Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 10/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-60

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2011 v pléne

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka, Ľubomíra

Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa,

Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti M. K., Č., zastúpeného

advokátom JUDr. S. K., V., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce

Čičava konaných 27. novembra 2010, za účasti Ing. L. K., Č., takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2010 doručená sťažnosť M. K., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.

S. K., V., ktorou podľa (ďalej len „“) namietal

nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Čičava konaných 27. novembra 2010.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ kandidoval na starostu obce Čičava

vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy konaných 27. novembra 2010. Podľa

zverejnených výsledkov získal 197 z 570 odovzdaných platných hlasov, čiže viac ako 10 %

hlasov ustanovených podľa § 59 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na získanie aktívnej legitimácie na podanie sťažnosti. Sťažnosť smeruje proti

kandidátovi na starostu Ing. L. K. (ďalej len „odporca“), ktorý získal vo voľbách 200 hlasov

a bol zvolený za starostu obce. Medzi sťažovateľom a víťazným kandidátom bol teda

rozdiel 3 hlasy.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta predovšetkým tieto skutočnosti:

1. Poškodenie svojho základného práva na slobodný prístup k voleným funkciám tým,

že „víťazný kandidát na starostu obce získaval hlasy oprávnených voličov v rozpore

s SR a tiež v rozpore so o voľbách do orgánov

samosprávy obcí v znení neskorších predpisov. ...

Protikandidát sťažovateľa... podľa zistení sťažovateľa poskytoval za odovzdanie

hlasu jemu finančnú odmenu a to 30 eur v hotovosti. Vyplácanie finančnej odmeny

menovaným protikandidátom bolo vykonávané priamo v deň volieb 27. 11. 2010 a to v obci

Čičava – v priestore podnikateľskej prevádzky pohostinstva, ktoré je v súčasnosti

prevádzkované blízkou osobou protikandidáta – pani M. K., miesto podnikania: Č.

Voliči v predmetnom volebnom obvode boli od stredy 24. 11. 2010 zo strany

protikandidáta a osôb ním poverených oboznamovaní s tým, že v deň volieb bude

v priestoroch pohostinstva (adresa: Č.) vyplácanie finančnej odmeny vo výške 30 eur za

každý odovzdaný hlas pre kandidáta L. K.

Cieľovou skupinou týchto aktivít... boli občania – voliči rómskej národnosti, ktorí

bývajú v Obci Č., a ktorí sú vzhľadom na svoje slabé sociálne pomery vhodnou a ľahko

ovplyvniteľnou cieľovou skupinou takýchto nekalých aktivít v čase volieb. ...

2) K ďalšiemu závažnému porušeniu zákonnosti volieb do orgánov miestnej

samosprávy došlo pri porušení ustanovenia

Protikandidát L. K. je aj súčasným starostom Obce Čičava vo volebnom období 2006

– 2010. Ako starosta obce má prístup do budovy obecného úradu, kde sa nachádzala aj

volebná miestnosť, a kde okrsková volebná komisia vykonávala aj sčítanie hlasov.

Po ukončení hlasovania, ale ešte pred tým, ako boli riadne sčítané hlasy, bol

v miestnosti, kde prebiehalo sčítavanie hlasov, prítomný menovaný L. K. O tejto skutočnosti

sa sťažovateľ dozvedel tak, že mu to oznámil člen okrskovej volebnej komisie – pani T. J.,

bytom Č. Takto došlo k porušeniu ustanovenia zákona , čo spôsobuje

nezákonnosť volieb.

3) Samotné zistené výsledky volieb naznačujú, že pri sčítavaní hlasov mohlo dôjsť

k úmyselným manipuláciám.

Víťazný kandidát L. K. získal 200 hlasov, sťažovateľ M. K. získal 197 hlasov...

Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo odovzdaných 590 hlasovacích lístkov

a ako platných bolo vo voľbe starostu vyhodnotených 570 hlasov. 17 hlasov bolo

označených za neplatných, 2 hlasovacie lístky boli prázdne bez označenia kandidáta a jedna

obálka bola prázdna bez hlasovacieho lístka.

Aj prítomnosť jednej prázdnej obálky medzi odovzdanými hlasmi naznačuje, že

dochádzalo k manipulácii volieb, nakoľko prázdnu obálku podľa všeobecne známych

postupov ovplyvňovaného hlasovania odovzdáva do volebnej urny prvý volič v tzv. rade

voličov, ktorý vhadzuje do urny prázdnu obálku a nevyplnený lístok odnáša so sebou mimo

hlasovacej miestnosti, kde ho odovzdáva manipulátorovi volieb, ktorý na lístku označí

želaného kandidáta a takto označený lístok podáva druhému v tzv. rade voličov, ktorý do

obálky vloží vopred označený lístok a svoj neoznačený lístok podáva vonku manipulátorovi,

ktorý ho znova želane označí a podáva ďalšiemu v rade voličov.

4) Podozrenia z marenia a ovplyvňovania slobodného priebehu volieb do orgánov

miestnej samosprávy vyjadrili aj ostatní kandidáti na starostu Obce Čičava, a to konkrétne:

Š. S. a M. N.“

Sťažovateľ vzhľadom na tieto okolnosti navrhuje, aby ústavný súd podľa § 63 ods. 1

písm. a) a písm. b) takto rozhodol:

„a) vyhlasuje voľby starostu Obce Čičava vo volebnom obvode obce Čičava konané

dňa 27. 11. 2010 za neplatné.

b) zrušuje výsledok volieb starostu Obce Čičava vo volebnom obvode obce Čičava

konaných dňa 27. 11. 2010.“

Sťažovateľ priložil k sťažnosti splnomocnenie pre advokáta na svoje zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom, výňatok zo zoznamu kandidátov na starostu, výňatok

zo zoznamu zvolených starostov obcí a čestné vyhlásenie A. M., Č.

Ústavný súd prijal sťažnosť uznesením č. k. -10 z 12. januára 2011

na ďalšie konanie. O prijatí sťažnosti ústavný súd informoval odporcu a zároveň mu

oznámil, že má možnosť vyjadriť sa k sťažnosti.

Odporca doručil ústavnému súdu 21. januára 2011 svoje vyjadrenie k sťažnosti

(ku ktorému pripojil celkom 18 príloh), v ktorom okrem iného uviedol:

„V prvom rade Vám chcem oznámiť, že nie som si vedomý žiadnych skutočností

z mojej strany, ktoré by mohli narušiť a ovplyvniť priebeh volieb starostu Obce Čičava

konaných dňa 27. 11. 2010 v Obci Čičava. Mám za to, že skutočnosti, ktoré uvádza

sťažovateľ vo svojom podaní, nie sú v súlade s objektívnou realitou a nezakladajú sa na

pravde. Prehlasujem, že som nijakým spôsobom neporušil ,

ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, a preto sa domnieval,

že voľby starostu Obce Čičava v Obci Čičava prebehli v súlade s existujúcimi pravidlami

a zákonnými ustanoveniami platnými na území Slovenskej republiky.“

Odporca vo svojom vyjadrení poukázal na niektoré okolnosti týkajúce sa vzťahov

v obci Čičava, ďalej na opatrenia, ktoré v súvislosti s konaním volieb v obci Čičava

vykonal, a tiež predložil vyhlásenia viacerých obyvateľov obce Čičava v dňoch

nasledujúcich po voľbách, pričom okrem iného uviedol:

«Sám sťažovateľ je rómskej národnosti a má podľa mojich vedomostí na dosah na to,

aby rómsky voliči hlasovali za neho. To znamená, že nie ja, ale predovšetkým sťažovateľ

mohol ovplyvniť voľby prostredníctvom ,,kúpených“ hlasov od voličov rómskej národnosti.

Žije medzi nimi a je jedným z nich. Už pred voľbami mi bola známa skutočnosť, že voľby na

starostu obce Čičava budú napadnuté sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

Táto skutočnosť mi bola známa od 09. 09. 201. Dozvedel som sa ju od V. G., bytom Č.,

ktorý mi oznámil, že ho stretla M. Š. a žiadala ho aby svedčil na polícii, že počas volieb

budem dávať 30 eur v hotovosti za každý hlas. On svedčiť odmietol. Z tohto dôvodu so zo

svojej strany urobil opatrenia, aby nemohli ani vzniknúť podozrenia o ovplyvňovaní

voličov. Tieto opatrenia spočívali najmä v tom, že:

- V období od 25. 11. 2010 do 30. 11. 2010 som čerpal dovolenku a v Obci Čičava

som sa nezdržiaval,

- V deň volieb dňa som mal uzamknutý svoj rodinný dom a okrem mojej manželky Bc.

M. K., môjho syna M. K., mojej príbuznej pani M. M., bytom Ž. a mňa sa v mojom dome

nikto iný nenachádzal a počas dňa som neprijal žiadnu návštevu,

- Prevádzkovateľka baru Bc. M. K. oznámila Obci Čičava dňa 19. 11. 2010 písomne,

že bar M. bude uzatvorený v dňoch od 24. 11. 2010 do 27. 11. 2010,

- Odo dňa 02. 11. 2010 som sa nezúčastňoval rozdelenia práce na malých obecných

službách, pretože tieto práce vykonávajú občania rómskej národnosti. Nezúčastňoval som

sa tohto rozdelenia aby nevznikli pochybnosti, že pri tom vykonávam agitáciu vo svoj

prospech. Taktiež som sa nezúčastňoval kontroly vykonávania týchto prác. Tvrdenie

sťažovateľa, že im znížim sociálne dávky je vyslovene zavádzajúce, pretože tieto sociálne

dávky, ich výška vyplýva priamo zo zákona pri splnení zákonom stanovených podmienok.

Prehlasujem na svoju česť, že som nikomu nedával žiadne finančné prostriedky za to,

aby ma volili do funkcie starostu Obce Čičava. Taktiež moja manželka Bc. M. K. nedávala a

ani žiadne iné osoby nedávali v mojom mene žiadne finančné prostriedky za to, aby ma

volili do funkcie starostu Obce Čičava.»

Odporca vo svojom vyjadrení reagoval tiež na tvrdenie sťažovateľa, „... že po

ukončení hlasovania, ale ešte predtým, ako boli riadne sčítané hlasy, bol v miestnosti, kde

prebiehalo sčítavanie hlasov, prítomný menovaný L. K.…“, keď uviedol: ,,Takéto tvrdenie

je lžou. V čase sčítavania hlasov som nebol vo volebnej miestnosti...“.

Odporca vo svojom vyjadrení v tejto súvislosti poukázal na „čestné vyhlásenie“

predsedníčky volebnej komisie pani M. O. z 18. januára 2011, z ktorého vyplýva, že „...

Volebná komisia bola 11 členná a zapisovateľka. Vo volebnej miestnosti kde sa sčítavali

hlasy nebol prítomný p. Ing. L. K. - kandidát na starostu obce a zároveň starosta obce

Čičava. Týmto chcem zdôrazniť, že nedošlo k porušeniu zákona Ako

predsedníčka volebnej komisie dozerala som na priebeh volieb ako aj na sčítavanie hlasov

a nezistila som žiadne úmyselné ani neúmyselné manipulácie pri sčítavaní hlasovacích

lístkov. Túto pravdu som ja ako aj všetci prítomní členovia volebnej komisie a zapisovateľka

potvrdili svojim podpisom na zápisnici okrskovej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách

do obecného zastupiteľstva a voľbách starostu obce...“.

Odporca rovnako poukázal aj na „čestné vyhlásenie“ M. F. z 20. januára 2011, ktorý

bol, ako uvádza odporca, „… nominovaný za člena volebnej komisie sťažovateľom…“, z

ktorého vyplýva, že „Vo volebnej miestnosti to je miestnosť KD (kultúrny dom, pozn.) kde

sa vykonávalo aj sčítavanie hlasovacích lístkov nebol prítomný p. Ing. L. K.- kandidát na

starostu obce a zároveň starosta obce Čičava... Nezistil som žiadne úmyselné alebo

neúmyselné manipulácie pri sčítavaní hlasov vo volebnej miestnosti.“.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia odporca k sťažovateľom namietanej skutočnosti, že

„... samotné zistené výsledky volieb naznačujú, že pri sčítavaní hlasov mohlo dôjsť

k úmyselným manipuláciám. Víťazný kandidát L K. získal 200 hlasov, sťažovateľ M K.

získal 197 hlasov...“, uviedol:

„Spôsob ako sa sčítavali hlasy vysvetlila dostatočným spôsobom predsedníčka

volebnej komisie pani M. O. Z jej čestného prehlásenia si dovolím odcitovať nasledovné:

Nakoľko už pred voľbami nám bolo avizované, že bude podaná sťažnosť na Ústavný súd,

dôsledne som uvážila všetky postupy sčítavania hlasov a zabezpečila opatrenia, aby

nemohlo vzniknúť ani len podozrenie s manipuláciou a dopisovaním hlasov na volebné

lístky.“

Pokiaľ ide o tvrdenie uvádzané sťažovateľom týkajúce sa techniky ovplyvňovania

volieb odporcom, odporca sa domnieva, „že… taký detailný popis techniky ovplyvňovania

výsledkov volieb mohol podať len ten, kto túto techniku využil“.

V závere svojho vyjadrenia sa odporca vyjadril ku skutočnosti uvádzanej

sťažovateľom, že podozrenia z marenia a ovplyvňovania slobodného priebehu volieb do

orgánov miestnej samosprávy vyjadrili aj ostatní kandidáti na starostu obce Čičava (Š. S.

a M. N.).

„Je mi známa skutočnosť, že menovaní neúspešní kandidáti podali podnet na políciu.

Taktiež je mi známa skutočnosť, že ich trestné oznámenie bolo odmietnuté ako nedôvodné.

V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že Š. S. a M. N. majú dlhodobo voči mne nepriateľský

vzťah, ktorý sa vyhrotil aj tým, že nedostali dôveru občanov v prípade volieb starostu Obce

Čičava. S touto skutočnosťou sa nevedia vysporiadať iným spôsobom ako mojím

osočovaním.

... v tom prípade sa opakuje scenár z roku 2006, kedy pani N. napadla výsledky

volieb na Ústavnom súde Slovenskej republiky spis. zn.: . ...

Z dôvodu, že mám podozrenie na porušenie zákonov samotným sťažovateľom, podal

som dňa 18. 11. 2011 na Krajské riaditeľstvo PZ v K. trestné oznámenie. Vec sa vedie pod

spis. zn.: BPK-KE-OZN-16/2011.“

II.

Dokazovanie

Ústavný súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami

sťažovateľa a odporcu doručenými ústavnému súdu, s obsahom listín predložených

v prílohe k týmto podaniam vrátane volebnej dokumentácie a vypočul svedkov

k okolnostiam priebehu volieb, ktoré tvoria podstatu sťažnosti. Ústavný súd sa tiež

oboznámil s obsahom vyšetrovacieho spisu Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti

korupcii, odboru boja proti korupcii Východ v K. sp. zn. ČVS: PPZ-119/BPK-V-2008 a s

obsahom uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru V. (ďalej len „Obvodné

oddelenie Policajného zboru“) sp. zn. ČVS: ORP-20/VT-VT-2011.

a) Listinné dôkazy

Obsahom listín priložených sťažovateľom k sťažnosti ako dôkaz bola aj listina

zo 6. decembra 2010 označená ako „čestné vyhlásenie“ s označením, že je pre M. K.,

kandidáta na starostu obce, v ktorom obyvateľka obce Čičava A. M. okrem iného uviedla,

že pri vykonávaní voľby nekonala slobodne, ale pod vplyvom snahy o získanie sumy 30 €,

a že 27. novembra 2010 od odporcu potom, ako mu oznámila, že ako odovzdala vo volebnej

miestnosti svoj hlas a komu, dostala (od odporcu, pozn.) v hotovosti 30 €. Podpis A. M. na

čestnom vyhlásení nie je úradne overený.

K svojmu písomnému vyjadreniu doručenému ústavnému súdu 21. januára 2011

priložil odporca:

- svoj dovolenkový lístok z 24. novembra 2010, z ktorého vyplýva, že v dňoch 25. –

30. novembra 2010 čerpal dovolenku,

- oznámenie manželky Bc. M. K., majiteľky baru – M., z 19. novembra 2010, že bar

M. bude pre verejnosť od 24. novembra až do 27. novembra 2010 do 20:00 h pre verejnosť

uzavretý,

- vyhlásenie odporcu z 13. septembra 2010, o. i. aj o tom, že opisuje rozhovor s V.

G., ktorého mala osloviť 9. septembra 2010 M. Š., či by nesvedčil na polícii, že počas

volieb, ktoré budú do samosprávy 27. novembra 2010, dával odporca 30 € za hlas a

najlepšie v pohostinstve,

- čestné vyhlásenie M. K., syna odporcu, zo 17. januára 2011, že 27. novembra 2010

bol celý deň doma so svojím otcom, mamou a M. M., len okolo obeda bola voliť celá

rodina; nikto k nim na návštevu neprišiel,

- čestné vyhlásenie M. M. zo 17. januára 2011 o tom, že celý deň bola na návšteve

u M. a L. K. a že celý deň za pánom K. a pani K. nikto neprišiel.

Ďalšími prílohami sú 2 listiny zo 17. januára 2011 označené ako „Čestné

vyhlásenie“, obsahom ktorých sú zhodné tvrdenia občanov obce I. G. a D. J., v zmysle

ktorých im odporca 2. novembra 2010 oznámil, že sa od tohto dátumu „... nebude osobne

zúčastňovať rozdeľovania obecných služieb ani kontrolovať pracovníkov...“, aby

neovplyvňoval voličov v obci.

V ostatných častiach uvedené prílohy označené ako „Čestné vyhlásenia“ jednotlivo

podpísané M. O., I. G., I. G., K. D., B. J., M. F. – členmi volebnej komisie a M. J. –

zapisovateľkou volebnej komisie, ktoré obsahujú zhodné tvrdenia, v ktorých vyhlasujú, „...

že vo volebnej miestnosti kde sa vykonávalo sčítavanie hlasovacích lístkov nebol prítomný

p. Ing. L. K. – kandidát na starostu obce a zároveň starosta obce Čičava“ a že nezistili „...

žiadne úmyselné ani neúmyselné manipulácie pri sčítavaní hlasov vo volebnej miestnosti“;

taktiež sú na nich úradne overené podpisy.

Ďalšie čestné vyhlásenie, ktoré bolo priložené k vyjadreniu, bolo čestné vyhlásenie

odporcu o tom, že v deň konania volieb 27. novembra 2010 v čase okolo 22:00 h sa

nemohol „telefonicky spojiť s OcÚ ani volebnou komisiou. Bol som na dovolenke a nemal

som prehľad ako je zabezpečený odvoz volebných materiálov do V. Z uvedeného dôvodu

som išiel skontrolovať či je auto pristavené pri budove kde sa konali voľby. Nakoľko pri

budove kde sa konali voľby nebolo pristavené auto na odvoz volebných materiálov tak som

si myslel, že komisia s výsledkami už odišla do V. a ja som následne považoval za potrebné

overiť ako to vlastne je. Mal som vo vrecku kľúče od vchodu na OcÚ. Bol som prítomný iba

na schodišti OcÚ a stretol som tam p. F., ktorý niesol škatuľu z vrchu a z dola schodišťa šla

p. J. – tejto som sa spýtal či komisia má zabezpečené auto na odvoz volebných materiálov

do V., ona mi povedala, že auto je zabezpečené a ja som odišiel hneď domov. V budove som

mohol byť v čase asi 22.30 hod. a zdržal som sa najviac 1 minútu.“.

Odporca priložil tiež dve rukou napísané a ním podpísané „čestné vyhlásenia“

z 30. novembra 2010, obsahom ktorých je opis skutočností týkajúcich sa kandidatúry

sťažovateľa vo voľbách starostu v obci Čičava konaných 27. novembra 2010 a opis

skutočností týkajúcich sa vedenia volebnej kampane v obci Čičava „17 dní pred začiatkom

volieb, ako aj počas moratória, zo strany mojich protikandidátov, ako aj zo strany mojej“.

Počas výsluchu predložil odporca ústavnému súdu ako dôkaz svoje ďalšie dve

„čestné prehlásenia“ s úradne overenými podpismi. V čestnom vyhlásení z 2. februára

2011 opisuje odporca svoje stretnutie s M. Š., ktorá ho v tento deň navštívila na obecnom

úrade a požadovala „rozhovor medzi štyrmi očami“. Rozhovor sa napokon uskutočnil za

prítomnosti M. J., D. J. a pracovníčky obecného úradu I. G. M. Š., o. i. odporcovi v

rozhovore povedala, že „p. K. M. a p. N. ju požiadali (keď sa dozvedeli, že dostala

pozvánku na ústavný súd, že jej dajú 500 € keď bude svedčiť, že som pred voľbami dával po

30 €. A zároveň povedala, že p. M. A. chodí denne ku nej domov, aby ju zaúčila ako má

hovoriť ako svedok na Ústavnom súde dňa 7. 2. 2011. Povedal, že má vedomosť, že takú

čiastku ponúkol aj G. V. za svedectvo že starosta obce dával peniaze pred voľbami.

Nakoniec ma požiadala, aby som jej dal peniaze, že si to potom zrazím z rodinných

prídavkov.“.

V „čestnom prehlásení“ odporcu zo 4. februára 2011 opisuje odporca priebeh

rozhovoru zo stretnutia so svedkyňou M. Š. 4. februára 2011. V tejto súvislosti uvádza:

«Dňa 4. 2. 2011 ma M. Š. pred 10 hod. stretla pred budovou nového obecného

úradu. Žiadala odo mňa, aby som jej požičal peniaze, lebo nemá deťom čo dať jesť. Ak jej

pomôžem, povi mi „niečo nového“. Na moju otázku, že jej vôbec nedôverujem, odpovedala,

že M. K. jej a p. G. V. ponúkal 500 €, aby na Ústavnom súde tvrdili, že som dával po 30 €

pred voľbami. Ešte sa ma spýtala, koľko je to v slovenských korunách. V stredu, t. j. 2. 2.

2011 zobral mňa a V. G., ktorý im ukázal moje čestné prehlásenie a povedal im čo majú

hovoriť proti mne na Ústavnom súde, ktorý bude v pondelok v obci Čičava.»

b) Prepočet hlasovacích lístkov

Ústavný súd uskutočnil 7. februára 2011 na Obecnom úrade v Čičave prepočet

hlasovacích lístkov zo zapečatenej volebnej dokumentácie z volieb starostu obce Čičava

konaných 27. novembra 2010.

Prepočítania hlasovacích lístkov sa mali právo zúčastniť účastníci konania a ich

právni zástupcovia. Túto možnosť využili sťažovateľ, ako aj odporca a ich právni

zástupcovia.

Ústavný súd prepočítal všetky hlasovacie lístky kandidátov na starostu obce Čičava,

vyhodnotil neplatné hlasovacie lístky a sporné hlasovacie lístky.

Sčítaním hlasovacích lístkov kandidátov na starostu obce Čičava ústavný súd zistil

tento počet platných hlasovacích lístkov pre jednotlivých kandidátov:

P. č. Kandidát Výsledky volieb zistené Výsledky volieb Rozdiel

ústavným súdom podľa zápisnice OVK

1. M. J. 20 20 -

2. L. K., Ing. 200 200 -

3. M. K. 197 197 -

4. M. N. 68 67 1

5. Š. S. 86 86 -

Počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu je 571 (údaj

zo zápisnice okrskovej volebnej komisie je 570).

Z volebnej dokumentácie ústavný súd ďalej zistil, že vo voľbách starostu obce

Čičava konaných 27. novembra 2010 získal odporca 200 platných hlasov a sťažovateľ 197

platných hlasov voličov, čo predstavuje rozdiel 3 hlasov.

Počet neplatných hlasovacích lístkov bol 19. Z uvedeného počtu neplatných

hlasovacích lístkov boli

- dva hlasovacie lístky, na ktorých nebol zakrúžkovaný žiaden kandidát na starostu,

- šesť hlasovacích lístkov, kde boli označení 2 kandidáti na starostu,

- jeden hlasovací lístok, kde boli označení 3 kandidáti na starostu,

- jeden hlasovací lístok, kde pri kandidátoch na starostu č. 3 a č. 4 bol bolo

zakrúžkovanie vykonané spôsobom, z ktorého nebolo zrejmé, či išlo o zakrúžkovanie

kandidáta č. 3 alebo kandidáta č. 4,

- jeden hlasovací lístok, kde bolo zakrúžkované meno a priezvisko kandidáta na

starostu č. 3 spolu s poradovým číslom a vekom a kandidát na starostu č. 4 bol

zakrúžkovaný,

- jeden hlasovací lístok, kde bolo zakrúžkované meno a priezvisko kandidáta na

starostu č. 3 a kandidát na starostu č. 4 bol zakrúžkovaný,

- jeden hlasovací lístok, kde kandidát na starostu č. 4 bol označený zakrúžkovaním

poradového čísla, ktoré bolo prečiarknuté, jeho meno a priezvisko bolo podčiarknuté

a zároveň bol zakrúžkovaný jeho vek,

- jeden hlasovací lístok, kde meno a priezvisko kandidáta na starostu č. 2 bolo

podčiarknuté,

- jeden hlasovací lístok, kde pri kandidátovi na starostu č. 2 bol označený

zakrúžkovaním jeho titul,

- jeden hlasovací lístok, kde pri kandidátovi na starostu č. 4 bol označený

zakrúžkovaním jeho vek,

- jeden hlasovací lístok, kde kandidát na starostu č. 2 bol zakrúžkovaný a kandidát na

starostu č. 3 bol označený krížikom,

- jeden hlasovací lístok, kde kandidát na starostu č. 3 bol označený zakrúžkovaním

poradového čísla a zároveň zakrúžkovaním jeho veku a poradové číslo kandidáta č. 4 bolo

zaškrtnuté,

- jeden hlasovací lístok, kde kandidát na starostu č. 3 bol označený zakrúžkovaním

poradového čísla a zároveň zakrúžkovaním jeho veku a vek kandidáta č. 4 bol podčiarknutý.

c) Výsluchy predvolaných svedkov

Ústavný súd 7. februára 2011 v súlade s vykonal

na Obecnom úrade v Čičave výsluch 12 svedkov, v rámci ktorého vypočul Š. S., M. N., Bc.

M. K., A. M., T. J., M. O., P. B., V. G., M. Š., Mgr. K. D., M. J. a I. G.

Svedkovia v súvislosti s voľbami starostu v obci Čičava konanými 27. novembra

2010 k okolnostiam, ktoré uviedol vo svojej sťažnosti sťažovateľ a odporca vo svojom

vyjadrení, uviedli:

Svedkyňa M. O. (predsedníčka volebnej komisie) k priebehu volieb uviedla, „... že

počas volieb nedošlo k žiadnym rušivým javom... ona nemohla potvrdiť, že by niekto

manipuloval voľby“. Ku skutočnosti tvrdenej sťažovateľom, že pri sčítavaní volebných

hlasov mal byť prítomný odporca, uviedla, že ,,... pri sčítavaní hlasov bola len volebná

komisia v počte 11 členov a zapisovateľka. Ing. K. vo volebnej miestnosti nevidela“. Ďalej

uviedla, že ju ako predsedníčku volebnej komisie „... osobne nikto nekontaktoval pred

voľbami, iba listom...“ z 24. novembra 2010, ktorý počas výsluchu predložila ústavnému

súdu ako dôkaz, obsahom ktorého je tvrdenie „anonyma“, že voľby starostu v obci Čičava

naplánované na 27. november 2010 budú manipulované. Svedkyňa ďalej uviedla, že sa

nezúčastnila na pohostení, ktoré mal podľa tvrdení sťažovateľa usporiadať odporca v deň

volieb. K sčítaniu hlasovacích lístkov svedkyňa uviedla, ,,... že v jednej obálke boli dva

hlasovacie lístky na starostu a v jednej obálke bol jeden lístok na starostu“, pričom v tejto

súvislosti uviedla ,,... že obálky boli v poriadku a že započítali aj dva hlasovacie lístky,

ktoré boli v jednej obálke“. K tvrdeniu sťažovateľa o manipulácii voličov svedkyňa uviedla,

„... že všeličo sa rozpráva pred voľbami a že sa hovorilo všetko možné sa rozprávalo a vie

aká je situácia v Čičave a myslí si, že ak to bude pokračovať takto ďalej, tak nikto nebude

vo volebnej komisii a ten, kto chce podvádzať, nech to tak robí, aby na nikoho nehádzal

špinu“. K tvrdeniu sťažovateľa, že niektorá obálka bola bez hlasovacieho lístka, uviedla,

„... že si nepamätá“.

Svedkyňa Mgr. K. D. (členka volebnej komisie) k priebehu volieb uviedla, že ,,... pri

sčítavaní neboli žiadne problémy, mali vytvorené dvojice, kto bude aké lístky sčítavať. Celá

komisia rozhodovala, že ktorý lístok je neplatný alebo sporný.“. K tvrdeniu sťažovateľa o

kupovaní hlasov voličov svedkyňa uviedla, „... že o kupovaní hlasov vie z počutia, vie, že

od roku 2006 boli všelijaké klamstvá, že ona je na vine, že nevyhrala voľby p. N., p. N.

podala žiadosť na komisiu, prišla s listom za svedkyňou, aby jej predložila volebnú

dokumentáciu, ale svedkyňa jej ju nikdy nevydala a po celý času ju p. N. obviňovala z

manipulovania volieb“. K tvrdeniu sťažovateľa, že niektorá obálka bola bez hlasovacieho

lístka, uviedla „... že v jednej obálke chýbal lístok na starostu a v ďalšej obálke boli dva

lístky na starostu“.

Svedkyňa T. J. (členka volebnej komisie) uviedla, že členkou volebnej komisie bola

prvýkrát. „Nemala s čím porovnávať, ale nič zvláštne sa počas volieb nedialo.“ Svedkyňa si

nepamätala, že by vo volebnej miestnosti pri sčítavaní hlasov bol prítomný niekto iný okrem

volebnej komisie. Ona osobne nikoho nevidela. Ku skutočnosti, že v miestnosti, kde

prebiehalo sčítavanie hlasov (a dozvedel sa to sťažovateľ od svedkyne), videla odporcu,

svedkyňa uviedla, že «ona osobne p. Ing. K. nevidela. Niekto povedal, že tam bol, ale ona

ho osobne nevidela,... že p. D. povedala iba, že videla obecné auto p. K. („čo tu robí auto p.

K.?“).». K sčítaniu hlasovacích lístkov svedkyňa uviedla, „... že počítala hlasy p. N., potom

počítala obálky, kontrolovala obálky, či obsahujú pečiatku. Boli tam lístky, ktoré boli zle

zakrúžkované, potom vyhodnotili, že dva hlasy boli sporné, a pridali sa pánovi K. po porade

celej volebnej komisie. Boli tam aj také, kde boli označení traja kandidáti – sama svedkyňa

takú obálku otvorila.“.

Svedkyňa I. G. (členka volebnej komisie) vo svojej výpovedi k priebehu volieb

uviedla, že sa ich zúčastnila ako členka volebnej komisie viackrát. Rovnako uviedla, že v

priebehu volieb neboli žiadne problémy so schránkou alebo so sčítavaním hlasov.

K tvrdeniu sťažovateľa o kupovaní hlasov voličov svedkyňa uviedla, „...že jej nikto o tom

nehovoril. Vypláca dávky, hovorilo sa o tom, takže počuť počula, ale nevie, kto to hovoril.“.

Svedkyňa sa tiež vyjadrila k čestnému vyhláseniu M. Š. z 2. februára 2011, keď uviedla, „...

že áno, ona sa dostavila na obecný úrad a začala hovoriť to, čo je v tom čestnom vyhlásení.

Sedeli tam traja, ona, p. starosta, p. J., p. J., ona chcela dačo so starostom, tak oni tam

sedeli a ona hovorila... starosta písal obsah tohto čestného prehlásenia. Ona mu overovala

iba ten podpis.“. Na záver svojej výpovede uviedla, že je odporcova sesternica.

Svedkyňa M. J. (zapisovateľka volebnej komisie) vo svojej výpovedi k priebehu

volieb uviedla: „... načítali sa obálky, bolo ich presne 590, rozdelili sa lístky na poslancov a

starostov, pred otvorením boli uzavreté všetky nepoužité materiály, dali preč mobily, všetci

sedeli pri jednom stole, každý každého videl, kým sa nespísala zápisnica, nikto sa od stola

nepohol. V jednej obálke boli dva hlasovacie lístky na starostu a jeden hlasovací lístok

chýbal na starostu v jednej obálke. Počet lístkov a obálok súhlasil. Nikto nenamietal počas

sčítavania absolútne nič. Každá dvojica mala perá inej farby, na tie dvojhárky p. J.,

poverený za aktívne sčítavanie hlasov, vpísal na dvojhárok čísla, kto koľko hlasov získal“.

Ku skutočnosti tvrdenej sťažovateľom, že pri sčítavaní volebných hlasov mal byť prítomný

odporca, uviedla, že ,,... p. J. a p. F. hľadali krabicu, ona šla pre ňu a p. starosta bol na

schodisku, položil im otázku, či majú zabezpečené auto na odvoz volebnej dokumentácie.

Spýtal sa, otočil sa a odišiel. Vo volebnej miestnosti nebol.“.

Svedok Š. S. (kandidát na starostu) vo svojej výpovedi k priebehu volieb uviedol, „...

že nemá dojem, že by bola snaha zmariť voľby. Na podnet p. M. sa zúčastnil stretnutia s p.

M., v kancelárii p. V. s tým, že p. M. tvrdil, že disponuje veľkým počtom hlasov, navštívil už

viacerých kandidátov; pán svedok na toto tvrdenie nijakým spôsobom nezareagoval a viac

sa s ním ani nestretol.“. Ďalej uviedol, „... že priamo voľby nikto neovplyvňoval. O

kupovaní hlasov voličov sa rozprávalo po celej obci, dôkazy na to nemá. Rozprávalo sa

všetko možné.“. K tvrdeniu sťažovateľa, že v súvislosti s marením a ovplyvňovaním

slobodných volieb podal trestné oznámenie, uviedol, „... že on trestné oznámenie nepodal“.

K jeho prítomnosti v pohostinstve, ktoré prevádzkuje manželka odporcu, uviedol, „... že on

ani nikto z jeho príbuzných nebol v tom pohostinstve“.

Svedkyňa M. N. (kandidátka na starostku) vo svojej výpovedi k priebehu volieb

uviedla: „Tak ako voľby v roku 2006, 2008 a 2010 boli ovplyvňované, bola skupina

sociálne slabších ľudí pod vplyvom a kupovali sa ich hlasy“, pričom konkretizovala osobu,

ktorá mala byť podľa nej ovplyvňovaná, keď uviedla, „... že občianka A. M., aj ďalší, oni sa

boja povedať, aby neboli napadnutí, aby z toho neboli vyvodzované ďalšie dôsledky“. K

tvrdeniu sťažovateľa o kupovaní hlasov voličov svedkyňa uviedla, „... že to mal byť terajší

starosta obce, ... bolo vyplácané po 30 eur.“. Svedkyňa ďalej uviedla, že „V 10. mesiaci,

tento prípad podala aj na obvodnom oddelení PZ, navštívili ju Rómovia p. M. ml. a p. Z. T.,

že sa chcú porozprávať. Chceli ísť dnu, otvorene jej povedali, či chce vyhrať voľby,

povedali jej, že jej môžu pomôcť vyhrať voľby. Na otázku ako jej môžu pomôcť, tak jej

povedali, že tak, ako pomohli pred dvomi rokmi K. Povedal jej, že si vynášali Rómovia čisté

lístky. Svedkyňa s návrhom J. M. ml. nesúhlasila, povedala, že nejde o čistú vec a podala

trestné oznámenie na OO PZ V. Svedkyňa dala založiť do spisu uznesenie OO PZ V.

a odvolanie voči tomuto uzneseniu a proti obsahu jej výsluchu, ktoré sa podľa nej

nezakladá na pravde.“. V priebehu výsluchu predložila ústavnému súdu ako dôkaz listinu

označenú ako „sťažnosť“, proti uzneseniu Obvodného oddelenia Policajného zboru sp. zn.

ČVS: ORP-20/VT-VT-2011 z 1. februára 2011.

K priebehu volieb svedkyňa ďalej uviedla: „Po voľbách začiatkom januára, tu

prítomný K. M. a ja sme sa stretli u p. V. – podnikateľa, bývalého zástupca starostu, kde p.

K. povedal, že pred dvoma rokmi od p. K. zobral 50 000 Sk, aby dal svojej rodine po 500 Sk

za jeden hlas, aby ho volili za starostu. Potvrdil jej to aj p. M. M. To takisto oznámila na

OO PZ V., ktorý tento prípad dal na MV SR oddelenie boja proti korupcii K., vyšetroval to

p. doktor O. Svedkyňa podotkla, že nikto, iba ona, bola tá čo dala oznámenie, p. K.

vypočutý nebol, p. M. nebol, p. V. tiež nebol. Z Košíc dostala oznámenie, že sa to zamieta,

bola napísaná sťažnosť – odvolanie proti tomuto uzneseniu. Svedkyňa ďalej uvádza, že v

mestskej volebnej komisii bola p. K. N. z Čičavy, ktorá jej rozprávala, že pri sčítaní hlasov

do budovy vošiel p. starosta. P. D. povedala, čo tu starosta chce. Zakrátko p. J. vyšla hore

schodmi do kancelárie, hlasy ešte neboli sčítané, výsledky neboli zapísané do zápisnice

o výsledku volieb.“

K jej vzťahu k svedkyni M. Š., ktorá v roku 2006 bola jednou z tých, ktorí povedali,

že prijali sumu od odporcu ako kandidáta na starostu, uviedla, že k nej nemá žiaden vzťah.

Svedkyňa vo vzťahu k tejto svedkyni ďalej uviedla, ,,... že keď bola starostka, tak áno, má

veľa detí, a keď koncom mesiaca nemala na potraviny, tak svedkyňa, ako žena, ako matka,

jej skutočne pomohla“.

Svedkyňa M. Š. (obyvateľka obce Čičava – volička) o svojom vzťahu k svedkovi V.

G. uviedla, ,,... že je to jej bratranec“. K tvrdeniu sťažovateľa o kupovaní hlasov voličov

svedkyňa uviedla, ,,... že dva mesiace pred voľbami bolo povedané, že starosta bude dávať

peniaze, aby sa dostal za starostu“. Svedkyňa ďalej uviedla, „... že to bolo osobne

povedané, bola pritom jej dcéra – 11 rokov mala, povedal to každému osobne. Povedal jej

to za školou a išlo o 30 eur.“.

K voľbám ďalej uviedla, ,,... že bola voliť doobeda, dala hlas za starostu, išla

ku starostovi s A. M., V. G., ich sa pýtala, či dostali peniaze od neho, oni povedali, že áno.

Ona potom išla sama, starosta bol vonku, povedala mu, že ho volila, dal jej peniaze a išla

preč. Dal jej 30 eur. Oni odchádzali, ona prišla sama. Oni ju nečakali.“. K okolnostiam, za

akých malo dôjsť k odovzdaniu peňazí, ďalej uviedla ,,... že jej deti, jej celá rodina, ona sa

volá Š., išli aj K. aj G. a všetci dostali po 30 eur“. Svedkyňa sa tiež vyjadrila ku

skutočnosti, že v roku 2007 vystupovala ako svedkyňa v konaní pred ústavným súdom, keď

uviedla, ,,... že áno, bola a čistú pravdu povedala“. Svedkyňa ďalej uviedla, že odporca jej

v súvislosti s voľbami hrozil, ,,... že ak bude tvrdiť, že dával peniaze za voľby, tak ju dá do

basy, bolo to asi pred tromi dňami“. V závere výsluchu svedkyňa uviedla, „... že aj jej deti

zobrali od starostu peniaze za volenie“.

Svedok V. G. (obyvateľ obce Čičava – volič) k tvrdeniu sťažovateľa o kupovaní

hlasov voličov uviedol, že „... Povedal starostovi, že M. Š. mu povedala pred mesiacom, že

bude starosta dávať 30 eur pred voľbami. Vyšlo najavo, že si starosta kupoval hlasy. On

s A. M., N. D., K. M. (manželka Š. M.), išli ku starostovi a dal im po 30 eur.“.

K okolnostiam, za akých malo k tejto skutočnosti dôjsť, svedok uviedol, ,,... že si boli

odvoliť a išli si k nemu po peniaze. Išli dole ku nemu, A. M. mu povedala, že ho volili a že si

prišli po peniaze a dostali 30 eur. Iba na ich slovo to bolo. Iba mu oznámili, že ho volili,

nijakým spôsobom nepožadoval preukázanie ich tvrdení.“. Svedok ďalej uviedol, „... že

stretli M. Š. pri starom obecnom úrade, tiež si išla pre peniaze, lebo ona už vedela, že

starosta bude dávať po 30 eur, vedela to už mesiac pred voľbami.“. Svedok ďalej uviedol,

že odporca mu ,,... dal 30 eur, dal A. M., K. M., N. D., bolo to doobeda“.

Svedkyňa A. M. (obyvateľka obce Čičava – volička) k okolnostiam, za akých sa

zúčastnila volieb, uviedla, ,,... že voliť bola okolo jedenástej, tak doobeda“. K tvrdeniu

sťažovateľa o kupovaní hlasov voličov svedkyňa uviedla, ,,... že dostala 30 eur od p. K.,

boli na voľbách, a potom išla k nemu domov, povedala mu, že ho volila a on jej dal peniaze.

Bola s ňou N. D. a K. M., L. G., spolu tam išli. Zazvonili mu a p. K. vyšiel, spýtal sa, či ho

volili, dal im peniaze, on im veril, lebo to aj minulé volebné obdobie tak bolo. Čakali, kým

im dá peniaze, a spolu odišli. Ona dostala 3x po 10 eur. Viacerí dostali, skoro celá osada to

dostala. Boli 4 voliči, jeden bol Róm, pán starosta zostal starosta, lebo podplácal, len o to

ide, že pán starosta podplácal. Nás je väčšina, viacej ako bielych.“.

Svedkyňa sa vyjadrila aj k jej čestnému vyhláseniu zo 6. decembra 2010, keď

uviedla, ,,... že toto písal pán K. Ona to s ním písala a vie čo je tam napísané, a za týmto

prehlásením si stojí.“. Ďalej uviedla, že odporca sa jej po podaní sťažnosti sťažovateľom na

ústavnom súde vyhrážal, ,,... že za krivé svedectvo ju dá do basy“. K jej rodinným väzbám k

sťažovateľovi uviedla, ,,... že s pánom K. nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu“.

Svedkyňa M. K. (obyvateľka obce Čičava – volička) vo svojej výpovedi uviedla, že

je manželkou odporcu a prevádzkuje pohostinstvo v obci s názvom M., súčasne uviedla, že

uvedené pohostinstvo „... ani cez moratórium nebolo otvorené a bolo zatvorené celý deň...,

a že v ňom neprebiehala predvolebná kampaň“. K tvrdeniu sťažovateľa o kupovaní hlasov

voličov svedkyňa uviedla, „... že sa dozvedala od manžela, že budú vyplácať nejakých 30

eur v ich bare, tak urobila opatrenia, dala oznámenie na obecný úrad, nebolo otvorené,

dozvedela sa od manžela, že jemu to povedal L. G., že M. Š. ho žiadala, aby svedčil, že budú

pred voľbami vydávané nejaké peniaze. Preto si dávala pozor, oznámila obecnému úradu,

že pohostinstvo bude zatvorené. Všetky informácie vie sprostredkovane – od manžela.

Manžel mal dovolenku, v deň volieb boli doma, neotvárali nikomu, boli uzamknutí.“.

V závere svojej výpovede uviedla, „... že voliť bola s manželom a asi okolo obeda“.

Svedok P. B. (Obvodné oddelenie Policajného zboru) vo svojej výpovedi

ku skutočnosti, či prijal trestné oznámenie v súvislosti s voľbami starostu v obci Čičava

uskutočnených 27. novembra 2010, uviedol, „... že v piatok pred voľbami prijal oznámenie

od p. V. a vypočúval p. N. Trestné oznámenie bolo od p. V., ktorý mal podozrenie z

kupovania hlasov rómskych občanov.“. Svedok ďalej uviedol, „... že vyšetrovanie je

ukončené, nepreukázalo sa to, čo bolo podané...“, a bolo odložené. Svedok ďalej uviedol, že

trestné oznámenie prijal od ,,... p. V. on osobne.“.

Rovnako uviedol, „... že od kolegu vie, že boli ďalšie trestné oznámenia. ... že kolega

riešil iné trestné oznámenie od p. N.“ (toto konanie je t. č. v štádiu rozhodovania o podaní

opravného prostriedku – sťažnosti p. N., pozn.).

d) Zistenia z vyšetrovacieho spisu

Ústavný súd sa oboznámil aj s obsahom vyšetrovacieho spisu vrátane uznesenia

Obvodného oddelenia Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-20/VT-VT-2011 z 1. februára

2011 (ktorého obsah tvoria aj záznamy z výsluchov J. M., Z. T. a L. K.), z ktorého okrem

iného zistil, že trestné oznámenie podala 4. januára 2011 kandidátka na starostku obce

Čičava pre voľby konané 27. novembra 2010, M. N., pre podozrenie z prečinu marenia

prípravy a priebehu volieb a referenda podľa . Trestné

oznámenie bolo podľa odmietnuté, „nakoľko nie

je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného

poriadku“. V súčasnosti vec ešte nie je právoplatne skončená, pretože M. N. podala proti

odmietnutiu jej oznámenia sťažnosť.

III.

Východiská pre rozhodnutie a závery ústavného súdu

A. Všeobecné východiská

Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného

obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými

voliť podľa príslušných volebných prepisov.

Podľa ústavný súd okrem iného rozhoduje o ústavnosti

a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. Z vyplýva

oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu preskúmavať na základe volebných sťažností

tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podľa prvej vety občania majú právo zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa

tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv

zaručených v , t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.

garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami

kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,

resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci ( ), pričom

garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie

tajným hlasovaním ( ). Zároveň garantuje predovšetkým

prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov

územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30

ods. 1 druhá veta ) uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie

poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo

(, m. m. )].

Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť

uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou

zákona (m. m. alebo ), pričom podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť

v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (, m. m.

alebo ).

Základným interpretačným pravidlom na zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

všetkých politických práv, je , podľa ktorého zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a uplatňovanie musia umožňovať a ochraňovať

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ustanovenie má

priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje a predurčuje spôsob formovania politických síl v demokratickej spoločnosti.

Slobodná súťaž politických síl nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách a je

základným predpokladom fungovania demokratického štátu (mutatis mutandis napr.

alebo ).

Podľa môže ústavný súd

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné

podľa sa podľa stabilizovanej judikatúry ústavného

súdu uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú

súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia

ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné

porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. , PL. ÚS

19/94,

, , ). Každé porušenie zákona Slovenskej národnej

rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov

(ďalej len „volebný zákon“ alebo „zákon o voľbách“) nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť

volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada

pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými

štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také porušenie

volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva

pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov

().

Vo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia

byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie

zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, príp. zákonov bezprostredne s nimi

súvisiacich, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom

namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb,

ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či

voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. ).

Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných

nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Ústavný súd vo svojej judikatúre dlhodobo vychádza zo širšieho chápania volieb.

V tejto súvislosti, napr. v konaní sp. zn. uviedol, že „Posudzuje (ústavný súd,

pozn.) ústavnosť a zákonnosť nielen samotného volebného aktu a sčítania hlasov, ale celého

volebného procesu, pokiaľ táto právomoc neprislúcha všeobecným súdom (registrácia

kandidátov). Existuje verejný záujem na dodržiavaní právnej úpravy celého volebného

procesu, lebo len tak sa možno priblížiť ideálu slobodnej súťaže politických síl

v demokratickej spoločnosti, ktorý zahŕňa aj súťaž podľa platných pravidiel. Občan má

právo, aby sa kandidáti uchádzali o jeho hlas podľa zákonných pravidiel.“.

B. Skutkové zistenia a ich vyhodnotenie

Na základe vykonaného dokazovania ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

a) Sťažovateľ tvrdí, že odporca „... poskytoval za odovzdanie hlasu jemu finančnú

odmenu, a to 30 eur v hotovosti. Vyplácanie finančnej odmeny menovaným protikandidátom

bolo vykonávané priamo v deň volieb 27. 11. 2010, a to v obci Čičava – v priestore

podnikateľskej prevádzky pohostinstva, ktoré je v súčasnosti prevádzkované blízkou osobou

protikandidáta – pani M. K., miesto podnikania: Č. Voliči v predmetnom volebnom obvode

boli od stredy 24. 11. 2010 zo strany protikandidáta a osôb ním poverených oboznamovaní

s tým, že v deň volieb bude v priestoroch pohostinstva (adresa: Č.) vyplácanie finančnej

odmeny vo výške 30 eur za každý odovzdaný hlas pre kandidáta L. K.“.

Ústavný súd výsluchom svedkov zistil, že odporca ako kandidát na funkciu starostu

obce Čičava (a vo voľbách zvolený starosta) v deň volieb, a to 27. novembra 2010, mal

najmenej piatim voličom (V. G., M. Š., K. M., A. M., N. D.) odovzdať sumu 30 € potom,

ako mu títo v doobedňajších hodinách osobne oznámili, že mu odovzdali svoj hlas ako

kandidátovi na post starostu vo voľbách uskutočnených 27. novembra 2010. V tomto

zmysle vypovedali uvedení svedkovia. Dokonca z výpovedí svedkov vyplynulo, že takto

mal poskytnúť odporca 30 € aj ďalším voličom potom, ako sa zúčastnili volieb a následne

mu oznámili, že mu vo voľbách odovzdali svoj hlas.

Odporca poprel túto skutočnosť argumentujúc opatreniami, ktoré urobil, aby sa vyhol

situácii z minulých volieb, ktorá by ho kompromitovala v súvislosti s kupovaním hlasov

svojich voličov. V tom zmysle vypovedal aj 26. januára 2011 na Obvodnom oddelení

Policajného zboru v súvislosti s podaním trestného oznámenia M. N. Túto skutočnosť

ústavný súd nemohol prehliadnuť. Rovnako nemohol prehliadnuť ani výpovede J. M. a Z.

T. z 26. januára 2011 na Obvodnom oddelení Policajného zboru. Aktivity M. Š. vyvíjané po

voľbách v súvislosti s „prípravou“ svedkov na výsluchy ústavného súdu do značnej miery

spochybňujú svedecké výpovede o poskytnutí sumy 30 € zo strany odporcu voličom, ktorí

mu oznámili, že mu vo voľbách odovzdali svoj hlas (M. Š., A. M. a V. G.), navyše bez

akéhokoľvek hodnoverného preukázania tohto tvrdenia a ešte pred oznámením volebného

výsledku.

Sťažovateľ nijako nepreukázal skutočnosť, že odporca a ním poverené osoby v čase

od 24. novembra 2010 oboznamovali voličov Čičavy s tým, že v deň volieb sa bude

v priestoroch pohostinstva Čičava 24 vyplácať „odmena“ 30 € za každý hlas odovzdaný

v jeho prospech. Rovnako sa nepreukázali tvrdenia, že dva mesiace pred voľbami, resp.

mesiac pred voľbami bolo povedané, „... že starosta bude dávať peniaze, aby sa dostal za

starostu“. Navyše, z výpovedí svedkov M. Š. a V. G. vyplynulo, že „odmena“ sa bude

vyplácať v čase pred voľbami.

b) Sťažovateľ ďalej tvrdí, že odporca „... po ukončení hlasovania, ale ešte pred tým,

ako boli riadne sčítané hlasy, bol v miestnosti, kde prebiehalo sčítavanie hlasov, prítomný

menovaný L. K. O tejto skutočnosti sa sťažovateľ dozvedel tak, že mu to oznámil člen

okrskovej volebnej komisie – pani T. J., bytom Č. Takto došlo k porušeniu ustanovenia § 36

zákona , čo spôsobuje nezákonnosť volieb.“.

Z výpovedí svedkov sa nepreukázalo, že odporca bol prítomný v miestnosti, kde

okrsková volebná komisia sčítavala hlasy. Svedkyňa M. J. (zapisovateľka okrskovej

volebnej komisie) toto tvrdenie sťažovateľa vo svojej výpovedi nepotvrdila. Skutočnosť, že

odporca sa v určitom čase (sám uviedol, že to bolo okolo 22.00 h v deň konania volieb)

nachádzal na obecnom úrade, ale vo volebnej miestnosti nebol, a jeho otázka, či má

„volebná komisia zabezpečené auto na odvoz volebnej dokumentácie“, položená mimo

volebnej miestnosti, nemôže viesť k záveru, že bol v miestnosti, kde sa spočítavali hlasy.

Účasť odporcu vo volebnej miestnosti vylúčili členovia volebnej komisie vo svojich

čestných vyhláseniach. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľ v tejto časti svojej

sťažnosti neuniesol dôkazné bremeno o tomto svojom tvrdení.

c) Sťažovateľ tiež tvrdí, že „samotné zistené výsledky volieb naznačujú, že pri

sčítavaní hlasov mohlo dôjsť k úmyselným manipuláciám“.

Prepočítaním hlasovacích lístkov ústavný súd dospel k zhodným výsledkom sčítania

hlasov, k akým dospela aj volebná komisia, s rozdielom jedného hlasu u kandidátky č. 4

(M. N.).

Ústavný súd zistil, že z celkového počtu hlasovacích lístkov odovzdaných odporcovi

(200 platných hlasov) 1 hlasovací lístok nebol označený ako neplatný, ale jeho platnosť je

sporná. Na tomto hlasovacom lístku bol označený kandidát č. 2 zafarbeným krúžkom na

poradovom čísle. Rovnako zistil, že z celkového počtu hlasovacích lístkov odovzdaných

sťažovateľovi (197 platných hlasov) 1 hlasovací lístok nebol označený ako neplatný, ale

jeho platnosť je tiež sporná. Na tomto hlasovacom lístku bol označený kandidát č. 3

zafarbeným krúžkom na poradovom čísle. Vzhľadom na to, že medzi platnými hlasovacími

lístkami sa vyskytli dva rovnako sporne označené hlasovacie lístky, z ktorých po jednom

patrili kandidátovi č. 2 a kandidátovi č. 3 a boli rovnako vyhodnotené, táto skutočnosť

nemohla ovplyvniť výsledné poradie kandidátov.

Ústavný súd prehodnotil aj správnosť posúdenia neplatných lístkov. Považuje pritom

za diskutabilné vyhodnotenie troch hlasovacích lístkov (uvedené na s. 12 v poradí ako 17.

až 19. hlasovací lístok), jedného hlasovacieho lístka týkajúceho sa kandidáta č. 2 a dvoch

hlasovacích lístkov týkajúcich sa kandidáta č. 3, z ktorých podľa názoru ústavného súdu je

potrebné považovať za platný hlasovací lístok uvedený v poradí ako posledný, a to

v prospech kandidáta č. 3. Napriek tomu výsledné poradie na základe prepočítania

a prehodnotenia hlasovacích lístkov ostáva nezmenené.

Prepočítanie hlasovacích lístkov a zhodnotenie správnosti ich zaradenia medzi platné

a neplatné aj s uvedenými nedostatkami ani výsluch svedkov nepreukázal manipuláciu

s volebnými lístkami, ktorá by mohla mať vplyv na platné výsledky volieb, aj so zreteľom

na ich namietaný tesný výsledok.

Teória tzv. prázdnej obálky namietaná sťažovateľom, ktorý tvrdil prítomnosť takej

obálky medzi obálkami s odovzdanými hlasmi, t. j. vynesenej obálky, ktorá umožňuje tomu,

kto manipuluje voľby, uskutočňovať aj kontrolu nad priebehom hlasovania, sa nijakým

spôsobom nepreukázala.

d) Sťažovateľ uvádza, že „podozrenia z marenia a ovplyvňovania slobodného

priebehu volieb do orgánov miestnej samosprávy vyjadrili aj ostatní kandidáti na starostu

Obce Čičava, a to konkrétne: Š. S. a M. N“.

Podozrenie z marenia a ovplyvňovania slobodného priebehu volieb do orgánov

miestnej samosprávy vyslovila okrem sťažovateľa len M. N. Táto vo svojej svedeckej

výpovedi uviedla, že v tejto súvislosti podala trestné oznámenie, čo potvrdil aj svedok P. B.

z Obvodného oddelenia Policajného zboru. Trestné oznámenie M. N. bolo uznesením

Obvodného oddelenia Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-20/VT-VT-2011 z 1. februára

2011 zamietnuté. M. N. podala proti tomuto uzneseniu sťažnosť. Ďalšie trestné oznámenie

podané p. V., ktorý mal podozrenie z kupovania hlasov rómskych občanov, bolo podľa p. P.

B. tiež odložené, lebo sa nepreukázalo to, čo sa uvádzalo v tomto trestnom oznámení.

Piaty z kandidátov na starostu obce – Š. S., vo svojej výpovedi výslovne uviedol, že

nemá dojem, že by bola snaha zmariť voľby a že by voľby niekto ovplyvňoval. Trestné

oznámenie v tejto súvislosti nepodal.

Ústavný súd na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov týkajúcich sa marenia

a ovplyvňovania volieb do orgánov samosprávy konštatoval, že tvrdenie sťažovateľa

o marení a ovplyvňovaní slobodného priebehu volieb sa nepotvrdilo.

C. Závery

Podľa § 30 ods. 1 volebného zákona volebná kampaň je činnosť politickej strany,

nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na

prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo

reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania, hromadných informačných

prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Účelom volebnej kampane je viesť diskusiu o veciach verejných v súvislosti

s programom politických strán alebo jednotlivých kandidátov uchádzajúcich sa vo voľbách

o priazeň voličov, v rámci ktorej možno prirodzene očakávať konfrontačný spôsob

argumentácie usilujúci sa o zdôraznenie „vlastných predností“, prípadne o poukázanie na

„slabiny alebo nedostatky“ volebného rivala. Je vecou každého subjektu zúčastňujúceho sa

volieb (či už jednotlivého kandidáta, alebo politickej strany), aby v rámci svojho priestoru,

ktorý mu predvolebná kampaň poskytuje, ponúkol voličovi adekvátnu odpoveď na

argumentáciu súpera, pokiaľ ju považuje za skreslenú, zavádzajúcu alebo nesprávnu

().

Ústavný súd tzv. kupovanie hlasov voličov hodnotí ako vážne porušenie volebnej

kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje

do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného v .

Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne

posúdenie (m. m. , ). Podľa názoru ústavného súdu poskytovanie

„protihodnoty“ za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného

práva je možnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech

().

Ústavný súd uvedenú činnosť hodnotí ako neetickú formu prístupu k volebnej

agitácii („rafinovaná forma“), ktorú nemožno v žiadnom prípade považovať za zákonnú.

V okolnostiach posudzovanej volebnej sťažnosti ústavný súd konštatuje, že okrem

spochybnenia tvrdení vypovedajúcich svedkov o „kupovaní hlasov“ a protirečivých tvrdení

v celom konaní v danom prípade v konečnom dôsledku nešlo o kupovanie hlasov voličov.

O kupovanie hlasov ide vtedy, ak niekto inému ponúka, sľúbi alebo zaručí dary alebo iné

výhody za to, aby volil alebo nevolil v určitom zmysle (volil alebo nevolil určitého

kandidáta). V tejto súvislosti sa sľubovanie vyplácania odmeny 30 € zo strany odporcu

v období dva mesiace pred voľbami, mesiac pred voľbami, resp. v čase od 24. novembra

2010 až do konania volieb nepreukázalo. V priebehu dokazovania sa pritom vyskytli aj

tvrdenia o tom, že odmena sa bude vyplácať ešte pred voľbami, nie až po voľbách.

Pochybnosti sa preto týkajú aj „realizácie sľubu“, o čom svedčia nielen výpovede svedkov,

ale aj skutočnosť, že svedkovia, ktorí tvrdia, že dostali od odporcu 30 €, spájajú odovzdanie

tejto „protihodnoty“ za ich „volebnú službu“ s tým, že bez poskytnutia akéhokoľvek dôkazu

o tom, že volili odporcu – „iba na slovo“ – im tento mal vyplatiť iba za samotnú účasť

vo voľbách nimi označenú sumu bez znalosti reálneho výsledku volieb. Vzhľadom na to

nemožno túto sťažovateľom tvrdenú, ale maximálne neistú podporu odporcu považovať za

„kupovanie hlasov voličov“, resp. za voľbu podľa predstáv „svojho“ kandidáta.

Do úvahy treba vziať aj skutočnosť, že pri vyhodnotení dokazovania ide o situáciu,

keď stojí tvrdenie proti tvrdeniu. Pri časovej rekonštrukcii nie je vylúčené, že v čase, keď

mali svedkovia preberať odmenu, mohol byť odporca so svojou rodinou na ceste do

volebnej miestnosti s cieľom vykonania svojho volebného práva.

Uvedené skutočnosti zjavne signalizujú, že nepostačujú na to, aby ústavný súd mohol

na ich základe uplatniť svoju právomoc podľa ,

t. j. vyhlásiť tieto voľby za neplatné, tak ako to navrhuje sťažovateľ.

Rovnaký záver platí o námietke sťažovateľa v súvislosti s manipuláciou volebných

výsledkov pri spočítavaní hlasovacích lístkov.

Podľa § 31 ods. 4 poslednej vety zákona o voľbách na hlasovacom lístku pre voľby

starostu obce (primátora) volič zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre

ktorého hlasuje.

Volebný zákon posudzovanie hlasovacích lístkov upravuje spôsobom negatívnej

enumerácie. Podľa § 38 ods. 1 „Neplatný je hlasovací lístok, ktorý nie je na predpísanom

tlačive, ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4, ak volič na hlasovacom lístku neoznačil

zakrúžkovaním ani jedného kandidáta alebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než

má byť zvolených do obecného (mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním

ani jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil

viac ako jedného kandidáta na túto funkciu“. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že

hlasovací lístok, ktorý napĺňa čo i len jeden z dôvodov neplatnosti, nemožno považovať za

platný hlasovací lístok. Platí to pre okrskovú volebnú komisiu, ktorá (podľa § 38 ods. 4

volebného zákona) v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka

s konečnou platnosťou pre účely zisťovania výsledku volieb. Nie je rozhodujúce, ktoré

z kritérií (dôvodov) neplatnosti kvalifikuje hlasovací lístok za neplatný. Rovnakú relevanciu

má skutočnosť, kedy dôvod neplatnosti hlasovacieho lístku vznikol a kto ho zapríčinil.

Zverenie právomoci rozhodnúť o platnosti hlasovacieho lístku okrskovej volebnej

komisii s konečnou platnosťou (§ 38 ods. 4 volebného zákona) neznamená úplnú voľnosť

komisie pri posúdení hlasovacieho lístka. V kontexte s celým znením ustanovenia § 38, ale

najmä s odkazom v odseku 1 písm. b) na úpravu hlasovacieho lístka podľa § 31 ods. 4 taký

lístok, ktorý nie je označený zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, nemožno uznať za

platný. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť fakt, že posudzovanie hlasovacích lístkov

bolo prípadne benevolentnejšie u všetkých kandidátov ().

V danom prípade však išlo o ojedinelé pochybenie hodnotenia platnosti hlasovacích

lístkov, ktoré v konečnom dôsledku nemali vplyv na konečný, aj keď tesný výsledok volieb.

Manipulácia volieb a prítomnosť odporcu vo volebnej miestnosti počas spočítavania

hlasovacích lístkov sa jednoznačne nepreukázali.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ neuniesol dôkazné

bremeno preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení uvedených v jeho sťažnosti. Dôkazy

navrhnuté sťažovateľom sa ukázali ako zjavne nedostatočné na to, aby ústavný súd mohol

v kontexte so všeobecnými východiskami, ktoré uplatňuje pri svojom rozhodovaní

o volebných sťažnostiach, v súlade s návrhom sťažovateľa uplatniť svoju právomoc podľa

a , t. j. vyhlásiť voľby starostu obce Čičava

konané 27. novembra 2010 za neplatné alebo zrušiť výsledok volieb starostu obce Čičava

konaných 27. novembra 2010.

Na tomto základe ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2011