Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 190/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť A. H., V., zastúpenej advokátkou JUDr. H. K., Advokátska

kancelária, K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra

2010 doručená sťažnosť sťažnosť A. H., V. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu Poprad

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania

v postavení navrhovateľky spolu s ďalšími navrhovateľmi vedeného okresným súdom, a to

na základe návrhu podaného 23. marca 1992.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že vzhľadom na „evidentné prieťahy v konaní“

uplatnila na ochranu svojho základného práva podľa sťažnosť na postup

súdu podľa ustanovení a nasledujúcich o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá bola predsedom

okresného súdu posúdená ako nedôvodná, pretože „nezistil skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali vyhodnotenie sťažnosti ako dôvodnej“.

Sťažovateľka odvolávajúc sa na chronologický prehľad procesných úkonov konania

poukázala na to, že od podania návrhu uplynulo viac ako 18 rokov a vec nebola dosiaľ

právoplatne skončená. Podľa vyjadrenia sťažovateľky „Dĺžka konania vysoko presahuje

akékoľvek ponímanie štandardnej dĺžky konania“.

Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie poukázala na nález ústavného súdu sp. zn.

, ktorým už bolo vyslovené porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

v namietanom konaní vo vzťahu k ostatným účastníkom vystupujúcim spolu

so sťažovateľkou na strane navrhovateľov.

Vychádzajúc z uvedených skutočností formulovala sťažovateľka záver o porušení jej

základného práva zaručeného v namietanom konaní okresného súdu.

Sťažovateľka na základe toho v sťažnosti žiadala, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť

na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , priznal jej primerané finančné zadosťučinenie

v sume 15 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. , ktoré podľa jej

vyjadrenia nie je dosiaľ právoplatne skončené.

Ústavný súd zistil, že vo veci sťažovateľky bolo meritórne rozhodnuté rozsudkom

okresného súdu ako súdu prvého stupňa 19. októbra 2010.

Uvedený rozsudok bol napadnutý odvolaním vedľajšieho účastníka konania

podaným 5. novembra 2010. Opravný prostriedok bol 14. decembra 2010 spolu

so spisovým materiálom predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“).

V čase rozhodovania ústavného súdu nebolo o podanom opravnom prostriedku

nadriadeným súdom rozhodnuté.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,

aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ).

Nadväzne na to ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr.

, , , , , )

prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť

ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného

práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

Okresný súd rozhodol vo veci sťažovateľky rozsudkom sp. zn.

z 19. októbra 2010 a na základe podaného opravného prostriedku predložil spisový materiál

na rozhodnutie krajskému súdu.

Sťažnosť sťažovateľky obsahujúca námietku porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v namietanom konaní bola ústavnému súdu doručená až 27. decembra 2010,

teda po prijatí meritórneho rozhodnutia okresného súdu z 19. októbra 2010 v danej veci

a tiež až po predložení spisového materiálu s podaným opravným prostriedkom

odvolaciemu súdu (14. decembra 2010).

V čase podania sťažnosti už okresný súd nedisponoval právomocou vo veci konať,

pretože táto bola uplatnením opravného prostriedku prenesená krajskému súdu. Okresný

súd teda v danej etape konania nemohol ovplyvniť priebeh konania a ani porušiť základné

právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

. Prijatím meritórneho rozhodnutia, jeho doručením procesným stranám a následným

predložením podaného opravného prostriedku spolu so spisovým materiálom nadriadenému

súdu okresný súd vykonal všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty

sťažovateľky a svoju úlohu v tomto smere splnil.

Možnosť domáhať sa ochrany základného práva zaručeného

podaním sťažnosti ústavnému súdu, a to vo vzťahu k postupu okresného súdu, bola pre

sťažovateľku časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jej veci

prvostupňové konanie. V tejto súvislosti považuje ústavný súd za náležité pripomenúť

známu zásadu rímskeho práva „bdelým patrí právo“, ak navyše je zrejmé, že na základe

sťažnosti ďalších účastníkov predmetného konania pred okresným súdom na strane

navrhovateľov (v príbuzenskom pomere matky a brata sťažovateľky bývajúcim na tej istej

adrese ako sťažovateľka a zastúpeným tou istou právnou zástupkyňou) podanej v aktuálnom

čase prebiehajúceho konania ústavný súd nálezom sp. zn. z 3. júna 2010

rozhodol, že v tomto konaní dochádzalo k zbytočným prieťahom. Ústavnému súdu tiež

neušlo, že aj sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu sťažovateľka podala

(formálne) až 2. novembra 2010, teda po vyhlásení rozsudku okresným súdom 19. októbra

2010.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia

všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ,

).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva

zaručeného ústavný súd sťažnosť posúdil ako zjavne neopodstatnenú

a ako takú ju v zmysle ustanovenia po jej predbežnom

prerokovaní odmietol (obdobne napr. , , ).

Celkom na záver ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že toto rozhodnutie

nebráni sťažovateľke v tom, aby sa opätovne domáhala na ústavnom súde nápravy

v prípade, ak by po prípadnom vrátení veci zo strany odvolacieho súdu na ďalšie konanie

okresnému súdu dochádzalo v konaní k prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2011