Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 136/2011
PDF · 151.47 KB
No categories available
III. ÚS 136/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. O., B., zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., Advokátska
kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva nebyť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva
vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu
Košice I č. k. 32Zm/16/2010-58 z 18. novembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ľ. O. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára
2011 doručená sťažnosť Ľ. O., B. (ďalej len „sťažovateľ), zastúpeného advokátom JUDr. Š.
K., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy,
základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) zmenkovým platobným rozkazom Okresného
súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 32 Zm/16/2010-58 z 18. novembra 2010.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
«Sťažovateľ sa nahliadnutím do súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Košice I
pod sp. zn. 32 Zm/16/2010 dňa 17. februára 2011 oboznámil so zmenkovým platobným
rozkazom Okresného súdu Košice I č. k. 32 Zm/16/2010-58 zo dňa 18. novembra 2010
(ďalej len „zmenkový platobný rozkaz"), pričom zistil, že tento mal nadobudnúť
právoplatnosť 31. decembra 2010.
Do súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 32 Zm/16/2010
sťažovateľ nahliadol z dôvodu, že mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Košice I
č. k. 30 Cb/178/2010-21, ktorým súd rozhodol o vydaní predbežného opatrenia, a proti
ktorému podal sťažovateľ odvolanie. Z dôvodu, že predbežné opatrenie v konaní
sp. zn. 30 Cb/178/2010 je vydané do rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na tom
istom súde pod sp. zn. 32 Zm/16/2010, nechal si sťažovateľ nachystať na nahliadnutie na
informačnom oddelení Okresného súdu Košice I ako spis sp. zn. 30 Cb/178/2010, tak aj spis
sp. zn. 32 Zm/16/2010...
Nahliadnutím do súdneho spisu sp. zn. 32 Zm/16/2010 sťažovateľ ďalej zistil, že
zmenkový platobný rozkaz bol odoslaný z pošty z K. dňa 01. 12. 2010 (podľa poštovej
pečiatky na líci poštovej obálky) a doručený mal byť do obce B., kde mám trvalý pobyt,
zrejme dňa 02. 12. 2010, pretože v tento deň mi podľa doručenky mala byť poštová zásielka
doručovaná 1. krát, dňa 03. 12. 2010 2. krát a v ten istý deň (03. 12. 2010) mala byť aj
uložená na pošte, pričom 22. 12. 2010 mala byť odoslaná naspäť odosielateľovi.
Pošta mi však nebola adresovaná prioritne, ale ako vyplýva z obálky, len
doporučene, teda s označením „RU“. Takáto pošta však nie je doručovaná na druhý deň.
Navyše v poštovej schránke som nemal uložené dve oznámenia.
Sťažovateľ sa ďalej v týchto dňoch ani nenachádzal v mieste trvalého bydliska, preto
nie je možné na doručovanie v tomto prípade aplikovať fikciu doručenia...
Sťažovateľovi sa uprelo právo konať pred súdom, a to z dôvodu, že zmenkový
platobný rozkaz mu nebol riadne doručený a preto proti nemu nemohol podať námietky.»
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil
porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zmenkovým platobným rozkazom okresného súdu
č. k. 32 Zm/16/2010-58 z 18. novembra 2010.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný
súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
Sťažovateľ v petite sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zmenkovým platobným rozkazom okresného súdu
č. k. 32 Zm/16/2010-58 z 18. novembra 2010. Ústavný súd posúdil sťažovateľom uvádzané
základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj základné právo
nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a základné právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Podstata
námietok sťažovateľa spočívala v tom, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
„z dôvodu, že zmenkový platobný rozkaz mu nebol riadne doručený, a preto proti nemu
nemohol podať námietky“.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
V súvislosti s doručovaním zmenkového platobného rozkazu ústavný súd poukazuje
na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku
sp. zn. 4 Obo 114/99 z 31. mája 1999 vyslovil, že zmenkový platobný rozkaz sa môže
účinne doručiť do vlastných rúk aj náhradným doručením podľa § 47 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že: „Zmenkový alebo šekový
platobný rozkaz je... iným druhom rozhodnutia. Podmienky pre jeho vydanie, obsah
i spôsob doručovania stanovuje ustanovenie § 175 O. s. p. Toto ustanovenie, rovnako ako
pri platobnom rozkaze, predpisuje jeho doručenie do vlastných rúk. Na rozdiel od
ustanovenia § 173 ods. 1 O. s. p. však nevylučuje, aby zmenkový a šekový platobný rozkaz
bol doručený i náhradným spôsobom. Znamená to, že zmenkový a šekový platobný rozkaz
môže byť účinne doručený do vlastných rúk aj spôsobom predpokladaným v ustanovení
§ 47 ods. 2 O. s. p. ... Pri doručovaní zásielky bol dodržaný postup stanovený v § 47 ods. 2
O. s. p. Za doručenie zásielky sa považuje tretí deň po jej uložení... Od uvedeného dňa
začala plynúť trojdňová lehota na podanie námietok podľa § 175 ods. 1 O. s. p. Jej márnym
uplynutím zmenkový platobný rozkaz nadobudol... účinky právoplatného rozsudku.“
(Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky, r. 2000, s. 39, č. 70/2000)
Vzhľadom na uvedené ústavný súd hodnotí uvedenú námietku sťažovateľa ako
zjavne neopodstatnenú, ktorá nemôže viesť k porušeniu jeho označených základných práv
a slobôd.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že
k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva
aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného
súdu. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý
nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov
verejnej moci. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd (§ 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde), porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, vyžaduje,
aby sťažovateľ nielen konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku
súvisia, ale logicky zahrňuje tiež povinnosť, aby vyčerpal aj všetky iné bežne dostupné
možnosti, ktoré sa mu v okolnostiach daného prípadu na dosiahnutie nápravy porušenia
alebo ohrozenia jeho práv alebo slobôd zásahom orgánu verejnej moci ponúkajú. To
znamená, že sťažovateľ musí vyvinúť aspoň minimálnu aktivitu, ktorej výsledkom môže
byť odstránenie nepriaznivého stavu, v ktorom vidí porušenie svojich práv, a až v prípade,
že by ani takýto postup neviedol k pozitívnemu obratu v danej veci, môže podať sťažnosť
ústavnému súdu. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za
následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany
svojich práv alebo slobôd a vedie k odmietnutiu sťažnosti pre neprípustnosť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 41 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora
povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie
námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie
sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade námietka proti exekúcii predstavuje
účinný a dostupný prostriedok nápravy, ktorý môže sťažovateľ na ochranu svojich
základných práv a slobôd, porušenie ktorých namieta, využiť v prípade, že bude proti nemu
ako povinnému začaté exekučné konanie. Tento právny prostriedok (námietky proti
exekúcii) je sťažovateľovi priamo (bezprostredne) dostupný a ponúka mu v okolnostiach
daného prípadu možnosť na dosiahnutie nápravy vo vzťahu k ním namietanému postupu
okresného súdu. V rámci námietok proti exekúcii, ktoré sa podávajú v lehote 14 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, je možné namietať u exekútora povereného
vykonaním exekúcie aj to, že zmenkový platobný rozkaz nebol sťažovateľovi doručený.
Na základe uvedeného a konštantnej judikatúry (napr. m. m. IV. ÚS 44/03,
IV. ÚS 153/03, III. ÚS 155/07, IV. ÚS 175/08, III. ÚS 121/09, III. ÚS 187/09) dospel
ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je neprípustná pre nevyčerpanie dostupných
a účinných právnych prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, a preto rozhodol o jej
odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť, bolo bez ďalšieho právneho významu
zaoberať sa s ďalšími návrhmi sťažovateľa, ktoré sa viažu na úspech v konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. marca 2011