Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 149/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. K., S., zastúpeného Advokátskou kanceláriou, B.,

v mene ktorej koná advokát Mgr. R. H., pre namietané porušenie jeho základného práva

vlastniť majetok podľa a základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa v spojení

s a a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom

Krajského súdu v Nitre č. k. -391 z 25. februára 2010 a postupom

a oznámeniami Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VI/2 Pz 520/10-9

z 15. decembra 2010 a č. k. VI/2 Pz 10/11-6 zo 14. januára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. V. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2011

doručená sťažnosť JUDr. V. K., S. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej

len „ústava“) a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

v spojení s a a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

a rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. -391

z 25. februára 2010 a postupom a oznámeniami Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VI/2 Pz 520/10-9 z 15. decembra 2010

a č. k. VI/2 Pz 10/11-6 zo 14. januára 2011.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Okresný súd Nitra, č. k. , rozhodol rozsudkom zo dňa 30. 1. 2009, že:

- odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.877,- Eur a náhradu trov 182.- Eur,

a to všetko do 3. dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

- súd návrh vo zvyšku zamieta.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v exekučnom konaní EX 877/99 oprávneného S.

voči povinnému P. T., bytom: ... (navrhovateľ), o zaplatenie sumy 359.389,61 Sk, súdny

exekútor (odporca, sťažovateľ) na základe Upovedomenia o začatí exekúcie určil predbežné

trovy exekúcie vo výške 71.880,- Sk. V rámci výkonu súdnej exekúcie došlo k vymoženiu

istiny v sume 153.108,71 Sk, k zastaveniu exekúcie v časti 206.158,- Sk pre späťvzatie zo

strany oprávneného, a k vymoženiu trov konania v sume 73.672,14 Sk (z toho 1.792,14 Sk

ako hotové výdavky, 65.345,50 Sk ako odmena exekútora, a 6.534,50 Sk ako DPH z

odmeny). Okresný súd Nitra však mal za to, že súdny exekútor mal mať nárok len na trovy

exekúcie podľa vyhlášky č. , keďže malo prísť k upusteniu od

vykonania exekúcie podľa zákona , teda odmena exekútora mala

byť len 50 % z 20 %, teda 10 % zo základu, ktorým bola vymožená suma vo výške

153.231,61 Sk, čo je po zaokrúhlení 15.330:- Sk. K tejto odmene je ešte možné pripočítať

hotové výdavky vo výške 1.792,14 Sk, takže celkové trovy exekúcie pre súdne exekútora mali

byť vo výške 17.122,14 Sk.

Keďže súdny exekútor vymohol na trovách exekúcie sumu 73.672,14 Sk, a mohol

oprávnene len sumu 17.122,14 Sk, tak rozdiel vo výške 56.550,- Sk (1.877,- EUR) je

odporca povinný vrátiť navrhovateľovi z dôvodu bezdôvodného obohatenia (právny dôvod,

ktorý odpadol).

Voči rozsudku Okresného súdu Nitra odporca podal odvolanie, v ktorom žiadal

v celom rozsahu zmeniť rozsudok prvostupňového súdu a žalobu zamietnuť.

Krajský súd Nitra, č. k. , rozsudkom zo dňa 25. 2. 2010 rozhodol tak, že:

- odvolací súd napadnutý rozsudok prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku vo veci

samej potvrdzuje,

- v zamietavom výroku tento rozsudok mení tak, že odporca je povinný zaplatiť

navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 1.877,- Eur od 8. 2. 2002

do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

- odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania

v sume 182,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

- navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že bolo podstatné určiť, v akej výške mal odporca

(súdny exekútor) nárok na zaplatenie trov exekúcie vrátane svojej odmeny. Odvolací súd sa

v danej veci nestotožnil správnym názorom súdu prvého stupňa, že exekučné konanie

skončilo upustením od vykonania exekúcie podľa § 46 ods. 3 EP a nestotožnil s ani

s názorom odporcu, že exekúcia skončila vymožením pohľadávky. Odvolací súd prijal záver,

že je potrebné postupovať pri určení súdneho exekútora na zaplatenie trov exekúcie ako pri

zastavení exekúcie. Tento záver odôvodnil odvolací súd tým, že exekúcia bola v časti (suma

206.158,- Sk) zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP, a v druhej časti (suma

153.231,61 Sk) mala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP (ide o dôvod, že po vydaní

rozhodnutia zaniklo právo ním priznané).

Súdny exekútor mal mať preto nárok len na odmenu exekútora podľa § 14 a 15

vyhlášky č. (t. j. len za úkony po 3,31 Eur / úkon a podľa počtu účelne

vynaložených hodín). Takto určená odmena exekútora by bola určite nižšia ako suma

17.122,40 Sk, ktorú priznal ako odmenu exekútora súd prvého stupňa, a rozdiel medzi

sumou, ktorú súdny exekútor vymohol a ktorú mal právo vymôcť, (a ktorý teda súdny

exekútor mal vydať povinnému - navrhovateľovi ako bezdôvodné obohatene), by bola určite

vyššia ako požadoval povinný (navrhovateľ). Keďže však navrhovateľ žiadal len sumu

1.877,- Eur, nemohol mu odvolací súd priznať viac.

Voči uvedeným rozhodnutiam podal odporca podnet na podanie mimoriadneho

dovolania podaním zo dňa 17. 5. 2010, doplnené podaním zo dňa 17. 6. 2010, s návrhom na

zrušenie oboch rozsudkov...

Prokurátorka Generálnej prokuratúry SR svojim upovedomením o vybavení podnetu

zo dňa 15. 12. 2010, č. k. VI/2 Pz 520/10, oznámila, že podmienky na podanie

mimoriadneho dovolania nie sú splnené a preto podaný podnet odkladá...

Sťažovateľ na základe predmetného oznámenia zo dňa 15. 12. 2010, č. k. VI/2 Pz

520/10, podal dňa 4. 1. 2011 podnet na preskúmanie zákonnosti vybavenia pôvodného

podnetu...

Generálna prokuratúra SR svojim listom zo dňa 14. 1. 2011, č. k. VI/2 Pz 10/11,

oznámila, že dôvody na zmenu stanoviska nezistili, podmienky na podanie mimoriadneho

dovolania nie sú splnené a preto podaný podnet odkladá...“

Podľa názoru sťažovateľa:

«Okresný súd Nitra a Krajský súd v Nitre preto rozhodli v rozpore so zákonom, keď

navrhovateľovi priznali nárok na zaplatenie voči odporcovi z dôvodu vrátenia trov exekúcie

ako rozdielu medzi vymoženými trovami exekúcie a „údajne oprávnenými“ trovami

exekúcie, keď „.údajne oprávnené“ trovy konania určili nesprávne (základ ako bezdôvodné

obohatenie - súd prvého stupňa aj odvolací nesprávne, výšku - súd prvého stupňa nesprávne

a odvolací súd vôbec neurčil).

Tento rozpor je daný nesprávnym právnym posúdením veci pri určení výšky odmeny

súdneho exekútora, nesprávnym posúdením novácie záväzku navrhovateľa, nesprávnym

právnym posúdením právneho dôvodu nároku navrhovateľa (škoda versus bezdôvodné

obohatenie)...

Takýto výsledok rozhodnutí súdov je nielen v rozpore so zákonom, ale aj úplne

vzdialené od zásady práva a spravodlivosti...

Rozsudok Krajského súdu Nitra, č. k. , zo dňa 25. 2. 2010, bol doručený

a nadobudol právoplatnosť dňa 11. 3. 2010. Sťažovateľ podal podnet GR SR na podanie

mimoriadneho dovolania dňa 17. 5. 2010. GR SR upovedomila sťažovateľa, že podnet bol

daný na prešetrenie Krajskej prokuratúre Nitra. Vzhľadom k tomu, že vo veci sa niekoľko

týždňov nič nedialo, sťažovateľ sa bol informovať na Krajskej prokuratúre v Nitre, kde mu

oznámili, že podnet vyhodnotili ako dôvodný a odoslali na GP SR so spracovaným

písomným návrhom na podanie mimoriadneho dovolania na NS SR. Keďže následne

uplynulo niekoľko mesiacov, sťažovateľ sa v decembri 2010 na GP SR písomne domáhal

odpovede na svoj podnet, keďže sa blížila lehota na podanie mimoriadneho dovolania

v zmysle .

Až na základe takejto žiadosti sťažovateľa GR SR napísala upovedomenie o vybavení

podnetu zo dňa 15. 12. 2010, č. k. VI/2 Pz 520/10, v ktorom oznámila, že podmienky na

podanie mimoriadneho dovolania nie sú splnené a preto podaný podnet sa odkladá.

GR SR rozhodovala o podnete sťažovateľa 7 mesiacov a nakoniec oznámila

odloženie podnetu, čo bolo v úplnom opaku oproti informácii podanej z Krajskej

prokuratúry v Nitre, ktorá spracovala aj písomný návrh na podanie mimoriadneho

dovolania.

Sťažovateľ bol oboznámený s informáciou z Krajskej prokuratúry v Nitre a preto

nepodával iné návrhy na ochranu svojich práv, ani ústavnú sťažnosť, keďže vychádzal

z informácie, že jeho podnetu bude vyhovené a teda tento právny prostriedok ochrany jeho

základných práv bude úspešný. Oznámenie GR SR však bolo diametrálne odlišné.

Sťažovateľ svojim prostriedkom - podnetom na podanie mimoriadneho dovolania

sledoval legitímny cieľ - ochranu jeho základných práv pri rozhodovaní Krajského súdu

v Nitre v rozpore s existujúcou judikatúrou NS SR a ÚS SR, pričom použitý prostriedok

mohol a podľa predbežných vyjadrení aj mal dosiahnuť mimoriadne dovolanie a tým

ochranu jeho práv.

Z týchto dôvodov navrhujeme, aby lehota na podanie ústavnej sťažnosti voči

rozsudkom všeobecných súdov (porušovateľ OS Nitra a KS Nitra) bola v tomto prípade

počítaná od definitívneho oznámenia GR SR o odložení podnetu na podanie mimoriadneho

dovolania (t. j. od 20. 1. 2011), resp. dovoľujeme si požiadať o odpustenie zmeškania lehoty

z dôvodu neúmerne dlhého vybavovania podnetu Generálnou prokuratúrou a uvádzania

pôvodne iného postupu pri vybavovaní podnetu zo strany KP Nitra a zo strany GP SR.»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1) Základné právo JUDr. V. K. - právo na právnu istotu a spravodlivosť, právo na

majetok, právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článkov 1, 20, 46 ods. 1 SR, a

právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, konaním a

rozhodnutím Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo.

2) Rozsudok Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

3) Základné právo JUDr. V. K. - právo na právnu istotu a spravodlivosť, právo na

majetok, právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na ochranu práv a zákonom

chránených záujmov podľa článkov 1, 20, 46 ods. 1, 149 SR, a právo na spravodlivé

súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, konaním a rozhodnutím Generálnej

prokuratúry SR v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 520/10 zo dňa 15. 12. 2010 a sp. zn.

VI/2 Pz 10/11 zo dňa 14. 1. 2011 porušené bolo.

4) Sťažovateľovi JUDr. V. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

4.000,- EUR..., ktoré je povinná uhradiť Generálna prokuratúra SR v lehote 15 dní od

právoplatnosti rozhodnutia.

5) Nahradiť sťažovateľovi JUDr. V. K. trovy právneho zastúpenia vo výške 314,18

EUR... na účet právneho zástupcu Mgr. R. H...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s nedostatočným

označením základného práva sťažovateľa „na majetok“, k porušeniu ktorého ako zo strany

krajského súdu, tak aj zo strany generálnej prokuratúry malo dôjsť, pričom ustálil, že ide

o základné právo vlastniť majetok podľa .

1. Sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv

podľa a v spojení s a práva podľa

dohovoru postupom a rozsudkom krajského súdu č. k. -391 z 25. februára

2010, ústavný súd odmietol podľa ako podanú

oneskorene.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd zistil, že napádané rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť

5. marca 2010, z čoho jednoznačne vyplýva, že lehota ustanovená pre tento druh konania

pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, ako ju

podal, a z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako podanú oneskorene (§ 25

ods. 2 ).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty

nemožno zmeškanie tejto lehoty vzhľadom na kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde odpustiť (napr. , ).

2. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv

podľa a v spojení s a a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom a oznámeniami generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 520/10-9

z 15. decembra 2010 a č. k. VI/2 Pz 10/11-6 zo 14. januára 2011, ktorými odložila podnet

a opakovaný podnet sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania proti napádanému

rozhodnutiu krajského súdu pre nezistenie dôvodov na jeho podanie, pričom náležite

vysvetlila dôvody takéhoto postupu.

Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené

v ustanoveniach a nasl. . Z týchto ustanovení

jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, využitie ktorého ako

procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej

len „generálny prokurátor“). To znamená, že nejde o základné právo sťažovateľa, ktoré by

bolo možné zahrnúť pod a nasl. .

Základné právo podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým

orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu

ochranu podľa je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať

o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu ( a o prokuratúre

v znení neskorších predpisov), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním)

zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej

osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli

(m. m. , , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických

osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,

t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,

a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , , , ,

).

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil,

že ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva

alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne

ako zjavne neopodstatnený (napr. , ).

Keďže platná zákonná úprava nezakladá sťažovateľovi právo (právny nárok) na

vyhovenie jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho

prokurátora, nevyužitím tohto oprávnenia generálneho prokurátora nemohlo dôjsť ani

k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa a v spojení

s a a práva podľa dohovoru, a preto ústavný súd sťažnosť

v tejto časti odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť ako celok bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších

návrhoch sťažovateľa v nej uvedených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2011