Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 15/2011
PDF · 216.54 KB
No categories available
PL. ÚS 15/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. februára 2011
v pléne o sťažnosti M. F., Ď., zastúpeného advokátom JUDr. M. V., Z., za účasti E. E., Ď.,
pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ďurkovce konaných
27. novembra 2010 takto
rozhodol:
Sťažnosť M. F. z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
PL. ÚS 15/2011-16 z 12. januára 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. F. (ďalej len „sťažovateľ“), za účasti
E. E. (ďalej len „odporkyňa“ alebo „zvolená starostka“), ktorou namieta neústavnosť
a nezákonnosť volieb starostu obce Ďurkovce konaných 27. novembra 2010 (ďalej aj
„volebná sťažnosť“).
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že vo voľbách konaných 27. novembra
2010 sa ako kandidát uchádzal o funkciu starostu obce Ďurkovce. Vo voľbách získal 34
hlasov oprávnených voličov, čo predstavuje 38,20 % hlasov vo volebnom obvode.
Zo sťažnosti vyplýva, že «Sťažovateľ namieta priebeh a výsledky volieb starostu obce
Ďurkovce z dôvodu, že volebný lístok bol odovzdaný aj voličmi, ktorí v deň konania volieb
boli preukázateľne buď v zahraničí alebo hospitalizovaní v nemocnici, a to konkrétne: J. L.
- hospitalizovaný v nemocnici, prepustený do domáceho liečenia dňa 29.11.2010, B. B. -
dlhodobo pracuje v zahraničí, T. V. - hospitalizovaný na psychiatrii, Š. Ž. - dlhodobo
pracuje v Českej republike, J. Ž. - dlhodobo pracuje v Českej republike, E. P. - pobyt
v zahraničí, sl. F. - hospitalizovaná na psychiatrii.
Ďalšia námietka sťažovateľa smeruje proti samotnému zloženiu miestnej volebnej
komisie, ktorá mala 6 (šesť) členov, pričom dvaja jej členovia sú blízkymi príbuznými -
synmi zvolenej kandidátky na starostu. Práve títo dvaja členovia volebnej komisie - synovia
zvolenej kandidátky na starostu, a to p. Š. E. a G. R. chodili spoločne s volebnou urnou za
voličmi, ktorí nemohli prísť voliť a požiadali o možnosť voliť do prenosnej urny, pričom
p. R. sa najmenej v jednom prípade vrátil do volebnej miestnosti a požiadal o vydanie
ďalšieho volebného lístka s odôvodnením, že mu jeden chýba a volebná komisia mu takýmto
spôsobom vydala ďalší hlasovací lístok.
Sťažovateľ podotýka, že vyššie uvedeným dvom členom miestnej volebnej komisie
nebol daný jeden zoznam voličov, ktorý požiadali o možnosť vykonať volebný akt do
prenosnej urny, ale dostali len adresy voličov, ktorých mali „navštíviť“. (...)
Vzhľadom na skutočnosť, že k porušeniu slobody, osobnosti a tajnosti voľby došlo vo
vzťahu k väčšiemu počtu voličov, je potrebné konštatovať, že opísané okolnosti sú spôsobilé
ovplyvniť výsledok voľby starostu. Nezákonnosť a neústavnosť volieb tak nadobudla
intenzitu, ktorá má za následok neplatnosť volieb a ovplyvnenie celkového rozhodnutia
voličov.
Zvolené orgány územnej samosprávy tak nie sú výsledkom vôle voličov vyjadrenej
ich slobodným hlasovaním. Nie je tak dodržané ustanovenie čl. 30 Ústavy Slovenskej
republiky a ktorého ochrany sa sťažovateľ domáha. (...)».
3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho
volebnej sťažnosti takto rozhodol:
„1) Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby starostu obce Ďurkovce
konané dňa 27. 11. 2010 za neplatné.
2) Ústavný súd Slovenskej republiky výsledky volieb starostu obce Ďurkovce konané
dňa 27. 11. 2010 v zmysle zápisnice miestnej volebnej komisie o hlasovaní zo dňa
28. 11. 2010, zrušuje.“
4. Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním doručeným ústavnému súdu
22. decembra 2010 k volebnej sťažnosti vyjadrila odporkyňa takto:
K námietke hlasovania voličov, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, uviedla, že voliči
J. L., T. V., Š. Ž., J. Ž. a E. P. sa volieb nezúčastnili, čoho dôkazom je zoznam voličov,
v ktorom ani jedna z týchto osôb nie je zakrúžkovaná, t. j. označená, že hlasovala. Ďalšia
osoba sl. F. sa v obci nenachádza ani nie je v zozname voličov uvedená–k tomu odporkyňa
ešte dodala, že „(...) Sťažovateľ mal zrejme na mysli sl. K. K. (p. F. je jej stará matka, ktorá
sa u K. zdržiava, ale nie je prihlásená na trvalý pobyt). Je pravda, že sl. K. sa v čase volieb
nezdržiavala doma, ale ani nie je uvedená v zozname voličov, ako keby hlasovala. (...)“.
Ďalší volič–B. B. je uvedená v zozname voličov, pričom v čase volieb sa zdržiavala doma
v obci.
K námietke zloženia miestnej volebnej komisie (ďalej aj „volebná komisia“)
odporkyňa uviedla, že zapisovateľka bola menovaná starostkou obce, pričom za člena do
volebnej komisie delegovala iba politická strana SMK-MKP. Chýbajúcich členov komisie
vymenovala tiež odporkyňa v zmysle § 14 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb.
o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o voľbách“) ako úradujúca starostka. Š. E. a G. R. sú jej synovia a majú právo byť po
splnení podmienok členmi volebnej komisie rovnako, ako ostatní obyvatelia obce.
Pokiaľ ide o hlasovanie mimo volebnej miestnosti, odporkyňa k tomu uviedla, že je
vecou volebnej komisie, ktorých členov pošle s volebnou urnou. Zrejme sa členovia komisie
dohodli na osobách, ktoré pôjdu s urnou, v opačnom prípade by mal člen komisie, ktorý
s týmto nesúhlasil, odmietnuť podpísanie zápisnice. Podľa vyjadrenia členov volebnej
komisie nie je pravda, že G. R. si bol vypýtať ďalší hlasovací lístok tak, ako to tvrdí
sťažovateľ. Odporkyňa zároveň k svojmu písomnému stanovisku priložila aj zoznam osôb
pozbavených spôsobilosti na právne úkony v obci Ďurkovce.
II.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu starostka obce 22. decembra 2010 doručila
ústavnému súdu kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa volieb starostu obce Ďurkovce.
6. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce Ďurkovce
z 27. novembra 2010 vyplýva, že počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov je 107
a počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bolo 89. Zvolená
starostka z celkového počtu 89 platných hlasov získala 46 hlasov, sťažovateľ získal 34
hlasov a ďalší kandidát P. O. získal 9 hlasov. Zápisnicu miestnej volebnej komisie
o výsledku volieb starostu obce podpísali bez výhrad všetci členovia tejto komisie.
7. Zo zoznamu voličov oprávnených hlasovať v jedinom volebnom okrsku obce
Ďurkovce vyplýva, že počet voličov, ktorí sa volieb zúčastnili a ich prítomnosť bola
volebnou komisiu vyznačená zakrúžkovaním v zozname voličov, je 89.
8. Zo zoznamu žiadostí o hlasovanie do prenosnej volebnej schránky v obci
Ďurkovce vyplýva, že túto možnosť využili štyria voliči (E. P., M. R., E. R. a L. R.), ktorí
boli aj riadne vyznačení v zozname voličov.
9. Z čestných vyhlásení V. B. a Ľ. B. z 29. decembra 2010 vyplýva, že uvedené
osoby majú vedomosť o tom, že „volička B. B., sa nezdržiavala dňa 27. novembra 2010
v mieste trvalého bydliska z dôvodu, že dlhodobo je zamestnaná v Holandsku“.
10. Z oznámenia Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. Spr. 966/10 z 18. novembra
2010 vyplýva, že jedinou osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony, ktorá nemá
právo zúčastniť sa volieb v okrese Veľký Krtíš, je J. C.
11. Dňa 10. januára 2010 došlo na ústavnom súde k otvoreniu–inak riadne
zapečatenej–predmetnej volebnej dokumentácie a prepočítaním sa zistilo, že počet
odovzdaných platných hlasovacích lístkov pre voľby starostu (celkom 89 kusov hlasovacích
lístkov) je zhodný s počtom zakrúžkovaného poradového čísla osôb na zozname voličov.
Na zozname voličov sú uvedené aj mená J. L., E. P., T. V., Š. Ž. a J. Ž., avšak poradové
čísla pred ich menami na zozname voličov zakrúžkované nie sú. B. B. je tiež zapísaná
v zozname voličov a jej účasť vo voľbách zakrúžkovaním poradového čísla pred jej menom
je aj vyznačená. Sťažovateľom označené meno „sl. F.“ sa v zozname voličov nenachádza.
III.
12. Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný
súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.
Podľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej
území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným
hlasovaním na štvorročné obdobie.
Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných
vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do
orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených
čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré
je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, resp. obyvateľov obcí
v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať
pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie
za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť
volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké
postavenie.
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb
v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov
samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov
samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je
v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis
mutandis PL. ÚS 21/94).
Základným pravidlom pre interpretáciu zákonov, ktoré bližšie upravujú výkon
politických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých
politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať
slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami
vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl
v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz
predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu
(PL. ÚS 19/98).
Voľby môžu byť v zmysle judikatúry ústavného súdu (a tiež podľa teórie ústavného
práva) spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr.
nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (úmyselne nesprávne
sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k neprípustnému
ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých
prostriedkov volebnej kampane; napr. PL. ÚS 98/07).
Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde
spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné
porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb
(napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie
volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný
súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného
zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby
kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už
spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby
a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
S ohľadom na uvedené zásady a kritériá ústavný súd aj v danom prípade posúdil,
či zistené skutočnosti jednotlivo alebo spoločne sú ústavne relevantným porušením
príslušných ustanovení volebného zákona a ústavy.
13. Podstata predmetnej volebnej sťažnosti spočíva v tom, že podľa tvrdenia
sťažovateľa sa do výsledku volieb v prospech zvolenej starostky započítavali aj hlasy
voličov, ktorí sa volieb ani nezúčastnili, pretože sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí, alebo
preto, že sú pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony a hospitalizovaní na
psychiatrii. Sťažovateľ poukázal konkrétne na tieto osoby:
„J. L. - hospitalizovaný v nemocnici(...), B. B. - dlhodobo pracuje v zahraničí, T. V. -
hospitalizovaný na psychiatrii, Š. Ž. - dlhodobo pracuje v Českej republike, J. Ž. - dlhodobo
pracuje v Českej republike, E. P. - pobyt v zahraničí, sl. F. - hospitalizovaná na
psychiatrii.“
Podľa § 31 ods. 1 zákona o voľbách volič hlasuje osobne. Zastúpenie nie je
prípustné. (...)
Ústavný súd konštatuje, že z predloženého zoznamu voličov obce Ďurkovce vyplýva,
že zo sťažovateľom označených mien sa v tomto zozname nachádzajú mená voličov J. L.
(poradové č. 59), E. P. (poradové č. 75), T. V. (poradové č. 101), Š. Ž. (poradové č. 106)
a J. Ž. (poradové č. 107), pričom poradové čísla pred ich menami na zozname voličov
zakrúžkované nie sú. B B. je tiež zapísaná v zozname voličov a jej účasť vo voľbách
zakrúžkovaním poradového č. 8 pred jej menom je aj vyznačená. Okrem uvedeného ústavný
súd konštatuje, že v zapečatenej volebnej dokumentácii obce Ďurkovce sa nachádzalo
presne toľko volebných lístkov (89 kusov), ktoré sa rovnajú zakrúžkovaným poradovým
číslam voličov.
Z uvedeného vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo vyvrátené tvrdenie
sťažovateľa, podľa ktorého sa do výsledku volieb v prospech zvolenej starostky započítavali
aj hlasy voličov, ktorí sa volieb ani nezúčastnili, resp. nemohli zúčastniť. Preto vo vzťahu
k tejto časti volebnej sťažnosti nedošlo k porušeniu § 31 ods. 1 zákona o voľbách, a nie sú
dôvody na vyhlásenie volieb za neplatné podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom
súde.
Účasť voličky B. B. na voľbách síce bola spochybnená čestným vyhlásením svedkov,
avšak vzhľadom na okolnosti danej veci (pri rozdiele 12 hlasov) jeden spochybnený
voličský hlas nemohol intenzívne zasiahnuť do volebnej súťaže, a tak podstatným
spôsobom ovplyvniť napadnuté voľby, že by to mohlo viesť k spochybneniu ich výsledkov
(mutatis mutandis PL. ÚS 14/99).
14. Sťažovateľ tiež namietal, že sa do výsledku volieb v prospech zvolenej starostky
započítavali aj hlasy voličov, ktorí majú pozbavené alebo obmedzené spôsobilosti na právne
úkony a sú hospitalizované na psychiatrii. Sťažovateľ menoval T. V. a „sl. F.“.
Podľa § 2 ods. 2 písm. d) zákona o voľbách prekážkou vo výkone volebného práva je
pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
Z oznámenia Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. Spr. 966/10 z 18. novembra 2010
vyplýva, že jedinou osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony, ktorá nemá právo
zúčastniť sa volieb v okrese Veľký Krtíš, je J. C. Okrem uvedeného treba dodať, že „sl. F.“
nie je uvedená v zozname voličov obce Ďurkovce, teda sa ani nemohla zúčastniť
napadnutých volieb. T. V. síce je na uvedenom zozname voličov (poradové č. 101), volieb
sa však nezúčastnil (jeho poradové číslo pred menom zakrúžkované nie je), hoci podľa
oznámenia Okresného súdu Veľký Krtíš nie je pozbavený alebo obmedzený na právne
úkony.
Z uvedených dôvodov tvrdenia sťažovateľa o nezákonnosti a neústavnosti
napadnutých volieb je aj v tejto časti neopodstatnené.
15. Sťažovateľ namietal aj zloženie volebnej komisie, pretože jej členmi boli aj deti
zvolenej starostky.
Podľa § 14 zákona o voľbách každá politická strana, ktorá podáva kandidátne listiny
do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje najneskôr 55 dní predo dňom volieb do
miestnej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka (ods. 1).
Miestna volebná komisia musí mať najmenej päť členov. Ak miestna volebná
komisia nie je v tomto počte vytvorená spôsobom uvedeným v odseku 1, vymenuje
zostávajúcich členov starosta obce (ods. 2).
Odporkyňa k uvedenej námietke uviedla, že za člena do volebnej komisie delegovala
iba politická strana SMK-MKP. Chýbajúcich členov komisie vymenovala ona ako
úradujúca starostka v zmysle citovaného ustanovenia zákona o voľbách, pričom dvaja
členovia tejto komisie sú jej synovia.
Ústavný súd už judikoval, že volebný zákon nezakazuje blízkym osobám kandidátov
byť členmi volebných komisií (napr. PL. ÚS 20/01). Inými slovami, samotné členstvo
kandidátovi blízkej osoby vo volebnej komisii samo osebe nemôže byť volebnou vadou.
Z toho tiež vyplýva, že volebná komisia pracovala v danom prípade v zložení
zodpovedajúcom zákonu, preto námietky sťažovateľa neobstoja ani v tejto časti volebnej
sťažnosti.
16. Napokon sťažovateľ namietal aj hlasovanie mimo volebnej miestnosti, pretože
volebná komisia vyslala práve synov odporkyne, aby vykonali hlasovanie s prenosnou
volebnou schránkou.
Podľa § 31 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných
dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti,
a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia
zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov
s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa
dodržala tajnosť hlasovania.
K hlasovaniu do prenosnej volebnej schránky ústavný súd uvádza, že neboli zistené
žiadne právne relevantné skutočnosti ovplyvňujúce výsledok volieb, napr. že by sa pri
hlasovaní do urny v danom prípade nedodržala tajnosť hlasovania. Podľa zoznamu žiadostí
o hlasovanie do prenosnej volebnej schránky o túto možnosť požiadali štyria voliči, ktorých
účasť bola aj volebnou komisiou riadne zaznamenaná. Žiadosť jedného člena volebnej
komisie o vydanie „ďalšieho volebného lístka“ nebola preukázaná, avšak ani v opačnom
prípade by nemohla právne významným spôsobom ovplyvniť výsledky napadnutých volieb.
17. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že
v súvislosti s napadnutými voľbami starostu obce Ďurkovce uskutočnenými 27. novembra
2010 nedošlo k porušeniu volebného zákona alebo ústavy takým spôsobom, ktorý mohol
ovplyvniť výsledok napadnutých volieb starostu uvedenej obce. Z týchto dôvodov ústavný
súd podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. februára 2011