Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 195/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť A. R., S., toho času Ústav na výkon väzby B., zastúpenej

advokátom JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia

základného práva zaručeného a práva zaručeného

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Malacky v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby a jej nahradenie zárukou

a písomným sľubom podanej 12. februára 2010 vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2010

doručená sťažnosť A. R., S., toho času Ústav na výkon väzby B. (ďalej len „sťažovateľka“),

v ktorej prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu namieta porušenie svojho

základného práva zaručeného (ďalej len „“)

a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“)

v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby a jej nahradenie zárukou a písomným sľubom

podanej 12. februára 2010 vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 12. februára 2010

okresnému súdu žiadosť o prepustenie z väzby na základe nahradenia väzby ponúknutou

zárukou a písomným sľubom. Okresný súd uznesením sp. zn. z 24. februára

2010 podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) žiadosť sťažovateľky zamietol a podľa

písm. a) a b) záruku a písomný sľub neprijal.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka sťažnosť, ktorú

následne 2. marca 2010 písomne odôvodnila.

Sťažovateľka poukazuje na to, že odvolací súd o podanej sťažnosti dosiaľ

nerozhodol, pričom podľa vyjadrenia sťažovateľky mu bol spisový materiál s podaným

opravným prostriedkom predložený až 24. marca 2010. Podľa vyjadrenia sťažovateľky bol

následne spisový materiál okresnému súdu vrátený, pretože sa mal dopustiť chyby, ktorá

znemožnila odvolaciemu súdu o sťažnosti rozhodnúť.

V doplnení sťažnosti doručenej ústavnému súdu 27. apríla 2010 sťažovateľka

uvádza, že ani dosiaľ k predloženiu spisového materiálu pre účely rozhodovania

odvolacieho súdu o podanej sťažnosti zo strany okresného súdu nedošlo, a teda odvolací súd

o podanej sťažnosti doteraz nerozhodol.

V takomto „vadnom“ postupe okresného súdu vidí sťažovateľka porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného

dohovoru.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej

sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, bolo porušené postupom Okresného súdu Malacky pod sp. zn.

O 408/10.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Malacky, aby pri rozhodovaní o žiadosti

o prepustenie z väzby, ktoré je vedené pod sp. zn. O 408/10 bez zbytočných prieťahov

v súlade s ustanoveniami .

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi A. R. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

303,30 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho

zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.

V súlade s judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť

okrem iného aj vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ pre nedostatok

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Sťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní o žiadosti o prepustenie z väzby a jej nahradenie zárukou a písomným sľubom.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je

garantované a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného iniciovať

konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie

obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu

nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonom

určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označeného ustanovenia

korešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 ods. 4 dohovoru (napr. ,

, , ).

Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky (okrem

iného) na rýchlosť tohto preskúmania. Rovnako to platí aj v prípade osobitného typu

väzobného konania, predmetom ktorého je preskúmanie žiadosti o nahradenie väzby

zárukou [záruka subjektu, písomný sľub, peňažná záruka (napr. )].

Rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne vymedzila

záver, že záruky čl. 6 dohovoru sa v „trestných“ veciach týkajú len konaní, v ktorých sa

rozhoduje o „oprávnenosti“ obvinenia („bien-fondé“) a nevzťahujú sa na mnohé konania

súvisiace s trestným stíhaním, ktorých predmetom nie je rozhodovanie o oprávnenosti

obvinenia, t. j. rozhodovanie o vine a treste. Vychádzajúc z uvedeného režimu čl. 6

dohovoru nepodlieha (okrem iného) rozhodovanie o väzbe (Neumeister c. Rakúsko

z 26. júna 1968 a Matznetter c. Rakúsko z 10. novembra 1969). Procesné garancie

pri súdnej kontrole väzby poskytuje čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Obdobne na to poukazuje judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej konania

všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení

samotnom (konaniami vo veci samej týkajúcimi sa viny obvinenej osoby) a ani konaniami

o právach alebo záväzkoch občianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1

dohovoru. V rámci konania o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru,

keďže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru

(napr. , ). Ustanovenie čl. 6 dohovoru pritom predstavuje

z hľadiska jeho pôsobnosti, výkladu a aplikácie jeden celok. Procesnoprávne garancie

vyplývajúce z čl. 6 ods. 2 a ods. 3 dohovoru sa preto tiež týkajú tej časti trestného konania,

ktorej predmetom je rozhodovanie o samotnom trestnom obvinení (resp. o obžalobe) osoby,

a nie sú priamo aplikovateľné na konanie týkajúce sa väzby.

Aj pokiaľ ide o vzťah ustanovenia upravujúceho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ustanovení a 5

týkajúcich sa špecificky základného práva na osobnú slobodu, ústavný súd konštatoval, že

zahŕňa základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú

slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody

väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho

konania s prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, vrátane práva na urýchlene

konanie (čo platí aj vo vzťahu k uvedenému čl. 5 ods. 4 dohovoru), a preto sú na konanie

a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia a 5

o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie (analogicky

napr. , ).

V závere ústavný súd zdôrazňuje, že s prihliadnutím na skutočnosť kvalifikovaného

právneho zastúpenia sťažovateľky, z hľadiska vymedzenia sťažnostnej námietky príslušným

článkom a dohovoru prihliadal vychádzajúc z princípu viazanosti návrhom na začatie

konania v zmysle ustanovenia na petit sťažnosti,

v ktorom sťažovateľka subsumovala svoje námietky pod a

dohovoru.

Na základe týchto skutočností odmietol ústavný súd sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú podľa pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi sťažnosťou napadnutým postupom okresného súdu v konaní

o väzbe a obsahom a dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2010