Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 67/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. T., B., zastúpeného advokátom JUDr. Attilom

Bohácsom, Hlavná 796/69, Kráľovský Chlmec, za účasti Alexandra Kalána, Beša 95, pre

nezákonnosť volieb starostu obce Beša a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Beša

konaných 27. novembra 2010 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť Ing. Viliama Titku v časti, ktorou namieta nezákonnosť volieb starostu

obce Beša konaných 27. novembra 2010, o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

2. Sťažnosť Ing. Viliama Titku v časti, ktorou namieta nezákonnosť volieb do

Obecného zastupiteľstva obce Beša konaných 27. novembra 2010, o d m i e t a ako podanú

zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra

2010 doručená sťažnosť Ing. Viliama Titku, Beša 50 (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. Atilom Bohácsom, Hlavná 796/69, Kráľovský Chlmec, za účasti

Alexandra Kalána, Beša 95 (ďalej aj „odporca“), pre nezákonnosť volieb starostu obce Beša

(ďalej len „voľby starostu“) a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Beša (ďalej aj

„voľby do obecného zastupiteľstva“) konaných 27. novembra 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„V súlade s vyhlásením volieb do orgánov samosprávy obci sa konali voľby

v Košickom kraji, okres Michalovce, Obec Beša dňa 27. 11. 2010. Volebný obvod v obci

Beša sa členil 1 volebný okrsok, v ktorom bola zriadená okrsková volebná komisia.

Vo voľbách ako občan obce a zároveň ako doterajší starosta obce som podal

kandidatúru na funkciu starostu obce v ďalšom volebnom období t. j. 2010 – 2014.

Podľa výsledkov volieb som získal vo voľbách 124 hlasov a ďalší kandidát a to

odporca získal 126 hlasov a tak som sa umiestnil v poradí ako druhý.

Obec Beša má 295 oprávnených voličov. Vo voľbách som získal 124 hlasov, čo

predstavuje viac ako 10 % hlasov všetkých voličov. Na základe toho som oprávneným

voličom na podanie ústavnej sťažnosti.

Vo volebnom obvode Beša došlo k závažnému porušeniu

o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších noviel.

Odporca porušil zákon o voľbách do orgánov samosprávy obci a to v tej časti, ktorá

ustanovuje zákaz vykonávania volebnej kampane počas moratória. Poukazujem na to, že

odporca počas moratória t. j. od 25. 11. 2010 od 7.00 hod. až do skončenia hlasovania teda

aj v deň konania volieb v obchode svoje manželky (predajňa potraviny MINI ABC) ako aj

v okolí predajne rozdával rôzne potraviny, podával alkoholické nápoje občanom obce

sociálne odkázaným s tým, aby vo voľbách volili jeho, a že im bude aj v budúcnosti

poskytovať potraviny a alkoholické nápoje na úver. Poznamenávam, že v obci Beša tento

obchod je jediným obchodom, kde je možné zakúpiť potraviny.

Som toho názoru, že odporca svojím konaním závažne porušil moratórium

garantovaný zákonom a takisto využil také prostriedky, ktoré narúšajú garanciu rovnakej

možnosti prístupu k verejným funkciám.

Vyššieuvedené nedostatky evidentne nasvedčujú o neadekvátnosti a neobjektívnosti

výsledku volieb do orgánov samosprávy obce.

Ako ďalšiu závažnú skutočnosť na nezákonnosť volieb udávam, že podľa zoznamu

voličov pre voľby do orgánov samosprávy na rok 2010 voliť mala volička pod poradovým

číslom 187 slečna Polláková Andrea, avšak poukazujem na to, že menovaná v čase konania

volieb sa nezdržiavala na území obce ale zdržiavala sa vo Veľkej Británi.

Počas sčítavania hlasov okrsková volebná komisia zaevidovala 9 neplatných hlasov.

Neplatnosť hlasov vyhodnotila okrsková volebná komisia pretože na dvoch hlasovacích

lístkoch namiesto zakrúžkovania boli poradové čísla oboch kandidátov preškrtnuté, na

jednom hlasovacom lístku nebol zakrúžkovaný ani jeden kandidát. Ďalší hlasovací lístok bol

vyhodnotený za neplatný z dôvodu, že na hlasovacom lístku nebolo ani jedno poradové číslo

kandidáta zakrúžkované, ale krúžok sa nachádza medzi dvoma poradovými číslami. Na

ďalších piatich hlasovacích lístkov boli zakrúžkované poradové čísla oboch kandidátov.

Mám dôvodné podozrenie, že na posledných piatich hlasovacích na ktorých boli poradové

čísla oboch kandidátov zakrúžkované boli urobené dodatočne z dôvodu, aby sa hlasy stali

neplatnými.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, ktorým

vyhlási „voľby starostu Obce Beša a voľby poslancov Obecného zastupiteľstva Obce Beša

konané dňa 27. 11. 2010 vo volebnom obvode Beša“ za neplatné.

Podaním doručenými ústavnému súdu 27. decembra 2010 predložil sťažovateľ ďalšie

dôkazy v konaní o jeho sťažnosti, ktoré majú slúžiť na preukázanie nezákonnosti volieb,

konkrétne tej skutočnosti, že odporca a jeho rodinní príslušníci počas moratória až do

skončenia volieb rozdávali potraviny a alkoholické nápoje občanom pre účely ovplyvnenia

ich hlasovania, ako aj toho, že Andrea Polláková, ktorá sa mala zúčastniť volieb, sa v čase

ich konania zdržiavala vo Veľkej Británii.

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti požiadal starostu

obce Beša o zaslanie kompletnej volebnej dokumentácie z volieb do orgánov miestnej

samosprávy obce Beša uskutočnených 27. novembra 2010. Volebná dokumentácia bola

ústavnému súdu doručená 15. decembra 2010 a následne ústavným súdom otvorená a za

prítomnosti dvoch sudcov ústavného súdu prekontrolovaná 16. decembra 2010.

O uvedenom úkone bola spísaná zápisnica.

Na základe výzvy ústavného súdu z 10. januára 2011 sa k podanej sťažnosti vyjadril

odporca listom doručeným ústavnému súdu 14. januára 2011.

II.

Ústavný súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín

tvoriacich prílohu sťažnosti a jej doplnením, vyjadrením odporcu, ako aj s obsahom

volebnej dokumentácie volieb konaných 27. novembra 2010 v obci Beša. Ústavný súd

zároveň vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov nariadeným na 1. február 2011

uskutočneným na Obecnom úrade v Beši.

Na základe vykonaného dokazovania ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Sťažovateľ ako kandidát č. 2 a odporca ako kandidát č. 1 sa uchádzali vo voľbách do

orgánov samosprávy obce, ktoré sa uskutočnili 27. novembra 2010, o funkciu starostu obce.

Volebný obvod pozostával z 1 volebného okrsku. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie

o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce z 27. novembra 2010

(ďalej len „zápisnica miestnej volebnej komisie“), ako aj zo zápisnice okrskovej volebnej

komisie o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva a voľbách starostu obce

z 27. novembra 2010 (ďalej len „zápisnica okrskovej volebnej komisie“) ústavný súd zistil,

že počet voličov zapísaných vo volebnom zozname bol 295, obálky boli vydané 259

voličom. Zvolený starosta Alexander Kalán (odporca) získal vo voľbách spolu 126 platných

hlasov a sťažovateľ ako druhý v poradí 124 platných hlasov.

Prepočítaním platných hlasovacích lístkov bolo zistené, že údaje o počte platných

hlasovacích lístkov odovzdaných v prospech jednotlivých kandidátov (v prospech

sťažovateľa 124 hlasov, v prospech odporcu 126 hlasov) korešpondujú s údajmi zapísanými

v zápisnici miestnej volebnej komisie a v zápisnici okrskovej volebnej komisie. Vo volebnej

dokumentácii sa nachádzalo aj 9 neplatných hlasovacích lístkov pre voľby starostu, pričom

na piatich z nich boli zakrúžkovaní obaja kandidáti, na dvoch hlasovacích lístkoch boli

kandidáti označení krížikom, na jednom hlasovacom lístku bol krúžok vyznačený medzi

dvomi menami kandidátov a na jednom hlasovacom lístku nebol označený žiadny kandidát.

Z výsledkov kontroly zoznamov voličov pre voľby do orgánov samosprávy v obci

Beša bolo zistené, že oba priložené zoznamy obsahujú rovnaký počet voličov zúčastnených

na voľbách, ako aj rovnaký počet nezúčastnených voličov.

Účasť voličov na voľbách do orgánov samosprávy v obci Beša bola vyznačovaná

krúžkovaním poradových čísel v zozname voličov. Zoznamy voličov boli dva, na jednom

z nich na piatej strane bola podľa zistenia ústavného súdu zakrúžkovaná zrejme omylom

Andrea Polláková (č. 187) a nezakrúžkovaná Zuzana Polláková (č. 189), na rozdiel od

druhého zoznamu voličov, v ktorom bola zakrúžkovaná na piatej strane pozične v ňom

o dve čísla nižšie uvedená Zuzana Polláková (č. 189) a nezakrúžkovaná Andrea Polláková

(č. 187).

Skutkové tvrdenia týkajúce sa kupovania hlasov sociálne odkázaných občanov

opieral sťažovateľ o dve vyhlásenia. Prvé z nich podpísalo 16 voličov (Zuzana Juhászová,

Helena Fenyešová, Štefan Juhász, Attila Fényes, Ján Fényes, Attila Titka, Marek Mitera,

Gergö Harászti, Rudolf Ladič, Anna Ladičová, Rudolf Ladič, Erika Nagy Miklósová,

Daniel Behunčík, Ján Behunčík, Ildikó Behunčíková, Sabína Behunčíková) a bolo tohto

znenia: „My dolupodpísaní občania obce Beša prehlasujeme, že p. Alexander Kalán ako aj

jeho rodinní príslušníci počas moratória t. j. od 25.11.2010 od 7.00 hod. do skončenia

hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávy obce Beša na území obce Beša rozdávali

rôzne potraviny a podávali alkoholické nápoje občanom sociálne odkázaným a vyhrážal, že

im nebude úverovať, aby vo voľbách volili p. Alexandra Kalána.“

Druhé vyhlásenie podpísali traja voliči (Margita Jágerová, Gabriel Jáger, Jozef

Szabó) a jeho znenie bolo takéto: „My dolupodpísaní občania obce Beša prehlasujeme, že

p. Alexander Kalán ako aj jeho rodinní príslušníci počas moratória t. j. od 25. 11. 2010 od

7.00 hod. do skončenia hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávy obce Beša na území

obce Beša rozdávali rôzne potraviny a podávali alkoholické nápoje občanom sociálne

odkázaným a vyhrážal, že im nebude úverovať.“

Na základe výzvy ústavného súdu z 19. januára 2011 odporca ústavnému súdu

navrhol, aby v záujme preukázania skutočnosti, že ku „kupovaniu hlasov“ voličov

v predmetných voľbách nedošlo, vypočul svedkov Máriu Bajcerovú, Štefana Bajcera,

Kolosa Gergöa, Attilu Siposa, Róberta Dobrovského, Júliusa Hajtóa, Juraja Bartóka, Karola

Puškára, Štefana Nagya, Tibora Maka, Teréziu Dioszegiovú a Michala Burucha.

Dňa 1. februára 2011 ústavný súd uskutočnil výsluch svedkov vybraných náhodným

výberom zo svedkov navrhnutých účastníkmi konania pre účely preukázania „kupovania

hlasov“ počas volieb starostu.

Svedkovia navrhnutí sťažovateľom, ktorí podpísali aj už spomínané vyhlásenia,

vo svojich výpovediach pred ústavným súdom „kupovanie hlasov“ počas volieb starostu

nepotvrdili.

Svedkyňa Helena Fenyešová vo svojej výpovedi v súvislosti s podpísaným

vyhlásením uviedla: „Viem, čo som podpisovala, podpisovala som skutočnosť, že mi

v obchode žena súčasného starostu nedala na úver maslo a chlieb.“

Svedok Štefan Juhász v súvislosti s podpísaným vyhlásením uviedol: „Podpísal som

prehlásenie, v obsahu prehlásenia som podpísal, že v čase moratória súčasný starosta

podával alkoholické nápoje v hlúčiku 7-8 osôb. Videl som to z auta, neviem kto podával

alkoholické nápoje.“ Vo výpovedi vo vzťahu k ovplyvňovaniu jeho hlasovania tento svedok

uviedol: „Nikto ma v deň volieb neovplyvňoval.“

Svedok Ján Fenyés v súvislosti s podpísaným vyhlásením uviedol: „Neviem povedať,

kedy som podpísal prehlásenie, ani čo bolo jeho obsahom.“

Svedkyňa Zuzana Juhászová v súvislosti s podpísaným vyhlásením vo svojej

výpovedi uviedla: „Som presvedčená, že pán starosta súčasný počas moratória kupoval

hlasy, ja som to osobne nevidela, len moja svokra mi prišla povedať, že jeho manželka nás

bude úverovať. Nebolo mi prisľúbená žiadna odmena za voľbu starostu súčasného, a kedy

som toto prehlásenie podpísala neviem uviesť. Nikto ma v deň volieb neovplyvňoval v tom

smere koho mám voliť.“

Svedok Gabriel Jáger vo vzťahu k dôvodu podpísania vyhlásenia vo výpovedi

uviedol: „Podpísal som ho preto, lebo p. sťažovateľ je môj starý kamarát a on mi to dal

podpísať.“ Vo vzťahu k otázke, či svedok vie, čo bolo obsahom vyhlásenia, uviedol: „Že

pán starosta predáva na sekeru tovar, o čom viem z počutia, ja som nikdy nedostal nič na

úver a nikto mi nikdy nič v deň konania volieb neponúkol za to, koho budem voliť.“

Svedok Jozef Szabó vo vzťahu k dôvodu podpísania vyhlásenia vo výpovedi uviedol:

„Lebo neverím, že súčasný starosta dokáže to, čo dosiahol bývalý starosta sťažovateľ.

Sťažovateľ by bol šikovnejší ako súčasný starosta. Podpísať toto prehlásenie mi dal

sťažovateľ p. Titka v decembri 2010.“ Vo vzťahu k otázke ovplyvňovania jeho hlasovania v

deň volieb svedok uviedol: „V deň volieb ma nikto neovplyvňoval v tom koho mám voliť za

starostu. Sám sa rozhodujem, koho budem voliť.“ Vo vzťahu k otázke položenej právnym

zástupcom sťažovateľa, či má vedomosť o „kupovaní hlasov“ v obci, svedok odpovedal:

„Počul som také reči, ale mňa samotného nikto nekupoval.“

Predvolaní svedkovia Marek Mitera a Erika Nagy Miklósová sa napriek vykázanému

doručeniu predvolania výsluchu nezúčastnili.

Svedkovia navrhnutí odporcom vo výpovediach pred ústavným súdom „kupovanie

hlasov“ odporcom počas volieb popreli, dokonca dvaja z nich poukázali na správanie

sťažovateľa, ktorý im mal za ich hlasovanie v jeho prospech ponúknuť odmenu.

Svedkyňa Mária Bajcerová na otázku týkajúcu sa kupovania hlasov počas volieb

vo výpovedi uviedla: „Nič také som nevidela.“

Svedok Attila Sipos na otázku týkajúcu sa kupovania hlasov počas volieb

vo výpovedi uviedol: «Pán sťažovateľ mi povedal, že pokiaľ ho budem voliť, dá mi

„dobrovoľnú“ prácu v obci.»

Svedok Július Hajtó na otázku týkajúcu sa kupovania hlasov počas volieb

vo výpovedi uviedol: „Voľby prebehli podľa zákona a žiadna väčšia udalosť sa nestala,

nikto mi žiadnu odmenu počas volieb neponúkal. Nemám vedomosť o kupovaní hlasov.“

Svedok Juraj Bartók na otázku týkajúcu sa kupovania hlasov počas volieb

vo výpovedi uviedol: „Nikdy som sa nenechal ovplyvňovať nikým... Vôbec nemám žiadne

vedomosti o tom, že by boli v obci kupované hlasy.“

Svedok Karol Puškár na otázku týkajúcu sa kupovania hlasov počas volieb

vo výpovedi uviedol: „Všetko bolo v poriadku, ja som to videl tak. Odmenu za voľby, resp.

za voľbu niektorého z kandidátov mi nikto nesľuboval... Nemám žiadnu vedomosť

o kupovaní hlasov.“

Svedkyňa Terézia Dioszeghiová na otázku týkajúcu sa kupovania hlasov počas

volieb vo výpovedi uviedla: „Mne nikto nič neponúkol, ale môjmu druhovi áno, sťažovateľ

pán Titka mu ponúkol 50 €. O kupovaní hlasov starostom v obci neviem.“ Na otázku

súvisiacu s kupovaním na úver v miestnom obchode v deň volieb svedkyňa uviedla:

„Poviem pravdu. V deň volieb sme nepotrebovali nič kupovať na úver, pretože sme boli po

podpore. Ale vždy keď kupujeme na úver, vždy to potom následne splatíme.“ Vo vzťahu

k poskytovaniu tovaru na úver počas celého roka v miestnom obchode svedkyňa uviedla:

„Áno, keď jeden dva dni pred podporou nám poskytnú potraviny na úver s tým, že im

zaplatíme neskôr.“

Ústavný súd v súvislosti s tvrdeným „kupovaním hlasov“ v obci považoval za

potrebné vypočuť aj Evu Kalánovú, manželku starostu, ktorá prevádzkuje v obci potraviny

MINI ABC. Táto svedkyňa vo výpovedi odpovedala na otázky týkajúce sa prevádzkovania

jej obchodu v obci, poskytovania potravín na úver ako odmeny za hlasovanie vo voľbách,

konkurencie, resp. existencie ďalšieho obchodu s potravinami v obci, pričom vo vzťahu

k týmto skutočnostiam uviedla: „Prevádzkujem MINI ABC potraviny v obci, v ktorých

nezamestnávam nikoho. Prevádzkové hodiny MINI ABC potravín sú cez týždeň otvorené od

6.00 h do 13.00 h a od 15.00 h do 17.00 h. V deň volieb bola sobota a potraviny boli

otvorené od 7.00 h do 13.00 h.

Je obvyklé, že dávam na úver niektorým ľuďom veci, avšak iba pár dní pred

podporou a v minimálnej čiastke.

Neviem o takýchto skutočnostiach (sľubovanie odmeny za hlasovanie, pozn.).

Obchod je moja záležitosť a voľby do toho nepatria.

Bola tu Jednota, tá zatvorila pred štyrmi rokmi, potom do priestorov Jednoty prišla

iná podnikateľka p. Sedláková, ktorá skončila s podnikaním v obci v apríli 2010. To

znamená, že už pol roka som v obci sama t. z. ako jediné potraviny tu fungujú tie naše, je tu

taká slabá kúpyschopnosť obyvateľstva, že sa nám podľa nášho názoru neoplatí prenajímať

priestory Jednoty na predávanie potravín.“

Sťažovateľ v rámci príloh k sťažnosti predložil aj vyhlásenie Emila Polláka

zo 6. decembra 2010 ako dôkaz preukazujúci neprítomnosť jeho sestry Andrey Pollákovej

v čase volieb konaných 27. novembra 2010 v obci Beša. Z jeho obsahu vyplýva, že Andrea

Polláková sa v uvedenom čase zdržiavala vo Veľkej Británii.

III.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do

Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do

Európskeho parlamentu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že podstatou zákonnosti volieb do

orgánov územnej samosprávy je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými

volebnými predpismi s právnou silou zákona (mutatis mutandis napr. alebo

), pričom podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť

volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom

porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov

(mutatis mutandis napr. alebo ).

Slobodná súťaž politických síl nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách a je

základným predpokladom fungovania demokratického štátu (mutatis mutandis napr.

alebo ).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že len hrubé alebo závažné

porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť

podľa . Namietané neústavné alebo nezákonné konanie

musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ

nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov

(, a ).

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že neplatnosť volieb alebo voľby

kandidáta môže spôsobiť len také porušenie

Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len

„volebný zákon“), ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva

pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov

(, , , , ).

Ústavný súd už judikoval, že je to predovšetkým sťažovateľ, ktorý v konaní

o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb

nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj doložiť exaktnými dôkazmi ().

Pokiaľ ide o tieto zásady a kritéria, ústavný súd posúdil, či sťažovateľom namietané

skutočnosti svedčia o porušení citovaných ustanovení a volebného zákona.

A. Voľby starostu obce

Sťažovateľ vo svojej argumentácii namietal, že k nezákonnému priebehu volieb

starostu došlo v dôsledku toho, že:

- rodinní príslušníci odporcu „kupovali hlasy“ sociálne odkázaných obyvateľov obce

Beša, t. j. poskytovali im odmenu za hlasovanie formou rozdávania potravín, alkoholických

nápojov či prísľubu ich „úverovania“ v miestnom obchode patriacom manželke odporcu

so zámerom získania hlasov v jeho prospech,

- podľa volebnej dokumentácie sa volieb mala zúčastniť aj Andrea Polláková

v zozname voličov uvedená pod poradovým číslom 187, ktorá sa však v čase volieb

zdržiavala vo Veľkej Británii,

- z 9 hlasovacích lístkov vyhodnotených okrskovou volebnou komisiou ako neplatné,

bolo 5 takých, na ktorých boli zakrúžkované poradové čísla oboch kandidátov na starostu

a podľa sťažovateľa bol jeden z týchto krúžkov dopísaný dodatočne, t. j. došlo

k dodatočnému zneplatneniu týchto hlasovacích lístkov.

Na základe vykonaných dôkazov ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom navrhnutí

a predvolaní svedkovia (Zuzana Juhászová, Helena Fenyešová, Štefan Juhász, Ján Fényes,

Marek Mitera, Erika Nagy Miklósová, Gabriel Jáger, Jozef Szabó) svojimi výpoveďami

nepotvrdili, že by v deň konania volieb boli nabádaní na účasť na nich a na odovzdanie

hlasov v prospech odporcu ako kandidáta č. 1 za odmenu vo forme poskytnutia potravín,

alkoholických nápojov či financií. Jeden zo svedkov síce potvrdil, že počul reči o „kupovaní

hlasov“ v obci, avšak žiaden z nich nepotvrdil, že by bol priamym účastníkom tohto

kupovania, resp. že by mu odporca chcel poskytnúť nejakú odmenu, resp. výhodu

s uvedeným zámerom.

Z výpovedí svedkov navrhnutých odporcom a predvolaných ústavným súdom (Mária

Bajcerová, Attila Sipos, Július Hajtó, Juraj Bartók, Karol Puškár, Terézia Dioszegiová)

vyplýva, že tovar s možnosťou jeho dodatočného zaplatenia, t. j. „na úver“, poskytujú

občanom obce pred vyplatením sociálnych dávok v miestnom obchode počas celého roka.

Keďže voľby sa uskutočnili v krátkom čase po vyplatení sociálnych dávok, nebolo

preukázané a je aj málo pravdepodobné, že by v čase konania volieb mohla byť táto

okolnosť zneužitá zo strany rodinných príslušníkov odporcu s cieľom ovplyvniť hlasovanie.

Uvedení svedkovia taktiež nepotvrdili, že by v rámci priebehu volieb došlo k akémukoľvek

„kupovaniu hlasov“ zo strany odporcu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že vykonanými dôkazmi nebolo

preukázané tvrdenie sťažovateľa, že došlo ku „kupovaniu hlasov“ u jednotlivých ním

navrhnutých svedkov v predmetnom konaní a ani u ďalších v konaní vypočutých svedkov.

Sťažovateľ v sťažnosti taktiež namietal, že z volebnej dokumentácie vyplýva aj účasť

Andrey Pollákovej vo voľbách do orgánov samosprávy konaných 27. novembra 2010, avšak

táto volička sa v uvedenom čase zdržiavala vo Veľkej Británii, a teda sa nemohla volieb

zúčastniť.

Ústavný súd po prekontrolovaní volebnej dokumentácie v uvedenej súvislosti

predovšetkým dvoch zoznamov voličov pre voľby do orgánov samosprávy obcí v roku 2010

(ďalej len „zoznamy voličov“), ktoré boli jej súčasťou, zistil, že počet voličov, ktorým boli

odovzdané hlasovacie lístky, je v oboch zoznamoch identický (259). Účasť voličov bola

okrskovou volebnou komisiou vyznačovaná krúžkovaním poradových čísel v zoznamoch

voličov. Ako už bolo uvedené, na jednom zo zoznamov bola na piatej strane ako volička

zúčastnená volieb zakrúžkovaná Andrea Polláková a nezakrúžkovaná Zuzana Polláková, na

rozdiel od druhého zoznamu voličov, na ktorom bola zakrúžkovaná Zuzana Polláková

a nezakrúžkovaná Andrea Polláková.

Z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že pri evidovaní voličov zúčastnených vo voľbách

došlo k zrejmej nesprávnosti pri krúžkovaní poradových čísel voličiek s rovnakým

priezviskom. Vzhľadom na to, že ústavný súd zistil, že vo voličských zoznamoch je

evidovaný rovnaký počet voličov účastnených vo voľbách, nemohla táto skutočnosť sama

osebe spôsobiť odlišný volebný výsledok, t. j. v danom prípade išlo o omyl v evidencii

voličov, nie o omyl spôsobený sčítaním platných hlasov odovzdaných vo voľbách starostu.

Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie ďalej namietal skutočnosť, že došlo

k zneplatneniu hlasovacích lístkov, a to dodatočným zakrúžkovaním druhého z kandidátov

na starostu na piatich hlasovacích lístkoch.

Ústavný súd v tejto súvislosti prekontroloval aj neplatné hlasovacie lístky pre voľby

starostu. Na piatich hlasovacích lístkoch boli zakrúžkovaní obaja kandidáti na starostu,

v dôsledku čoho boli tieto lístky vyhodnotené okrskovou volebnou komisiou ako neplatné.

Sťažovateľ namietal okolnosť dodatočného zneplatnenia uvedených hlasovacích lístkov na

základe svojho „dôvodného podozrenia“, ktoré však bez označenia alebo predloženia

relevantných dôkazov možno považovať len za jeho špekulatívne námietky nemajúce

právny význam. Sťažovateľom tvrdenú nezákonnú manipuláciu s hlasovacími lístkami

napokon nepreukázala ani ich vizuálna kontrola, pri ktorej ústavný súd zistil, že

zakrúžkovanie kandidátov na jednotlivých hlasovacích lístkoch nebolo vykonané iným

perom alebo viditeľne odlišným spôsobom.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že neexistujú dostatočné dôvody

na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie pred ním a následné vyhlásenie volieb za neplatné,

a preto sťažnosť v časti namietajúcej nezákonnosť volieb starostu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť odmietol.

B. Voľby do obecného zastupiteľstva

Pokiaľ sa sťažovateľ domáha vyhlásiť za neplatné okrem volieb starostu aj voľby do

obecného zastupiteľstva, ústavný súd vychádzajúc z

konštatuje, že v tomto prípade mohla sťažnosť okrem navrhovateľov uvedených v § 18

ods. 1 písm. a) až e) podať aj politická strana, ktorá sa volieb zúčastnila, 10 % oprávnených

voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom odvode najmenej 10 %

voličov.

Z obsahu sťažnosti ani príloh, ktoré sú k nej pripojené, nevyplýva, že by bol

sťažovateľ kandidátom na poslanca pre voľby do obecného zastupiteľstva (netvrdí to

napokon ani samotný sťažovateľ), a nemožno ho zaradiť ani medzi ďalšie taxatívne uvedené

oprávnené osoby na podanie sťažnosti pre nezákonnosť uvedených volieb.

Vzhľadom na nedostatok procesnej legitimácie sťažovateľa na podanie sťažnosti pre

nezákonnosť volieb do obecného zastupiteľstva ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol

podľa ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011