Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 418/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti P. K. a M. K., obaja bytom K., a maloletej A. K., nar. ..., Z., zastúpenej Ing. Ľ. B.

a PaedDr. M. B., Z., právne zastúpených advokátom JUDr. J. V., Advokátska kancelária,

N., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo P. K., M. K. a maloletej A. K., nar. ..., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Dolný Kubín p r i k a z u j e vo veci vedenej pod

sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. K., M. K. a M. A. K., nar. ..., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

každému v sume po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Dolný Kubín

p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Dolný Kubín je p o v i n n ý uhradiť P. K., M. K. a maloletej A. K.,

nar. ..., trovy právneho zastúpenia v sume 611,71 € (slovom šesťstojedenásť eur

a sedemdesiatjeden centov), na účet ich advokáta JUDr. J. V., Advokátska kancelária, N.,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -12

z 9. novembra 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť P. K. a M. K., obaja bytom K., a

maloletej A. K., nar. ..., Z., zastúpenej Ing. Ľ. B. a PaedDr. M. B., Z. (ďalej len

„sťažovatelia“), právne zastúpených advokátom JUDr. J. V., Advokátska kancelária, N., pre

namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti namietali neprimeranú dĺžku konania o náhradu škody, ktoré

začalo ich návrhom a ich právneho predchodcu z 19. septembra 1996 a je vedené na

okresnom súde pod sp. zn. . Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že od začiatku

konania uplynulo už viac ako štrnásť rokov a vo veci zatiaľ nebolo vydané žiadne meritórne

rozhodnutie. Zo sťažnosti ďalej vyplýva:

„V konaní sú neodôvodnené prieťahy, čím sa toto konanie neúmerne predlžuje.

Okresný súd Dolný Kubín nekonal v období odo dňa 5. 7. 2001 do dňa 16. 2. 2007.

I napriek skutočnosti, že listom Krajského súdu v Žiline Spr. 11007/09 zo dňa 16. 3. 2009

nám bolo nám oznámené, že vec je v štádiu kedy je možné vydať rozhodnutie vo veci samej,

do dnešného dňa nebolo vo veci vydané meritórne rozhodnutie. Odo dňa doručenia tohto

listu Krajského súdu v Žiline sa vo veci uskutočnili iba 2 pojednávania.

Už iba samotná skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá viac ako 14 rokov je dôkazom

porušenie nášho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Takáto dĺžka konania predlžuje stav našej právnej neistoty do tej miery, že naše

právo na súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym právom. Postupom Okresného súdu Dolný

Kubín v tejto veci sú porušované naše ústavné práva podľa článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky.“

Sťažovatelia po viacerých žiadostiach o nariadenie termínu pojednávania podali

14. júla 2008 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu. Keďže

predsedníčka okresného súdu bola vo veci konajúcou sudkyňou, sťažnosť bola postúpená

predsedovi Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“), ktorý vo svojej odpovedi

sp. zn. Spr. 11007/09 zo 16. marca 2009 k veci okrem iného uviedol:

„Riadnym prešetrením všetkých úkonov súdu v uvedenom procesnom spise, ako aj

ostatných okolností významných pre posúdenie sťažnosti v rovine sťažnostného konania,

v zmysle vyššie citovaného zákona konštatujeme, že doba konania je neprimerane dlhá,

resp. že došlo vo viacerých časových obdobiach k neodôvodneným prieťahom v konaní, za

čo sa Vám ospravedlňujeme.“

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal tento

nález:

„Základné právo sťažovateľov P. K., M. K. a maloletej A. K. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Dolný Kubín sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom

súde Dolný Kubín pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi P. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-

EUR, ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný zaplatiť sťažovateľovi P. K. do 2 mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi M. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-

EUR, ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný zaplatiť sťažovateľovi M. K. do 2 mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľke maloletej A. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

3.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný zaplatiť sťažovateľke A. K. do 2

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľom P. K., M. K. a maloletej A. K. sa priznávajú trovy tohto konania

v sume 670,88 EUR, ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný zaplatiť sťažovateľom P.

K., M. K. a maloletej A. K. na účet advokáta JUDr. J. V. č. ú. ... v ... do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 984/10

z 15. decembra 2010 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem podrobného

prehľadu úkonov uviedla:

„S poukazom na uvedený prehľad procesných úkonov vo veci, konštatujem, že

v doterajšom priebehu konania v obdobiach od 14. 03. 2002 do 28. 03. 2003, od

30. 04. 2003 do 19. 04. 2005, od 06. 05. 2005 do 27. 02. 2007 a od 31. 07. 2007 do

01. 05. 2008 vznikli prieťahy. Ich príčina spočíva nielen v konaní súdu ale aj

v nezodpovednom prístupe znalca Prof. O. k vypracovaniu znaleckého posudku (obdobie od

30. 04. 2003 do 19. 04. 2005), pričom nakoniec posudok ani nevypracoval, ale aj ostatných

oslovených znalcov, ktorí znalecký úkon odmietli a tiež v postoji žalobcov vo veci, ktorí v

priebehu konania opätovne navrhujú nové a nové dôkazy. Vplyv na dĺžku konania malo aj

rozhodovanie poručenského súdu o ustanovení poručníkov pre mal. žalobkyňu, ktorá

osirela a to v dĺžke 5 mesiacov. Vec je náročná na posúdenie odborných otázok - príčiny

smrti matky žalobcov a postup lekárov pri vedení pôrodu, bez vyriešenia ktorej nie je možné

vo veci rozhodnúť. Odborné posudky aj vyjadrenia pôvodných znalcov sú odlišné a je

potrebné tieto rozpory odstrániť čo je zdĺhavé z dôvodu odmietavého postoja znalcov

k podaniu posudku.

K námietke sťažovateľa, že odo dna doručenia listu Krajského súdu v Žiline sa konali

len dva pojednávania uvádzam, že pojednávania boli nariadené na 23. 06. 2009 (právny

zástupca sťažovateľov žiadal o zrušenie termínu), 08. 09. 2009, 07. 09. 2010 (právny

zástupca sťažovateľov žiadal o zrušenie termínu), 21. 09. 2010, 12. 11. 2010, 09. 12. 2010.

Medzi pojednávaniami sa vykonávali úkony smerujúce k nariadeniu znaleckého

dokazovania. Vo veci sa od 01. 05. 2008 koná priebežne.“

Ústavný súd v zmysle upustil v danej veci od

ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa so stanoviskami účastníkov konania, ako

aj s obsahom súdneho spisu týkajúceho sa posudzovaného konania dospel k názoru, že od

tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania:

Dňa 19. septembra 1996 bola okresnému súdu (pobočka N.) doručená žaloba

sťažovateľov a ich právneho predchodcu o zaplatenie náhrady škody voči Nemocnici

s poliklinikou T. (ďalej len „žalovaná“).

Dňa 19. mája 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre

účely vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 13. apríla 1999 okresný súd ustanovil znalca.

Dňa 25. júna 1999 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok.

Dňa 15. júla 1999, 3. augusta 1999, 16. septembra 1999 a 31. mája 2000 sa

uskutočnili pojednávania.

Dňa 12. júna 2000 znalec zaslal okresnému súdu žiadosť o zbavenie účasti na

súdnoznaleckej expertíze v súdnom spore z dôvodu zaujatosti.

Dňa 22. mája 2001 okresný súd ustanovil nového znalca.

Listami zo 6. novembra 2001, 17. decembra 2001 a 19. februára 2002 okresný súd urgoval

znalca na predloženie znaleckého posudku.

Dňa 12. marca 2002 bolo okresnému súdu doručené oznámenie znalca, v ktorom

uvádza, že znalecký posudok nevypracoval z dôvodu mimoriadnej pracovnej vyťaženosti,

zároveň požiadal okresný súd o ustanovenie znalca–konzultanta z odboru súdneho

lekárstva.

Dňa 28. marca 2003 okresný súd zaslal znalcovi súhlas o pridelenie znalca–

konzultanta z odboru súdneho lekárstva.

Dňa 7. apríla 2003 znalec zaslal okresnému súdu spisový materiál bez

vypracovaného znaleckého posudku. Okresný súd následne spis vrátil znalcovi so žiadosťou

o vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 17. októbra 2003 bol znalec opätovne urgovaný na zaslanie znaleckého posudku.

Urgenciu sa mu podarilo doručiť až prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného

zboru K. (ďalej len „polícia“) 20. januára 2004.

Dňa 12. marca 2004 bola znalcovi zaslaná ďalšia urgencia na vypracovanie

znaleckého posudku, ktorú sa mu nepodarilo doručiť ani prostredníctvom polície.

Dňa 18. februára 2005 a 7. apríla 2005 okresný súd telefonicky urgoval znalca

na podanie znaleckého posudku.

Dňa 19. apríla 2005 znalec zaslal stanovisko k nevypracovaniu znaleckého posudku

a vrátil spis okresnému súdu bez vypracovaného posudku.

Dňa 11. januára 2007 okresný súd určil termín pojednávania na 27. február 2007,

ktoré bolo pre kolíziu pojednávaní právneho zástupcu sťažovateľov odročené na

3. máj 2007, avšak aj toto bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne odročené na

7. jún 2007.

Pojednávanie konané 7. júna 2007 bolo odročené na neurčito pre účely vykonania ďalšieho

dokazovania.

Dňa 26. júna 2008 bol spisový materiál zaslaný krajskému súdu na rozhodnutie

o zaujatosti zákonnej sudkyne a žiadosti o vylúčenie z prerokúvania veci.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 26. augusta 2008 rozhodol, že zákonná

sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci.

Listom z 19. septembra 2008 bol z dôvodu úmrtia žalobcu v 1. rade vyzvaný Notársky úrad

v N. na oznámenie okruhu dedičov v rámci dedičského konania vedeného Okresným súdom

N. pod sp. zn. .

Okresný súd dožiadaním na Notárskom úrade v N. a na Okresnom súde N. 27. novembra

2008, 5. januára 2009, 9. februára 2009 a 25. februára 2009 zisťoval, či bol ustanovený

poručník pre navrhovateľku v 5. rade,

Okresný súd uznesením z 25. februára 2009 prerušil konanie až do právoplatného

rozhodnutia Okresného súdu N. vo veci ustanovenia poručníka pre navrhovateľku v 5. rade.

Proti predmetnému uzneseniu podal právny zástupca sťažovateľov odvolanie, o ktorom

rozhodol odvolací súd uznesením z 31. marca 2009 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 30. apríla 2009 Okresný súd N. zaslal okresnému súdu uznesenie o ustanovení

poručníka.

Dňa 18. mája 2009 okresný súd určil termín pojednávania na 23. jún 2009, ktoré bolo

z dôvodu kolízie pojednávaní právneho zástupcu sťažovateľov odročené na 8. september

2009.

Dňa 8. septembra 2009 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito pre účely doplnenia dokazovania.

Okresný súd uznesením z 28. septembra 2009 zrušil svoje uznesenie z 22. mája 2001,

ktorým poveril znalca na podanie znaleckého posudku a uznesením z 26. novembra 2009

nariadil nové znalecké dokazovanie.

Listom z 18. decembra 2009 znalec okresnému súdu oznámil, že znaleckú činnosť už

nevykonáva.

Dňa 21. decembra 2009 okresný súd zrušil uznesenie o ustanovení znalca a ustanovil

nového znalca.

Listom z 18. januára 2010 znalec odmietol výkon znaleckej činnosti podľa § 12 ods. 2

písm. e) o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, a preto okresný súd 23. júna 2010 zrušil uznesenie

o ustanovení znalca.

Dňa 7. mája 2010 okresný súd zisťoval možnosť vypracovania znaleckého posudku

znalcom, avšak bez úspechu.

Listom z 23. júna 2010 sa okresný súd obrátil na Ústav patológie K., či trvá na záveroch

znaleckého posudku, ktorý podal pre účely trestného konania. Požadovaná odpoveď bola

okresnému súdu doručená 7. júla 2010.

Dňa 16. júla 2010 okresný súd určil termín pojednávania súd na 7. september 2010,

ktoré bolo z dôvodu kolízie pojednávaní právneho zástupcu sťažovateľov odročené na

21. september 2010.

Pojednávanie konané 21. septembra 2010 bolo odročené na 21. október 2010 pre účely

doplnenia dokazovania.

Pojednávanie konané 21. októbra 2010 bolo odročené na 12. november 2010 pre účely

opätovného predvolania svedka (znalca).

Pojednávanie konané 12. novembra 2010 bolo odročené na 9. december 2010, pretože

svedok požiadal o nový termín pojednávania.

Pojednávanie konané 9. decembra 2010 bolo po vypočutí svedka odročené na neurčito

z dôvodu doplnenia dokazovania o znalecký posudok.

III.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto

na splnenie účelu základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z , ktorý súdom

prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby

ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodnutie

o zaplatenie náhrady škody proti žalovanej, ktorá bola podľa názoru sťažovateľov

zodpovedná za smrť ich manželky a matky pri pôrode. Po skutkovej stránke je vec náročná

na posúdenie odborných otázok - príčiny smrti. Základnou otázkou je posúdenie postupu

lekárov pri vedení pôrodu, bez vyriešenia ktorej nie je možné vo veci rozhodnúť. Znalecké

dokazovanie je zložité najmä pre odlišné posudky a vyjadrenia znalcov, ako aj odmietavý

postoj znalcov k podaniu posudku. Po právnej stránke vec nie je náročná, keďže návrhy

tohto typu tvoria bežnú agendu okresných súdov.

2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie účastníkov

konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia a aj ich právny zástupca sa spočiatku

zúčastňovali pojednávaní a poskytovali okresnému súdu potrebnú súčinnosť. Neskôr

okresný súd v troch prípadoch odročoval pojednávanie kvôli kolízii pojednávaní právneho

zástupcu sťažovateľov. Návrhy na doplnenie dokazovania podávané právnym zástupcom

sťažovateľov boli síce využitím ich procesných oprávnení, avšak do istej miery

ovplyvnili dĺžku konania. Celkovo však správanie sťažovateľov a ich právneho zástupcu

nemožno hodnotiť ako také, ktoré by výraznou mierou ovplyvnilo priebeh preskúmavaného

konania.

3. Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu v predmetnom konaní, je

potrebné konštatovať, že sa tu vyskytli dlhé obdobia nečinnosti a jeho postup bol poznačený

aj neefektívnosťou. To, že sa súdne konanie stále nachádza v štádiu znaleckého

dokazovania a zisťovania skutkového stavu, nesvedčí o sústredenom postupe okresného

súdu v danej veci. Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená

a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť

štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli

ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol. Ústavný súd zároveň

uznáva, že k predĺženiu konania prispeli aj ťažkosti s vyhľadaním a ustanovením znalcov

z príslušného odboru, ktoré však všeobecný súd môže riešiť podľa zákona a využiť všetky

prostriedky, ktoré mu zákon poskytuje v záujme urýchlenia znaleckého dokazovania.

Ústavný súd poukazuje na to, že zodpovednosť za zabezpečenie plynulého vykonania

znaleckého dokazovania v plnej miere znáša okresný súd, ktorý ako jediný mal možnosť

nečinnosť znalca odstrániť efektívnym využitím procesných možností daných Občianskym

súdnym poriadkom. Ústavný súd preto doterajší postup okresného súdu pri nariaďovaní

znaleckého dokazovania považuje za neefektívny a nesústredený, nesmerujúci plynulo

k rozhodnutiu vo veci samej, čím došlo k spomaleniu konania a právna neistota

sťažovateľov nebola dlhodobo odstránená. Vplyv na predĺženie konania malo aj

rozhodovanie o ustanovení poručníkov pre žalobkyňu v 5. rade. K plynulosti konania

neprispela ani častá zmena zákonného sudcu, keďže vo veci rozhoduje už piaty zákonný

sudca.

Ústavný súd konštatuje, že vec vedená okresným súdom sp. zn. nie je

právoplatne ukončená ani po takmer štrnástich rokoch od podania žaloby a nachádza sa

v štádiu prvostupňového konania a znaleckého dokazovania. Výraznejšie obdobia

nečinnosti, resp. neefektívneho konania sa v posudzovanej veci vyskytli od 19. septembra

1996 do 19. mája 1998 (1 rok a 8 mesiacov), od 19. mája 1998 do 13. apríla 1999 (takmer

11 mesiacov), od 31. mája 2000 do 22. mája 2001 (takmer 1 rok), od 22. mája 2001 do

27. februára 2007 (6 rokov a 9 mesiacov), od 7. júna 2007 do 26. júna 2008 (približne 1

rok).

Po zhodnotení postupu okresného súdu v napadnutej veci možno konštatovať

príčinnú súvislosť s porušením základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa . V čase rozhodovania ústavného súdu

nebolo posudzované konanie právoplatne skončené ani po viac ako štrnástich rokoch od

jeho začatia. V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval, že ak už konanie trvá neprimerane

dlho, má všeobecný súd venovať zvláštnu pozornosť jeho urýchleniu ().

Celkovo ústavný súd posúdil dĺžku konania na okresnom súde ako neprimerane dlhú

a konštatuje, že okresný súd neposkytol sťažovateľom v konaní vedenom pod sp. zn.

rýchlu a účinnú ochranu ich práv podľa § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku, a preto rozhodol, že okresný súd v tomto konaní porušil základné právo

sťažovateľov podľa (bod 1 výroku nálezu).

IV.

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného čl. 48 ods. 2

, a preto prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € pre

každého z nich, čo odôvodnili pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

Ústavný súd vyslovil porušenie označenie základného práva sťažovateľov, prikázal

okresnému súdu, ktorý ich základné právo porušil, vo veci konať a na dovŕšenie nápravy

tohto porušenia priznal sťažovateľom po zohľadnení všetkých okolností prípadu aj

primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € pre každého z nich (bod 3 výroku

nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľov si v sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania

v celkovej sume 670,88 € pozostávajúcej pri zastupovaní troch sťažovateľov z dvoch

úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a spísanie sťažnosti) po 120,23 €

a dvoch režijných paušálov po 7,21 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov

právneho zastúpenia v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

v celkovej sume 611,71 €, ktorú zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2011