Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 233/2011
PDF · 144.58 KB
No categories available
II. ÚS 233/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A. s. r. o., D., právne zastúpenej advokátom
JUDr. S. U., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 114/07 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2011
doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 114/07 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní vedenom pred
okresným súdom začatom na základe návrhu na začatie konania z 18. septembra 2007
podaného spoločnosťou M., spol. s r. o. (ďalej len „navrhovateľ“), o zaplatenie peňažnej
sumy sťažovateľka vystupuje v pozícii odporcu.
Podľa názoru sťažovateľky „minimálne v období od 1. 11. 2007 do 1. 3. 2008 a od
1. 3. 2010 došlo k prieťahom v konaní, ktoré majú svoju príčinu v nekonaní zo strany súdu.
Ak by sťažovateľ neupozornil súd na nezaplatenie súdneho poplatku v sume
19.212,72 Eur, súd by konal aj bez splnenia tejto povinnosti a umožnil by navrhovateľovi
viesť súdne konanie bez zaplatenia súdneho poplatku.
Z pretrvávajúceho postupu súdu je možné predpokladať zámer konať tak, aby mal
navrhovateľ čo najdlhšie prospech z uplatnenia nároku bez zaplatenia súdneho poplatku.
Takú výhodu ostatní účastníci súdnych sporov nemajú.
Tento postup vedie k predlžovaniu konania a súčasne k narastaniu prípadných
úrokov z omeškania. (...)
Predlžovanie súdneho konania zo strany súdu predlžuje obdobie neistoty účastníkov
o výške zákonného nároku navrhovateľa. V prípade priznania uplatneného nároku v plnej
výške čas stratený nekonaním súdu v tomto prípade bude na ťarchu sťažovateľa.“.
Sťažovateľka napokon navrhla, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jej
sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod
sp. zn. 23Cb 114/2007 porušené bolo.
Okresnému súdu v Bratislave V sa prikazuje konať vo veci sp. zn. 23Cb 114/2007 bez
zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 44.829,75 Eur , ktoré je
Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške trov jeho právneho
zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom, ktoré bude zaviazaný uhradiť Okresný súd
v Bratislave V na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. U.,(...) v celkovej výške:
=261,82 EUR(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu(...)“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 114/07.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má právo podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní
predsedovi príslušného súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že
účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a rovnako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa
preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa
(§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní
podľa § 62 zákona o súdoch, zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Inak povedané, keďže proti sudcovi
všeobecného súdu, ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, predseda okresného súdu môže
iniciovať dokonca aj disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného
zákona treba rozhodne považovať za účinný prostriedok nápravy. Okrem toho ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie účinného prostriedku nápravy, ktorý ustanovuje zákon
o ústavnom súde, nie je v rozpore ani s príslušnými ustanoveniami dohovoru.
Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplýva, že by sťažovateľka
sťažnosť na prieťahy v konaní podala predsedovi príslušného súdu, a teda ani netvrdí, že
sťažnosť nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ústavný súd opierajúc sa o svoju
stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel k záveru, že
vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa
§ 62 a nasl. zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľky
priznanej jej podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2
v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť
z dôvodu neprípustnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2011