Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 121/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., P., pre namietané porušenie jeho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok

v konaní vedenom pod sp. zn. , Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v súvislosti s rozhodovaním o jeho námietke zaujatosti zo

16. septembra 2006 proti predsedovi a členom senátu Okresného súdu Kežmarok a návrhu

na prikázanie veci do obvodu iného všeobecného súdu a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára

2009 doručená sťažnosť JUDr. O. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. , Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v súvislosti s rozhodovaním o jeho námietke zaujatosti proti predsedovi a členom

senátu okresného súdu.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplynulo, že na sťažovateľa bola

podaná obžaloba 17. mája 2005 pre trestný čin podľa a

účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „“).

Trestné stíhanie bolo začaté 15. júla 2004, ale konanie nie je do dnešného dňa

ukončené ani na prvostupňovom súde. Naposledy na pojednávaní konanom 16. septembra

2006 podal sťažovateľ „písomnú námietku voči predsedovi senátu a celému senátu“

a žiadal, aby najvyšší súd prikázal vec do pôsobnosti Krajského súdu v Žiline, resp.

Okresnému súdu Liptovský Mikuláš, resp. Okresnému súdu Ružomberok. Do dnešného dňa

však nedostal rozhodnutie o jeho námietke.

Sťažovateľ uviedol, že síce nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu, ale podľa neho to nemôže byť prekážkou na podanie jeho

sťažnosti podľa .

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„Okresný súd v Kežmarku (ale asi aj) Krajský súd v Prešove a Najvyšší súd SR

porušili právo sťažovateľa JUDr. O. M. v jeho práve na prejednanie veci v primeranej

lehote.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súd v Kežmarku (resp. súdu čo nekoná hoci by

mal) vo veci bezodkladne konať a rozhodnúť.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi právo na finančné zadosťučinenie v sume

20.000,-Eur- (slovom dvadsaťtisíc), ktorú sumu je porušovateľ práva - Okresný súd

v Kežmarku (prípadne aj KS Prešov a NS SR) povinný zaplatiť sťažovateľovi do 30 dní odo

dna doručenia tohoto nálezu.

Právnemu zástupcovi sťažovateľa JUDr. T. B., advokátovi v P. priznáva sa náhrada

trov konania vo výške (podľa vyčíslenia advokáta)... , ktorú je povinný porušovateľ práva

zaplatiť na účet advokáta do 30 dní odo dňa doručenia tohoto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ( v znení neskorších

predpisov) ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania veci

súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní

súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu

sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie

namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí bez meškania túto

sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom

predsedu súdu nadriadenému súdu.

Ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť do

pätnástich pracovných dní potom, ako mu bola doručená, a informuje o tom sťažovateľa,

hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ v priebehu

piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre

nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť ( ).

O sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3 musí rozhodnúť senát nadriadeného

súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak

a) zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne,

b) je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu

na uskutočnenie namietaného úkonu ( ).

Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sťažnosť nie je prípustná (§ 55 ods. 6 Trestného

poriadku).

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie

a v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním.

V nadväznosti na to ústavný súd poukazuje na obsah sťažnosti, z ktorého nevyplýva,

že by bol on sám, prípadne prostredníctvom svojho obhajcu vyvinul akúkoľvek aktivitu

vo vzťahu ku okresnému súdu, prípadne inému súdu, a to v tom smere, že by sa bol

dožadoval rozhodnutia o jeho námietke zaujatosti zo septembra 2006 a jeho návrhu

na prikázanie veci inému súdu.

Podľa názoru ústavného súdu mal predovšetkým sťažovateľ v záujme aktívnej

ochrany svojich práv povinnosť postupovať naznačeným spôsobom. V prípade takéhoto

postupu mohli sťažovateľ i jeho obhajca (v rámci zákonom ustanovených práv a povinností)

urgovať rozhodnutie o jeho návrhoch, ale oni takto nepostupovali, boli úplne nečinní.

Špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus,

ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov

verejnej moci.

V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že povinnosť vyčerpania dostupných

a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ

pred ústavným súdom namieta, vyžaduje, aby sťažovateľ nielen konal v súlade s pravidlami,

ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia, ale logicky zahrňuje tiež povinnosť, aby

vyčerpal aj všetky iné bežne dostupné možnosti, ktoré sa mu v okolnostiach daného prípadu

na dosiahnutie nápravy porušenia alebo ohrozenia jeho práv alebo slobôd zásahom orgánu

verejnej moci ponúkajú. To znamená, že sťažovateľ musí vyvinúť aspoň minimálnu

aktivitu, ktorej výsledkom môže byť odstránenie nepriaznivého stavu, v ktorom vidí

porušenie svojich práv, a až v prípade, že by ani takýto postup neviedol k pozitívnemu

obratu v danej veci, môže podať sťažnosť ústavnému súdu.

Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok

nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv

alebo slobôd.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ označený účinný a dostupný prostriedok

nápravy ním namietaného porušenia jeho práv v zmysle

nevyužil.

Sťažovateľ disponoval v zmysle až 6 právnym

prostriedkom, ktorým sa mohol priamo v rámci konania pred okresným súdom a následne aj

pred nadriadeným krajským súdom domáhať ochrany svojho práva na urýchlené

prerokovanie svojich návrhov zo septembra 2006. Tento právny prostriedok (sťažnosť pre

nečinnosť podľa ) bol sťažovateľovi priamo (bezprostredne)

dostupný a ponúkal mu v okolnostiach daného prípadu rozumnú nádej na úspech –

dosiahnutie nápravy vo vzťahu k ním namietanej nečinnosti okresného súdu.

Sťažovateľ taktiež nepreukázal, že by bol okresný súd upozornil na nečinnosť

v konaní o jeho námietke zaujatosti, ktorú pred ústavným súdom namieta, alebo že by sa bol

domáhal urýchlenia postupu okresného súdu prípadne iného nadriadeného súdu v označenej

veci. V tomto smere nezistil ústavný súd žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by

odôvodňovala záver, že podmienku vyčerpania dostupných a účinných právnych

prostriedkov nápravy vo vzťahu k namietanému zásahu do označených práv pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu ( ) nesplnil sťažovateľ

z dôvodov hodných osobitného zreteľa (existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani

z obsahu sťažnosti).

Na základe uvedeného a konštantnej judikatúry (napr. m. m. , IV. ÚS

153/03, , ) dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť

sťažovateľa nie je prípustná pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov

ochrany základných práv a slobôd, a preto po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

rozhodol o jej odmietnutí pre neprípustnosť ( v spojení

s ). Túto judikatúru ústavného súdu akceptuje aj

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nemohol akceptovať námietku sťažovateľa, že

pozná znenie osobitných právnych predpisov (najmä o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona

o ústavnom súde na vyčerpanie dostupných prostriedkov nápravy), a jeho názor, že ústavný

súd v týchto prípadoch porušuje , keď vyžaduje postup od sťažovateľov

upravený v .

Na základe uvedených skutočností ústavný súd uvádza, že skúmanie ďalších

zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľovej sťažnosti (napr. chýbajúce

splnomocnenie pre advokáta), resp. prípadný procesný postup smerujúci k ich odstráneniu,

stratili opodstatnenie, preto sa nimi už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2009