Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 81/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 23. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. A., Z., B., zastúpenej advokátom JUDr. A. B., B.,

ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do Mestského zastupiteľstva hlavného

mesta Slovenskej republiky Bratislava vo volebnom obvode č. 7 konaných 27. novembra

2010, za účasti J. P., B., a takto

rozhodol:

Sťažnosť RNDr. A. Z. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra

2010 doručená sťažnosť RNDr. A. Z. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

neústavnosť a nezákonnosť volieb do Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislava vo volebnom obvode č. 7 (ďalej aj „mestské zastupiteľstvo“) konaných

27. novembra 2010.

Zo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadanej volebnej dokumentácie vyplýva, že

sťažovateľka kandidovala v komunálnych voľbách konaných 27. novembra 2010

do mestského zastupiteľstva za poslankyňu pod poradovým číslom 3, pričom získala podľa

predložených zápisníc okrskových volebných komisií (ďalej len „OVK“) č. 1, 2, 3 a 4

volebného obvodu č. 7 spolu 817 hlasov z celkového počtu 1967 odovzdaných platných

hlasov, t. j. viac ako 10 % hlasov všetkých voličov.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že podľa jej odôvodnenej obavy „pri

sčítaní hlasov došlo k porušeniu Zákona o voľbách v troch zo štyroch zriadených volebných

okrskov, a to tým, že za platné hlasovacie lístky boli okrskovými volebnými komisiami č. 1, 3

a 4 uznané aj hlasovacie lístky označené v rozpore s ust. § 31 ods. 4 Zákona o voľbách

krížikom alebo podčiarknutím mena kandidáta, prípadne iným zákonom nedovoleným

spôsobom.

Ako sa vyjadrili členky okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 1 J. V. a A. F., členka

okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 3 Bc. P. K. a členka okrskovej volebnej komisie

v okrsku č. 4 D. D., vo všetkých menovaných okrskoch boli za platné uznané tiež hlasy,

ktoré boli označené krížikom, namiesto Zákonom o voľbách povinne ustanoveného krúžku.

Na rozdiel od týchto okrskov, v okrsku č. 2 neboli takto (v rozpore so zákonom) označené

hlasovacie lístky uznané za platné, čo potvrdila členka okrskovej volebnej komisie č. 2 E. J.

Sťažovateľka má preto za to, že hlasy odovzdané v okrskoch č. 1, 3 a 4 v obvode č. 7

v meste Bratislava vo voľbách do mestského zastupiteľstva Bratislavy neboli sčítané

správne, a preto podáva túto sťažnosť proti výsledku volieb do mestského zastupiteľstva

hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo volebnom obvode č. 7 a týmto napáda

zvolenie J. P. za poslanca mestského zastupiteľstva ako nezákonné.“.

Ďalej sťažovateľka uviedla, že „okrskové volebné komisie č. 1, 3 a 4 v obvode č. 7

v meste Bratislava ako platné uznali aj tie lístky, ktoré boli označené v rozpore so Zákonom

o voľbách a ktoré podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu majú byť považované

za neplatné.

Súčasne okrsková volebná komisia č. 2 rovnako (v rozpore so zákonom) označené

hlasovacie lístky vyhlásila za neplatné a nezapočítala takto udelené hlasy do celkového

súčtu hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom. V spojení s porušením Zákona

o voľbách okrskovými volebnými komisiami č. 1, 3 a 4 tak došlo okrem iného tiež

k porušeniu rovnosti volebného práva občanov, nakoľko podmienky výkonu takého

volebného práva boli v jednotlivých okrskoch rovnakého obvodu uplatňované rozdielne, čo

je z ústavného pohľadu neprípustné.

Vzhľadom na rozdiel hlasov (3) a na fakt, že k porušeniu Zákona o voľbách došlo

v troch zo štyroch okrskoch príslušného volebného obvodu, má sťažovateľka za to, že také

porušenie Zákona môže mať výrazný vplyv na volebný výsledok.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Ústavný súd zrušuje rozhodnutie mestskej volebnej komisie zapísané v zápisnici

mestskej volebnej komisie o výsledku volieb do mestského zastupiteľstva v obvode č. 7 mesta

Bratislava z 28. novembra 2010 a za zvolenú poslankyňu vyhlasuje RNDr. A. Z.“

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb

do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb

do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ustanovenia o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú

aj na sťažnosti podľa , pri predbežnom prerokúvaní ktorých ústavný

súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2,

a a či neexistujú dôvody na ich odmietnutie vymedzené

v .

Sťažovateľka namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do Mestského

zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava vo volebnom obvode č. 7

konaných 27. novembra 2010.

1. Všeobecné východiská na predbežné prerokovanie sťažnosti

Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného

obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými

voliť podľa príslušných volebných prepisov.

Z vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu

preskúmavať na základe sťažností ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv

zaručených v , t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.

garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami

kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,

resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci ( ), pričom

garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie

tajným hlasovaním ( ). zároveň garantuje predovšetkým

prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov

územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30

ods. 1 druhá veta ), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie

poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo

(m. m. )].

Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť

uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou

zákona (m. m. alebo ), pričom podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť

v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m.

alebo ).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je , podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv

a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie má priamu

spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž

politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným

predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. ,

).

Podľa ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby

za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie

a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1

uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou

len vtedy, ak k porušeniu o voľbách

do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“ alebo

„zákon o voľbách“) dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje

hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich

prípravu a priebeh volieb (napr. , , ). Nie každé

porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby

kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel

a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom

demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také

závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré

odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej

vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia

byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie

zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou

protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby

kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb

a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom

skutočnej vôle voličov (m. m. ). Dôležitým komponentom volebného

súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu

na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre

ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom

súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných

ustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 volebného zákona), platí

prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách

napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle rozhodne

inak ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti

na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také

dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia

o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné,

a zároveň sú spôsobilé preukázať tak intenzívne porušenie zákona o voľbách, ktoré by

odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m.

).

Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

posudzoval, či jednotlivé tvrdenia (námietky) sťažovateľky uvedené v sťažnosti v prípade

ich preukázania mohli či už jednotlivo, alebo spoločne vytvoriť reálne predpoklady

právomoci ústavného súdu podľa , t. j. zrušiť

rozhodnutie mestskej volebnej komisie (ďalej len „MVK“) zapísané v zápisnici MVK

o výsledku volieb do mestského zastupiteľstva z 28. novembra 2010 a za zvolenú

poslankyňu vyhlásiť sťažovateľku, a súčasne posudzoval, či neexistujú dôvody

na odmietnutie sťažnosti z dôvodu jej zjavne neopodstatnenosti.

2. K jednotlivým námietkam sťažovateľky

Podstatou sťažnosti sťažovateľky je jej „odôvodnená obava, že pri sčítaní hlasov

došlo k porušeniu zákona o voľbách v troch zo štyroch zriadených volebných okrskoch, a to

tým, že za platné hlasovacie lístky boli okrskovými volebnými komisiami č. 1, 3 a 4 uznané

aj hlasovacie lístky označené v rozpore s § 31 ods. 4 zákona o voľbách krížikom alebo

podčiarknutím mena kandidáta, prípadne iným zákonom nedovoleným spôsobom“.

Ďalšou uplatnenou námietkou v sťažnosti je tvrdenie, že OVK č. 2 v rozpore

so zákonom o voľbách riadne „označené hlasovacie lístky vyhlásila za neplatné

a nezapočítala takto udelené hlasy do celkového súčtu hlasov odovzdaných jednotlivým

kandidátom“.

Ústavný súd si vyžiadal od Miestneho úradu mestskej časti Bratislava – Vajnory

volebnú dokumentáciu vrátane hlasovacích lístkov z volieb uskutočnených 27. novembra

2010 a po prepočítaní všetkých hlasovacích lístkov pre kandidátov na poslanca

do mestského zastupiteľstva, ktorý pozostával zo štyroch volebných okrskov, zistil, že:

Vo volebných okrskoch č. 1, 2, 3 a 4 bol pre jednotlivých kandidátov odovzdaný

tento počet platných hlasov:

- kandidát č. 1 – 818 hlasov (odporca)

- kandidát č. 2 – 328 hlasov

- kandidát č. 3 – 816 hlasov (sťažovateľka)

Spolu: 1962 hlasovacích lístkov

Z predložených kópií zápisníc OVK z volebných okrskov č. 1, 2, 3 a 4 o hlasovaní

vo voľbách poslancov do mestského zastupiteľstva vyplýva, že pre jednotlivých kandidátov

bol podľa v nich uvedených údajov odovzdaný takýto počet platných hlasov:

- kandidát č. 1 – 820 hlasov (odporca)

- kandidát č. 2 – 330 hlasov

- kandidát č. 3 – 817 hlasov (sťažovateľka)

Spolu: 1967 hlasovacích lístkov

Podľa § 31 ods. 4 druhej vety zákona o voľbách na hlasovacom lístku pre voľby

do obecného (mestského) zastupiteľstva zakrúžkovaním poradových čísel označí

kandidátov, pre ktorých hlasuje.

Podľa § 38 ods. 1 zákona o voľbách neplatný je hlasovacích lístok,

a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,

b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,

c) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta,

alebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode

zvolených do obecného (mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani

jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil

viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.

Podľa § 38 ods. 4 zákona o voľbách v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti

hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

Ústavný súd ďalej zistil, že OVK č. 1 považovala za platné aj 2 hlasovacie lístky,

na ktorých bola sťažovateľka v jednom prípade označená podčiarknutím a v druhom prípade

zakrúžkovaním jej mena a priezviska. Okrem uvedeného aj OVK č. 4 vyhodnotila ako

platné 2 hlasovacie lístky, na ktorých bola sťažovateľka označená krížikom umiestneným

na poradovom čísle a v druhom prípade na poradovom čísle bol vyznačený krúžok spoločne

s krížikom.

Ústavný súd teda na základe vykonanej kontroly všetkých hlasovacích lístkov

uznaných jednotlivými OVK volebného obvodu č. 7 za platné zistil, že námietka

sťažovateľky založená na tvrdení, že v prospech protikandidáta, proti ktorému smeruje jej

sťažnosť, boli uznané za platné aj hlasy označené v rozpore s § 31 ods. 4 druhej vety zákona

o voľbách, nie je opodstatnená. Naopak, takto sporným spôsobom označené hlasovacie

lístky boli podľa zistení ústavného súdu uznané za platné v prospech sťažovateľky.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky týkajúcu sa údajného vyhlásenia za neplatné

a nezapočítania hlasovacích lístkov OVK č. 2 „do celkového súčtu hlasov odovzdaných

jednotlivým kandidátom“, ústavný súd po prepočítaní a prekontrolovaní aj všetkých

predložených neplatných hlasovacích lístkov zistil, že táto jej námietka je tiež

neopodstatnená.

Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že v okolnostiach danej veci došlo síce

pri sčítavaní hlasov v OVK č. 1, 3 a 4 volebného obvodu č. 7 k určitým pochybeniam, avšak

zistené odchýlky oproti údajom uvedeným v predložených zápisniciach OVK (v prípade

sťažovateľky 1 hlas a u jej protikandidáta 2 hlasy) neovplyvnili poradie, resp. dosiahnutý

výsledok volieb jednotlivých kandidátov kandidujúcich za poslanca do Mestského

zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava vo volebnom obvode č. 7,

ako bol vyhlásený 28. novembra 2010.

Sťažovateľkou uvedené skutočnosti teda nezakladajú žiaden dôvod na to, aby

ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a aby jej následne prípadne vyhovel, zrušil

rozhodnutie mestskej volebnej komisie zapísané v zápisnici mestskej volebnej komisie

o výsledku volieb do mestského zastupiteľstva v obvode č. 7 mesta Bratislava

z 28. novembra 2010 a vyhlásil ju za zvolenú poslankyňu, čoho sa svojou sťažnosťou

domáhala.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 1 odmietol ako zjavne neopodstatnenú ( zákona

o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011