Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 53/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť maloletého F. Ď., narodeného..., zastúpeného zákonnou

zástupkyňou Mgr. G. B., obaja bytom L., právne zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom na Okresnom

súde Trnava pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť maloletého F. Ď. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra

2008 doručená sťažnosť maloletého F. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného zákonnou

zástupkyňou Mgr. G. B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 4. októbra 2006 Okresnému súdu

Trnava návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 3 000 000 Sk z dôvodu zásahu do práva

na ochranu osobnosti. Podľa tvrdenia sťažovateľa „Okresný súd v Trnave vo veci vôbec

nekonal, čakal na vytvorenie Okresného súdu v Piešťanoch, kam vec od 1. 1. 2008 v súlade

so zákonom prešla a je evidovaná pod č. k. .

Konanie v tejto veci vedenej na Okresnom súde v Piešťanoch neprebieha, súd

nekoná.“.

Sťažovateľ podal 13. júna 2008 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú predseda

Okresného súdu Piešťany vybavil prípisom sp. zn. Spr. 382/2008 z 3. júla 2008, v ktorom

uviedol, že prieťahy v konaní spôsobil Okresný súd Trnava.

Podľa názoru sťažovateľa konanie trvá neprimerane dlho a nečinnosťou Okresného

súdu Piešťany dochádza k porušovaniu jeho základného práva podľa .

Preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Konaním Okresného súdu v Piešťanoch vo veci vedenej pod č. k. ,

došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa podľa Slovenskej

republiky, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva podľa

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk.

Okresný súd v Piešťanoch za zaväzuje zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia sumu 100 000 Sk.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

Ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na to, že Okresný súd Piešťany sa stal

od 1. januára 2008 vecne a miestne príslušným súdom na prerokovanie a rozhodnutie veci

sťažovateľa, prešla na neho aj zodpovednosť za prípadné porušovanie označeného práva

sťažovateľa aj za obdobie, v ktorom bol vo veci miestne príslušný konať Okresný súd

Trnava. Ústavný súd preto pri posudzovaní opodstatnenosti sťažnosti z hľadiska

namietaného porušenia základného práva sťažovateľa považoval konanie pôvodne vedené

Okresným súdom Trnava pod sp. zn. a v súčasnosti vedené Okresným

súdom Piešťany pod sp. zn. za jeden celok.

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal od Okresného

súdu Piešťany spis vedený pod sp. zn. , z ktorého zistil tieto skutočnosti:

Dňa 4. októbra 2006 bol Okresnému súdu Trnava podaný návrh sťažovateľa

na zaplatenie sumy 3 000 000 Sk, ktorému bola pridelená sp. zn. . V tomto

návrhu sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Prípisom z 30. októbra

2006 Okresný súd Trnava oznámil právnemu zástupcovi sťažovateľa, že žiadosť

o oslobodenie od súdnych poplatkov posúdil ako nedôvodnú, pretože v tejto veci

sa na navrhovateľa vzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i)

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov. Prípisom z 13. decembra 2006 Okresný súd

Trnava vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby oznámil, či si sťažovateľ uplatňuje nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, alebo svoj nárok

uplatňuje z dôvodu ochrany osobnosti, v ktorom konaní nie je oslobodený od súdnych

poplatkov. Právny zástupca sťažovateľa oznámil podaním z 23. januára 2007, že sťažovateľ

svoj nárok odvodzuje z ustanovenia a nasl. , čo uviedol

aj v návrhu na začatie konania.

Prípisom z 9. februára 2007 Okresný súd Trnava zaslal zákonnej zástupkyni

sťažovateľa tlačivo na preukázanie majetkových pomerov. Právna zástupkyňa sťažovateľa

prevzala zásielku až pri druhom pokuse o jej doručenie, a to 10. apríla 2007. Vyplnené

tlačivo spolu s dokladmi zaslala Okresnému súdu Trnava podaním, ktoré mu bolo doručené

18. mája 2007. Prípisom z 9. februára 2007, ktorý však bol vypravený 15. júna 2007,

Okresný súd Trnava zaslal zákonnej zástupkyni sťažovateľa ešte jedno tlačivo

na preukázanie majetkových pomerov sťažovateľa a žiadal ju, aby v lehote 10 dní vyplnila

toto tlačivo a zaslala Okresnému súdu Trnava. Zákonná zástupkyňa sťažovateľa na túto

výzvu nereagovala.

Okresný súd Trnava odovzdal vec k 1. januáru 2008 Okresnému súdu Piešťany, kde

bola zapísaná pod sp. zn. . Prípisom z 24. júna 2008 Okresný súd Piešťany

zaslal návrh na vyjadrenie odporcovi a od Okresného súdu Trnava si vyžiadal spis vedený

pod sp. zn. . Vyjadrenie odporcu mu bolo doručené 14. augusta 2008

a 18. augusta 2008 bolo doručené podanie odporcu, v ktorom navrhol, aby boli na spoločné

konanie spojené veci vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , ktoré spolu skutkovo a právne súvisia.

Z uvedeného priebehu konania vyplýva, že konanie trvalo ku dňu podania sťažnosti

dva roky a dva a pol mesiaca. Ústavný súd konštatuje, že počas konania sa vyskytli tak

v postupe Okresného súdu Trnava, ako aj Okresného súdu Piešťany obdobia nečinnosti,

ktoré treba pripísať na vrub označeným súdom. V postupe Okresného súdu Trnava ústavný

súd zistil prieťahy zapríčinené jeho nečinnosťou v druhom polroku 2007 a Okresný súd

Piešťany vykonal v roku 2008 v podstate len jeden úkon smerujúci k príprave pojednávania,

keď zaslal návrh na vyjadrenie odporcovi. Ústavný súd však zistil, že k prieťahom prispel aj

samotný sťažovateľ, keď k svojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nepriložil

žiadne doklady preukazujúce, že spĺňa podmienky na priznanie oslobodenia, a jeho zákonná

zástupkyňa dosiaľ nereagovala na výzvu, aby už predložené doklady doplnila. Ústavný súd

tiež považuje za relevantnú okolnosť, že s namietaným konaním súvisia ďalšie dve veci,

o ktorých sú vedené Okresným súdom Piešťany samostatné konania, ktoré však skutkovo

a právne súvisia, pričom v jednej z ich (sp. zn. ) sa už uskutočnilo

pojednávanie (25. novembra 2008), ktoré bolo odročené z dôvodu vyžiadania súvisiaceho

trestného spisu, ktorý má význam aj pre posudzované konanie.

Ústavný súd ďalej zistil, že po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní 13. júna 2008,

Okresný súd Piešťany začal meritórne konať, keďže 25. novembra 2008 sa uskutočnilo

pojednávanie, na ktorom boli vypočutí účastníci konania.

Z uvedeného možno konštatovať, že postup Okresného súdu Piešťany

v posudzovanej veci nebol bez prieťahov. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania však

podľa názoru ústavného súdu nemožno v danom štádiu konania konštatovať, že prieťahy

v postupe Okresného súdu Piešťany dosahujú takú intenzitu, ktorá by signalizovala,

že po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie by bolo možné považovať ich za zbytočné prieťahy

v konaní a v nadväznosti na to vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Preto ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe

všeobecného súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby

opätovne podal sťažnosť na porušenie základných práv a slobôd podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2009