Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 187/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. N., Š., zastúpeného advokátom JUDr. V. K., M.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. N. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2009

doručená sťažnosť Ing. J. N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplynulo, že na sťažovateľa bola

podaná obžaloba v roku 2007 pre „prečin ublíženia na zdraví“ podľa § 158 Trestného

zákona (ďalej len „“).

Okresný súd od 7. marca 2008, keď sa uskutočnilo posledné hlavné pojednávanie,

ktoré bolo odročené z dôvodu pribratia znalca do konania, je úplne nečinný.

Sťažovateľ preto podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu na okresnom súde

sťažnosť na zbytočné prieťahy v elektronickej forme predsedníčke okresného súdu 1. apríla

2009, ktorej predchádzala „žiadosť o poskytnutie informácie o stave konania“, na ktoré

dosiaľ nedostal žiadne odpovede.

Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol,

že postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal

okresnému súdu konať v jeho právnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ( v znení neskorších

predpisov) ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania veci

súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní

súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu

sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie

namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí bez meškania túto

sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom

predsedu súdu nadriadenému súdu.

Ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť

do pätnástich pracovných dní po jej doručení a informuje o tom sťažovateľa, hľadí sa na

takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ v priebehu piatich

pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť

trvá. O tom ho treba poučiť ( ).

O sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3 musí rozhodnúť senát nadriadeného

súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak

a) zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne,

b) je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na

uskutočnenie namietaného úkonu ( ).

Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sťažnosť nie je prípustná (§ 55 ods. 6 Trestného

poriadku).

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie

a v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že právny zástupca sťažovateľ doručil

1. apríla 2009 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú mu

údajne odpovedané nebolo, preto podal 23. apríla 2009 na ústavnom súde sťažnosť podľa

.

V sťažnosti uviedol, že v jeho trestnej veci vedenej na okresnom súde bolo posledné

pojednávanie uskutočnené 7. marca 2008, pričom bolo odročené s tým, že bude ustanovený

znalec. Uznesenie o pribratí znalca mu však dosiaľ nebolo doručené. Sťažovateľ

sa domnieva, že v konaní dochádza k zbytočným prieťahom, preto žiadal predsedníčku

okresného súdu o vykonanie nápravy.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na obsah sťažnosti, z ktorého

nevyplýva, že by bol on sám, prípadne prostredníctvom svojho obhajcu vyvinul akúkoľvek

aktivitu voči nadriadenému súdu, a to v tom smere, že by sa bol dožadoval vykonania

nápravy daného stavu.

Podľa názoru ústavného súdu mal predovšetkým sťažovateľ v záujme aktívnej

ochrany svojich práv povinnosť postupovať naznačeným spôsobom. V prípade takéhoto

postupu mohli sťažovateľ i jeho obhajca (v rámci zákonom ustanovených práv a povinností)

okrem urgencie odpovede na ich sťažnosť žiadať o nápravu nadriadený súd, ale oni takto

nepostupovali, resp. takáto skutočnosť zo sťažnosti nevyplýva.

Špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus,

ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov

verejnej moci.

V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že povinnosť vyčerpania dostupných

a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ

pred ústavným súdom namieta, vyžaduje, aby sťažovateľ nielen konal v súlade s pravidlami,

ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia, ale logicky zahrňuje tiež povinnosť,

aby vyčerpal aj všetky iné bežne dostupné možnosti, ktoré sa mu v okolnostiach daného

prípadu na dosiahnutie nápravy porušenia alebo ohrozenia jeho práv alebo slobôd zásahom

orgánu verejnej moci ponúkajú. To znamená, že sťažovateľ musí vyvinúť aspoň minimálnu

aktivitu, ktorej výsledkom môže byť odstránenie nepriaznivého stavu, v ktorom vidí

porušenie svojich práv, a až v prípade, že by ani takýto postup neviedol k pozitívnemu

obratu v danej veci, môže podať sťažnosť ústavnému súdu.

Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok

nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv

alebo slobôd.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ označený účinný a dostupný prostriedok

nápravy ním namietaného porušenia jeho práv v zmysle

nevyužil dostatočne.

Sťažovateľ disponoval v zmysle až 6 právnym

prostriedkom, ktorým sa mohol na nadriadenom súde domáhať ochrany svojho práva

na urýchlené prerokovanie svojej sťažnosti z 1. apríla 2009. Tento právny prostriedok

(sťažnosť pre nečinnosť podľa ) bol sťažovateľovi priamo

(bezprostredne) dostupný a ponúkal mu v okolnostiach daného prípadu rozumnú nádej

na úspech – dosiahnutie nápravy vo vzťahu k ním namietanej nečinnosti okresného súdu.

Sťažovateľ však nepreukázal, že by sa bol domáhal urýchlenia postupu okresného súdu

na nadriadenom súde v označenej trestnej veci, ale priamo podal 23. apríla 2009 sťažnosť

ústavnému súdu.

Na základe uvedeného a konštantnej judikatúry (napr. m. m. ,

, , , ) dospel ústavný súd k záveru,

že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych

prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, a preto po predbežnom prerokovaní podľa

rozhodol o jej odmietnutí pre neprípustnosť (

ods. 1 v spojení s ).

To však neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať

prípadným porušením základného práva sťažovateľa podľa v uvedenej

veci, avšak len pri splnení všetkých zákonných predpokladov a náležitostí návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť odmietol pre

jej neprípustnosť (obdobne ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2009