danou problematikou.

Pri posudzovaní zásahov štátu do práva na súkromie ESĽP uplatňuje mechanizmus

postupnosti skúmania niekoľkých hľadísk. V prvom rade skúma, či daný skutkový stav

možno ratione materiae považovať za súčasť práva na súkromie, a následne pristúpi

k posúdeniu kritéria legality zásahu, jeho legitímnosti a proporcionality.

A. Vychádzajúc z úpravy dohovoru a jeho dodatkov možno v zásade právo na

súkromie rozdeliť na dve oblasti, a to právo na súkromný život a právo na rodinný život.

Podľa obsahového zamerania judikatúry ESĽP možno potom právo na súkromný život

vymedziť ako

a) zákaz zhromažďovania a úschovy osobných údajov,

b) práva spojené s menšinovou sexuálnou orientáciou,

c) ochranu obydlia a domovú slobodu a

d) ochranu korešpondencie a tajomstva dopravovaných správ.

B. Legalita zásahu štátu do práva na súkromie znamená, že zásah je možný len na

základe zákona, resp. platného právneho predpisu, pričom pri posudzovaní splnenia tejto

podmienky sa vychádza z toho, či bola rešpektovaná dostupnosť (verejné publikovanie

právneho predpisu) a predvídateľnosť zákona. V rámci podmienky predvídateľnosti zákona

judikatúra ESĽP zdôrazňuje potrebu konkretizovania prostriedkov, ktorými štát disponuje

pri zasahovaní do práv chránených čl. 8 dohovoru, teda kladie dôraz na kvalitu relevantnej

právnej úpravy. V rozhodnutí Sallinen c. Fínsko z 27. decembra 2005 ESĽP vyslovil záver,

že vnútroštátne právo musí poskytovať jednotlivcovi ochranu proti arbitrárnemu zásahu do

jeho práv zaručených čl. 8 dohovoru, preto musí dostatočne jasne v pojmoch poskytovať

občanovi náležitú indikáciu podľa okolností a podmienok, za akých je verejná autorita

zmocnená k zásahom do jeho práva na súkromie. Z uvedeného vyplýva, že aj zásah, ktorý

má svoj základ v právnej norme, môže za určitých okolností v konkrétnom prípade

znamenať porušenie práv garantovaných dohovorom, resp. (pozri ).

C. Podmienka legitímnosti vyžaduje, aby opatrenie umožňujúce zásah štátu do práva

na súkromie zodpovedalo cieľu odôvodňujúcemu jeho legitimitu, ktorým môžu byť len

záujmy výslovne špecifikované dohovorom, a síce záujem štátu (z dôvodu ochrany národnej

bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojov a zločinnosti), záujem

spoločnosti (z dôvodu ochrany zdravia alebo morálky, zabezpečenia hospodárskeho

blahobytu krajiny) a záujem jednotlivcov (z dôvodu ochrany ich práv s slobôd).

D. Kritérium proporcionality zásahu znamená dodržanie rovnováhy vo vzťahu medzi

právom jednotlivca na súkromie a výberom prostriedkov, ktorými štát disponuje pri plnení

legitímneho cieľa. Pri ich výbere je limitovaný tým, že zásah do práva na súkromie je

možný len vtedy, keď je to nevyhnutné, a vykonať ho možno len v duchu požiadaviek

kladených na demokratickú spoločnosť. V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval, že

zásah do základného práva alebo slobody musí zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe

a musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu a zároveň pri určovaní rozsahu

obmedzenia je dôležité zohľadniť aj podstatu práva, ktoré sa má obmedziť (pozri

).

V rozhodnutí Peck c. Spojené kráľovstvo z 28. januára 2003 ESĽP v záujme

rešpektovania princípu proporcionality zdôraznil potrebu selektovať z viacerých dostupných

možností na dosiahnutie cieľa možnosť primeranú zaručujúcu potrebnú rovnováhu medzi

právom jednotlivca na súkromie a záujmami štátu.

Aj pri posúdení sťažnosti sťažovateľov postupoval ústavný súd v intenciách

judikatúry ESĽP:

1. V prvom rade preskúmal časť sťažnosti obsahujúcu námietku porušenia

označených základných práv podľa a listiny a práva podľa dohovoru príkazom

prokurátora č. k. VII/1 Gv 191/08-25 z 9. marca 2009.

1.A Európsky súd pre ľudské práva už mnohokrát konštatoval, že „súkromný

život“ je široký pojem nevhodný na vyčerpávajúcu definíciu (napr. Peck c. Spojené

kráľovstvo z 28. januára 2003), a vo vzťahu k predmetnému pojmu vyhlásil: „Bolo by príliš

obmedzujúce ohraničiť pojem na vnútorný kruh, v ktorom jednotlivec môže žiť svoj osobný

život podľa vlastného výberu, a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet mimo tohto kruhu.

Rešpektovanie súkromného života musí tiež zahŕňať určitý stupeň práva vytvoriť a rozvíjať

vzťahy s ostatnými ľudskými bytosťami. Navyše sa zdá, že niet dôvodu na princíp, prečo

toto chápanie pojmu súkromný život by sa malo prijať na vylúčenie činnosti odbornej alebo

obchodnej povahy, keďže počas svojho pracovného života má väčšina ľudí významnú, ak

nie najväčšiu možnosť rozvíjať vzťahy s okolitým svetom. Tento pohľad podporuje

skutočnosť, že nie je vždy možné jasne rozlíšiť, ktoré činnosti jednotlivca sú súčasťou ich

profesionálneho alebo obchodného života a ktoré nie. Osobitne, v prípade osoby

vykonávajúcej slobodné povolanie, jeho práca v tomto kontexte môže tvoriť súčasť jeho

života do takej miery, že sa stáva nemožným vedieť, v akom postavení v danom momente

koná.“ (Niemietz c. Nemecko z 16. decembra 1992).

Rozšírenie aplikovateľnosti práva na súkromie v zmysle čl. 8 dohovoru aj na

profesionálne aktivity a obchodnú činnosť potvrdili aj ďalšie rozhodnutia ESĽP, napr. vo

veci Klass a ostatní c. Spolková republika Nemecko zo 6. septembra 1978, kde ESĽP

konštatoval, že aktivita profesionálnej povahy môže spadať pod pojem „súkromný život“

a „korešpondencia“.

Judikatúra ESĽP výslovne potvrdila aplikovateľnosť čl. 8 dohovoru aj na

„korešpondenciu s advokátom“, teda korešpondenciu profesnej povahy (napr.

Schönenberger a Durmaz c. Švajčiarsko z 20. júna 1988, Campbell c. Spojené kráľovstvo

z 25. marca 1992).

Opierajúc sa o judikatúru ESĽP treba realizáciu inštitútu uchovania a vydania

počítačových údajov podľa ustanovení v okolnostiach prípadu

sťažovateľov (pamäťové médium obsahovalo údaje týkajúce sa profesnej činnosti

sťažovateľa ako advokáta a sťažovateľky ako spoločnosti poskytujúcej právne služby)

považovať za zásah do ich práva na súkromie (sťažovateľ) a zásah do ich práv na ochranu

korešpondencie a iných písomností (oboch sťažovateľov) tak podľa čl. 19 ods. 3 a čl. 22

ods. 1 , ako aj podľa dohovoru.

1.B Zmysel zákonnej požiadavky predchádzajúceho príkazu prokurátora na

použitie inštitútu uchovania a vydania počítačových údajov podľa ustanovení § 90

treba vidieť v tom, že jeho úlohou pri rozhodovaní o realizácii tohto

prostriedku je posúdiť, či jeho použitie, ktoré požaduje zložka výkonnej moci, je

v medziach a je zároveň konformné s požiadavkami dohovoru zakotvujúceho tzv.

negatívnu povinnosť štátu spočívajúcu v obmedzení zásahov verejnej moci do súkromného

života jednotlivcov.

Ustanovenie znie:

1. Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné

uchovanie uložených počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli

uložené prostredníctvom počítačového systému, môže predseda senátu a pred začatím

trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, ktorý musí byť

odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa

nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, aby

a) také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,

b) umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,

c) znemožnili prístup k takým údajom,

d) také údaje odstránili z počítačového systému,

e) také údaje vydali na účely trestného konania.

2. V príkaze podľa odseku 1 musí byť ustanovený čas, po ktorý bude uchovávanie

údajov vykonávané, tento čas môže byť až na 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné

uchovanie, musí byť vydaný nový príkaz.

3. Ak uchovávanie počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov na účely

trestného konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu a pred začatím trestného stíhania

alebo v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenie uchovávania týchto

údajov.

4. Príkaz podľa odsekov 1 až 3 sa doručí osobe, v ktorej držbe alebo pod jej

kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, ktorým sa môže

uložiť povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené v príkaze.

5. Osoba, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú počítačové údaje,

vydá tieto údaje, alebo poskytovateľ služieb vydá informácie týkajúce sa týchto služieb,

ktoré sú v jeho držbe alebo pod jeho kontrolou, tomu, kto vydal príkaz podľa odseku 1.

Z hľadiska legality zásahu treba konštatovať, že prokurátor konal a rozhodoval na

základe platnej a účinnej právnej normy, ktorá vydanie príkazu umožňovala, právny základ

pre vydanie príkazu teda existoval. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov, v ktorej

zdôrazňovali, že v počítačovom vybavení sa nachádzali údaje o klientoch advokátskej

kancelárie, poukazujúc na obsah ustanovenia § 89 ods. 2 v spojení s ustanovením § 129

ods. 2 , teda na zákaz výsluchu v súvislosti s povinnosťou mlčanlivosti

advokáta, a teda na výnimku z povinnosti vydať vec, keď ide o takú vec, ktorej obsah sa

týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, upriamuje ústavný súd pozornosť (nad rámec)

na znenie ustanovenia . Podľa tohto ustanovenia sa zákaz

výsluchu nevzťahuje na svedeckú povinnosť týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok

povinnosť prekaziť podľa ( ). Podľa tohto

ustanovenia je povinnosť prekaziť trestný čin uložená okrem iných prípadov aj v prípade

niektorého z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti

. Trestné konanie, v ktorom bol príkaz prokurátora vydaný, sa týka aj

trestného činu prijímania úplatku podľa a uvedeného

v treťom diele ôsmej hlavy jeho osobitnej časti, preto v ňom výnimka z povinnosti vydania

veci neplatila. Predovšetkým však treba zdôrazniť, že inštitút uchovania a vydania

počítačových údajov obsiahnutý v právnu úpravu týkajúcu sa

prípadov súvisiacich s povinnosťou mlčanlivosti vôbec neobsahuje. V prípade skopírovania

údajov uložených na pamäťovom médiu užívanom sťažovateľmi v rámci ich profesnej

činnosti považovanej judikatúrou ESĽP za súčasť súkromného života išlo o zásah do

súkromnej sféry jednotlivca, ktorý opodstatňuje jeho právo na preskúmanie dôvodnosti a

zákonnosti zásahu, čo zvýrazňuje aj tá skutočnosť, že voči jeho vydaniu nemôže dotknutý

subjekt uplatniť opravný prostriedok. V prípade sťažovateľov ochrana zo strany trestného

súdu neprichádzala do úvahy, pretože neboli stranou vo vedenom trestnom konaní (obdobne

). Samotná právna úprava ( ) vyžaduje, aby bol

príkaz odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Preskúmateľnosť dôvodnosti vydania

príkazu podľa si vyžaduje relevantnú a dostatočne špecifickú

argumentáciu, ktorá poskytuje vysvetlenie, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom

ustanovené podmienky na tento zásah do súkromia. Bez náležitého odôvodnenia

opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je dané rozhodnutie nepreskúmateľné, a tým aj

svojvoľné.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo

účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody

sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon

spravodlivosti nebude arbitrárny (). Je postačujúce, ak odôvodnenie dá

odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, a dostatočne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov veci

(). Obsah odôvodnenia príkazu prokurátora č. k. VII/1 Gv 191/08-25 z 9. marca

2009 ústavný súd považuje za nedostatočný a formálny, pretože sťažovateľom

(sťažovateľke, ktorej bol príkaz adresovaný, a sťažovateľovi ako konateľovi) vôbec

neobjasnil súvislosti opodstatňujúce realizáciu predmetného zásahu práve do jeho práva na

súkromie, resp. korešpondencie. V odôvodnení príkazu totiž absentuje akákoľvek

špecifikácia spojenia sťažovateľov so spoločnosťou C., a. s., ktorej sa mala týkať trestná

činnosť, ktorá bola predmetom vyšetrovania.

Východiskové rozhodnutie ESĽP týkajúce sa nedovoleného zhromažďovania

a úschovy osobných údajov – Leander c. Švédsko z 26. marca 1987, zdôraznilo, že aj

uchovávanie údajov osobného charakteru po ich získaní musí byť odôvodnené

nevyhnutnosťou takéhoto opatrenia. V tejto súvislosti poukazuje ústavný súd na skutočnosť,

že príkaz prokurátora neobsahoval zákonnú náležitosť v podobe vymedzenia časového

limitu uchovávania počítačových údajov.

Generálny prokurátor predostrel v tomto smere argumentáciu, podľa ktorej verbálny

výklad dotknutých ustanovení vylučuje potrebu ustanovenia časového limitu v prípade

realizácie inštitútu uchovania a vydania počítačových údajov spôsobom podľa ustanovení

a , teda v prípade vyhotovenia a ponechania si

kópie počítačových údajov a v prípade ich vydania.

V tejto súvislosti poukazuje ústavný súd na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej

generálna interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad

a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov musí byť v súlade s ako zákonom štátu s najvyššou právnou silou, ako aj

záväznými medzinárodnými zmluvami, preto ak vec pripúšťa rôzny výklad, orgán

aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť výklad konformný s a

záväznými medzinárodnými zmluvami (obdobne pozri ).

Ako už bolo uvedené, judikatúra ESĽP je v otázke ďalšieho uchovávania získaných

údajov osobného charakteru jednoznačná a pripúšťa ho iba v prípade nevyhnutnosti, aby

bola rovnováha medzi relevantným záujmom štátu a závažnosťou jeho zásahov do práv

jednotlivcov na ich súkromný život zachovaná.

Ústavný súd je toho názoru, že vyhotovením kópie počítačových údajov uložených

na pamäťovom médiu sťažovateľov pri realizácii znaleckého skúmania, a to v intenciách

príkazu prokurátora (ktorý sa neobmedzoval na selekciu údajov súvisiacich s trestným

konaním), nepochybne došlo aj k zachyteniu údajov s vyšetrovanou vecou nijako

nesúvisiacich, ktoré sa takto stali súčasťou spisového materiálu trestného konania a budú

uchovávané pravdepodobne po dobu predpísanú pre archiváciu materiálov trestného

konania. Nad rámec považuje ústavný súd za potrebné zdôrazniť, že aj pri skopírovaní

počítačových údajov až po predchádzajúcej selekcii v rámci dostupných možností nie je

možné absolútne vylúčiť zachytenie s trestnou vecou nesúvisiacich údajov, ktoré sa stanú

súčasťou takejto kópie.

Ústavný súd bez toho, aby podrobne vykladal dotknuté ustanovenia zákona,

konštatuje, že konštrukcia inštitútu uchovania a vydania počítačových údajov obsiahnutá

v umožňuje systematickým výkladom dotknutej právnej úpravy

realizovať predmetný úkon spôsobom vylučujúcim vznik takejto neprípustnej situácie

znamenajúcej závažný zásah do práva jednotlivca na súkromný život (a korešpondenciu),

konkrétne spôsobom, ktorý umožní izolovanie údajov relevantných na trestné konanie

a následné zlikvidovanie kópie obsahujúcej kompletné penzum údajov zaznamenaných na

pamäťovom médiu, prípadne jej vrátenie dotknutému subjektu (jednotlivcovi), ktorého sa

zásah týkal (pozri prípad Sallinen v. Fínsko z 27. decembra 2005 týkajúci sa fínskej právnej

úpravy, ktorá takýto postup výslovne prikazovala). Samozrejme, pre tieto účely je

ustanovenie času, počas ktorého možno kompletnú kópiu uchovávať, nevyhnutné.

Vzhľadom na všetky uvedené závery ústavný súd konštatuje, že príkaz prokurátora

nebol legálny a ústavne konformný, pretože nespĺňal podmienky vyplývajúce z príslušných

ustanovení (nedostatočné odôvodnenie a chýbajúca náležitosť podľa

§ 90 ods. 2 citovaného zákona).

1.C Keďže explicitne neuvádza dôvody zakladajúce legitimitu zásahov do

práva na súkromie, posudzoval ústavný súd toto kritérium s prihliadnutím na obsah čl. 8

ods. 2 dohovoru. Vychádzajúc z obsahu príkazu prokurátora možno legitímnosť

predmetného zásahu oprieť o dôvod spočívajúci v „záujme predchádzania zločinnosti“

a kvalifikovať zásah ako legitímny.

1.D Posledné kritérium, ktorým je proporcionalita, teda primeranosť zásahu do

práva sťažovateľov na súkromie, nebolo možné zodpovedne posúdiť z dôvodu absencie

náležitého odôvodnenia príkazu.

Zistené nedostatky príkazu prokurátora spočívajúce v nedodržaní kritéria legálnosti

nebolo možné akceptovať, a preto ústavný súd vyslovil, že príkazom prokurátora boli

porušené označené základné práva sťažovateľov garantované a listinou, ako aj

právo sťažovateľov garantované dohovorom.

2. Následne pristúpil ústavný súd k posúdeniu námietky porušenia označených

základných práv zaručených a listinou, ako aj práva zaručeného dohovorom

postupom úradu boje proti korupcii v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-308/BPK-

-2008 pri úkone vykonanom 10. marca 2009 – zaistení počítačového vybavenia.

2.A Odňatie počítačového vybavenia sťažovateľov obsahujúceho údaje týkajúce sa

ich profesnej činnosti považovanej judikatúrou ESĽP za súčasť súkromného života (bod

1.A) treba nepochybne považovať za zásah do súkromnej sféry jednotlivca.

2.B V kontexte kritéria legálnosti poukazuje ústavný súd na stanovisko generálneho

prokurátora, ktoré prezentuje názor, že trestnoprocesná úprava pre účely získania

počítačových údajov poskytuje „dve alternatívy“ – inštitút uchovania a vydania

počítačových údajov podľa a inštitút odňatia veci podľa

, pričom voľba alternatívy, ktorou orgán činný v trestnom konaní

zabezpečí ich získanie, patrí bez ďalšieho do jeho právomoci (v danom konkrétnom prípade

do právomoci vyšetrovateľa). Ústavný súd hneď v úvode zdôrazňuje, že toto stanovisko

nemožno akceptovať.

Záujem štátu na ochrane pred zločinnosťou zakladajúci legitímnosť zásahov do práva

na súkromie pri realizácii niektorých inštitútov podľa 4. hlavy 1. časti

(„Zaistenie osôb a vecí“ ) musí byť uvedený do rovnováhy so závažnosťou zásahu do tohto

práva. Znamená to zvoliť pri realizácii zásahu čo najmiernejší prostriedok, ktorý je súčasne

spôsobilý zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa. Samotná právna úprava obsiahnutá

v na túto požiadavku reflektuje a určuje pre dosiahnutie špecifického

cieľa (získanie počítačových údajov dôležitých pre objasnenie trestnej činnosti) prostriedok

zaručujúci požadovanú proporcionalitu, ktorým je úkon uchovania a vydania počítačových

údajov zakotvený v ustanoveniach . Je nepochybné, že ide

o prostriedok, ktorého realizácia predstavuje zásah menšej intenzity v porovnaní so

situáciou, keby sa na dosiahnutie cieľa zvolil inštitút vydania, resp. odňatia veci. Napokon

to potvrdzuje aj rozdielny režim realizácie uvedených prostriedkov. Vyzvať podľa § 89

ods. 3 na vydanie veci je policajt oprávnený bez toho, aby potreboval

príkaz či súhlas prokurátora. K odňatiu veci podľa môže

policajt pristúpiť na základe vlastného príkazu vydaného po predchádzajúcom súhlase

prokurátora, bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora môže policajt vydať príkaz len

vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec neznesie odklad. Naproti tomu na

realizáciu úkonu uchovania a vydania počítačových údajov podľa

potrebuje policajt nevyhnutne príkaz prokurátora ako orgánu vykonávajúceho dozor nad

dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní (§ 230

).

Úrad boja proti korupcii v danom konkrétnom prípade pre účely získania

počítačových údajov zvolil prostriedok – zaistenie samotného počítačového vybavenia

(odňatia veci), ktorý pre tento účel zákonná úprava neumožňuje, jeho postup preto treba

považovať za nelegálny.

Na tomto mieste sa ústavný súd vysporiadal aj s argumentáciou úradu boja proti

korupcii, v ktorej tento uviedol, že „Počas úkonu zo strany JUDr. J. T. ani JUDr. J. H.

nebola vznesená žiadna námietka, čo potvrdili aj svojím podpisom na zápisnicu o

prehliadke iných priestorov.“. Toto tvrdenie ústavný súd nemohol považovať za celkom

pravdivé, a to vzhľadom na vyjadrenia tak sťažovateľa, ako aj JUDr. J. H., ktoré súd do

zápisnice o prehliadke iných priestorov uviedol. Napriek tomu je však potrebné konštatovať,

že aj keby sťažovateľ neuviedol priamo do zápisnice námietku proti vykonaniu úkonu

(zaistenie počítačového vybavenia), nemožno v žiadnom prípade považovať za jeho vedomý

súhlas s vykonaním nelegálneho úkonu znamenajúceho zásah do jeho práva na súkromie.

Nedodržanie kritéria legálnosti (ktorým došlo súčasne k porušeniu kritéria

proporcionality nastoleného samotnou zákonnou normou) diskvalifikuje postup úradu boja

proti korupcii z medzí zákonnosti, a teda konformnosti s a dohovorom.

Táto skutočnosť bola dostatočným dôvodom na to, aby ústavný súd vyslovil

porušenie základných práv sťažovateľov podľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a podľa listiny a práv podľa a 2 dohovoru.

Ústavný súd sa osobitne vysporiadal aj s námietkou porušenia základného práva

sťažovateľa zaručeného v postupom úradu boja proti korupcii

vychádzajúc zo svojej judikatúry, podľa ktorej slovné spojenie „právo na ochranu“, ktoré je

použité aj v , implikuje v sebe aj potrebu minimálnych garancií

procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v a ktorých nedodržanie

môže mať za následok jeho porušenie popri porušení základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a nasl. ().

Interpretačná prax ESĽP do rozsahu ochrany vlastníctva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) okrem iného zahŕňa aj „pokojné

užívanie majetku“.

K zásahom do „pokojného užívania majetku“ dochádza opatreniami štátu

označovanými judikatúrou ESĽP všeobecným pojmom „kontrola užívania majetku“.

Jedným zo základných druhov (okrem iných) sú opatrenia súvisiace s trestným konaním,

pričom najčastejšie ide o prípady, keď je predmet vlastníctva dôkazným prostriedkom.

Záujem na zachovaní takejto veci pre účely trestného konania patrí k nespochybniteľným

legitímnym účelom zasahovania do vlastníckeho práva v zmysle obsahu čl. 1 dodatkového

protokolu (pozri Venditelli c. Taliansko z r. 1994). Aj v týchto prípadoch však musí zásah

spĺňať kritéria legality, legitimity a proporcionality.

Tak, ako to ústavný súd konštatoval, postup úradu boja proti korupcii spočívajúci

v zaistení samotného počítačového vybavenia (predmetu vlastníctva sťažovateľa) bol

vykonaný mimo rámca zákona, došlo teda k porušeniu kritéria legality (súčasne aj

proporcionality), zásahu do vlastníckeho práva, čo je jednoznačným dôvodom na

konštatovanie porušenia vlastníckeho práva sťažovateľa zaručeného .

Sťažovatelia proti postupu úradu boja proti korupcii vzniesli aj námietku porušenia

základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1

. Ústavný súd v súvislosti s právom podnikať vo svojej judikatúre uviedol, že právo

podnikať je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia,

priznané každej osobe, prostredníctvom ktorého sa zaručuje možnosť vykonávať

hospodársku činnosť ().

Aj keď nelegálnym zaistením počítačového média sťažovateľov obsahujúceho

informácie a údaje slúžiace im na výkon ich podnikateľskej činnosti podľa všetkého

(sťažovatelia v rámci svojho dôkazného bremena dôkaznú situáciu v tomto smere však ani

bližšie nešpecifikovali) došlo k sťaženiu výkonu ich profesnej činnosti, nešlo však

o obmedzenie takej intenzity, aby bolo možné uvažovať o zásahu do podstaty základného

práva garantovaného . Vzhľadom na nedostatok príčinnej súvislosti

medzi námietkou sťažovateľov a obsahom dotknutého článku ústavný súd porušenie

základného práva podľa nevyslovil.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody a takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, ako aj zakázať pokračovanie v porušovaní základných

práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody.

Keďže ústavný súd vyslovil porušenie označených základných práv sťažovateľov

zaručených a listinou a práva zaručeného dohovorom príkazom prokurátora č. k.

VII/1 Gv 191/08-25 z 9. marca 2009, v zmysle , ako aj

tento príkaz zrušil.

Vzhľadom na to, že k vyhotoveniu kópie počítačových údajov už došlo na základe

uznesenia úradu boja proti korupcii ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008 z 23. marca 2009,

neprichádza do úvahy vrátenie veci na ďalšie konanie v zmysle § 56 ods. 3 písm. b) zákona

o ústavnom súde.

Podľa ak uchovávanie počítačových údajov vrátane

prevádzkových údajov na účely trestného konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu

a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz

na zrušenie uchovávania týchto údajov.

Uznesením úradu boja proti korupcii ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008 z 23. marca 2009

bol znalec z odboru forenznej informatiky poverený okrem iného „Vyhotoviť záložnú kópiu

obsahu pevných diskov na CD (DVD) predovšetkým súbory textových editorov, tabuľkových

kalkulátorov vrátane skenovaných dokumentov“ a „Vyhotoviť záložnú kópiu dát účtovných

programov nachádzajúciach sa na predložených predmetoch skúmania oddelene od kópie

obsahov HDD a pamäťových médií.“.

Z uvedeného vyplýva, že znalec bol poverený vytvorením kompletnej kópie obsahu

počítačového vybavenia sťažovateľov, čo znamená, že do dispozície orgánov činných

v trestnom konaní sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostali a sú takto uchovávané aj údaje

spadajúce do sféry súkromia sťažovateľov, ktoré však s vyšetrovanou vecou nijako

nesúvisia. Samotné vyhotovenie kompletnej kópie má síce oporu v zákonnej norme,

minimalizácia zásahu do práva na súkromie si však vyžaduje redukciu jeho dôsledkov, teda

selekciu údajov, ktoré sú pre vedené vyšetrovanie relevantné. Ďalšie neobmedzené

uchovávanie kompletnej kópie bez následnej selekcie absolútne postráda legitimitu

a proporcionalitu zásahu do súkromnej sféry sťažovateľov, a treba ho kvalifikovať ako stav

porušovania práva na súkromie. Úlohou prokurátora ako orgánu dozoru nad zachovávaním

zákonnosti v prípravnom konaní teda bude v intenciách ustanovenia § 90 ods. 3 Trestného

poriadku zabrániť pokračovaniu porušovania označených základných práv sťažovateľov

zaručených a listinou a práva zaručeného dohovorom vydaním príkazu na zrušenie

ďalšieho uchovávania kompletnej kópie (resp. všetkých kópií) počítačových údajov buď jej

zlikvidovaním, alebo jej vrátením sťažovateľom. Vzhľadom na uvedené ústavný súd v

zmysle a zakázal

prokurátorovi pokračovať v porušovaním základných práv sťažovateľov zaručených

a listinou a práva zaručeného dohovorom.

Ústavný súd nad rámec poznamenáva, že ani skutočnosť zastavenia trestného

stíhania nemôže byť prekážkou pre konvalidovanie pretrvávajúceho stavu porušovania práv

sťažovateľov. Bude preto povinnosťou prokurátora pre účely vytvorenia procesných

podmienok umožňujúcich vykonanie predmetného úkonu aplikovať v duchu generálnej

klauzuly výklad relevantných ustanovení , ktorý

bude konformný s a dohovorom.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v časti obsahujúcej námietku porušenia

označených základných práv podľa a listiny a práva podľa dohovoru uznesením

úradu boja proti korupcii ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008 z 23. marca 2009 odmietol ako

zjavne neopodstatnenú, a teda v tejto časti porušenie základných práv podľa a listiny

a práva podľa dohovoru nevyslovil, návrhu sťažovateľov na zrušenie uvedeného uznesenia

nevyhovel.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2011