Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 136/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. O., B., zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., Advokátska

kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa , základného práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi podľa , základného práva

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu

Košice I č. k. -58 z 18. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. O. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2011 doručená sťažnosť Ľ. O., B. (ďalej len „sťažovateľ), zastúpeného advokátom JUDr. Š.

K., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

súdnu ochranu podľa (ďalej len „“),

základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa ,

základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) zmenkovým platobným rozkazom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -58 z 18. novembra 2010.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«Sťažovateľ sa nahliadnutím do súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Košice I

pod sp. zn. dňa 17. februára 2011 oboznámil so zmenkovým platobným

rozkazom Okresného súdu Košice I č. k. -58 zo dňa 18. novembra 2010

(ďalej len „zmenkový platobný rozkaz"), pričom zistil, že tento mal nadobudnúť

právoplatnosť 31. decembra 2010.

Do súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.

sťažovateľ nahliadol z dôvodu, že mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Košice I

č. k. -21, ktorým súd rozhodol o vydaní predbežného opatrenia, a proti

ktorému podal sťažovateľ odvolanie. Z dôvodu, že predbežné opatrenie v konaní

sp. zn. je vydané do rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na tom

istom súde pod sp. zn. , nechal si sťažovateľ nachystať na nahliadnutie na

informačnom oddelení Okresného súdu Košice I ako spis sp. zn. , tak aj spis

sp. zn. ...

Nahliadnutím do súdneho spisu sp. zn. sťažovateľ ďalej zistil, že

zmenkový platobný rozkaz bol odoslaný z pošty z K. dňa 01. 12. 2010 (podľa poštovej

pečiatky na líci poštovej obálky) a doručený mal byť do obce B., kde mám trvalý pobyt,

zrejme dňa 02. 12. 2010, pretože v tento deň mi podľa doručenky mala byť poštová zásielka

doručovaná 1. krát, dňa 03. 12. 2010 2. krát a v ten istý deň (03. 12. 2010) mala byť aj

uložená na pošte, pričom 22. 12. 2010 mala byť odoslaná naspäť odosielateľovi.

Pošta mi však nebola adresovaná prioritne, ale ako vyplýva z obálky, len

doporučene, teda s označením „RU“. Takáto pošta však nie je doručovaná na druhý deň.

Navyše v poštovej schránke som nemal uložené dve oznámenia.

Sťažovateľ sa ďalej v týchto dňoch ani nenachádzal v mieste trvalého bydliska, preto

nie je možné na doručovanie v tomto prípade aplikovať fikciu doručenia...

Sťažovateľovi sa uprelo právo konať pred súdom, a to z dôvodu, že zmenkový

platobný rozkaz mu nebol riadne doručený a preto proti nemu nemohol podať námietky.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil

porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa , základného

práva na súdnu ochranu podľa a 2 a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zmenkovým platobným rozkazom okresného súdu

č. k. -58 z 18. novembra 2010.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľ v petite sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a a 2 a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zmenkovým platobným rozkazom okresného súdu

č. k. -58 z 18. novembra 2010. Ústavný súd posúdil sťažovateľom uvádzané

základné právo na súdnu ochranu podľa a 2 , ako aj základné právo

nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa a základné právo

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa . Podstata

námietok sťažovateľa spočívala v tom, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom

„z dôvodu, že zmenkový platobný rozkaz mu nebol riadne doručený, a preto proti nemu

nemohol podať námietky“.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V súvislosti s doručovaním zmenkového platobného rozkazu ústavný súd poukazuje

na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku

sp. zn. z 31. mája 1999 vyslovil, že zmenkový platobný rozkaz sa môže

účinne doručiť do vlastných rúk aj náhradným doručením podľa § 47 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že: „Zmenkový alebo šekový

platobný rozkaz je... iným druhom rozhodnutia. Podmienky pre jeho vydanie, obsah

i spôsob doručovania stanovuje ustanovenie Toto ustanovenie, rovnako ako

pri platobnom rozkaze, predpisuje jeho doručenie do vlastných rúk. Na rozdiel od

ustanovenia však nevylučuje, aby zmenkový a šekový platobný rozkaz

bol doručený i náhradným spôsobom. Znamená to, že zmenkový a šekový platobný rozkaz

môže byť účinne doručený do vlastných rúk aj spôsobom predpokladaným v ustanovení

... Pri doručovaní zásielky bol dodržaný postup stanovený v

Za doručenie zásielky sa považuje tretí deň po jej uložení... Od uvedeného dňa

začala plynúť trojdňová lehota na podanie námietok podľa Jej márnym

uplynutím zmenkový platobný rozkaz nadobudol... účinky právoplatného rozsudku.“

(Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky, r. 2000, s. 39, č. 70/2000)

Vzhľadom na uvedené ústavný súd hodnotí uvedenú námietku sťažovateľa ako

zjavne neopodstatnenú, ktorá nemôže viesť k porušeniu jeho označených základných práv

a slobôd.

Špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom, že

k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva

aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného

súdu. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov

verejnej moci. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd (§ 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, vyžaduje,

aby sťažovateľ nielen konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku

súvisia, ale logicky zahrňuje tiež povinnosť, aby vyčerpal aj všetky iné bežne dostupné

možnosti, ktoré sa mu v okolnostiach daného prípadu na dosiahnutie nápravy porušenia

alebo ohrozenia jeho práv alebo slobôd zásahom orgánu verejnej moci ponúkajú. To

znamená, že sťažovateľ musí vyvinúť aspoň minimálnu aktivitu, ktorej výsledkom môže

byť odstránenie nepriaznivého stavu, v ktorom vidí porušenie svojich práv, a až v prípade,

že by ani takýto postup neviedol k pozitívnemu obratu v danej veci, môže podať sťažnosť

ústavnému súdu. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za

následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany

svojich práv alebo slobôd a vedie k odmietnutiu sťažnosti pre neprípustnosť podľa § 25

ods. 2 .

Podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným

titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo

postihuje majetok.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre

ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie

sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť

odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok

exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade námietka proti exekúcii predstavuje

účinný a dostupný prostriedok nápravy, ktorý môže sťažovateľ na ochranu svojich

základných práv a slobôd, porušenie ktorých namieta, využiť v prípade, že bude proti nemu

ako povinnému začaté exekučné konanie. Tento právny prostriedok (námietky proti

exekúcii) je sťažovateľovi priamo (bezprostredne) dostupný a ponúka mu v okolnostiach

daného prípadu možnosť na dosiahnutie nápravy vo vzťahu k ním namietanému postupu

okresného súdu. V rámci námietok proti exekúcii, ktoré sa podávajú v lehote 14 dní od

doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, je možné namietať u exekútora povereného

vykonaním exekúcie aj to, že zmenkový platobný rozkaz nebol sťažovateľovi doručený.

Na základe uvedeného a konštantnej judikatúry (napr. m. m. ,

, , , , ) dospel

ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je neprípustná pre nevyčerpanie dostupných

a účinných právnych prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, a preto rozhodol o jej

odmietnutí podľa .

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť, bolo bez ďalšieho právneho významu

zaoberať sa s ďalšími návrhmi sťažovateľa, ktoré sa viažu na úspech v konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2011