Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 339/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2011

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti J. R., K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou E.

P., s. r. o., P., konajúcou prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. E. P., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v spojení s porušením základného práva podľa Slovenskej

republiky zaručujúceho dedenie postupom Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod

sp. zn. , , za účasti Okresného súdu Lučenec, takto

rozhodol:

1. Základné právo J. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. ,

p o r u š e n é b o l i .

2. J. R. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Lučenec p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á vyplatiť J. R. trovy

konania v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet Advokátskej

kancelárie E. P., s. r. o., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Lučenec j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 303,31 €

(slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky

na účet č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2010

doručená sťažnosť J. R., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Lučenec (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , .

V sťažnosti sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že v roku 1984 „štátne notárstvo

v L. rozhodlo o vysporiadaní dedičstva po mojej starej mame... Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 2. 1. 1985.“. Keďže označené rozhodnutie vydané v dedičskom konaní

nesprávne nevzalo do úvahy skutočnosť, že sťažovateľov starý otec prenechal sťažovateľovi

časť dedičstva, sťažovateľ 7. apríla 2008 „podal návrh na Okresný súd v Lučenci proti

notárke, keď v r. 1984 nezapísala skutočnú celú čiastku...“. Sťažovateľ bol nespokojný s

nečinnosťou okresného súdu, preto 8. júla 2008 adresoval predsedovi okresného súdu

sťažnosť na postup súdu. Predseda okresného súdu túto sťažnosť vyhodnotil ako

neopodstatnenú. Konanie vyvolané sťažovateľom bolo právoplatne skončené 4. mája 2009.

Správa katastra v R. (ďalej len „správa katastra“) však listom z 29. júna 2009 vrátila

rozhodnutie vydané v predmetnom konaní okresnému súdu na vykonanie opravy údaja o

výmere dotknutej pozemkovej parcely. V právoplatnom dedičskom rozhodnutí bola

2

uvedená výmera 115 050 m, kým v katastri nehnuteľností je zaevidovaná výmera 11 550

2

m. Správa katastra tak vyzvala okresný súd na zosúladenie dotknutých údajov.

Sťažovateľ sťažnosťou od ústavného súdu požaduje „vydať rozhodnutie na

odstránenie prieťahov aby Okresný súd v Lučenci prieťahy odstránil a bezodkladne

odstránil chybu tak, aby... na katastri... zápis do listu vlastníctva mohol byť bezodkladne

zapísaný“. Sťažovateľ tiež žiada priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého

výšku však nekonkretizoval.

Sťažovateľ taktiež požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu na

zastupovanie v konaní o jeho sťažnosti. Ústavný súd o žiadosti sťažovateľa rozhodol tak, že

mu uznesením č. k. -15 zo 16. septembra 2010 ustanovil za právnu

zástupkyňu v konaní pred ústavným súdom Advokátsku kanceláriu E. P., s. r. o., P.,

konajúcu prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. E. P. (ďalej len „právna

zástupkyňa“). Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu, aby sťažnosť sťažovateľa

upresnila a doplnila o chýbajúce náležitosti v zmysle § 20 a § 59 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

Právna zástupkyňa na výzvu ústavného súdu reagovala podaním zo 16. novembra

2010, v ktorom okrem iného uviedla:

«Sťažovateľ v celom rozsahu zotrváva na sťažnosti proti postupu Okresného súdu

v Lučenci v konaní vedenom pod sp. zn. , a namieta ňou

porušenie svojho základného práva podľa , právo na prerokovanie jeho

záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v spojení s porušením základného práva podľa

zaručujúceho dedenie. Zároveň sťažovateľ zdôrazňuje, že k porušeniu jeho označených práv

došlo najmä v období od mája 2009 doposiaľ. Je potrebné zdôrazniť, že Ústavný súd SR už

vo veci konal a rozhodol a v tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na súvisiaci spis

. Táto sťažnosť je novou sťažnosťou, ktorej predchádzala sťažnosť

predložená predsedovi Okresného súdu v Lučenci.

Sťažovateľ uvádza, že návrhom na obnovu dedičského konania po neb. P. R. rod. R. -

starom otcovi sťažovateľa žiadal o prejednanie novobjaveného majetku. JUDr. Z. S.,

notárka ako súdna komisárka so sídlom v P. na základe poverenia Okresného súdu v

Lučenci vydala osvedčenie o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 05. 2009.

Sťažovateľ požiadal Správu katastra v R. o vykonanie záznamu v súlade s osvedčením sp.

zn. . Správa katastra R. vrátila sťažovateľovi osvedčenie z dôvodov, že podľa

2

LV č. 3357 v k. ú. K. evidujú parcelu EKN č. 3426/1 s výmerou 11550 ma nie s výmerou

2

115050 m, ako je to uvedené v osvedčení sp. zn. , pričom Správa katastra R.

uviedla, že rozdielnu výmeru parcely je potrebné zosúladiť so stavom vedeným v KN.

Je potrebné uviesť, že Okresný súd v Lučenci, ako ani súdna komisárka JUDr. Z. S.

do dnešného dňa nevykonali nápravu.

Uvádzam, že aj napriek skutočnosti, že osvedčenie o dedičstve sp. zn.

nadobudlo právoplatnosť dna 04. 05. 2009, je nevykonateľné a to s poukazom na

2

skutočnosť, že parcela EKN č. 3426/1 s výmerou 115050 mneexistuje. Aj keď je vec

právoplatne skončená, je nevykonateľná z dôvodov, že predmetná parcela neexistuje. Stav

právnej neistoty trvá naďalej, sťažovateľovi nebola poskytnutá súdna ochrana, právna

istota nebola súdom zabezpečená, sťažovateľovi poskytnutá a daná tak, ako to vyžadujú

zákony nášho štátu. Sťažovateľ zdôrazňuje, že účel konania nebol naplnený. Stav právnej

neistoty trvá, resp. postupom súdu bolo sťažovateľovi odňaté právo de iure i de facto

vykonávať vlastnícke právo, právo vlastniť a právo slobodne s predmetom vlastníctva

nakladať. V tom sťažovateľ vidí aj priamu súvislosť so žiadosťou a výškou primeraného

zadosťučinenia.

V súlade s ust. (Katastrálny zákon) práva

k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona,

rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním,

prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva

k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu

alebo z iných skutočnosti svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku

vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín

a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných

veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

V súlade s ust. (Katastrálny zákon) správa

katastra posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo

počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.

V súlade s ust. (Katastrálny zákon) ak je verejná

listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, správa katastra vykoná záznam do

katastra.

V súlade s ust. (Katastrálny zákon) ak je vlastnícke

právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená

ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra

nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo

k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby,

aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.

V nadväznosti na vyššie uvedené Sťažovateľ zdôrazňuje, že nie je možné vykonať

rozhodnutie súdu a z toho dôvodu je sťažovateľovi ako vlastníkovi odobraté, odňaté

(obmedzené) jeho právo vlastniť majetok a vykonávať vlastnícke právo. Takýto faktický

a právny stav je v rozpore s ustanoveniami a Listiny

základných ľudských práv a slobôd. Možno uviesť, že napriek právoplatnému skončeniu

veci, nebol naplnený účel konania, právna istota nebola sťažovateľovi daná, naopak,

výsledok poukazuje na odmietnutie súdnej ochrany a zákonného spravodlivého procesu.

Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať

v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ) (,

).

Ako konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn.

, jednou z nevyhnutných súčastí obsahu princípu právneho štátu je požiadavka

právnej istoty. S uplatňovaním tohto princípu sa spája nielen požiadavka po všeobecnej

platnosti, trvácnosti, stabilite, racionalite a spravodlivom obsahu právnych noriem a ich

dostupnosti občanom (publikovateľnosť), no rovnako aj požiadavka predvídateľnosti

konania orgánov verejnej moci (právna istota), ktorej základom je jednoznačný jazyk

a zrozumiteľnosť právnych noriem.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo viacerých svojich

rozhodnutiach konštatoval, že cieľom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“) nie je zabezpečiť práva, ktoré sú teoretické

a iluzórne, ale práva, ktoré sú „praktické a efektívne“ (napríklad Artico v. Taliansko,

rozsudok z 13. mája 1980, Aít-Mouhoub v. France, rozsudok z 28. októbra 1998, Cordova

v. Taliansko, rozsudok z 30. januára 2003). Štát má v tomto smere pozitívny záväzok urobiť

také opatrenia, aby všetky práva, ktoré garantuje, boli prakticky, efektívne, a teda pre

všetky oprávnené subjekty reálne dosiahnuteľné.

Článok 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej aj „článok 1 Protokolu č. 1“) uvádza: „Každá fyzická alebo

právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho

majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné

zásady medzinárodného práva.

Pojem „majetok“ je na účely Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd autonómny a Európskym súdom pre ľudské práva je interpretovaný

veľmi široko. V zmysle doterajšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pojem

majetok na účely článku 1 Protokolu č. 1 zahŕňa nielen hnuteľný majetok alebo nehnuteľný

majetok, ale aj materiálny alebo nemateriálny prospech, podiely zo zisku, patenty, nárok

priznaný arbitrážnym súdom, nárok na dôchodok, nárok vlastníka na nájomné, ekonomický

prospech spojený s obchodovaním, právo na výkon povolania, legitímne očakávanie, že

budú platiť určité pomery, právny nárok z pohľadávky či klientelu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že právo každého pokojne

užívať svoj majetok podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru chráni popri

existujúcom majetku aj také majetkové hodnoty, vrátane právnych nárokov, o ktorých môže

dotknutá osoba tvrdiť, že má aspoň legitímnu nádej, že bude efektívne požívať svoje

majetkové právo.

Z predmetného súdneho spisu, ktorého obsah sťažovateľ navrhuje vyhodnotiť ako

rozhodujúci a nesporný listinný dôkazy vyplýva, že v období od 04. 05. 2009 došlo

k nečinnosti súdu, čím došlo k prieťahom v konaní zo strany súdu a k porušeniu označených

práv sťažovateľa, pričom označený súd mal dostatok zákonných možností, procesného

i hmotného práva v minimálnom čase konať a vykonať opravu rozhodnutia.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v , právo na prerokovanie jeho záležitosti

v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v spojení s porušením základného práva podľa

zaručujúceho dedenie postupom Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn.

, porušené bolo.

2. Okresnému súdu Lučenec prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

, konal v ďalšom období bez prieťahov.

3. J. R. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- € (slovom štyridsaťtisíc

EUR), ktoré mu je Okresný súd Lučenec povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. J. R. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky vo výške podľa počtu vykonaných právnych úkonov, ktoré budú

dodatočne vyčíslené vrátane 19 % DPH, ktoré je Okresný súd Bardejov povinný uhradiť na

účet spoločnosti E. P. Advokátska kancelária s. r. o. vedený v... do 15 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľ svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

odôvodňuje tým, že „sa v dôsledku prieťahov súdu v namietanom konaní dostal do stavu

dlhotrvajúcej právnej neistoty, bolo mu odňaté právo vlastniť majetok a so svojim

vlastníctvom slobodne nakladať. Tento mohol sťažovateľ užívať na podnikateľské účely,

hospodáriť na ňom, poskytnúť do nájmu tretej osobe, vykonávať poľnohospodársku resp.

inú výrobu, brať úžitky a výťažky a v priamej súvislosti s tým žiadať od Poľnohospodárskej

platobnej agentúry dotácie a príspevky na účely rozvoja poľnohospodárstva a rozvoja

živočíšnej a poľnohospodárskej výroby. Finančné zadosťučinenie vychádza aj z výpočtu

týchto finančných prostriedkov, ktoré sťažovateľ ako vlastník mohol získať a užívať a to

nielen v rámci osobného života, ale aj v súvislostiach celospoločenského ekonomického

i poľnohospodárskeho významu.“.

Ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd vyzval predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti. Predseda okresného súdu reagoval na výzvu

ústavného súdu prípisom č. Spr 1527/2010 z 11. augusta 2010, v ktorom okrem iného

uviedol:

„Preskúmaním predmetného spisu bolo zistené, že sťažovateľ J. R. doručil súdu dňa

10. 06. 2009 podanie, v zmysle ktorého žiada doplniť dedičské konanie zo dňa 17. 04. 2009

u súdnej komisárky JUDr. Z. S., ktorá podľa podania sťažovateľa v dedičskom konaní

nezahrnula všetky parcely po poručiteľoch P. R. a Z. R.

Zákonná sudkyňa JUDr. E. T. dňa 11. 06. 2009, t. j. jeden deň po podaní sťažovateľa

J. R. zaslala na dožiadaný súd Okresný súd Rimavská Sobota žiadosť o výsluch

menovaného za účelom jeho výsluchu ako účastníka konania ohľadom prejednania parcely

č. 3416/5, LV č. 3356 s tým, že dedič ako účastník konania mal byť poučený o podaní

osobitných návrhov na prejedanie novoobjaveného majetku. Dedičovi zároveň malo byť

oznámené, že parcela č. 3416/5, LV č. 3356 bola prejednaná, o čom svedčí osvedčenie

o dedičstve č. k. -67.

Dožiadaný súd predmetný spis vrátil dňa 04. 08. 2010, o čom svedčí prípis na

č. l. 105 predmetného spisu.

Vzhľadom na vyššie uvedený chronologický prehľad jednotlivých úkonov je zrejmé,

že zo strany Okresného súdu Lučenec žiadne prieťahy v konaní spôsobené neboli a súd

konal vo veci plynulo.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -28 z 25. novembra 2010 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu

uvedenom v podaní jeho právnej zástupkyne zo 16. novembra 2010. Po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a predsedu okresného

súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu

okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval na prípadné doplnenie vyjadrenia k sťažnosti

z 11. augusta 2010.

Právna zástupkyňa sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu

zároveň oznámil, že vyjadrenie k sťažnosti už nebude dopĺňať. Ústavný súd vzhľadom na

oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného súdu v súlade s § 30

ods. 2 upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s namietaným

porušením svojho základného práva podľa štvrtej vety zaručujúceho

dedenie postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

v súvislosti s nečinnosťou pri vydaní opravného uznesenia.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta postup okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , v súvislosti so zabezpečovaním vydania

opravného uznesenia k osvedčeniu o dedičstve sp. zn. ,

zo 7. apríla 2009 (ďalej aj „osvedčenie“), ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. mája 2009.

Vzhľadom na skutočnosť, že úlohou okresného súdu v namietanej časti konania malo byť

len zabezpečenie vydania opravného uznesenia, prostredníctvom ktorého sa mala odstrániť

zjavná pisárska chyba v osvedčení (nesprávne uvedený údaj o výmere parcely č. 3426/1),

nemožno ho považovať ani z právneho a ani zo skutkového hľadiska za zložité.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka namietaného konania, ústavný

súd konštatoval, že za podnet sťažovateľa na vydanie opravného uznesenia v predmetnej

veci možno považovať jeho podanie doručené okresnému súdu 10. júna 2009, ktoré bolo

obsahovo nejasné, čo mohlo negatívne vplývať na postup okresného súdu súvisiaci

s odstraňovaním nedostatkov osvedčenia, ale nemôže v žiadnom prípade ospravedlniť

zjavne neefektívny postup okresného súdu a jeho nečinnosť pri zabezpečovaní vydania

opravného uznesenia popísaný v inej časti odôvodnenia tohto uznesenia. Iné skutočnosti,

ktoré by bolo možné pripísať na ťarchu sťažovateľa, ústavný súd nezistil.

3. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu pri zabezpečovaní opravy

údajov v osvedčení ústavný súd pripomína, že podľa jeho ustálenej judikatúry zbytočné

prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu,

ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne

k odstráneniu právnej neistoty (, , ). Rovnako tak

môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS

33/99).

Zo súvisiaceho spisu ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Sťažovateľ sa domáhal opravy údajov v osvedčení svojím podaním z 9. júna 2009

doručeným okresnému súdu 10. júna 2009. V nadväznosti na toto podanie okresný súd

prípisom z 11. júna 2009 označeným ako „Dožiadanie“ požiadal Okresný súd Rimavská

Sobota, aby predvolal sťažovateľa a poučil ho, že „ohľadne prejednania parcely č. 3416/5,

LV č. 3356 musí podať po ostatných podielových spoluvlastníkoch osobitné návrhy na

prejednanie novoobjaveného majetku...“. Okresný súd v súvislosti s uvedeným prípisom

zaslal Okresnému súdu Rimavská Sobota aj predmetný súdny spis. Dožiadaný súd spis

vrátil okresnému súdu až 4. augusta 2010 (takmer po 14 mesiacoch) spolu s prípisom

vyššieho súdneho úradníka tohto súdu, v ktorom sa okrem iného uvádza, že sťažovateľ bol

„upovedomený o postupe pri prejednávaní novoobjaveného majetku (ako v dožiadaní).

Nakoľko sa v uvedených dedičských veciach nevedie konanie na Okresnom súde

v Rimavskej Sobote súd účastníka konania nepredvolával osobne.“.

Zo spisu tiež vyplýva, že 2. júla 2009 bol okresnému súdu doručený prípis správy

katastra označený ako „Vec: Vrátenie listiny na doplnenie“, z ktorého vyplýva, že správa

katastra okresnému súdu „vracia listinu , o zápis ktorej ste požiadali dňa

28. 05. 2009“ s poukazom na to, že „v Osvedčení uvádzate E KN parc.

2

č. 3426/1 s výmerou 115050 m, avšak podľa LV 3357 v katastrálnom území K. evidujeme

2

túto parcelu s výmerou 11550 m. Rozdielnu výmeru parcely je preto potrebné zosúladiť so

stavom vedeným v KN.

Žiadame Vás o urýchlené doplnenie – opravu uvedených údajov – príloh a vrátenie

listiny tunajšej správe katastra do podateľne v lehote do 60 dní. V prípade nedodržania

uvedeného termínu bude vyradená z evidencie správy katastra.“. Na prípis správy katastra

reagoval okresný súd prípisom z 2. júla 2009, v ktorom správe katastra najmä oznámil, že

„Vzhľadom k tomu, že spis sa nachádza na OS v Rimavskej Sobote, nemôžeme zaslať spis

spolu s osvedčením o dedičstve súdnej komisárke JUDr. Z. S. k vykonaniu opravy.“.

O informáciu, či v predmetnej veci došlo k oprave údaju o výmere príslušnej parcely

v osvedčení, žiadala okresný súd prípisom z 11. augusta 2010 aj prokurátorka Okresnej

prokuratúry v Rimavskej Sobote (ďalej len „okresná prokuratúra“) v súvislosti

s predchádzajúcim podnetom sťažovateľa, ktorá súčasne požiadala aj o predloženie spisu

(spis bol okresnej prokuratúre predložený 27. septembra 2010 a okresnému súdu bol vrátený

13. októbra 2010).

Dňa 18. januára 2011 bol spis predložený súdnej komisárke na opravu údajov

v osvedčení. Súdna komisárka nariadila vo veci pojednávanie na 3. február 2011 z dôvodu

opravy údajov v osvedčení a v ten istý deň aj vykonala príslušnú opravu v osvedčení

formou dodatku k osvedčeniu o dedičstve sp. zn. , . Okresný súd

vyznačil v spise právoplatnosť a vykonateľnosť tohto dodatku k osvedčeniu 14. februára

2011.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojich zistení z príslušného spisu konštatoval, že

postup okresného súdu pri zabezpečovaní opravy údajov v osvedčení sa vyznačoval

neefektívnou a nesprávnou činnosťou, ako aj neodôvodnenou nečinnosťou, keďže okresný

súd najprv nesprávne vyhodnotil podanie sťažovateľa doručené mu 10. júna 2009,

v dôsledku čoho dožiadal Okresný súd Rimavská Sobota, aby poučil sťažovateľa o potrebe

podať nový návrh na prejednanie dedičstva (novoobjaveného majetku), hoci sťažovateľ sa

v skutočnosti domáhal vykonania opravy v osvedčení. Následne potom, ako okresný súd

celkom zjavne z prípisu správy katastra doručeného mu 2. júla 2009 zistil (mohol zistiť), že

v predmetnej veci je potrebné zabezpečiť opravu v osvedčení, bol vo veci nečinný, a to

napriek tomu, že medzičasom bol informovaný o tom, že vo veci začal konať na základe

sťažnosti sťažovateľa aj ústavný súd (na základe prípisu ústavného súdu z 28. júla 2010),

a tiež o tom, že vo veci na základe podnetu sťažovateľa začala konať aj okresná prokuratúra

(prípis z 11. augusta 2010). Okresný súd začal vo veci efektívne konať až 18. januára 2011,

keď predložil spis súdnej komisárke na vykonanie opravy v osvedčení (oprava bola

vykonaná 3. februára 2011), hoci tento úkon mohol a mal vykonať najneskôr bezprostredne

po oboznámení sa s obsahom prípisu správy katastra (2. júla 2009).

Na základe uvedeného ústavný súd poukazujúc na právny názor vyslovený

v uznesení č. k. -8 z 9. marca 2010, podľa ktorého aj nečinnosť okresného

súdu vo veci vydania opravného uznesenia môže za určitých okolností vyvolať porušenie

práva účastníka konania na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, rozhodol, že

neefektívnou činnosťou, ako aj neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , pri zabezpečovaní vydania opravného

uznesenia k osvedčeniu o dedičstve sp. zn. , zo 7. apríla 2009

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa , ako aj jeho

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľ tiež žiadal, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní

vedenom pod sp. zn. , konal ďalej bez zbytočných prieťahov.

Keďže okresný súd už pred rozhodnutím ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa zabezpečil

opravu údajov v osvedčení (vydanie dodatku k osvedčeniu z 3. februára 2011), ústavný súd

tomuto návrhu sťažovateľa nevyhovel; z rovnakého dôvodu ústavný súd nevyhovel ani

návrhu sťažovateľa, aby vyslovil, že okresný súd namietaným postupom porušil aj jeho

základné právo podľa , keďže vydaním dodatku k osvedčeniu

z 3. februára 2001 bola ochrana tohto základného práva sťažovateľa už zabezpečená (bod 5

výroku tohto nálezu).

III.

Podľa a ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 €

s poukazom na dlhotrvajúci stav právnej neistoty, do ktorého sa v dôsledku namietaného

postupu okresného súdu dostal, ako aj z dôvodu hospodárskych škôd, ktoré mu vznikli

v dôsledku toho, že nemohol predmet svojho vlastníctva riadne užívať a „brať z neho úžitky

a výťažky“.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom

a neefektívnej činnosti v namietanom konaní, a charakter pochybení okresného súdu

ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 2 000 € sťažovateľovi primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku

tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním v konaní pred ústavným súdom Advokátskou kanceláriou E. P., s. r. o., P.

Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2009, ktorá predstavovala

sumu 721,40 €, keďže úkony právnej služby, za ktoré úhradu priznal, boli vykonané v roku

2010. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to za každý úkon po 120,23 €, čo spolu s režijným paušálom dvakrát po 7,21

€ (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a zvýšením odmeny o daň z pridanej hodnoty vo výške 19 % podľa

§ 18 ods. 3 vyhlášky (právna zástupkyňa sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty,

pozn.) predstavuje celkovú sumu 303,31 €. Za podanie z 31. januára 2011 označené ako

„Vyjadrenie sťažovateľa k vyjadreniu Okresného súdu Lučenec“ ústavný súd úhradu

vzhľadom na jeho obsah nepriznal.

Priznanú úhradu trov konania vyplatí Kancelária ústavného súdu na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa. Okresný súd je povinný uhradiť trovy konania sťažovateľa na účet

Kancelárie Ústavného súdu (body 3 a 4 výroku tohto nálezu).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výrokovej časti tohto nálezu rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2011