Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 82/2011
PDF · 238.73 KB
No categories available
PL. ÚS 82/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 23. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Z. H., P., zastúpenej advokátom JUDr. D. M., B., ktorou
namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do Obecného zastupiteľstva obce Pernek
a neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Pernek konaných 27. novembra 2010,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Z. H. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra
2010 doručená sťažnosť Z. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta neústavnosť
a nezákonnosť volieb do Obecného zastupiteľstva obce Pernek a neústavnosť a nezákonnosť
volieb starostu obce Pernek konaných 27. novembra 2010.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že k porušeniu zákona Slovenskej
národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších
predpisov (ďalej len „volebný zákon“ alebo „zákon o voľbách“) podľa jej názoru došlo pri
uskutočnení volebného aktu do prenosnej volebnej schránky voličkou M. H. Táto volička
po príchode na obecný úrad zistila, že zo zdravotných dôvodov nie je schopná odvoliť
vo volebnej miestnosti na poschodí, a preto k nej s prenosnou volebnou schránkou
na telefonický podnet predsedníčky miestnej volebnej komisie (ďalej len „MVK“) boli
privolaní členovia MVK, ktorí medzičasom s touto schránkou navštevovali voličov, ktorí
požiadali o túto formu uskutočnenia volebného aktu. Po príchode členov MVK poverených
vykonaním volieb do prenosnej volebnej schránky na obecný úrad členka MVK O. Č. „bez
toho, aby vyšla po schodoch do volebnej miestnosti nahlásiť a zapísať voliča do volebného
zoznamu“ a prevziať hlasovacie lístky a obálku, voličke M. H. „do rúk na prízemí podala
volebné lístky, ktoré mala pri sebe“. Následne uvedená volička mala odvoliť do prenosnej
volebnej schránky pred členmi MVK a inými voličmi, ktorí sa vracali z volebnej miestnosti,
čím podľa názoru sťažovateľky bola porušená tajnosť pri hlasovaní a došlo
aj „k manipulácii s volebnými lístkami“.
V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že spolu s ďalšími dvomi osobami
na základe súhlasu predsedníčky MVK pani Ing. Z. Z. bola prítomná pri sčítavaní hlasov
po ukončení volieb. Poukázala okrem iného na to, že „nesedel počet obálok vo volebných
urnách, ktorých bolo 444, avšak počet voličov bol 443. Na to predsedníčka volebnej komisie
pani Ing. Z. skonštatovala, že jeden volič menom K... asi nebol zapísaný a tohto voliča
svojvoľne dodatočne zapísala do zoznamu voličov.“. Podľa názoru sťažovateľky v jednom
prípade boli dva volebné lístky na voľbu starostu v jednej obálke, a preto mali byť posúdené
ako neplatné. Sťažovateľka ďalej poukázala na to, že „pri sčítavaní hlasov kandidátov
za poslanca obecného zastupiteľstva zapisovatelia a členovia volebnej komisie, ktorí čítali
volebné lístky, sedeli od seba v takej vzdialenosti, že nebolo možné posúdiť, či nahlasované
počty pre jednotlivých poslancov sú pravdivé alebo nie...“, a preto „sťažovateľ
žiada ÚS SR, aby rozhodol o opätovnom prepočítaní hlasov...“. Za hrubé porušenie pri
sčítavaní volebných hlasov vo volebnej miestnosti sťažovateľka považuje „používanie
mobilných telefónov, kedy boli tieto niektorými členmi volebnej komisie použité a zároveň
boli zasielané SMS správy...“.
V záverečnej časti sťažnosti sťažovateľka ešte poukázala na nesúlad niektorých
údajov z volebnej dokumentácie s údajmi uverejnenými na webovej stránke obce Pernek
a na neumožnenie nahliadnutia pozorovateľke Bc. A. H. do „volebných zápisníc, zoznamov
voličov a zoznamov na voľbu do prenosnej urny...“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal
nález a voľby starostu obce Pernek a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Pernek
uskutočnených 27. novembra 2010 vyhlásil za neplatné.
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb
do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb
do Európskeho parlamentu.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Ustanovenia zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú
aj na sťažnosti podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, pri predbežnom prerokúvaní ktorých ústavný
súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2,
§ 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na ich odmietnutie vymedzené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Pernek
a neústavnosť a nezákonnosť volieb do Obecného zastupiteľstva obce Pernek konaných
27. novembra 2010.
1. K namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Pernek
Z § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažnosť pre neústavnosť alebo
nezákonnosť do orgánu miestnej samosprávy môže podať okrem navrhovateľov uvedených
v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila,
10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom
obvode najmenej 10 % voličov.
Z priloženej zápisnice MVK v Perneku vyplýva, že sťažovateľka sa nezúčastnila ako
kandidátka volieb starostu obce Pernek konaných 27. novembra 2010, a preto nie je
v zmysle § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde aktívne legitimovaná na podanie sťažnosti
vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Pernek.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
v časti, ktorou sťažovateľka namietala neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce
Pernek uskutočnených 27. novembra 2010 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ako
podanú zjavne neoprávnenou osobou.
2. K namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov do Obecného
zastupiteľstva obce Pernek
Sťažovateľka preukázala, že vo voľbách poslancov do Obecného zastupiteľstva obce
Pernek konaných 27. novembra 2010 bola kandidátkou s poradovým číslom 3, pričom
z predloženej zápisnice MVK vyplýva, že z celkového počtu 427 platne odovzdaných
hlasov pre voľbu poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Pernek získala 117 hlasov, čo
predstavuje viac ako 10 % voličov [§ 59 ods. 1 a § 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom
súde]. Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že v tejto časti sťažnosti má sťažovateľka
procesnú legitimáciu na podanie sťažnosti, ktorá obsahuje všetky náležitosti predpísané
2.1 Všeobecné východiská na predbežné prerokovanie sťažnosti
Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného
obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými
voliť podľa príslušných volebných prepisov.
Z čl. 129 ods. 2 ústavy vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu
preskúmavať na základe sťažností ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv
zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.
Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami
kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,
resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom
garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie
tajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Ústava zároveň garantuje predovšetkým
prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov
územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30
ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie
poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo
(m. m. PL. ÚS 18/07)].
Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť
uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou
zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry
ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť
v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je
v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m. PL. ÚS 21/94
alebo PL. ÚS 82/07).
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon
politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv
a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž
politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy má priamu
spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou
ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž
politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným
predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. PL. ÚS 19/98,
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby
za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie
a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a d) sťažnosť zamietnuť.
Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1
zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou
len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž
politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu
sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov
upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).
Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo
voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel
a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom
demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také
závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré
odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej
vôle voličov.
Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia
byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie
zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou
protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby
kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb
a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom
skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného
súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu
na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.
Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre
ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom
súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných
ustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 volebného zákona), platí
prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách
napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne
inak ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti
na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také
dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia
o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné,
a zároveň sú spôsobilé preukázať tak intenzívne porušenie zákona o voľbách, ktoré by
odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m.
Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
posudzoval, či jednotlivé tvrdenia (námietky) sťažovateľky uvedené v sťažnosti v prípade
ich preukázania mohli či už jednotlivo, alebo spoločne vytvoriť reálne predpoklady
právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva obce
Pernek za neplatné, a súčasne posudzoval, či neexistujú dôvody na odmietnutie tejto časti
sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
2.2 K jednotlivým námietkam sťažovateľky
Sťažovateľka najmä namieta:
a) pochybenie pri sčítavaní hlasovacích lístkov s požiadavkou prepočítania
hlasovacích lístkov ústavným súdom,
b) pochybenie pri voľbe do prenosnej volebnej schránky,
c) používanie mobilných telefónov členmi MVK v čase sčítavania hlasovacích
lístkov,
d) neumožnenie nahliadnutia pozorovateľke do „volebných zápisníc, zoznamov
voličov a zoznamu na voľbu do prenosnej urny“,
e) nesúlad niektorých údajov z volebnej dokumentácie s údajmi uverejnenými
na webovej stránke obce Pernek.
Ústavný súd sa v prvom rade zaoberal namietaným pochybením pri sčítavaní
hlasovacích lístkov MVK, pričom zistenie výrazných rozdielov oproti výsledkom uvedeným
v zápisnici o voľbách by potenciálne mohlo byť dôvodom na vyslovenie neplatnosti volieb.
Ústavný súd si vyžiadal od obce Pernek volebnú dokumentáciu vrátane hlasovacích
lístkov z volieb uskutočnených 27. novembra 2010 a po prepočítaní všetkých platných
hlasovacích lístkov pre kandidátov na poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Pernek
(427) a hlasovacích lístkov vyhodnotených ako neplatné (14) zistil, že počet hlasovacích
lístkov predložených na kontrolné sčítanie uvedený v zápisnici MVK z 27. novembra 2010
sa zhoduje s počtom platných a neplatných hlasovacích lístkov zisteným pri prepočítaní
hlasovacích lístkov na ústavnom súde.
Do Obecného zastupiteľstva obce Pernek bolo vo voľbách uskutočnených
27. novembra 2010 zvolených celkom 7 poslancov. Počet hlasov potrebných na zvolenie
za poslanca obecného zastupiteľstva sa pohyboval od 194 do 295 hlasov. Kandidáti, ktorí
neboli zvolení za poslancov, boli celkom traja, pričom prvý z nich získal 187 hlasov (podľa
zápisnice MVK 188). Sťažovateľka Z. H. sa umiestnila ako tretia neúspešná kandidátka
v poradí náhradníkov, keď získala 117 platných hlasov.
Pri porovnaní výsledkov prepočítania hlasovacích lístkov za poslancov Obecného
zastupiteľstva obce Pernek uskutočneného na ústavnom súde s výsledkami uvedenými
v zápisnici MVK boli zistené diferencie 1 hlasu u kandidátov na poslanca s poradovým
číslom 6, 7, 8 a 10. Uvedené je vo vzťahu k oficiálnym výsledkom volieb zanedbateľnou
skutočnosťou.
Prepočítanie hlasovacích lístkov na ústavnom súde a porovnanie jeho výsledkov
s údajmi uvedenými v zápisnici MVK vylúčilo možnosť hrubého alebo závažného
porušenia volebného zákona, ku ktorému podľa tvrdenia v sťažnosti malo dôjsť nesprávnym
sčítaním hlasovacích lístkov členmi MVK.
Podľa § 31 ods. 6 volebného zákona volič môže zo závažných, najmä zdravotných
dôvodov požiadať okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej
miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná
komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch
svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič
hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.
V súvislosti s uskutočnením volebného aktu do prenosnej volebnej schránky
voličkou M. H. sťažovateľka poukázala na to, že privolaní členovia MVK, ktorí
medzičasom zabezpečovali voľby do prenosnej volebnej schránky u voličov, ktorí o takúto
formu voľby požiadali, po príchode do budovy obecného úradu bez toho, aby išli
vyzdvihnúť hlasovacie lístky do volebnej miestnosti a zapísali voličku M. H. do zoznamu
osôb, ktoré o voľbu do prenosnej volebnej schránky požiadali, jej priamo odovzdali
hlasovacie lístky a obálku, ktoré mali u seba, a nechali ju pred inými voličmi uskutočniť
volebný akt do prenosnej volebnej schránky. Opísaný postup členov MVK považuje
sťažovateľka za porušenie volebného zákona a narušenie princípu tajnosti volieb.
V súvislosti s porušením volebného zákona už ústavný súd judikoval (PL. ÚS 27/99),
že „Osoby a inštitúcie zúčastnené na voľbách môžu jednotlivé ustanovenia zákona porušiť
v rôznom rozsahu, intenzite, najmä však s rôznym dosahom. Predovšetkým reálny, faktický
dosah a dopad zisteného porušenia konkrétneho ustanovenia je predmetom posúdenia, či je
namieste postup podľa § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c) zákona o ústavnom súde. Nie každé
porušenie zákona o voľbách je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb
považovaný navrhovateľom za skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa musí preukázať
uvedená príčinná súvislosť pomocou dostupných dôkazov. Konštatovať ju môže ústavný
súd iba za situácie, že výsledok volieb vylučuje pravdepodobnosť iného výsledku pri
zachovaní, resp. rešpektovaní konkrétne porušeného ustanovenia volebného zákona. Ak je
teda nesporné, že výsledok volieb nemohol byť podstatným spôsobom ovplyvnený
porušením zákona, nie je toto porušenie automaticky dôvodom na vyhlásenie volieb
za neplatné.“.
Pokiaľ teda ide o namietaný postup členov MVK pri zabezpečení hlasovania mimo
volebnej miestnosti do prenosnej volebnej schránky, ústavný súd konštatuje, že v súvislosti
s uvedeným postupom nemohlo dôjsť k ovplyvneniu výsledku volieb v takom rozsahu,
ktorý by bolo možné hodnotiť ako hrubé porušenie volebného zákona.
Ďalšie v sťažnosti namietané skutočnosti týkajúce sa používania mobilných telefónov
členmi MVK v čase sčítavania hlasovacích lístkov, nesúladu niektorých údajov z volebnej
dokumentácie s údajmi uverejnenými po voľbách na webovej stránke obce Pernek, ako
aj tvrdenia týkajúce sa neumožnenia nahliadnutia pozorovateľke do volebných zoznamov
a zápisníc, ústavný súd vyhodnotil v súvislosti s namietanou nezákonnosťou
a neústavnosťou volieb poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Pernek vzhľadom
na ním vykonané prepočítanie všetkých platných hlasovacích lístkov pre kandidátov
na poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Pernek a nezistenie žiadnych zásadných
nezrovnalostí oproti údajom uvedeným v zápisnici o výsledku volieb ako irelevantné.
Keďže ústavný súd na základe údajov uvedených v sťažnosti nezistil skutočnosti,
ktoré by signalizovali také porušenie volebného zákona alebo neústavnosť, ktoré by
odôvodňovali prijatie jej sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom a následné
vyslovenie neplatnosti volieb poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Pernek, sťažnosť
aj v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. februára 2011
Zo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadanej volebnej dokumentácie vyplýva, že
sťažovateľka kandidovala na poslankyňu do Obecného zastupiteľstva obce Pernek pod
poradovým číslom 3, pričom vo voľbách získala 117 hlasov z celkového počtu 427
odovzdaných platných hlasov, t. j. viac ako 10 % hlasov všetkých voličov. Na funkciu
starostky Obce Pernek sťažovateľka nekandidovala.