Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 84/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra

2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zapožičaného súdneho súpisu vyplýva, že sťažovateľ

podal 10. februára 2004 Okresnému súdu Bratislava III žalobu, ktorou sa domáhal

vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy, pričom Okresný súd Bratislava III právnu vec

sťažovateľa 10. januára 2005 z dôvodu výlučnej miestnej príslušnosti postúpil okresnému

súdu ako súdu miestne príslušnému, a to na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 18. januára 2006 (ďalej len

„uznesenie najvyššieho súdu z 18. januára 2006“), ktoré bolo okresnému súdu doručené

6. februára 2006.

Sťažovateľ okrem iného uviedol, že „Okresný súd v Senici... v konaní sp. zn.:

, zákonná sudkyňa Mgr. S. K. a Mgr. K. V... brutálnym spôsobom porušujú

základné právo garantované a Dohovoru, keď žaloba bola

podaná dňa 10. 02. 2004 bez meritórneho rozhodnutia, keď tento súd 6-rokov a 8-mesiacov

vymáha protizákonným spôsobom súdne poplatky, keď žalobca je oslobodený od poplatkov

zo – navrhovateľ o neplatnosť darovacej zmluvy sa

domáha náhrady škody spôsobenej trestným činom.“.

Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd vydal tento nález:

„II.A. Okresný súd v Senici porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2

a Dohovoru.

II.B. Ústavný súd oslobodzuje D. B. od poplatkov z dôvodu, že sťažovateľ má byť

oslobodený od poplatkov zo zákona, súčasne zrušuje všetky uznesenia o neoslobodení od

poplatkov v konaní .

II.C. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu konať bez ďalších zbytočných prieťahov

v konaní a rozhodnúť v lehote 3 mesiace od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.D. Okresný súd je povinný zaplatiť D. B. pre početné protizákonnosti v konaní

satisfakciu vo výške škody 170.000 EUR v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti

Nálezu Ústavného súdu. V prípade omeškania je Okresný súd v Senici povinný zaplatiť

úroky z omeškania vo výške 300 EUR za každý deň omeškania až do zaplatenia.

II.E. Ústavný súd prikazuje predsedovi Okresného súdu v Senici podať trestné

oznámenie proti sudkyniam Mgr. S. K. a Mgr. K. V. pre zneužívanie právomoci obzvlášť

drastickým spôsobom (marenie exekúcie a znižovanie dôstojnosti a cti žalobcu D. B.

protizákonným 6-ročným vymáhaním súdneho poplatku – ignorovaním uznesenia

-173 a ignorovaním zákona o poplatkoch. Ústavný súd prikazuje predsedovi

súdu v regresnom konaní strhávať škodu súdu vo výške 170.000 EUR sudkyniam K. a V.

až do úplného splatenia škody.“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

III.

1. Vychádzajúc z uvedeného, predloženej sťažnosti a jej príloh, ako aj zo súvisiaceho

súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že uznesením

najvyššieho súdu z 18. januára 2006 (doručeným 6. februára 2005) bolo rozhodnuté, že

na prerokovanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný okresný súd.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(napr. m. m. , ). Konanie pred ústavným súdom je navyše

ovládané princípom dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal do konania

o sťažnosti iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa.

Vzhľadom na viazanosť ústavného súdu návrhom na rozhodnutie vo veci samej sa

ústavný súd časťou konania, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Bratislava III až do jeho

postúpenia okresnému súdu po rozhodnutí najvyšším súdom o miestnej príslušnosti,

nemohol zaoberať.

Vo vzťahu k prípadnému preskúmavaniu postupu Okresného súdu Bratislava III

ústavný súd poukazuje tiež na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého poskytuje ochranu

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom uplatnená v čase, keď

k namietanému porušeniu označených práv ešte mohlo dochádzať alebo porušenie v tom

čase ešte mohlo trvať (m. m. ). V danom prípade vec bola z Okresného súdu

Bratislava III postúpená okresnému súdu, o ktorého miestnej príslušnosti bolo rozhodnuté

uznesením najvyššieho súdu z 18. januára 2006, pričom sťažnosť ústavnému súdu bola

doručená až 25. októbra 2010, teda v čase, keď k porušovaniu označených práv Okresným

súdom Bratislava III už nemohlo dochádzať. Ústavný súd konštatuje, že na základe

uvedeného by sťažnosť aj v prípade, ak by smerovala proti Okresnému súdu Bratislava III,

bolo potrebné v tejto časti odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

2. Pri skúmaní opodstatnenosti sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru, ústavný súd prihliada

najmä na dĺžku trvania namietaného konania vychádzajúc súčasne zo svojej doterajšej

judikatúry, podľa ktorej môže odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú okrem iného

v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré možno kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle uvedeného článku

(napr. , , ).

Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo zapožičaného súvisiaceho

súdneho spisu, je zrejmé, že sťažovateľ sa pojednávaní nariadených okresným súdom

na 3. máj 2006, 12. jún 2006, 13. september 2006 a 21. február 2007 nezúčastnil z rôznych

dôvodov, pričom svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 12. jún 2006 ani nijako

neospravedlnil, čím sa výraznou mierou podieľal na neefektívnosti a predĺžení priebehu

tejto časti napadnutého konania.

Napriek uvedenému okresný súd aj pri neúčasti sťažovateľa a odporcu

na pojednávaní uskutočnenom 21. februára 2007 vo veci meritórne rozhodol.

Po podanom odvolaní však Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

uznesením sp. zn. z 15. októbra 2008 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“)

zrušil prvostupňové rozhodnutie okresného súdu z dôvodu nedostatočne zisteného

skutkového stavu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uvedenú skutočnosť

ústavný súd považuje za prejav neefektívnosti napadnutého konania okresného súdu, ktorá

viedla k spomaleniu jeho priebehu. V uvedenej súvislosti však ústavný súd poukazuje

na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený neefektívny postup

v súdnom konaní musí mať nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (m. m.

, ). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v je

pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi alebo obdobiami neefektívnej činnosti, ktoré by bolo možné

bez ďalšieho kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle .

Ústavný súd ďalej zistil, že v období po zrušení rozsudku okresného súdu

z 21. februára 2007 uznesením krajského súdu z 15. októbra 2008 a vrátení spisu okresnému

súdu bránili postupu v merite veci výlučne procesné aktivity sťažovateľa v súvislosti s jeho

návrhmi na oslobodenie od súdnych poplatkov, keď sa postupne neúspešne odvolával proti

rozhodnutiam okresného súdu o neoslobodení od poplatkov v prvostupňovom, odvolacom

a aj dovolacom konaní.

Konkrétne okresný súd uznesením sp. zn. z 15. októbra 2007 nepriznal

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, keď v odôvodnení okrem iného uviedol:

«Súd nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov z toho dôvodu,

že napriek výzve súdu na predloženie aktuálnych dokladov o osobných, majetkových

a zárobkových pomeroch, z ktorých by bola preukázateľná odôvodnenosť žiadosti

navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, navrhovateľ žiadne doklady súdu

nepredložil a oznámil, že ak ho súd bude vyzývať znova a „neprihodí mu do obálky s výzvou

peniaze“ nebude odpovedať, z čoho teda vyplýva, že navrhovateľ žiadnym spôsobom

nepreukázal dôvodnosť svojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a navyše zrejme

vedome zamlčal skutočnosť, že v priebehu konania získal finančné prostriedky vo výške

10.000,- EUR (priznaná nemajetková ujma rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva

zo dňa 8. 11. 2005 týkajúceho sa sťažnosti č. 46844/99) a vo výške 4.800,- EUR (priznaná

nemajetková ujma rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 27. 6. 2006

k sťažnosti č. 57678/00).»

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa sťažovateľ odvolal, no krajský súd

uznesením sp. zn. z 22. januára 2008 uznesenie okresného súdu potvrdil,

pričom v odôvodnení okrem iného uviedol, že „odvolací súd sa stotožňuje so záverom

prvostupňového súdu, že niet dôvodu navrhovateľa oslobodiť od platenia súdneho poplatku,

nakoľko navrhovateľ riadne nepreukázal svoje pomery a ani skutočnosť ako tvrdí, že

nedošlo k zmene pomerov od rozhodnutia o oslobodení od platenia súdneho poplatku

z návrhu. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že predchádzajúcim rozhodnutím

Okresného súdu Bratislava III bol navrhovateľ oslobodený iba na zaplatenie súdneho

poplatku z podaného návrhu vo výške 1.000,- Sk. Teda navrhovateľ bol oslobodený len

v uvedenej časti, oslobodenie sa netýkalo celého konania. Taktiež je potrebné uviesť, že

na navrhovateľa sa nevzťahuje osobné ani vecné rozsahy oslobodenia od súdnych poplatkov

podľa ust. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov.“.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 19. februára 2009 bol sťažovateľ

opätovne vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, na čo reagoval podaním z 28. februára

2009 s nevhodným a urážlivým obsahom (napr. „Nová zákonná sudkyňa sa ihneď blýska

hlupotou a zablysla sa zbytočnými prieťahmi...”). Krajský súd uznesením sp. zn.

z 9. septembra 2009 zmenil uznesenie okresného súdu tak, že znížil sumu

súdneho poplatku za návrh určenú okresným súdom. Na uvedené uznesenie krajského súdu

sťažovateľ reagoval podaním doručeným okresnému súdu 30. októbra 2009 označeným ako

„Dovolanie proti protizákonnému a šikanóznemu uzneseniu justičnej mafii v trnavskej

oblasti“. V súvislosti so žiadosťou o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

za dovolanie okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní predložil spolu

s vyplneným tlačivom „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“

aj doklad o osvedčení terajších príjmov a aktuálne výpisy z listu vlastníctva. V odpovedi

doručenej okresnému súdu 18. marca 2010 sťažovateľ okrem iného uviedol, že „nemá

na zaplatenie 2 Eurá za overenie podpisu na potvrdení“.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 2. júna 2010 rozhodol, že

sťažovateľovi nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov v dovolacom konaní, pretože

tento „ani po výzve okresného súdu aktuálne doklady o osobných, majetkových

a zárobkových pomeroch, z ktorých by bola preukázateľná odôvodnenosť žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov, nedoložil“.

Okresnému súdu bolo 19. júla 2010 doručené odvolanie proti jeho uzneseniu

z 2. júna 2010, ktorého obsah mal urážlivý až vulgárny charakter. Krajský súd uznesením

sp. zn. z 23. decembra 2010 (doručeným okresnému súdu 25. januára 2011)

uznesenie okresného súdu z 2. júna 2010 potvrdil, keď v odôvodnení okrem iného uviedol:

„Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovateľ spolu s podaním žiadosti

o oslobodenie od súdneho poplatku a ustanovení mu zástupcu z radov advokátov nedoložil

žiadne dôkazy preukazujúce jeho pomery a neurobil tak ani na výzvu prvostupňového súdu.

Pokiaľ súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov s odôvodnením nepreukázania pomerov navrhovateľa, z ktorých by vyplývala

jeho finančná neschopnosť zaplatiť súdny poplatok, rozhodol vecne správne. O priznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov možno rozhodnúť len na návrh, pričom dôkazná

povinnosť preukázania pomerov odôvodňujúcich priznanie oslobodenia zaťažuje žiadateľa

o priznanie tohto oslobodenia. Správny bol záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ

nepreukázal svoje pomery, ktoré by odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdneho

poplatku, a to ani na základe opakovanej výzvy zo strany súdu a nebolo povinnosťou súdu

prvého stupňa zaobstarať si takéto podklady z úradnej povinnosti.“

Ústavný súd hodnotiac doterajší postup okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že aj keď nebol vždy bez prieťahov, zjavne sa nevyznačuje takými významnými

obdobiami nečinnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

a dohovoru.

Ústavný súd dodáva, že nemožno pričítať na ťarchu orgánom verejnej moci (v danom

prípade všeobecnému súdu) predĺženie konania v dôsledku nutnosti reagovať na návrhy,

opravné prostriedky, prípadne námietky účastníka konania.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného v a jeho práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako

zjavne neopodstatnenú.

3. Pokiaľ sa sťažovateľ domáha, aby ho ústavný súd oslobodil od súdnych poplatkov,

ústavný súd konštatuje, že túto právomoc majú výlučne všeobecné súdy, ktoré v okolnosti

danej veci o žiadostiach sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov aj opakovane

rozhodovali. Táto skutočnosť vzhľadom na princíp subsidiarity obsiahnutý v čl. 127 ods. 1

zásadne bráni ingerencii ústavného súdu do výkonu tejto právomoci všeobecných

súdov, a preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť z dôvodu nedostatku

právomoci na jej prerokovanie.

Sťažovateľ sa ďalej domáha aj „zrušenia všetkých uznesení o neoslobodení

od poplatkov v konaní “. V súvislosti s uvedeným ústavný súd poznamenáva,

že keďže všetky uznesenia okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

týkajúce sa rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov boli na základe sťažovateľom

podaných odvolaní preskúmané v odvolacích konaniach (podrobne vyhodnotené na inom

mieste tohto uznesenia, pozn.), ich navrhovanému zrušeniu ústavným súdom bráni

nedostatok právomoci na takéto rozhodnutie ( ) vyplývajúci z princípu

subsidiarity, ktorý znamená, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným

právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú

všeobecné súdy. Právomoc odvolacieho súdu v danom prípade vzhľadom na princíp

subsidiarity vylučuje právomoc ústavného súdu.

4. Sťažovateľ napokon navrhuje, aby ústavný súd prikázal predsedovi okresného

súdu podať trestné oznámenie proti sudkyniam Mgr. S. K. a Mgr. K. V. pre zneužívanie

právomoci „obzvlášť drastickým spôsobom“.

Ústavný súd konštatuje, že nie je oprávnený posudzovať trestnú zodpovednosť

sudcov všeobecných súdov za konanie spojené s výkonom ich funkcie. Obdobne ústavný

súd nemá kompetenciu prikázať predsedovi okresného súdu v regresnom konaní „strhávať

škodu sudcom až do úplného splatenia škody“.

Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že sťažnosť je potrebné aj v tejto časti

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho dôvodu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2011