Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 11/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2011 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

o sťažnosti maloletého F. Ď., L., zastúpeného zákonnou zástupkyňou Mgr. G. B., L., právne

zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4

C 164/08 v čase po vydaní uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS

53/09-14 z 19. februára 2009 takto

rozhodol:

1. Základné právo maloletého F. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v postupom Okresného súdu Piešťany v

konaní vedenom pod sp. zn. v čase po vydaní uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. -14 z 19. februára 2009 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Maloletému F. Ď. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000

€ (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu na účet

jeho zákonnej zástupkyne Mgr. G. B., L., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Maloletému F. Ď. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88 €

(slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd

Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. G., T., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 13. januára 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť maloletého F. Ď., L. (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného zákonnou zástupkyňou Mgr. G. B., L. (ďalej len „zákonná

zástupkyňa sťažovateľa“), vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v čase po vydaní uznesenia ústavného súdu

č. k. -14 z 19. februára 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že návrhom podaným 4. októbra 2006 sa sťažovateľ na

okresnom súde domáhal od odporcu zaplatenia finančnej sumy z titulu zásahu do jeho

osobnostných práv, k zásahu do ktorých malo dôjsť tým, že pri dopravnej nehode odporca

usmrtil jeho matku a starého otca. Podľa sťažovateľa potom, ako ústavný súd už v minulosti

uznesením č. k. -14 z 19. februára 2009 konštatoval, že ústavným súdom

zistené prieťahy, resp. nečinnosť okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

nie sú takej intenzity, aby odôvodňovali konštatovanie porušenia ,

okresný súd aj naďalej zotrváva v nečinnosti v predmetnej veci, pričom v tejto súvislosti

sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Po rozhodnutí Ústavného súdu SR okresný súd vo veci

stále nekoná, s výnimkou jedného pojednávania za celé 4 roky.

Sťažovateľ podal dňa 24. 8. 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú Okresný súd v

Piešťanoch vybavil podaním zo dňa 24. 9. 2010 č. k. Spr. 628/2010, v ktorom neuviedol nič,

čo by sťažovateľa oprávňovalo domnievať sa, že dôjde k náprave, iba ospravedlňoval

doterajšiu nečinnosť súdu.“

Vzhľadom na uvedené je sťažovateľ tohto názoru, že okresný súd koná v jeho veci

so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty

a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu vo veci s obzvlášť tragickými následkami,

„pričom osobitne v takýchto prípadoch je rýchle rozhodnutie pre nápravu protiprávneho

zásahu potrebné a má aj svoj materiálny význam“.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol:

„Čo sa týka samotnej podstaty vzniku zbytočných prieťahov v tomto konaní

s konečnou platnosťou o nich rozhodne ústavný súd, sťažovateľ sa však domnieva, že

prieťahy vznikli a ďalej vznikajú v dôsledku nekonania súdu ako aj v dôsledku neefektívnych

procesných úkonov súdu v tejto veci.

Prieťahy sú spôsobené takmer úplnou absenciou činnosti súdu smerujúcou

k skončeniu veci, čo trvá už 4 roky.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Konaním Okresného súdu v Piešťanoch vo veci vedenej pod č. k. ,

došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa podľa Slovenskej

republiky, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva podľa

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7 000 Eur.

Okresný súd v Piešťanoch sa zaväzuje zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia sumu 7 000 Eur.“

Sťažovateľ si uplatnil aj úhradu trov konania pred ústavným súdom v dôsledku jeho

zastúpenia advokátom.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr 71/2011 zo 14. februára 2011

a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom

z 3. marca 2011.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných

úkonov vykonaných okresným súdom v skúmanom konaní uviedla:

«Súd v súčasnosti pokračuje takmer plynulo v konaní a uvedené zdržania (po 24. 09.

2010) majú objektívny charakter - zapožičanie spisu, či subjektívny charakter, pri ktorom

však zavinenie nie je na strane súdu - nepredloženie doručenky zo strany Slovenskej pošty.

Navrhovateľ tvrdí, že na jeho sťažnosť na prieťahy konaní súd vo svojom upovedomení o

spôsobe jej vybavenia zo dňa 24. 09. 2010 neuviedol nič, čo by malo viesť k náprave iba

ospravedlňoval doterajšiu nečinnosť. S uvedeným tvrdením sa nie je možné úplne stotožniť.

Navrhovateľ bol upovedomený, že dňom 24. 09. 2010 je zákonnou sudkyňou Mgr. K. A.,

ktorá si v prvom rade musí preštudovať spis a „následne vykoná procesné úkony smerujúce

k odstráneniu prieťahov v konaní“, čo sa aj stalo dňa 12. 10. 2010 ustanovením znalca (už

16 dní po vybavení sťažnosti a odo dňa kedy sa stala zákonnou sudkyňou). Táto doba v sebe

zároveň zahŕňa nielen úkon, ale aj štúdium spisu. Vykonávanie úkonov bez dôkladného

štúdia, by nemalo zmysel. Z toho vyplýva, že v konaní sa od vybavenia sťažnosti plynulo

koná a sťažnosť ako prostriedok nápravy svoj účel splnila.

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný

súd SR upustil od ústneho pojednávania..., nakoľko nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu

uviedol:

„V predmetnej veci súhlasím, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od

ústneho pojednávania o prijatom návrhu, pretože od ústneho pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

K vyjadreniu Okresného súdu v Piešťanoch č. Spr. 71/2011 zo 14. 2. 2011

nepovažujem za potrebné sa vyjadrovať, moje vyjadrenie by už tiež nič nové neprinieslo.

Chcem iba uviesť, že Ústavný súd SR rozhodnutím č.k. -14 zo dňa 19. 2.

2009 prieťahy v konaní už konštatoval, ale nedosahovali takú intenzitu, aby ich bolo možné

považovať za zbytočné prieťahy v konaní.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom okresného súdu bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Zo sťažnosti, z jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec

sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil v období po vydaní uznesenia č. k.

-14 z 19. februára 2009 tento priebeh a stav konania vedeného okresným

súdom pod sp. zn. :

- 18. marec 2009 – v súvislosti so žiadosťou právneho zástupcu odporcu ešte z 18. augusta

2008, ktorou sa domáhal, aby sa konania vedené okresným súdom pod sp. zn. ,

a spojili na spoločné konanie z dôvodu, že pozostalí po zomrelých

pri dopravnej nehode si v týchto konaniach od odporcu nárokujú zaplatenie nemajetkovej

ujmy za smrť príbuzných, okresný súd žiadal pripojiť spis sp. zn. ,

- 5. máj 2009 – okresný súd zistil, že spis sp. zn. nie je možné pripojiť, pretože

v tomto konaní bol vyhlásený rozsudok a z dôvodu podania odvolania bude spis zaslaný

odvolaciemu súdu,

- 10. marec 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. apríl 2010,

- 19. apríl 2010 – okresný súd pojednávanie po vypočutí prítomných účastníkov odročil na

neurčito na ďalšie dokazovanie s tým, že právni zástupcovia účastníkov mali predložiť

návrhy na dokazovanie, prípadne otázky na znalecké dokazovanie,

- 29. apríl 2010 – právny zástupca odporcu predložil návrhy na dokazovanie,

- 5. máj 2010 – právny zástupca sťažovateľa predložil návrhy na dokazovanie,

- 7. máj 2010 – okresný súd vylúčil spis sp. zn. ,

- 28. jún 2010 – právny zástupca odporcu predložil otázky pre znalca,

- 12. október 2010 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie súdnym

znalcom z odboru klinickej psychológie detí,

- 20. október 2010 – uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania bolo doručené

sťažovateľovi,

- 11. január 2011 – okresný súd z dôvodu neprinávratenia doručenky o doručení uznesenia

z 12. októbra 2010 súdnemu znalcovi inicioval na pošte reklamačné konanie,

- 3. marec 2011 – spis bol zaslaný súdnemu znalcovi na účely vypracovania znaleckého

posudku.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o žalobe maloletého sťažovateľa o ochranu

osobnosti došlo v období po vydaní rozhodnutia ústavného súdu č. k. -14

z 19. februára 2009 k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania na

okresnom súde je ochrana osobnostných práv sťažovateľa, k zásahu do ktorých malo dôjsť

konaním odporcu, ktorý pri dopravnej nehode usmrtil jeho matku a starého otca. Táto

udalosť mala nepochybne priamy vplyv na život sťažovateľa, takže výsledok konania má

priamy dopad aj na jeho existenčnú sféru, t. j. povaha tohto konania si preto vyžaduje

mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu

postupu, aby bol naplnený účel súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný

súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a skončená ( ) a aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie (napr. , , , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na

predmet konania, ktorým je ochrana osobnostných práv, ktorého prerokovanie tvorí

štandardnú rozhodovaciu prax prvostupňových súdov v občianskoprávnych veciach, ten

nesignalizuje, že by išlo o právne zložité konanie. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, tú by

mohla na prvý pohľad signalizovať potreba nariadenia znaleckého dokazovania, avšak

vzhľadom na skutočnosť, že k jeho nariadeniu došlo až v poslednej etape ústavným súdom

skúmaného obdobia v postupe okresného súdu, ani táto skutková okolnosť nemohla

objektívne prispieť k predĺženiu posudzovaného konania okresného súdu. Napokon ani sám

okresný súd vo svojom vyjadrení nenamietal zložitosť napadnutého konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd

v posudzovanom období nezistil v jeho správaní (v správaní jeho zákonnej zástupkyne)

žiadnu takú skutočnosť, ktorú by bolo potrebné pripočítať na jeho ťarchu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu v období po vydaní

rozhodnutia ústavného súdu č. k. -14 z 19. februára 2009 a v tejto súvislosti

prihliadol aj na , podľa ktorého len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd zistil, že postup okresného súdu sa počas skúmaného obdobia

nevyznačoval vždy plynulým a efektívnym postupom. Aj napriek skutočnosti, že ústavný

súd už vo svojom rozhodnutí z 19. februára 2009 konštatoval v postupe okresného súdu

prieťahy v skúmanom konaní, okresný súd od tej doby vykonal ďalší procesný úkon

smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu veci až 10. marca 2010, keď nariadil vo veci vôbec

prvé pojednávanie na 19. apríl 2010, t. j. okresný súd po rozhodnutí ústavného súdu vykonal

vo veci prvý meritórny procesný úkon až po viac ako jednom roku. V uvedenej súvislosti

nie je zanedbateľným, že prvé a zatiaľ aj jediné pojednávanie uskutočnené v predmetnej

veci 19. apríla 2010 sa konalo po viac ako 3 a pol roku od začatia konania (t. j. od 4. októbra

2006), resp. po viac ako 2 rokoch a 2 mesiacoch odkedy vec napadla okresnému súdu

(od 1. januára 2008). Ústavný súd tiež zistil, že po 5. máji 2010, keď už obidvaja právni

zástupcovia predložili v zmysle záverov z pojednávania konaného 19. apríla 2010 návrhy na

dokazovanie, okresný súd začal vo veci konať až 12. októbra 2010, keď nariadil vo veci

znalecké dokazovanie, t. j. po viac ako 5 mesiacoch.

V dôsledku neefektívneho a nesústredeného postupu okresného súdu sa tak skúmané

konanie, aj napriek ústavným súdom už v minulosti konštatovaným prieťahom v tomto

konaní, predĺžilo v posudzovanom období o viac ako 1 rok a 5 mesiacov.

V uvedených súvislostiach neobstoja ani obranné tvrdenia okresného súdu, že

k predĺženiu konania v skúmanom období prispela aj zmena zákonného sudcu. Podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , , )

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že

Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov

alebo ďalších zamestnancov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej

právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období po vydaní rozhodnutia ústavného

súdu č. k. -14 z 19. februára 2009 došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

7 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti,

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistenú neefektívnu

činnosť, ako aj nečinnosť okresného súdu, ako aj s prihliadnutím na už v minulosti

ústavným súdom konštatované prieťahy v skúmanom konaní považuje za primerané v sume

3 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

náhradu v sume 254,88 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi nárok na úhradu

trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2010 (prevzatie a príprava

zastúpenia, ako aj podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 254,88 € vrátene režijného

paušálu, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2011