Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 103/2011
PDF · 137.54 KB
No categories available
I. ÚS 103/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátkou Mgr. I. Š., P. Ú., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby a
jej nahradenie písomným sľubom vedenom pod sp. zn. 0 Tp 526/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca 2011
doručená sťažnosť J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. I. Š., v
ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby a jej nahradenie písomným
sľubom vedenom pod sp. zn. 0 Tp 526/2010.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 4. októbra 2010
okresnému súdu žiadosť o prepustenie z väzby a ponúkol písomný sľub ako náhradu väzby.
Okresný súd uznesením sp. zn. 0 Tp 526/2010 z 22. októbra 2010 (ďalej len „uznesenie
okresného súdu“) žiadosť sťažovateľa zamietol a písomný sľub neprijal.
Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil
podaním z 25. októbra 2010. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) o jeho
sťažnosti rozhodol uznesením sp. zn. 3 Tpo 71/2010 z 12. novembra 2010 tak, že
prvostupňové uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal
a rozhodol.
Podľa sťažovateľa okresný súd rozhodol o jeho žiadosti o prepustenie z väzby až
16. februára 2011. V uvedenom postupe okresného súdu vidí sťažovateľ porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1
dohovoru. Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že okresný súd dosiaľ nereagoval ani na
jeho sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré podal 13. decembra 2010 a 14. februára 2011.
Sťažovateľ tiež uviedol, že netrvá na ústnom prerokovaní sťažnosti a „vzhľadom
k tomu, že väzba predstavuje výrazné obmedzenie osobnej slobody a malo by sa aj v zmysle
zákona rozhodovať o nej prednostne a urýchlene“, požiadal aj o priznanie finančného
zadosťučinenia.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho
sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa J. B., nar..., bytom B. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci
rozhodovania o žiadosti o prepustenie na slobodu zo dňa 04. 10. 2010 bolo porušené.
2. J. B., nar..., bytom B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- EUR,
ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške
261,82 EUR na účet jeho právneho zástupcu Mgr. I. Š., a to do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.
V súlade s judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť
okrem iného aj vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok
príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní o svojej
žiadosti o prepustenie z väzby a jej nahradenie písomným sľubom.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je
garantované v čl. 17 ods. 5 ústavy a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného iniciovať
konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie
obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu
nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonom
určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označeného ustanovenia ústavy
korešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 ods. 4 dohovoru (napr. III. ÚS 7/00,
III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, III. ÚS 424/08).
Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky (okrem
iného) na rýchlosť tohto preskúmania. Rovnako to platí aj v prípade osobitného typu
väzobného konania, predmetom ktorého je preskúmanie žiadosti o nahradenie väzby
zárukou [záruka subjektu, písomný sľub, peňažná záruka (napr. III. ÚS 424/08)].
Rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne vymedzila
záver, že záruky čl. 6 dohovoru sa v „trestných“ veciach týkajú len konaní, v ktorých sa
rozhoduje o „oprávnenosti“ obvinenia („bien-fondé“), a nevzťahujú sa na mnohé konania
súvisiace s trestným stíhaním, ktorých predmetom nie je rozhodovanie o oprávnenosti
obvinenia, t. j. rozhodovanie o vine a treste. Vychádzajúc z uvedeného režimu čl. 6
dohovoru nepodlieha (okrem iného) rozhodovanie o väzbe (Neumeister c. Rakúsko
z 26. júna 1968 a Matznetter c. Rakúsko z 10. novembra 1969). Procesné garancie pri
súdnej kontrole väzby poskytuje čl. 5 ods. 4 dohovoru.
Obdobne na to poukazuje judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej konania
všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení
samotnom (konaniami vo veci samej týkajúcimi sa viny obvinenej osoby) a ani konaniami
o právach alebo záväzkoch občianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1
dohovoru. V rámci konania o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru,
keďže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru (napr.
I. ÚS 200/06, III. ÚS 277/07).
Pokiaľ ide o vzťah čl. 48 ods. 2 ústavy upravujúceho základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a ustanovení čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy týkajúcich sa špecificky
základného práva na osobnú slobodu, ústavný súd konštatoval, že čl. 17 ústavy zahŕňa
základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva
na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana
zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na
povahu a účel konania o väzbe, vrátane práva na urýchlene konanie (čo platí aj vo vzťahu
k uvedenému čl. 5 ods. 4 dohovoru), a preto sú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe
aplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy o osobnej slobode, a nie
všeobecné ustanovenie čl. 48 ods. 2 ústavy (analogicky napr. III. ÚS 68/08, III. ÚS 383/09,
IV. ÚS 327/07, III. ÚS 304/06, III. ÚS 195/2010).
Ústavný súd zdôrazňuje, že s prihliadnutím na skutočnosť kvalifikovaného právneho
zastúpenia sťažovateľa, z hľadiska vymedzenia sťažnostnej námietky príslušným článkom
ústavy a dohovoru prihliadal, vychádzajúc z princípu viazanosti návrhom na začatie konania
v zmysle ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, na petit sťažnosti, v ktorom
sťažovateľ subsumoval svoje námietky pod čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na tú skutočnosť, že predseda okresného súdu jeho
sťažnosti na prieťahy v konaní z 13. decembra 2010 a 14. februára 2011 nevybavil, ústavný
súd nie je kompetentný preskúmavať v tomto smere postup všeobecných súdov.
Na základe týchto skutočností odmietol ústavný súd sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok vzájomnej
príčinnej súvislosti medzi sťažnosťou napadnutým postupom okresného súdu v konaní
o väzbe a obsahom čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2011