Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 10/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. apríla 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť investičného družstva L., B., zastúpeného advokátom JUDr. A. Š.,

CSc., B., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Právo investičného družstva L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Investičnému družstvu L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť investičnému družstvu L. trovy

konania v sume 305,86 € (slovom tristopäť eur a osemdesiatšesť centov) do dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. A. Š., CSc.,

B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 18. januára 2011 prijal sťažnosť investičného družstva L. (ďalej

len „sťažovateľ“) podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie

konanie pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti okrem iného vyplýva:

„... Sťažovateľ podal žalobu v spore vedenom navrhovateľom L., B. proti R., spol. s

r.o. , B., ktorá je evidovaná na Okresnom súde Bratislava II. pod č. k. vo

veci vypratania priestorov v administratívnej budove na D.

Žalobu podal voči jednému z podielových spoluvlastníkov budovy na základe

väčšinového rozhodnutia spoluvlastníkov v súlade s .

Od podania žaloby uplynulo skoro 12 rokov bez rozhodnutia v spore.

Sťažovateľ je subjektom, ktorý má zájem o odstránenie právnej neistoty

v spoluvlastníckych vzťahov pri užívaní administratívnej budovy, v B...“

Sťažovateľ uviedol, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného

práva zaručeného v . Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

voči okresnému súdu vo výške 10 000 € odôvodnil tým, že dosiaľ vec nie je právoplatne

skončená, čo u neho vyvoláva stav právnej neistoty.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Okresný súd Bratislava II. svojou nečinnosťou porušil právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva nemajetková ujma vo výške 10 000 eur.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 303,30 eur.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,

zastúpený jeho predsedníčkou, listom zo 17. marca 2011 sp. zn. Spr. 2037/2011, v ktorom

sa uvádza:

„... navrhujem, aby ústavný súd rozhodol podľa vlastného uváženia v časti

namietaného porušenia práva sťažovateľa podľa

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj pri priznaní

finančného zadosťučinenia.

V prejednávanej veci, aj keď nejde o právne zložitú vec, úkony súdu boli primerané

veľkosti súdneho oddelenia, pričom v priebehu konania od roku 1998 sa prejavilo aj

nedostatočné personálne obsadenie súdu a vec bola pridelená na konanie niekoľkým

sudcom: po podaní žaloby na súd dňa 02. 11. 1998 vec bola pridelená Mgr. A. Č., po jej

nástupe na materskú dovolenku vec prevzala v r. 2003 JUDr. A. S. Konanie bolo uznesením

č. k. -123 zo dňa 26. 10. 2004 prerušené do právoplatného skončenia sporu

vedeného na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. , v ktorom sa riešila zásadná

otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci. Následne bola vec

opatrením predsedníčky súdu zo dňa 13. 10. 2009 prikázaná sudcovi Mgr. P. P., ktorý vo

veci koná plynule. Vo veci je nariadený termín pojednávania na deň 04. 05. 2011.“

Predsedníčka okresného súdu v podaní zo 17. marca 2011 uviedla, že netrvá na

ústnom pojednávaní vo veci.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní z 2. apríla 2011 uviedol, že netrvá na verejnom

ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.“

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (, , ), pričom „tento

účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa ,

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom súde pod

sp. zn. podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto

záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. je

vypratanie nehnuteľnosti, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov a vec z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd

vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov

v závere konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho

zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú

závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu. Sťažovateľ

bol v konaní aktívny a súčinnostný. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka

súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ neprispel k predĺženiu

doterajšej doby konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom

okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľom namietaných

(označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho

konania.

Zo spisu vyplýva, že 2. novembra 1998 bola na okresnom súde podaná žaloba

o vypratanie nehnuteľností.

Dňa 6. novembra 1998 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe.

Dňa 29. decembra 1998 právny zástupca žalovaného požiadal o predĺženie lehoty na

vyjadrenie.

Dňa 28. januára 1999 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby doručil

do spisu doklad preukazujúci vlastníctvo sťažovateľa, ktorý bol doručený 10. februára 1999.

Dňa 3. marca 1999 okresný súd urgoval, aby právny zástupca žalovaného doručil

vyjadrenie k žalobe. Toto vyjadrenie bolo doručené súdu 8. apríla 1999.

Dňa 9. apríla 1999 okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. jún 1999, ktoré

bolo odročené na 7. október 1999 z dôvodu ospravedlnenej neúčasti právneho zástupcu

žalovaného.

Dňa 7. októbra 1999 sa na okresnom súde konalo pojednávanie (právny zástupca

sťažovateľa nebol prítomný, žalovaný prítomný). Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 16. novembra 1999 okresný súd nariadil termín pojednávania na 27. január

2000.

Dňa 25. januára 2000 sa právny zástupca sťažovateľa písomne vyjadril k vyjadreniu

žalovaného.

Dňa 27. januára 2000 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu

neúčasti právneho zástupcu žalovaného odročené na 10. apríl 2000.

Dňa 31. januára 2000 právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní konanom 27. januára 2000. Zároveň právny zástupca žalovaného ospravedlnil

aj svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na 10. apríl 2000.

Dňa 10. apríla 2000 sa malo konať pojednávanie, ktoré bolo odročené na

7. septembra 2000 z dôvodu neúčasti žalovaného.

Dňa 7. septembra 2000 sa na okresnom súde konalo pojednávanie (účastníci

prítomní), konanie bolo odročené pre účely získania ďalších dôkazov.

Dňa 11. septembra 2000 právny zástupca žalovaného doručil okresnému súdu kópiu

zmluvy o predaji podniku uzavretú s F.

Dňa 16. februára 2001 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby

uviedol spisovú značku, pod ktorou prebieha súdne konanie o návrhu žalovaného na

vyslovenie neplatnosti dohody o zrušení a stanovení nových podielov nehnuteľného

majetku.

Dňa 29. marca 2001 bolo okresnému súdu doručené oznámenie spoločnosti U, spol.

s r. o., E. B., Ing. arch. I. B., spoločnosti A., spol. s r. o., Ing. arch. I. P. – S., S. B. a Ú. B.,

že chcú vstúpiť do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Dňa 18. mája 2001 okresný súd opätovne vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby

uviedol spisovú značku, pod ktorou prebieha súdne konanie o návrhu žalovaného na

vyslovenie neplatnosti dohody o zrušení a stanovení nových podielov nehnuteľného

majetku, na základe čoho žiada o prerušenie konania.

Dňa 13. septembra 2001 okresný súd urgoval právneho zástupcu žalovaného, aby

uviedol pod hrozbou poriadkovej pokuty spisovú značku, pod ktorou prebieha súdne

konanie o návrhu žalovaného na vyslovenie neplatnosti dohody o zrušení a stanovení

nových podielov nehnuteľného majetku, na základe čoho žiada o prerušenie konania.

Dňa 13. augusta 2003 okresný súd urgoval právneho zástupcu žalovaného, aby

uviedol spisovú značku, pod ktorou prebieha súdne konanie o návrhu žalovaného na

vyslovenie neplatnosti dohody o zrušení a stanovení nových podielov nehnuteľného

majetku, na základe čoho žiada o prerušenie konania.

Dňa 23. októbra 2003 okresný súd urgoval právneho zástupcu žalovaného, aby

uviedol pod hrozbou poriadkovej pokuty spisovú značku, pod ktorou prebieha súdne

konanie o návrhu žalovaného na vyslovenie neplatnosti dohody o zrušení a stanovení

nových podielov nehnuteľného majetku, na základe čoho žiada o prerušenie konania.

Dňa 4. decembra 2003 okresný súd urgoval právneho zástupcu žalovaného, aby

uviedol pod hrozbou poriadkovej pokuty spisovú značku, pod ktorou prebieha súdne

konanie o návrhu žalovaného na vyslovenie neplatnosti dohody o zrušení a stanovení

nových podielov nehnuteľného majetku, na základe čoho žiada o prerušenie konania.

Dňa 25. februára 2004 okresný súd nariadil informatívny výsluch právneho zástupcu

žalovaného na 21. apríl 2004.

Dňa 25. júna 2004 právny zástupca žalovaného oznámil okresnému súdu spisovú

značku konania sp. zn. , na základe ktorého žiadal o prerušenie konania

vedeného pod sp. zn. .

Dňa 8. júla 2004 si okresný súd vyžiadal na nahliadnutie spis sp. zn. .

Dňa 26. októbra 2004 okresný súd uznesením č. k. -123 prerušil konanie

sp. zn. do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod

sp. zn. .

Dňa 26. novembra 2004 právny zástupca sťažovateľa podal odvolanie proti

uzneseniu okresného súdu o prerušení konania.

Dňa 14. decembra 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného na

vyjadrenie k odvolaniu.

Dňa 1. februára 2005 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 31. augusta 2005 krajský súd uznesením č. k. -132 potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa o prerušení konania vedeného pod sp. zn. . Dňa

21. októbra 2005 uznesenie okresného súdu o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť.

Dňa 14. septembra 2005 sa spis vrátil okresnému súdu.

Predseda senátu pravidelne zisťoval stav konania vo veci sp. zn. .

Dňa 20. augusta 2007 žalovaný okresnému súdu oznámil, že odvolal splnomocnenie

svojmu právnemu zástupcovi.

Dňa 22. augusta 2007 žalovaný predložil okresnému súdu splnomocnenie svojho

nového právneho zástupcu.

Dňa 24. júna 2008 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby uviedol,

že trvá na podanej žalobe, alebo ju berie späť.

Dňa 2. júla 2008 právny zástupca sťažovateľa okresnému súdu oznámil, že na

podanej žalobe trvá.

Dňa 6. augusta 2008 sa v spise nachádza úradný záznam o nahliadnutí do spisu

právnym zástupcom sťažovateľa.

Dňa 25. augusta 2008 okresný súd uznesením rozhodol o pripustení vedľajších

účastníkov na strane žalovaného.

Dňa 22. septembra 2008 bývalý právny zástupca žalovaného vrátil okresnému súdu

zásielku s uznesením o pripustení vedľajších účastníkov do konania z dôvodu, že už

žalovaného nezastupuje.

Dňa 22. septembra 2008 právny zástupca sťažovateľa podal odvolanie proti

uzneseniu o pripustení vedľajších účastníkov do konania na strane žalovaných.

Dňa 25. septembra 2008 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalovaného

a vedľajších účastníkov, aby sa vyjadrili k podanému odvolaniu.

Dňa 29. decembra 2008 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní právneho zástupcu sťažovateľa.

Dňa 30. apríla 2009 krajský súd uznesením č. k. -179 zrušil

uznesenie okresného súdu o pripustení vedľajších účastníkov do konania na strane

žalovaného.

Dňa 29. mája 2009 sa spis vrátil okresnému súdu.

Dňa 8. júla 2009 okresný súd požiadal krajský súd o vyhotovenie 5 exemplárov

uznesenia krajského súdu z 30. apríla 2009.

Dňa 17. júla 2009 bolo okresnému súdu doručených 5 exemplárov uznesenia

krajského súdu z 30. apríla 2009.

Dňa 13. októbra 2009 na základe opatrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn.

Spr. 3651/09 bola vec prikázaná na vybavenie novému zákonnému sudcovi Mgr. R. P.

Dňa 8. októbra 2010 bol nariadený termín pojednávania na 25. október 2010.

Dňa 21. októbra 2010 právna zástupkyňa žalovaného oznámila okresnému súdu

vypovedanie plnej moci žalovanému a zároveň ospravedlnila neúčasť klienta na

pojednávaní nariadenom na 25. október 2010 z dôvodu, že žalovaný si musí zvoliť nového

právneho zástupcu.

Dňa 25. októbra 2010 sa malo konať pojednávanie (sťažovateľ prítomný, žalovaný

neprítomný), ktoré bolo odročené na 1. december 2010 z dôvodu skončenia plnej moci

právneho zástupcu žalovaného.

Dňa 1. decembra 2010 sa malo konať pojednávanie (právny zástupca sťažovateľa

prítomný, žalovaný neprítomný), ktoré bolo odročené na 10. január 2011 z dôvodu, že

u žalovaného nebolo vykázané doručenie predvolania na pojednávanie.

Dňa 10. januára 2011 sa malo konať pojednávanie (právny zástupca sťažovateľa

prítomný, žalovaný neprítomný), ktoré bolo odročené na 9. február 2011 z dôvodu neúčasti

žalovaného.

Dňa 10. januára 2011 okresný súd vyzval subjekty, ktoré požiadali o pripustenie do

konania ako vedľajších účastníkov na strane žalovaného, aby preukázali právny záujem na

výsledku sporu.

Dňa 21. januára 2011 E. v B. okresnému súdu oznámila, že nemá právny záujem na

výsledku sporu a nechce v konaní vystupovať ako vedľajší účastník.

Dňa 26. januára 2011 žalovaný doručil okresnému súdu splnomocnenie dané svojej

novej právnej zástupkyni.

Dňa 31. januára 2011 S. B. okresnému súdu oznámila, že nemá právny záujem na

výsledku konania a nechce v konaní vystupovať ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

Dňa 4. februára 2011 spoločnosť A., s. r. o., okresnému súdu oznámila, že má záujem

na výsledku konania, a z toho dôvodu chce vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na

strane žalovaného.

Dňa 9. februára 2011 sa na okresnom súde konalo pojednávanie. Pojednávanie bolo

odročené na 16. marec 2011 z dôvodu žiadosti oboch právnych zástupcov účastníkov

konania.

Dňa 10. februára 2011 Ú., spol. s r. o., okresnému súdu oznámil, že nemá právny

záujem vystupovať ako vedľajší účastník v predmetnom spore.

Dňa 25. februára 2011 Ing. arch. I. B. okresnému súdu oznámil, že má záujem

vystupovať v predmetnom spore ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

Dňa 16. marca 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne

žalovaného k žalobe.

Dňa 16. marca 2011 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 4. máj 2011.

Z prehľadu vykonaných úkonov ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu došlo

k zbytočným prieťahom v období od 13. septembra 2001 (keď vyzval zástupcu žalovaného

na doplnenie podania) do 13. augusta 2003 (keď opätovne žiadal poskytnúť doplnenie

podania) a tiež v období od 13. októbra 2009 (keď bola vec prikázaná inému sudcovi) do

25. októbra 2010 (keď sa vo veci konalo pojednávanie). Prieťahy boli zistené spolu v trvaní

temer 3 roky.

Celé obdobie konania v dĺžke 12 rokov, z toho na okresnom súde 11 rokov, je

ústavne neakceptovateľné, ktoré nezodpovedá požiadavke konania bez zbytočných

prieťahov, ako to zaručuje . Okresný súd vykonával aj neefektívne

úkony, napr. opakovane žiadal účastníkov o doplnenie podaní bez toho, aby využil ďalšie

možnosti, ktoré mu umožňuje procesná právna úprava na urýchlenie konania. Ústavný súd

dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod. sp. zn.

bolo porušené základné právo sťažovateľa zaručené (bod 1 výroku

nálezu).

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vzhľadom na to ústavný

súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom v súčasnosti pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, priznané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha“. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 € proti okresnému súdu, poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku

konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby účastník konania

čakal na výsledok konania o vypratanie nehnuteľnosti 12 rokov (z toho na okresnom súde

konanie prebieha takmer 11 rokov). U sťažovateľa oprávnene takýto postup okresného súdu

vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľa,

princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľa, ako aj

z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom

tohto nálezu sťažovateľovi, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením

označených práv sťažovateľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa,

ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom

JUDr. A. Š., CSc. Právny zástupca sťažovateľa si v sťažnosti uplatnil trovy konania v sume

303,30 € vrátane 19 % DPH za dva úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia

vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd – sťažnosť). Základom pre

výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2009, a to 721,40 €. Ústavný súd

priznal sťažovateľovi ( ) náhradu trov konania v sume

305,86 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby v hodnote po

120,23 € (príprava a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom a písomné vyhotovenie

sťažnosti) zvýšené o 20 % DPH, pretože právny zástupca sťažovateľa je platcom dane

z pridanej hodnoty. Ďalej ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa dvakrát

náhradu režijného paušálu po 7,21 € zvýšenú o 20 % DPH podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd vyslovil

povinnosť okresného súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi

sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011