Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 262/2015
PDF · 256.6 KB
No categories available
III. ÚS 262/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Advokátska kancelária, Škultétyho 3, Košice,
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 115/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 115/2006.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania
v postavení žalobcu vedeného pred okresným súdom, a to na základe žaloby o určenie
vlastníckeho práva podanej 19. októbra 2006.
Sťažovateľ uvádzajúc podrobný chronologický prehľad úkonov konania namieta
neefektívny postup okresného súdu v predmetnom konaní, ktorý viedol trikrát k zrušeniu
prvostupňového rozsudku. Podľa sťažovateľa je predmetné konanie poznačené zbytočným
prieťahmi, v čom vidí sťažovateľ porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 48
ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ v sťažnosti žiada, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 115/2006, prikázal
okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané
finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 115/2006.
Ústavný súd v súvislosti s priebehom namietaného konania poukazuje na to, že
vo veci sťažovateľa bolo naposledy meritórne rozhodnuté rozsudkom okresného súdu ako
súdu prvého stupňa 19. decembra 2014, proti ktorému podal odvolanie žalovaný, a to
29. decembra 2014, o ktorom odvolací súd rozhodol 5. marca 2015, teda ešte pred podaním
sťažnosti sťažovateľa adresovanej ústavnému súdu (túto sťažovateľ doručil ústavnému súdu
až 18. marca 2015).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je
požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej
moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého
sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa
predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní
základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu (napr. II. ÚS 26/95).
Nadväzne na to ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr.
IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08)
prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj právu na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému
súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo
alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.
Okresný súd rozhodol vo veci sťažovateľa rozsudkom z 19. decembra 2014
a uskutočnil všetky kroky potrebné na predloženie opravného prostriedku nadriadenému
súdu.
Sťažnosť sťažovateľa obsahujúca námietku porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v namietanom konaní bola ústavnému súdu doručená až 18. marca 2015,
teda po prijatí meritórneho rozhodnutia okresného súdu v danej veci (dokonca až po prijatí
rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý rozhodol o podanom odvolaní už 5. marca 2015).
V čase podania sťažnosti už okresný súd nedisponoval právomocou vo veci konať,
pretože táto bola uplatnením opravného prostriedku prenesená na krajský súd. Okresný
súd teda v danej etape konania nemohol ovplyvniť priebeh konania a ani porušiť základné
právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Prijatie
meritórneho rozhodnutia, jeho doručenie procesným stranám a následné predloženie
podaného opravného prostriedku spolu so spisovým materiálom nadriadenému súdu
predstavujú všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa
v konaní pred okresným súdom.
Možnosť domáhať sa ochrany základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním sťažnosti ústavnému súdu, a to vo vzťahu
k postupu okresného súdu, bola pre sťažovateľa časovo ohraničená obdobím, počas ktorého
prebiehalo v jeho veci prvostupňové konanie.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne
neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia
všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť
porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné
preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd
sťažnosť posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06,
IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08, III. ÚS 190/2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2015