Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 104/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa , a 2 a Slovenskej

republiky, ako aj práv podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp.

zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2011

doručená sťažnosť MUDr. D. B., B.(ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie

svojich základných práv podľa , a 2 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C

244/2005 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„I.A. Žaloba bola podaná dňa 05. 12. 2005 na Najvyššom súde SR,

keď bola postúpená na Okresný súd Bratislava I. Odtiaľ na Okresný súd v Prešove

zbytočne, aby bol vrátený Okresnému súdu Bratislava I.

I.B. Sťažnosť na prieťahy z dňa Spr. 2017/06 06. 10. 2006 bola dôvodná.

Sťažnosť na prieťahy z dňa 04. 06. 2007, odpoveď Spr. 2227/2007 bola čiastočne

dôvodná.

Sťažnosť na prieťahy z dňa 16. 08. 2007, odpoveď Spr. 2249/07 sťažnosť dôvodná.

Sťažnosť predsedovi Krajského súdu na nečinnosť predsedu Okresného súdu z dňa

04. 05. 2010, odpoveď Spr. 2108/10 – sťažnosť je dôvodná. Ale k odstráneniu prieťahov

nedošlo.

I.C. Dňa 23. 10. 2008 bolo jediné prerokovanie veci iba za prítomnosti sťažovateľa,

sudkyňa konanie vyložene zmarila.

I.D. Sťažovateľ odmieta čakať na rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorý doteraz vždy

dovolacie konanie zastavil alebo odmietol a marením dovolania sudkyňou nie je ničím iným

– iba pokračujúcimi a zbytočnými prieťahmi v konaní a poskytovaním skrivodlivosti,

hrubého bezprávia.“

Sťažovateľ v sťažnosti tiež namietal, že jeho základné práva zaručené v čl. 12 ods. 1,

a 2, , ako aj práva podľa , , a dohovoru

boli porušené postupom všeobecných súdov konajúcich v jeho veci, ktoré zmarili

dokazovanie, pokiaľ nevykonali „znalecké grafologické“ dokazovanie a výsluch

navrhovaných svedkov.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd Bratislava I a Krajský súd Bratislava v konaní

a -186 porušili základné právo D. B. garantované čl. 46 ods. 1 a ods. 2, čl.

48 ods. 2, ; garantované , a

a čl. 3 Dohovoru.

II.B. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť satisfakciu D. B. vo výške 5.000

EUR (pre opakované delikty , , rozsudok ESLP č. 22050/06)

a Krajský súd Bratislava vo výške 10.000 EUR, obidva súdy v lehote 15 dní. V prípade

omeškania súd súdy povinné zaplatiť úroky z omeškania vo výške 100 EUR denne za každý

deň omeškania, od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

II.C. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozsudok Krajského súdu Bratislava

sp. zn. -186 z dňa 28. 09. 2010 a vec vracia Okresnému súdu na dokončenie

dokazovania a až potom rozhodnutiu.

II.D. Ústavný súd prikazuje konať Okresnému súdu bez ďalších prieťahov a bez

porušovania základných práv D. B.“

V závere sťažnosti sťažovateľ taktiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a 2 a , ako aj práv podľa , , a dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že okresný súd

rozsudkom sp. zn. z 23. októbra 2008 zamietol návrh sťažovateľa, ktorým sa

domáhal zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného

postupu proti Slovenskej republike zastúpenej Generálnou prokuratúrou Slovenskej

republiky. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. z 28. septembra 2010 tak,

že ho v napadnutej časti potvrdil; doručením tohto rozsudku sťažovateľovi 16. novembra

2010 nadobudol rozsudok okresného súdu právoplatnosť.

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 3. marca 2011 (na poštovú

prepravu podaná 26. februára 2011), pričom namietané konanie bolo právoplatne skončené

16. novembra 2010. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená

zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v , čo zakladá dôvod

na odmietnutie sťažnosti z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania veci ústavný súd zistil, že

v predmetnej veci sťažovateľ podal dovolanie, ktoré bolo doručené okresnému súdu

22. novembra 2010. Keďže v súvislosti s predkladaním spisu dovolaciemu súdu Občiansky

súdny poriadok ukladá súdu prvého stupňa určité úlohy, môžu aj v súvislosti s týmto

postupom príslušného súdu vzniknúť prieťahy, a to aj s intenzitou, ktorá by mohla

signalizovať porušenie garantovaného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pre posúdenie tejto otázky bola relevantná doba konania

od doručenia dovolania sťažovateľa okresnému súdu 22. novembra 2010 (4 mesiace), ktorá

podľa ústavného súdu nesignalizuje reálnu možnosť existencie neprimeranej lehoty, a teda

reálnu možnosť porušenia označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené je sťažnosť

vo vzťahu k postupu okresného súdu súvisiacemu s predkladaním spisu dovolaciemu súdu

zjavne neopodstatnená.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene, ako aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho dôvodu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa vrátane posúdenia žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu z radov advokátov na konanie pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011