Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 95/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho v konaní o sťažnosti Ing. M. Š., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. H., P., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod. sp. zn. , za

účasti Okresného súdu Kežmarok, takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. M. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Kežmarok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 800 € (slovom osemsto

eur), ktoré jej j e Okresný súd Kežmarok p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť Ing. M. Š. trovy konania v sume

261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. J. H., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 10. januára

2011 doručená sťažnosť Ing. M. Š., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. J. H., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovoru“) postupom

Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C

84/2006.

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.

vedené občianskoprávne konanie v právnej veci žalobkyne E. K. (ďalej len

„žalobkyňa) proti sťažovateľke o vrátenie vzájomného plnenia po odstúpení od zmluvy o

zhotovení dvojlôžka v sume 9 200 Sk (305,40 €). Návrh na začatie konania bol Okresnému

súdu Poprad doručený 3. novembra 2005 a bola mu pridelená sp. zn. .

Sťažovateľka podaním zo 14. júna 2006 vzniesla námietku zaujatosti proti všetkým

sudcom Okresného súdu Poprad a zároveň požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okresný súd Poprad nariadil vo veci pojednávanie na 19. jún 2006, ktoré vzhľadom na

vznesenú námietku zaujatosti odročil na neurčito s tým, že vec bude po vyjadrení sa

konajúcej sudkyne a ostatných sudcov Okresného súdu Poprad predložená na rozhodnutie

Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“). Dňa 24. augusta 2006 bol spis

doručený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti; krajský súd o vznesenej

námietke zaujatosti rozhodol uznesením z 28. augusta 2006 tak, že vylúčil z prerokovania

veci všetkých sudcov Okresného súdu Poprad a prikázal vec na ďalšie konanie

a rozhodnutie okresnému súdu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6. októbra 2006;

spis bol okresnému súdu predložený 24. októbra 2006. Po doručení spisu okresnému súdu

bola vec pridelená sudkyni JUDr. I. J. a konanie sa vedie pod sp. zn. .

Okresný súd prvýkrát nariadil pojednávanie vo veci na 11. apríl 2007, na ktorom

vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov a pojednávanie odročil na 30. apríl

2007, ktoré odročil na účely nariadenia znaleckého dokazovania. Rozhodnutie o ustanovení

znalca nadobudlo právoplatnosť 21. augusta 2007. Po doručení znaleckého posudku

okresnému súdu (1. apríla 2008) a účastníkom konania (v rozpätí od l6. mája do 20. mája

2008) bolo nariadené pojednávanie na 17. február 2009, na ktorom sa uskutočnili výsluchy

účastníkov a znalkyne. Pojednávanie bolo odročené na 27. február 2009 pre účely

preštudovania znaleckého posudku. Pojednávanie konané 27. februára 2009 bolo odročené

na 30. marec 2009; na tomto pojednávaní okresný súd vyhodnotil doterajšie výsledky

dokazovania a vec bola odročená na 17. apríl 2009 na účely vyhlásenia rozsudku.

Sťažovateľka v tej súvislosti poukazuje na to, že „… V predmetnej právnej veci bol 1-krát

vynesený rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k. -176 po necelých 3 rokoch

(17. 4. 2009), pričom nedošlo k jeho vyhotoveniu a doručeniu v zákonnej trojtýždňovej

lehote od odročenia pojednávania na vyhlásenie rozsudku v zmysle § 156 ods. 2

v platnom znení. Vzhľadom na dĺžku trvania sporu

a dokonca ďalší zbytočný prieťah vo vyhotovovaní meritórneho rozhodnutia som dňa 27. 4.

2009 podala sťažnosť u predsedu Okresného súdu Kežmarok, ktorú vyhodnotil ako

dôvodnú.“.

Proti rozhodnutiu okresného súdu zo 17. apríla 2009 podala sťažovateľka odvolanie

(6. mája 2009), o ktorom krajský súd rozhodol uznesením z 15. októbra 2009 tak, že

napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie

krajského súdu bolo účastníkom konania doručené 13. novembra 2009. Krajský súd

v zrušujúcom uznesení nariadil okresnému súdu vyzvať žalobkyňu na upresnenie petitu

a podľa takejto úpravy ďalej konať a vo veci rozhodnúť.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza, že „... od 13. 11. 2009 do súčasnosti nebol

v danej právnej veci vykonaný žiadny úkon v zmysle právneho názoru Krajského súdu

v Prešove vysloveného v závere zrušujúceho uznesenia, už viac ako rok je Okresný súd

Kežmarok vo veci opätovne nečinný, samotný spor trvá viac ako 5 rokov, z toho viac ako

4 roky na Okresnom súde Kežmarok, dochádza teda k opätovným zbytočným prieťahom

v konaní a dôvodná sťažnosť na Okresnom súde Kežmarok neviedla k zabráneniu vznikania

ďalších prieťahov v konaní, musím vo veci podať túto ústavnú sťažnosť.“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky Ing. M. Š., bytom K. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2

C 84/2006 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Kežmarok v právnej

veci sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke Ing. M. Š., bytom K., priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000,-

eur (slovom dvetisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Kežmarok povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Kežmarok je povinný uhradiť sťažovateľke Ing. M. Š., bytom K. trovy

právneho zastúpenia v sume 261,82 eura (slovom dvestošesťdesiatjeden eur osemdesiatdva

eurocentov) na účet právneho zástupcu JUDr. J. H., Advokátska kancelária so sídlom P., do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Uplatňovanú výšku finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodňuje tým, „že

zbytočne dlho trvajúce nesprávne vedené konanie a chodenie po súdoch je ujmou samou

o sebe. Navyše má neželané následky spočívajúce v právnej neistote účastníkov konania

spôsobenej neúmerne dlhou dobou rozhodovania súdu, ktorá sa nepriaznivo odrazila na

mojom psychickom stave a celkove na zdraví...“.

Súčasťou podania právneho zástupcu sťažovateľky bolo aj vyčíslenie trov právneho

zastúpenia. Právny zástupca ich vyčíslil sumou 261,82 €.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -15 zo 17. marca 2011 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. Predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny

zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo

veci konalo ústne pojednávanie.

Vyjadrenie predsedu okresného súdu pod sp. zn. 1 Spr.O 168/2011 z 24. februára

2011 bolo ústavnému doručené 28. februára 2011, ktoré doplnil prípisom pod sp. zn.

1 Spr.O z 11. apríla 2011; vo vyjadrení z 24. februára 2011 najmä uviedol:

„Po dôkladnom oboznámení sa s podaním sťažovateľky som v predloženom spise

zistil, že okolnosti udávané sťažovateľkou sú bohužiaľ pravdivé.

Je pravdou, že zákonná sudkyňa od uvedenej doby vo veci nekonala, pričom spis

referovala až po tom, ako si vyžiadal stanovisko k celej záležitosti Ústavný súd.

Vyššie zistený stav ma vedie k vysloveniu úprimnej ľútosti. Je samozrejmosťou, že

táto občiansko-právna vec bude v osobitnej pozornosti vedenia tohto súdu. Rovnako mi je

ľúto, že sa nekonalo aj napriek tomu, že vo veci bola podaná aj sťažnosť, ktorú som

vybavoval ešte dňa 1. 6. 2009.“

Vzhľadom na oznámenie právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods.1 sú porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná, čo je v zásade to isté právo, ktoré pre

účastníka konania zaručuje .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí aj o dohovoru) vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o žalobe vo veci „vrátenia vzájomného plnenia po odstúpení od zmluvy o zhotovení

dvojlôžka v sume 9 200 Sk“. Ústavný súd z obsahu spisu, z vyjadrení sťažovateľky

a okresného súdu a nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín nezistil žiadnu

skutočnosť svedčiacu o právnej zložitosti veci, a tiež po skutkovej stránke nemožno

konštatovať, že v danom prípade ide o vec skutkovo zložitejšiu, vyžadujúcu si vykonanie

obsiahlejšieho dokazovania, ktoré by mohlo spôsobiť predĺženie konania a ospravedlniť

aspoň čiastočne jeho doterajšiu dĺžku.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd hodnotí ako aktívne

a súčinnostné; sťažovateľka reagovala včas na výzvy okresného súdu, zúčastňovala sa

jednotlivých pojednávaní, označovala dôkazy na preukazovanie svojich tvrdení a počas

celej doby konania bola zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom. V správaní

sťažovateľky teda ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by bolo možné pripísať na jej

ťarchu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd hodnotil postup

okresného súdu v namietanom konaní od 24. októbra 2006, keď mu bol po

predchádzajúcom postúpení veci Okresným súdom Poprad predložený spis (postup

Okresného súdu Poprad v predmetnej veci sťažovateľka v petite nenamieta, pozn.).

Ústavný súd ešte pred vyhodnotením postupu okresného súdu v namietanom konaní

poukázal na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej zbytočné prieťahy v súdnom

konaní môžu byť zapríčinené nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj

jeho neefektívnou, príp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (m. m. , ,

).

Vychádzajúc z obsahu spisu ústavný súd konštatoval, že v období po postúpení veci

došlo v postupe okresného súdu v namietanom konaní k viacerým obdobiam aj dlhodobejšej

neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu; ide najmä o obdobie od 1. apríla 2008, keď bol

okresnému súdu doručený znalecký posudok, až do 17. februára 2009, keď sa uskutočnilo

vo veci pojednávanie, a následne v období od 13. novembra 2009, keď bolo účastníkom

konania doručené zrušujúce uznesenie krajského súdu, až do podania sťažnosti ústavnému

súdu, t. j. do januára 2011. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré krajský súd uznesením

z 15. októbra 2009 zrušil rozsudok okresného súdu zo 17. apríla 2009, ústavný súd hodnotí

postup okresného súdu v namietanom období do vydania tohto rozsudku aj ako neefektívny.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že neodôvodnenou

nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou okresného súdu došlo v namietanom konaní

k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 a jej práva podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa

okresnému súdu prikázal, aby v ďalšom v konaní vedenom pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný

ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného

súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

2 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc na jednej strane doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku namietaného

konania a zbytočné prieťahy v konaní spôsobené neodôvodnenou nečinnosťou

a neefektívnou činnosťou okresného súdu a na druhej strane predovšetkým predmet sporu

(„vrátenie vzájomného plnenia po odstúpení od zmluvy o zhotovení dvojlôžka v sume 9 200

Sk“), t. j. čo bolo v stávke – „at stake“ pre sťažovateľku (obdobne pozri napr. ,

alebo a tam citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva),

ústavný súd dospel k záveru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 800 € bude

v danom prípade primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. H.

Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2010, ktorá bola 741 €,

keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2011. Úhradu priznal za dva úkony

právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11

ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon

po 123,50 €, t. j. spolu v sume 247 €, čo spolu s režijným paušálom dvakrát po 7,41 € (§ 16

ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 261,82 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011