Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 133/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. arch. P. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. Š. G.,

B., ktorou namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v

Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 13. júla 2010,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. arch. P. M. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra

2010 doručená sťažnosť Ing. arch. P. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. Š. G., B., ktorou namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 13. júla 2010.

Sťažovateľ uviedol, že v jeho súdnom spore proti odporcovi Colnému riaditeľstvu

Slovenskej republiky o zvýšenie ceny za dielo rozhodol Okresný súd Bratislava II (ďalej len

„okresný súd“) rozsudkom č. k. -502 z 3. februára 2009 tak, že žalobu

sťažovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský

súd rozsudkom č. k. -535 z 13. júla 2010 tak, že rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil ako vecne správny.

Sťažovateľ s rozsudkom krajského súdu nesúhlasí a v tejto súvislosti uviedol, že

krajský súd sa «stotožnil s absurdným zdôvodnením napadnutého prvostupňového rozsudku

(o údajne pevne dohodnutej cene za zjavne neurčitý a vopred presne nedefinovateľný rozsah

daného diela, ktorý len rámcovo vyplýval z predpokladaných stavebných nákladov

súvisiacej stavby, ktorá sa však oproti pôvodným predpokladom postupne podľa

požiadaviek žalovaného zväčšovala a objektívne sa tak zvyšovali aj jej stavebné náklady...

pričom jej skutočné stavebné náklady dosiahli takmer 900.000.000,- Sk. Napriek tomu, že

uvedené skutočnosti som relevantnými dôkazmi nesporne preukázal, konajúce súdy sa

stotožnili s vykonštruovaným a zjavne lživým tvrdením žalovaného o pevne dohodnutej cene

a tom, že preukázané objektívne zvýšenie stavebných nákladov (na 460.000.000,-Sk) „..bolo

spôsobené zmenou použitého materiálu a drahším konštrukčným riešením, pričom stavba

nemenila objem ani tvar a objem zastavanej plôch.“.

Rozhodnutím Krajského súdu... došlo podľa môjho názoru k porušeniu môjho

základného práva... na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 6 ods. l Dohovoru...

Toto moje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyplýva ... aj z Slovenskej

republiky. ... zjavnou nespravodlivosťou súvisiaceho právoplatného rozsudku došlo

k nezákonnému obohateniu sa žalovaného štátneho orgánu SR na úkor občana, ktoré bolo

podporené nesprávnym konaním príslušných súdov, čím bola hrubo porušená aj zásada

rovnosti účastníkov konania. V danom súdnom konaní preukázané zjavné obohatenie

žalovaného spočíva v tom, že za mnou v zjavne rozšírenom rozsahu vypracované a dodané

dotknuté dielo nezaplatilo primerane zvýšenú cenu, pričom jeho obohatenie predstavuje

rozdiel medzi pôvodne dohodnutou zmluvnou cenou (ktorá bola stanovená na základe

neúplné predpokladaného rozsahu súvisiacej stavby a jej predpokladaných nákladov)

a obvyklou cenou za skutočne v rozšírenom rozsahu vykonané dielo.

... Krajský súd... rozhodol v danej veci bez nariadenia pojednávania, a že s

písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 07. 05. 2009... som mal možnosť oboznámiť sa až

jeho doručením krátkou cestou dňa 30. 08. 2010 pri štúdiu daného súdneho spisu. Nemal

som tak možnosť upozorniť súd na lživý obsah uvedeného vyjadrenia ako aj na tú zásadnú

skutočnosť, že dané vyjadrenie nie je podpísané štatutárnym zástupcom žalovaného, takže

sa jedná o irelevantnú a úplne bezpredmetnú písomnosť, t. j. že žalovaný sa de facto

k podanému odvolaniu nevyjadril, čím s jeho podaním súhlasil.».

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

„... vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -535

zo dňa 13. 07. 2010 sa porušili moje základné práva a slobody vyplývajúce z čl. 6 ods. 1

Dohovoru... [a] aby uvedený rozsudok Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil.“.

II.

Ústavný súd podľa (ďalej len „“)

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných

porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd

je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch

do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom neboli

zlučiteľné s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie

je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len

vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu ako

odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 13. júla 2010.

Krajský súd v relevantnej časti svojho rozsudku poukazuje na rozsudok okresného

súdu a na jeho odôvodnenie. V tejto súvislosti krajský súd vo svojom rozsudku uviedol:

«Okresný súd... napadnutým rozsudkom zamietol žalobu... V odôvodnení rozsudku

súd uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd určil zvýšenie ceny za 4. a 5. etapu diela, a to

za 4. etapu - realizačný projekt na sumu 2.953.451,- Sk a za 5. etapu - autorský dozor na

sumu 671.239,- Sk a uplatnil nárok na zaplatenie istiny 1.107.885,- Sk pozostávajúci

zo súčtu rozdielov medzi zmluvne dohodnutými cenami za tieto etapy a žalobcom

navrhovaným zvýšením ... Súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom ako

zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 28. 02. 1996 uzavretá v písomnej

forme zmluva o dielo, ktorou sa žalobca zaviazal vypracovať pre žalovaného pre potreby

stavby „Definitívny CP R.“ dielo rozdelené do 3 etáp. Zmluvná cena bola dohodnutá v čl.

IV zmluvy pevnou sumou za 1. etapu vo výške 63.620,- Sk bez DPH, za 2. etapu vo výške

1.025.365,- Sk bez DPH a za 3. etapu vo výške 2.330.375,- Sk bez DPH. Dohodnutá cena

bola stanovená s použitím cenníka - Sadzobník pre navrhovanie ponukových cien

projektových prác a inžinierskych činností (UNIKA 1994) pri predpokladaných stavených

nákladoch 360.000.000,- Sk. V čl. VI. zmluvy o dielo sa strany zaviazali, že pristúpia na

zmenu záväzku v prípade, keď sa po uzavretí zmluvy zmenia východiskové podklady

rozhodujúce pre uzavretie zmluvy, alebo objednávateľ uplatní nové požiadavky na

zhotoviteľa. Zmluva obsahovala tiež dohodu o tom, že zmeny v zmluve je možné riešiť len

dohodou zmluvných strán potvrdenou písomným dodatkom.

Žalobca dňa 14. 04. 1997 predložil žalovanému návrh dodatku k predmetnej zmluve

o dielo, podľa ktorého žalobca navrhoval rozšírenie predmetu diela o ďalšie dve etapy

predstavujúce realizačný projekt a autorský dozor za cenu 2.478.300,- Sk a 563.250,- Sk

a zvýšenie ceny za skôr dohodnutú tretiu etapu na sumu 2.478.300,-Sk.

Dňa 10. 06. 1997 bol podpísaný dodatok k zmluve, ktorým došlo k rozšíreniu

predmetu diela o 4. tepu - Realizačný projekt a 5. etapu - autorský dozor a súčasne bola

dohodnutá pevnou sumou cena diela za 4. etapu vo výške 2.050.730,- Sk a za 5. etapu

vo výške 466.075,- Sk. Následne žalobca opakovane predkladal návrhy dodatkov k zmluve

o dielo na zvýšenie ceny diela, ktoré neboli žalovaným akceptované, pretože žalovaný

plánoval cenu za dodávku stavby 360.000.000,- Sk a žalobca ako zhotoviteľ - generálny

projektant vyprojektoval stavbu drahšie o 21.795.000,-Sk. ...

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že zmluva o dielo obsahovala

jednoznačnú dohodu zmluvných strán o predmete a cene diela určenej pevnou sumou.

Napriek tomu, že v zmluve sú uvedené predpokladané stavebné náklady vo výške

360.000.000,- Sk, jednoznačne v danom prípade nešlo o určenie ceny diela na základe

rozpočtu, čo vylučuje aplikáciu § 547 Obchod. zák. Súd poukázal i na to, že dohoda o cene

obsiahnutá v zmluve plne korešponduje s cenou ponúknutou žalobcom v rámci verejnej

obchodnej súťaže, pričom výška ceny bola jedným z dvoch podstatných dôvodov jeho

víťazstva. Podpísaním dodatku zo dňa 10. 06. 1997 došlo k rozšíreniu predmetu diela o dve

etapy a k dohode o cene diela za tieto dve etapy určenej pevnou sumou, a nie na základe

rozpočtu. Vzhľadom na uvedené súd s poukazom na § 536, § 537 ods. 1, 2, § 546, § 547

ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 549 ods. 1, 2 a § 272 ods. 1, 2 Obchod, zák.

žalobu ako neopodstatnenú zamietol.»

Krajský súd prerokoval odvolanie sťažovateľa bez nariadenia pojednávania

postupom podľa (ďalej len „OSP“) a rozsudok

okresného súdu podľa potvrdil ako vecne správny, pričom sa stotožnil

s odôvodnením okresného súdu. Na zdôraznenie správnosti uvedeného rozsudku ďalej

uviedol:

„V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že dodatkom zo dňa 10. 06.

1997 došlo k rozšíreniu predmetu diela o 4. a 5. etapu, pričom 4. etapu diela (Realizačný

projekt - dokumentácia pre uskutočnenie stavby) bola dohodnutá zmluvná cena 2.050.730,-

Sk a za 5. etapu (autorský dozor) bola predmetným dodatkom dohodnutá zmluvná cena

vo výške 466.075,- Sk. Takto dohodnutá zmluvná cena (spolu 2.516.805,- Sk) vychádzala

z kalkulácie ceny uskutočnenej žalobcom zo stavebných nákladov 360.000.000,- Sk.

Návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia zvýšenia ceny diela za 4. a 5. etapu,

ktorá bola pevne stanovená dodatkom zo dňa 10. 06. 1997 a ktorá bola žalovaným

vyplatená na základe fakturácie žalobcu, ako aj návrh na zaplatenie sumy 36.795,04 EUR

za 4. a 5. etapu, je teda neopodstatnený.“

Krajský súd postupom podľa potvrdil rozsudok okresného súdu

s tým, že podľa sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v jeho rozsudku.

Rozsudok krajského súdu je preto potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti

s odôvodnením rozsudku okresného súdu ako súdu prvého stupňa (m. m. ),

preto pri skúmaní toho, či rozsudok krajského súdu a jeho odôvodnenie sú ústavne

udržateľné, je pre ústavný súd relevantné preskúmať aj odôvodnenie rozsudku okresného

súdu, ktoré tvorí organický celok s odôvodnením rozsudku krajského súdu.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku č. k. -502 z 3. februára

2009 poukazuje na to, že sťažovateľ ako žalobca predložil žalovanému «expedičný list

zo dňa 14. 4. 1997, prevzatý žalovaným..., ktorého prílohu tvorili dokumentácia „Projekt

stavby – Definitívny colný priechod R.“ a faktúra za predmetné projektové práce s tým, že

celkové náklady stavby podľa tejto spracovanej dokumentácie mali predstavovať sumu

460.806.000,- Sk. ...

Dňa 10. 6. 1997 bol zmluvnými stranami potvrdený a podpísaný dodatok

k predmetnej zmluve o dielo, ktorým došlo k rozšíreniu predmetu diela o ďalšie dve etapy...

a súčasne bola dohodnutá pevnou sumou cena diela za 4. etapu vo výške 2.050.730,- Sk a

za 5. etapu vo výške 466.075,- Sk...

Žalobca ani žiadnym spôsobom v danom konaní netvrdil a nepreukazoval zvýšenie

svojich nákladov na zhotovenie diela v súvislosti so zmenou výšky stavebných nákladov. ...

Platne uzavretým písomným dodatkom zo dňa 10. 6. 1997 síce došlo k rozšíreniu predmetu

diela o predmetné dve etapy diela v zmysle ustanovenia ,

avšak súčasne týmto dodatkom došlo medzi zmluvnými stranami aj k uzavretiu platnej

dohody o rozšírení celkovej ceny diela oproti cene diela dohodnutej v základnej zmluve

o dielo...“.

Ústavný súd zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že

sťažovateľ uzavrel s Ústrednou colnou správou Slovenskej republiky (neskôr Colné

riaditeľstvo Slovenskej republiky) 28. februára 1996 zmluvu o dielo s vymedzením stavby

„Definitívny CP R.“ (ďalej aj „zmluva o dielo“).

Podľa čl. IV.2 zmluvy o dielo Stavebné náklady: 360 000 000 Sk (predpokladané).

Podľa čl. IV.3 zmluvy o dielo Zmluvná cena: 1. Práce podľa čl. II.4.a – 63 620 Sk,

2. Práce podľa čl. II.4.b – 1 025 365 Sk, 3. Práce podľa čl. II.4.c – 2 330 375 Sk.

Podľa čl. VI.1 zmluvy o dielo zmluvné strany sa zaväzujú, že pristúpia na zmenu

záväzku v prípadoch, keď sa po uzavretí zmluvy zmenia východiskové podklady

rozhodujúce pre uzavretie tejto zmluvy, alebo objednávateľ uplatní nové požiadavky na

zhotoviteľa.

Podľa čl. V.5 zmluvy o dielo zmeny v tejto zmluve je možné riešiť len dohodou

zmluvných strán potvrdenou písomným dodatkom.

Účastníci zmluvy o dielo uzavreli 10. júna 1997 dodatok k zmluve o dielo

uzatvorenej na projektovú prípravu stavby „Definitívny colný priechod R.“, predmetom

ktorého je 4. etapa – Realizačný projekt – dokumentácia pre uskutočnenie stavby a 5. etapa

– autorský dozor.

Uvedený dodatok doplnil zmluvu o dielo okrem iných o

„čl. IV.3 4. Práce podľa článku II.4.d – 2 050 730,- Sk

5. Práce podľa článku II.4.e – 466 075,- Sk“.

Základom argumentácie sťažovateľa je jeho nesúhlas s právnym názorom krajského

súdu v spojení s právnym názorom okresného súdu týkajúcim sa dodatku k zmluve o dielo

a o „údajne pevne dohodnutej cene za zjavne neurčitý a vopred presne nedefinovateľný

rozsah daného diela“. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd rozhodol o jeho odvolaní

bez nariadenia pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu právny názor krajského súdu vyjadrený v odôvodnení

jeho rozsudku z 13. júla 2010 v spojení s právnym názorom okresného súdu vyjadreným

v jeho rozsudku z 3. februára 2009 je zdôvodnený dostatočne, preto ho nemožno považovať

za zjavne neodôvodnený a arbitrárny, je logický a vyplýva predovšetkým zo znenia

a výkladu zmluvy o dielo a príslušných ustanovení dodatku k zmluve o dielo uzavretého

10. júna 1997, ktorým bol rozšírený predmet diela o 4. a 5. etapu a bola určená cena za

uvedené etapy predmetného diela. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom

krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho

právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru

ústavného súdu predmetný právny výklad zmluvy o dielo a dodatku z 10. júna 1997

k zmluve o dielo krajským súdom a okresným súdom takéto nedostatky nevykazuje.

Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu zaručuje

každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním

(). Základného práva na súdnu ochranu podľa sa možno

domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími zákonmi (napr.

). Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon. zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z

ods. 1 neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym)

súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len „víťazstvo“

v občianskoprávnom spore (m. m. , ).

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa o tom, že krajský súd rozhodol bez nariadenia

pojednávania, ústavný súd uvádza, že krajský súd postupoval v súlade s ,

podľa ktorého s výnimkou prípadov uvedených v možno o odvolaní

rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Podľa na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ak súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, ak to vyžaduje dôležitý verejný

záujem. Zo súdneho spisu pritom vyplýva, že 6. júla 2010 bolo na úradnej tabuli krajského

súdu oznámené v súlade s , že 13. júla 2010 bude vo veci sp. zn.

2 o 9.00 h. vyhlásený rozsudok. Na základe týchto skutočností ústavný súd

uzavrel, že nezistil príčinnú súvislosť medzi uvedeným postupom krajského súdu

a sťažovateľom označeným porušením jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by

signalizovala možnosť vyslovenia porušenia tohto práva, a preto sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2011