Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 104/2011
PDF · 144.22 KB
No categories available
I. ÚS 104/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj práv podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp.
zn. 19 C 244/2005 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
14 Co 142/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2011
doručená sťažnosť MUDr. D. B., B.(ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie
svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C
244/2005 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 Co 142/2009.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„I.A. Žaloba 19C/244/2005 bola podaná dňa 05. 12. 2005 na Najvyššom súde SR,
keď bola postúpená na Okresný súd Bratislava I. Odtiaľ na Okresný súd v Prešove
zbytočne, aby bol vrátený Okresnému súdu Bratislava I.
I.B. Sťažnosť na prieťahy z dňa Spr. 2017/06 06. 10. 2006 bola dôvodná.
Sťažnosť na prieťahy z dňa 04. 06. 2007, odpoveď Spr. 2227/2007 bola čiastočne
dôvodná.
Sťažnosť na prieťahy z dňa 16. 08. 2007, odpoveď Spr. 2249/07 sťažnosť dôvodná.
Sťažnosť predsedovi Krajského súdu na nečinnosť predsedu Okresného súdu z dňa
04. 05. 2010, odpoveď Spr. 2108/10 – sťažnosť je dôvodná. Ale k odstráneniu prieťahov
nedošlo.
I.C. Dňa 23. 10. 2008 bolo jediné prerokovanie veci iba za prítomnosti sťažovateľa,
sudkyňa konanie vyložene zmarila.
I.D. Sťažovateľ odmieta čakať na rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorý doteraz vždy
dovolacie konanie zastavil alebo odmietol a marením dovolania sudkyňou nie je ničím iným
– iba pokračujúcimi a zbytočnými prieťahmi v konaní a poskytovaním skrivodlivosti,
hrubého bezprávia.“
Sťažovateľ v sťažnosti tiež namietal, že jeho základné práva zaručené v čl. 12 ods. 1,
čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 14 ústavy, ako aj práva podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru
boli porušené postupom všeobecných súdov konajúcich v jeho veci, ktoré zmarili
dokazovanie, pokiaľ nevykonali „znalecké grafologické“ dokazovanie a výsluch
navrhovaných svedkov.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„II.A. Okresný súd Bratislava I a Krajský súd Bratislava v konaní 19C/244/2005
a 14Co/142/2009-186 porušili základné právo D. B. garantované čl. 46 ods. 1 a ods. 2, čl.
48 ods. 2, čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; garantované čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14
a čl. 3 Dohovoru.
II.B. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť satisfakciu D. B. vo výške 5.000
EUR (pre opakované delikty III. ÚS 338/04, II. ÚS 375/10, rozsudok ESLP č. 22050/06)
a Krajský súd Bratislava vo výške 10.000 EUR, obidva súdy v lehote 15 dní. V prípade
omeškania súd súdy povinné zaplatiť úroky z omeškania vo výške 100 EUR denne za každý
deň omeškania, od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.
II.C. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozsudok Krajského súdu Bratislava
sp. zn. 14Co/142/2009-186 z dňa 28. 09. 2010 a vec vracia Okresnému súdu na dokončenie
dokazovania a až potom rozhodnutiu.
II.D. Ústavný súd prikazuje konať Okresnému súdu bez ďalších prieťahov a bez
porušovania základných práv D. B.“
V závere sťažnosti sťažovateľ taktiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za
zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní
ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 7/00,
III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na
konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že
porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05).
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 46
ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 244/2005 a postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 142/2009.
Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že okresný súd
rozsudkom sp. zn. 19 C 244/2005 z 23. októbra 2008 zamietol návrh sťažovateľa, ktorým sa
domáhal zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného
postupu proti Slovenskej republike zastúpenej Generálnou prokuratúrou Slovenskej
republiky. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie,
o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 14 Co 142/2009 z 28. septembra 2010 tak,
že ho v napadnutej časti potvrdil; doručením tohto rozsudku sťažovateľovi 16. novembra
2010 nadobudol rozsudok okresného súdu právoplatnosť.
Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 3. marca 2011 (na poštovú
prepravu podaná 26. februára 2011), pričom namietané konanie bolo právoplatne skončené
16. novembra 2010. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená
zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod
na odmietnutie sťažnosti z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania veci ústavný súd zistil, že
v predmetnej veci sťažovateľ podal dovolanie, ktoré bolo doručené okresnému súdu
22. novembra 2010. Keďže v súvislosti s predkladaním spisu dovolaciemu súdu Občiansky
súdny poriadok ukladá súdu prvého stupňa určité úlohy, môžu aj v súvislosti s týmto
postupom príslušného súdu vzniknúť prieťahy, a to aj s intenzitou, ktorá by mohla
signalizovať porušenie ústavou garantovaného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pre posúdenie tejto otázky bola relevantná doba konania
od doručenia dovolania sťažovateľa okresnému súdu 22. novembra 2010 (4 mesiace), ktorá
podľa ústavného súdu nesignalizuje reálnu možnosť existencie neprimeranej lehoty, a teda
reálnu možnosť porušenia označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené je sťažnosť
vo vzťahu k postupu okresného súdu súvisiacemu s predkladaním spisu dovolaciemu súdu
zjavne neopodstatnená.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná
oneskorene, ako aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho dôvodu zaoberať
sa ďalšími návrhmi sťažovateľa vrátane posúdenia žiadosti o ustanovenie právneho
zástupcu z radov advokátov na konanie pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2011