Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 33/2011
PDF · 173.18 KB
No categories available
II. ÚS 33/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2011 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť Ing. M. J., K., pôvodne zastúpeného advokátom JUDr. P. Š., B.,
neskôr JUDr. P. R., K., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.
32 Cb 14/2008 a takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 32 Cb 14/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. Ing. M. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto
eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť Ing. M. J. trovy konania v sume
254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. P. Š., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 33/2011-11 z 3. februára 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. J. (ďalej len
„sťažovateľ“) pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 32 Cb 14/2008.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:
„Sťažovateľ dňa 21. 01. 2008 doručil porušovateľovi návrh na začatie konania
o zaplatenie 125 000,- Sk. t. j. 4 149,24 EUR s prísl., do dnešného dňa však nebolo vydané
meritórne rozhodnutie vo veci. Návrh bol pôvodne zaevidovaný pod č. 31C 8/2008.
Výzvou zo dňa 23. 01. 2009 pod č. 32Cb 14/2008 porušovateľ vyzval sťažovateľa na
zaplatenie súdneho poplatku vo výške 248,59 EUR.
Sťažovateľ dňa 02. 02. 2009 doručil porušovateľovi kolkové známky v hodnote
250,00 EUR titulom zaplatenia súdneho poplatku.
Porušovateľ dňa 28. 07. 2010 zaslal sťažovateľovi predvolanie na pojednávanie.
Dňa 19. 08. 2010 sťažovateľ doručil Okresnému súdu Košice II. sťažnosť na postup
súdu v zmysle ust. §-u 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
Predseda Okresného súdu Košice II. odpoveďou zo dňa 06. 09. 2010 sp. zn.
Spr. 114/2010 sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na súde pod č. 32Cb 14/2008 uznal
za dôvodnú. Podľa vyjadrenia predsedu Okresného súdu Košice II. konajúci zákonný sudca
bol s predmetnou sťažnosťou oboznámený a upozornený na potrebu konať bez zbytočných
prieťahov.
Na základe uvedeného skutkového stavu mám za to, že postupom prvostupňového
súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“
Sťažovateľ svoje tvrdenia o porušovaní svojho základného práva zaručeného čl. 48
ods. 2 ústavy odôvodnil tým, že jeho vec „bola zaťažená takou právnou, resp. faktickou
obťažnosťou, aby súd musel viac ako 32 mesiacov od podania návrhu čakať na vytýčenie
prvého pojednávania“. On sám „vystupoval v konaní aktívne a zákonne, na výzvu súdu
hneď uhradil súdny poplatok, osobne podal na podateľni súdu a v neposlednom rade
viackrát sa osobne informoval v informačnej kancelárii o stave konania“.
K postupu konajúceho súdu uviedol, že „je postihnutý neprimeranými prieťahmi
a s tým spojenou nekvalifikovanosťou a nezodpovednosťou“.
Prieťahy v konaní podľa neho nastali „od 22. 01. 2008 do 23. 01. 2009 a od 03. 02.
2009 doteraz“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom
takto rozhodol:
„1. Základné právo Ing. M. J., bytom K. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných
prieťahov, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Košice II. v konaní vedenom pod č. 32Cb 14/2008 bolo porušené.
2. Okresnému súd Košice II. prikazuje, aby v konaní sp. zn. 3 Cb 14/2008 konal bez
zbytočných prieťahov.
3. Ing. M. J. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 30 000,00 EUR (slovom
tridsať tisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Košice II. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice II. je povinný zaplatiť Ing. M. J. náhradu trov konania vo
výške 254,88,- EUR, na účet právneho zástupcu JUDr. P. Š....“
II.
Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 32 Cb 14/2008 ústavný súd zistil takýto priebeh
konania:
Dňa 21. januára 2008 bola okresnému súdu doručená žaloba, ktorá bola zaevidovaná
pod sp. zn. 31 C 8/2008 a pridelená sudkyni Mgr. J. K.
Dňa 22. januára 2008 sudkyňa dala kancelárii pokyn predložiť spis podateľni súdu na
pridelenie náhodným výberom sudcovi registra Cb.
Dňa 22. januára 2008 bol spis preradený do oddelenia „Obchodné veci“ a je ďalej
vedený pod sp. zn. 32 Cb/14/2008 a pridelený sudcovi JUDr. L. H.
Dňa 23. januára 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku 248,50 €.
Dňa 2. februára 2009 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok.
Dňa 15. októbra 2010 odporca doručil plnú moc pre advokátku JUDr. D. H.
Dňa 22. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli sťažovateľ aj
odporca prítomní. Z dôvodu doplnenia dokazovania bolo pojednávanie odročené
na 3. december 2010. Bude predvolaná svedkyňa Ing. M. S.
Dňa 25. októbra 2010 právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila adresu svedkyne S.
Dňa 28. januára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ
prítomný. Okresný súd žalobu zamietol.
Dňa 28. marca 2011 sťažovateľ doručil okresnému súdu odvolanie proti rozhodnutiu
z 28. januára 2011. Súdny poplatok za odvolanie nezaplatil.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (II. ÚS 21/01, IV. ÚS 253/04, II. ÚS 346/2010).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento
účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným
prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, II. ÚS 532/2010, III. 406/2010), ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá,
ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka
súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd
pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.
32 Cb 14/2008 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto
záverom:
1. Predmetom konania je majetkový spor sťažovateľa, v ktorom vystupuje na strane
žalobcu. Agenda tohto druhu tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
Vec z právneho hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc
z doterajšieho priebehu konania konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali
jeho priebeh z dôvodu zložitosti.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, tento, hoci bol právne zastúpený, súdny
poplatok za návrh nezaplatil s podanou žalobou, ale až na výzvu konajúceho súdu, rok po
podaní žaloby. Určiť výšku súdneho poplatku pritom nebolo nijak zložité, v konaní sa
žalobca domáha zaplatenia konkrétnej sumy, 125 000 Sk. V ďalšom bol sťažovateľ v konaní
aktívny.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného
súdu.
Zo spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že konanie na
okresnom súde prebiehalo od 21. januára 2008. Prvý úkon urobil okresný súd 23. januára
2009. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo po viac ako dvoch rokoch od podania žaloby.
Do podania sťažnosti ústavnému súdu bolo vo veci nariadené ešte jedno pojednávanie
a v merite veci okresný súd rozhodol 28. januára 2011 tak, že žalobu zamietol.
Ústavný súd konštatuje, že v priebehu konania došlo k prieťahom v konaní, v období
od februára 2008 do 23. januára 2009 (11 mesiacov ) a od 2. februára 2009 do 22. októbra
2010 (20 mesiacov). V tomto období okresný súd vo veci neurobil žiaden úkon.
Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného
súdu konštatuje, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 32 Cb 14/2008 bolo
porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
môže prikázať, aby ten, ktorý tieto práva porušil, vo veci konal.
Vzhľadom na to, že konanie na okresnom súde skončilo jeho rozhodnutím
28. januára 2011, ústavný súd vo výroku tohto nálezu v tomto štádiu konania neprikázal,
aby okresný súd vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €, ktoré
odôvodnil tým, že „utrpel značnú finančnú stratu“, ale aj „dlhotrvajúcou traumou
v psychickej zložke jeho osobnosti“.
Ústavný súd sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume
1 500 €, pričom vychádzal z toho, že okresný súd sám po podaní sťažnosti na prieťahy
v konaní sťažovateľom predsedovi súdu (19. augusta 2010) odstránil vytýkané nedostatky
vo svojom postupe, a k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa došlo napokon
meritórnym rozhodnutím vo veci 28. januára 2011 (bez významu nie je ani skutočnosť, že
okresný súd nepovažoval sťažovateľov nárok za oprávnený a žalobu zamietol. Sťažovateľ
ani jeho právny zástupca túto skutočnosť ústavnému súdu neoznámili).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd priznal podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov sťažovateľovi náhradu trov
právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné
vyhotovenie sťažnosti) za jeden úkon 120,23 €. Ďalej priznal ústavný súd právnemu
zástupcovi sťažovateľa dvakrát náhradu režijného paušálu za jeden úkon 7,21 €. Spolu
priznal náhradu trov konania v sume 254,88 €. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného
súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľa JUDr. P. Š.,
ktorý vo veci vykonal všetky úkony, za ktoré ústavný súd sťažovateľovi priznal náhradu
trov konania tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2011