Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)III. ÚS 195/2010
PDF · 139.76 KB
No categories available
III. ÚS 195/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť A. R., S., toho času Ústav na výkon väzby B., zastúpenej
advokátom JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia
základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Malacky v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby a jej nahradenie zárukou
a písomným sľubom podanej 12. februára 2010 vedenom pod sp. zn. 0 Tp 408/10 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2010
doručená sťažnosť A. R., S., toho času Ústav na výkon väzby B. (ďalej len „sťažovateľka“),
v ktorej prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu namieta porušenie svojho
základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“)
v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby a jej nahradenie zárukou a písomným sľubom
podanej 12. februára 2010 vedenom pod sp. zn. 0 Tp 408/10.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 12. februára 2010
okresnému súdu žiadosť o prepustenie z väzby na základe nahradenia väzby ponúknutou
zárukou a písomným sľubom. Okresný súd uznesením sp. zn. 0 Tp 408/2010 z 24. februára
2010 podľa § 79 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) žiadosť sťažovateľky zamietol a podľa § 80 ods. 1
písm. a) a b) Trestného poriadku záruku a písomný sľub neprijal.
Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka sťažnosť, ktorú
následne 2. marca 2010 písomne odôvodnila.
Sťažovateľka poukazuje na to, že odvolací súd o podanej sťažnosti dosiaľ
nerozhodol, pričom podľa vyjadrenia sťažovateľky mu bol spisový materiál s podaným
opravným prostriedkom predložený až 24. marca 2010. Podľa vyjadrenia sťažovateľky bol
následne spisový materiál okresnému súdu vrátený, pretože sa mal dopustiť chyby, ktorá
znemožnila odvolaciemu súdu o sťažnosti rozhodnúť.
V doplnení sťažnosti doručenej ústavnému súdu 27. apríla 2010 sťažovateľka
uvádza, že ani dosiaľ k predloženiu spisového materiálu pre účely rozhodovania
odvolacieho súdu o podanej sťažnosti zo strany okresného súdu nedošlo, a teda odvolací súd
o podanej sťažnosti doteraz nerozhodol.
V takomto „vadnom“ postupe okresného súdu vidí sťažovateľka porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej
sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, bolo porušené postupom Okresného súdu Malacky pod sp. zn.
O Tp 408/10.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Malacky, aby pri rozhodovaní o žiadosti
o prepustenie z väzby, ktoré je vedené pod sp. zn. O Tp 408/10 bez zbytočných prieťahov
v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi A. R. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
303,30 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho
zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.
V súlade s judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť
okrem iného aj vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ pre nedostatok
príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Sťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby a jej nahradenie zárukou a písomným sľubom.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je
garantované čl. 17 ods. 5 ústavy a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného iniciovať
konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie
obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu
nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonom
určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označeného ustanovenia ústavy
korešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 ods. 4 dohovoru (napr. III. ÚS 7/00,
III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, III. ÚS 424/08).
Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky (okrem
iného) na rýchlosť tohto preskúmania. Rovnako to platí aj v prípade osobitného typu
väzobného konania, predmetom ktorého je preskúmanie žiadosti o nahradenie väzby
zárukou [záruka subjektu, písomný sľub, peňažná záruka (napr. III. ÚS 424/08)].
Rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne vymedzila
záver, že záruky čl. 6 dohovoru sa v „trestných“ veciach týkajú len konaní, v ktorých sa
rozhoduje o „oprávnenosti“ obvinenia („bien-fondé“) a nevzťahujú sa na mnohé konania
súvisiace s trestným stíhaním, ktorých predmetom nie je rozhodovanie o oprávnenosti
obvinenia, t. j. rozhodovanie o vine a treste. Vychádzajúc z uvedeného režimu čl. 6
dohovoru nepodlieha (okrem iného) rozhodovanie o väzbe (Neumeister c. Rakúsko
z 26. júna 1968 a Matznetter c. Rakúsko z 10. novembra 1969). Procesné garancie
pri súdnej kontrole väzby poskytuje čl. 5 ods. 4 dohovoru.
Obdobne na to poukazuje judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej konania
všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení
samotnom (konaniami vo veci samej týkajúcimi sa viny obvinenej osoby) a ani konaniami
o právach alebo záväzkoch občianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1
dohovoru. V rámci konania o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru,
keďže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru
(napr. I. ÚS 200/06, III. ÚS 277/07). Ustanovenie čl. 6 dohovoru pritom predstavuje
z hľadiska jeho pôsobnosti, výkladu a aplikácie jeden celok. Procesnoprávne garancie
vyplývajúce z čl. 6 ods. 2 a ods. 3 dohovoru sa preto tiež týkajú tej časti trestného konania,
ktorej predmetom je rozhodovanie o samotnom trestnom obvinení (resp. o obžalobe) osoby,
a nie sú priamo aplikovateľné na konanie týkajúce sa väzby.
Aj pokiaľ ide o vzťah ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy upravujúceho základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ustanovení čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy
týkajúcich sa špecificky základného práva na osobnú slobodu, ústavný súd konštatoval, že
čl. 17 ústavy zahŕňa základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú
slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody
väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho
konania s prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, vrátane práva na urýchlene
konanie (čo platí aj vo vzťahu k uvedenému čl. 5 ods. 4 dohovoru), a preto sú na konanie
a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy
o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 48 ods. 2 ústavy (analogicky
napr. III. ÚS 68/08, III. ÚS 383/09).
V závere ústavný súd zdôrazňuje, že s prihliadnutím na skutočnosť kvalifikovaného
právneho zastúpenia sťažovateľky, z hľadiska vymedzenia sťažnostnej námietky príslušným
článkom ústavy a dohovoru prihliadal vychádzajúc z princípu viazanosti návrhom na začatie
konania v zmysle ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde na petit sťažnosti,
v ktorom sťažovateľka subsumovala svoje námietky pod čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Na základe týchto skutočností odmietol ústavný súd sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok vzájomnej
príčinnej súvislosti medzi sťažnosťou napadnutým postupom okresného súdu v konaní
o väzbe a obsahom čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2010