Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 103/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátkou Mgr. I. Š., P. Ú., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby a

jej nahradenie písomným sľubom vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca 2011

doručená sťažnosť J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. I. Š., v

ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby a jej nahradenie písomným

sľubom vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 4. októbra 2010

okresnému súdu žiadosť o prepustenie z väzby a ponúkol písomný sľub ako náhradu väzby.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 22. októbra 2010 (ďalej len „uznesenie

okresného súdu“) žiadosť sťažovateľa zamietol a písomný sľub neprijal.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil

podaním z 25. októbra 2010. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) o jeho

sťažnosti rozhodol uznesením sp. zn. z 12. novembra 2010 tak, že

prvostupňové uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal

a rozhodol.

Podľa sťažovateľa okresný súd rozhodol o jeho žiadosti o prepustenie z väzby až

16. februára 2011. V uvedenom postupe okresného súdu vidí sťažovateľ porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného

dohovoru. Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že okresný súd dosiaľ nereagoval ani na

jeho sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré podal 13. decembra 2010 a 14. februára 2011.

Sťažovateľ tiež uviedol, že netrvá na ústnom prerokovaní sťažnosti a „vzhľadom

k tomu, že väzba predstavuje výrazné obmedzenie osobnej slobody a malo by sa aj v zmysle

zákona rozhodovať o nej prednostne a urýchlene“, požiadal aj o priznanie finančného

zadosťučinenia.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa J. B., nar..., bytom B. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci

rozhodovania o žiadosti o prepustenie na slobodu zo dňa 04. 10. 2010 bolo porušené.

2. J. B., nar..., bytom B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- EUR,

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

261,82 EUR na účet jeho právneho zástupcu Mgr. I. Š., a to do 15 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.

V súlade s judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť

okrem iného aj vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní o svojej

žiadosti o prepustenie z väzby a jej nahradenie písomným sľubom.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je

garantované v a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného iniciovať

konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie

obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu

nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonom

určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označeného ustanovenia

korešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 ods. 4 dohovoru (napr. ,

, , ).

Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky (okrem

iného) na rýchlosť tohto preskúmania. Rovnako to platí aj v prípade osobitného typu

väzobného konania, predmetom ktorého je preskúmanie žiadosti o nahradenie väzby

zárukou [záruka subjektu, písomný sľub, peňažná záruka (napr. )].

Rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne vymedzila

záver, že záruky čl. 6 dohovoru sa v „trestných“ veciach týkajú len konaní, v ktorých sa

rozhoduje o „oprávnenosti“ obvinenia („bien-fondé“), a nevzťahujú sa na mnohé konania

súvisiace s trestným stíhaním, ktorých predmetom nie je rozhodovanie o oprávnenosti

obvinenia, t. j. rozhodovanie o vine a treste. Vychádzajúc z uvedeného režimu čl. 6

dohovoru nepodlieha (okrem iného) rozhodovanie o väzbe (Neumeister c. Rakúsko

z 26. júna 1968 a Matznetter c. Rakúsko z 10. novembra 1969). Procesné garancie pri

súdnej kontrole väzby poskytuje čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Obdobne na to poukazuje judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej konania

všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení

samotnom (konaniami vo veci samej týkajúcimi sa viny obvinenej osoby) a ani konaniami

o právach alebo záväzkoch občianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1

dohovoru. V rámci konania o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru,

keďže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru (napr.

, ).

Pokiaľ ide o vzťah upravujúceho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a ustanovení a 5 týkajúcich sa špecificky

základného práva na osobnú slobodu, ústavný súd konštatoval, že zahŕňa

základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva

na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana

zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na

povahu a účel konania o väzbe, vrátane práva na urýchlene konanie (čo platí aj vo vzťahu

k uvedenému čl. 5 ods. 4 dohovoru), a preto sú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe

aplikovateľné špeciálne ustanovenia a 5 o osobnej slobode, a nie

všeobecné ustanovenie (analogicky napr. , ,

, , ).

Ústavný súd zdôrazňuje, že s prihliadnutím na skutočnosť kvalifikovaného právneho

zastúpenia sťažovateľa, z hľadiska vymedzenia sťažnostnej námietky príslušným článkom

a dohovoru prihliadal, vychádzajúc z princípu viazanosti návrhom na začatie konania

v zmysle ustanovenia , na petit sťažnosti, v ktorom

sťažovateľ subsumoval svoje námietky pod a dohovoru.

Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na tú skutočnosť, že predseda okresného súdu jeho

sťažnosti na prieťahy v konaní z 13. decembra 2010 a 14. februára 2011 nevybavil, ústavný

súd nie je kompetentný preskúmavať v tomto smere postup všeobecných súdov.

Na základe týchto skutočností odmietol ústavný súd sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú podľa pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi sťažnosťou napadnutým postupom okresného súdu v konaní

o väzbe a obsahom a dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011