Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 81/2011
PDF · 226.79 KB
No categories available
PL. ÚS 81/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 23. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. A., Z., B., zastúpenej advokátom JUDr. A. B., B.,
ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do Mestského zastupiteľstva hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislava vo volebnom obvode č. 7 konaných 27. novembra
2010, za účasti J. P., B., a takto
rozhodol:
Sťažnosť RNDr. A. Z. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra
2010 doručená sťažnosť RNDr. A. Z. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
neústavnosť a nezákonnosť volieb do Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislava vo volebnom obvode č. 7 (ďalej aj „mestské zastupiteľstvo“) konaných
27. novembra 2010.
Zo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadanej volebnej dokumentácie vyplýva, že
sťažovateľka kandidovala v komunálnych voľbách konaných 27. novembra 2010
do mestského zastupiteľstva za poslankyňu pod poradovým číslom 3, pričom získala podľa
predložených zápisníc okrskových volebných komisií (ďalej len „OVK“) č. 1, 2, 3 a 4
volebného obvodu č. 7 spolu 817 hlasov z celkového počtu 1967 odovzdaných platných
hlasov, t. j. viac ako 10 % hlasov všetkých voličov.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že podľa jej odôvodnenej obavy „pri
sčítaní hlasov došlo k porušeniu Zákona o voľbách v troch zo štyroch zriadených volebných
okrskov, a to tým, že za platné hlasovacie lístky boli okrskovými volebnými komisiami č. 1, 3
a 4 uznané aj hlasovacie lístky označené v rozpore s ust. § 31 ods. 4 Zákona o voľbách
krížikom alebo podčiarknutím mena kandidáta, prípadne iným zákonom nedovoleným
spôsobom.
Ako sa vyjadrili členky okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 1 J. V. a A. F., členka
okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 3 Bc. P. K. a členka okrskovej volebnej komisie
v okrsku č. 4 D. D., vo všetkých menovaných okrskoch boli za platné uznané tiež hlasy,
ktoré boli označené krížikom, namiesto Zákonom o voľbách povinne ustanoveného krúžku.
Na rozdiel od týchto okrskov, v okrsku č. 2 neboli takto (v rozpore so zákonom) označené
hlasovacie lístky uznané za platné, čo potvrdila členka okrskovej volebnej komisie č. 2 E. J.
Sťažovateľka má preto za to, že hlasy odovzdané v okrskoch č. 1, 3 a 4 v obvode č. 7
v meste Bratislava vo voľbách do mestského zastupiteľstva Bratislavy neboli sčítané
správne, a preto podáva túto sťažnosť proti výsledku volieb do mestského zastupiteľstva
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo volebnom obvode č. 7 a týmto napáda
zvolenie J. P. za poslanca mestského zastupiteľstva ako nezákonné.“.
Ďalej sťažovateľka uviedla, že „okrskové volebné komisie č. 1, 3 a 4 v obvode č. 7
v meste Bratislava ako platné uznali aj tie lístky, ktoré boli označené v rozpore so Zákonom
o voľbách a ktoré podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu majú byť považované
za neplatné.
Súčasne okrsková volebná komisia č. 2 rovnako (v rozpore so zákonom) označené
hlasovacie lístky vyhlásila za neplatné a nezapočítala takto udelené hlasy do celkového
súčtu hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom. V spojení s porušením Zákona
o voľbách okrskovými volebnými komisiami č. 1, 3 a 4 tak došlo okrem iného tiež
k porušeniu rovnosti volebného práva občanov, nakoľko podmienky výkonu takého
volebného práva boli v jednotlivých okrskoch rovnakého obvodu uplatňované rozdielne, čo
je z ústavného pohľadu neprípustné.
Vzhľadom na rozdiel hlasov (3) a na fakt, že k porušeniu Zákona o voľbách došlo
v troch zo štyroch okrskoch príslušného volebného obvodu, má sťažovateľka za to, že také
porušenie Zákona môže mať výrazný vplyv na volebný výsledok.“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„Ústavný súd zrušuje rozhodnutie mestskej volebnej komisie zapísané v zápisnici
mestskej volebnej komisie o výsledku volieb do mestského zastupiteľstva v obvode č. 7 mesta
Bratislava z 28. novembra 2010 a za zvolenú poslankyňu vyhlasuje RNDr. A. Z.“
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb
do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb
do Európskeho parlamentu.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Ustanovenia zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú
aj na sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, pri predbežnom prerokúvaní ktorých ústavný
súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2,
§ 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na ich odmietnutie vymedzené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do Mestského
zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava vo volebnom obvode č. 7
konaných 27. novembra 2010.
1. Všeobecné východiská na predbežné prerokovanie sťažnosti
Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného
obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými
voliť podľa príslušných volebných prepisov.
Z čl. 129 ods. 2 ústavy vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu
preskúmavať na základe sťažností ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv
zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.
Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami
kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,
resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom
garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie
tajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Ústava zároveň garantuje predovšetkým
prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov
územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30
ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie
poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo
(m. m. PL. ÚS 18/07)].
Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť
uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou
zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry
ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť
v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je
v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m. PL. ÚS 21/94
alebo PL. ÚS 82/07).
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon
politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv
a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž
politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy má priamu
spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou
ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž
politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným
predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. PL. ÚS 19/98,
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby
za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie
a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a d) sťažnosť zamietnuť.
Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1
zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou
len vtedy, ak k porušeniu zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách
do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“ alebo
„zákon o voľbách“) dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl
v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje
hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich
prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé
porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby
kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel
a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom
demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také
závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré
odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej
vôle voličov.
Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia
byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie
zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou
protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby
kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb
a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom
skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného
súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu
na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.
Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre
ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom
súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných
ustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 volebného zákona), platí
prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách
napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne
inak ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti
na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také
dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia
o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné,
a zároveň sú spôsobilé preukázať tak intenzívne porušenie zákona o voľbách, ktoré by
odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m.
Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
posudzoval, či jednotlivé tvrdenia (námietky) sťažovateľky uvedené v sťažnosti v prípade
ich preukázania mohli či už jednotlivo, alebo spoločne vytvoriť reálne predpoklady
právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde, t. j. zrušiť
rozhodnutie mestskej volebnej komisie (ďalej len „MVK“) zapísané v zápisnici MVK
o výsledku volieb do mestského zastupiteľstva z 28. novembra 2010 a za zvolenú
poslankyňu vyhlásiť sťažovateľku, a súčasne posudzoval, či neexistujú dôvody
na odmietnutie sťažnosti z dôvodu jej zjavne neopodstatnenosti.
2. K jednotlivým námietkam sťažovateľky
Podstatou sťažnosti sťažovateľky je jej „odôvodnená obava, že pri sčítaní hlasov
došlo k porušeniu zákona o voľbách v troch zo štyroch zriadených volebných okrskoch, a to
tým, že za platné hlasovacie lístky boli okrskovými volebnými komisiami č. 1, 3 a 4 uznané
aj hlasovacie lístky označené v rozpore s § 31 ods. 4 zákona o voľbách krížikom alebo
podčiarknutím mena kandidáta, prípadne iným zákonom nedovoleným spôsobom“.
Ďalšou uplatnenou námietkou v sťažnosti je tvrdenie, že OVK č. 2 v rozpore
so zákonom o voľbách riadne „označené hlasovacie lístky vyhlásila za neplatné
a nezapočítala takto udelené hlasy do celkového súčtu hlasov odovzdaných jednotlivým
kandidátom“.
Ústavný súd si vyžiadal od Miestneho úradu mestskej časti Bratislava – Vajnory
volebnú dokumentáciu vrátane hlasovacích lístkov z volieb uskutočnených 27. novembra
2010 a po prepočítaní všetkých hlasovacích lístkov pre kandidátov na poslanca
do mestského zastupiteľstva, ktorý pozostával zo štyroch volebných okrskov, zistil, že:
Vo volebných okrskoch č. 1, 2, 3 a 4 bol pre jednotlivých kandidátov odovzdaný
tento počet platných hlasov:
- kandidát č. 1 – 818 hlasov (odporca)
- kandidát č. 2 – 328 hlasov
- kandidát č. 3 – 816 hlasov (sťažovateľka)
Spolu: 1962 hlasovacích lístkov
Z predložených kópií zápisníc OVK z volebných okrskov č. 1, 2, 3 a 4 o hlasovaní
vo voľbách poslancov do mestského zastupiteľstva vyplýva, že pre jednotlivých kandidátov
bol podľa v nich uvedených údajov odovzdaný takýto počet platných hlasov:
- kandidát č. 1 – 820 hlasov (odporca)
- kandidát č. 2 – 330 hlasov
- kandidát č. 3 – 817 hlasov (sťažovateľka)
Spolu: 1967 hlasovacích lístkov
Podľa § 31 ods. 4 druhej vety zákona o voľbách na hlasovacom lístku pre voľby
do obecného (mestského) zastupiteľstva zakrúžkovaním poradových čísel označí
kandidátov, pre ktorých hlasuje.
Podľa § 38 ods. 1 zákona o voľbách neplatný je hlasovacích lístok,
a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,
b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,
c) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta,
alebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode
zvolených do obecného (mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani
jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil
viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.
Podľa § 38 ods. 4 zákona o voľbách v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti
hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.
Ústavný súd ďalej zistil, že OVK č. 1 považovala za platné aj 2 hlasovacie lístky,
na ktorých bola sťažovateľka v jednom prípade označená podčiarknutím a v druhom prípade
zakrúžkovaním jej mena a priezviska. Okrem uvedeného aj OVK č. 4 vyhodnotila ako
platné 2 hlasovacie lístky, na ktorých bola sťažovateľka označená krížikom umiestneným
na poradovom čísle a v druhom prípade na poradovom čísle bol vyznačený krúžok spoločne
s krížikom.
Ústavný súd teda na základe vykonanej kontroly všetkých hlasovacích lístkov
uznaných jednotlivými OVK volebného obvodu č. 7 za platné zistil, že námietka
sťažovateľky založená na tvrdení, že v prospech protikandidáta, proti ktorému smeruje jej
sťažnosť, boli uznané za platné aj hlasy označené v rozpore s § 31 ods. 4 druhej vety zákona
o voľbách, nie je opodstatnená. Naopak, takto sporným spôsobom označené hlasovacie
lístky boli podľa zistení ústavného súdu uznané za platné v prospech sťažovateľky.
Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky týkajúcu sa údajného vyhlásenia za neplatné
a nezapočítania hlasovacích lístkov OVK č. 2 „do celkového súčtu hlasov odovzdaných
jednotlivým kandidátom“, ústavný súd po prepočítaní a prekontrolovaní aj všetkých
predložených neplatných hlasovacích lístkov zistil, že táto jej námietka je tiež
neopodstatnená.
Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že v okolnostiach danej veci došlo síce
pri sčítavaní hlasov v OVK č. 1, 3 a 4 volebného obvodu č. 7 k určitým pochybeniam, avšak
zistené odchýlky oproti údajom uvedeným v predložených zápisniciach OVK (v prípade
sťažovateľky 1 hlas a u jej protikandidáta 2 hlasy) neovplyvnili poradie, resp. dosiahnutý
výsledok volieb jednotlivých kandidátov kandidujúcich za poslanca do Mestského
zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava vo volebnom obvode č. 7,
ako bol vyhlásený 28. novembra 2010.
Sťažovateľkou uvedené skutočnosti teda nezakladajú žiaden dôvod na to, aby
ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a aby jej následne prípadne vyhovel, zrušil
rozhodnutie mestskej volebnej komisie zapísané v zápisnici mestskej volebnej komisie
o výsledku volieb do mestského zastupiteľstva v obvode č. 7 mesta Bratislava
z 28. novembra 2010 a vyhlásil ju za zvolenú poslankyňu, čoho sa svojou sťažnosťou
domáhala.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25
ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. februára 2011