Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 227/2011
PDF · 175.8 KB
No categories available
IV. ÚS 227/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., a obchodnej
spoločnosti P., s. r. o., G., zastúpených Advokátskou kanceláriou K. spol. s r. o., B.,
konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. R. K., vo veci namietaného
porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co/82/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., a obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,
o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej
prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 14. apríla 2011
doručená faxom a elektronickou poštou a 18. apríla 2011 poštou sťažnosť obchodnej
spoločnosti P., s. r. o., a obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou
namietajú porušenie svojho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi
podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) postupom Krajského
súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co/82/2010
spočívajúcim v zmene odvolacieho senátu krajského súdu zo senátu 9 Co na senát 11 Co
na základe Dodatku č. 8 k rozvrhu práce krajského súdu z 20. mája 2010 č. 1 Spr R/15/2010
(ďalej len „dodatok k rozvrhu práce krajského súdu na rok 2010“).
Sťažovatelia uviedli, že nahliadnutím ich právneho zástupcu 14. februára 2011
do súdneho spisu vedeného krajským súdom pod sp. zn. 9 Co/82/2010 zistili, že ich
„právna vec, ktorá napadla Krajskému súdu v Trnave dňa 08. 03. 2010 a bola náhodne
pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 9 Co pod č. k. 9 Co/82/2010 bola dňa
11. 06. 2010 bez náhodného výberu pridelená na prejednanie a rozhodnutie
do senátu 11 Co, v ktorom je sudkyňa JUDr. S. H. predsedom senátu, avšak ostatní dvaja
členovia senátu 9 Co, ktorí sú zákonnými sudcami v tejto veci, už nie sú ani členmi senátu
11 Co. O vyššie uvedenej skutočnosti sa sťažovatelia dozvedeli dňa 14. 02. 2011.
Teda, právna vec, ktorá napadla Krajskému súdu v Trnave dňa 08. 03. 2010 a bola
prostredníctvom elektronickej podateľne náhodne pridelená na prejednanie a rozhodnutie
do senátu 9 Co pod č. k. 9 Co/82/2010, bola dňa 11. 06. 2010 bez náhodného výberu
pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 11 Co na základe Dodatku č. 8 k rozvrhu
práce Krajského súdu v Trnave z 20. mája 2010 č. Spr R/15/2010, čím s poukazom
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 31/2001 z 15. marca 2001
došlo v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod č. k. 9 Co/82/2010
k porušeniu ústavného práva sťažovateľov na zákonného sudcu garantovaného v článku 48
ods. 1 Ústavy SR a k nesprávnemu obsadeniu odvolacieho senátu Krajského súdu v Trnave,
nakoľko sťažovatelia majú v predmetnej veci na Krajskom súde v Trnave ako súde
odvolacom troch zákonných sudcov a nie jedného, pričom člen príslušného senátu je
zákonným sudcom účastníka konania bez ohľadu na to, či je zároveň aj sudcom
referujúcim.“.
Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd
vyslovil:
„1. Základné právo sťažovateľov na zákonného sudcu garantované v článku 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Trnave zmenou odvolacieho
senátu Krajského súdu v Trnave v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod
č. k. 9 Co/82/2010 zo senátu 9 Co na senát 11 Co Dodatkom č. 8 k rozvrhu práce Krajského
súdu v Trnave z 20. mája 2010 č. SprR/15/2010 porušené bolo.
2. Zákonným senátom sťažovateľov v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde
v Trnave pod č. k. 9 Co/82/2010 je senát 9 Co v pôvodnom zložení do 31. 05. 2010.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie
sa nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru podľa ktorej namietané
porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc
ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť
využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto
sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02,
IV. ÚS 115/07, IV. ÚS 186/2010).
V čl. 127 ods. 1 ústavy má svoj právny základ zásada subsidiarity sťažnosti, z ktorej
vyplýva aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do činnosti všeobecných súdov,
čo znamená, že sťažnosť podľa označeného článku ústavy nie je bežným prostriedkom
na ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb, ale prichádza
do úvahy až v prípade, keď nápravu pred postupom alebo rozhodnutím týchto súdov už
nemožno dosiahnuť štandardným postupom. Ústavný súd stabilne judikuje, že ochrana
ústavnosti nie je a z povahy veci ani nemôže byť v demokratickom právnom štáte iba
úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. IV. ÚS 133/09, I. ÚS 341/09).
Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy predstavuje ultima ratio, teda je nástrojom ochrany
základných práv nastupujúcich po vyčerpaní všetkých dostupných efektívnych prostriedkov
ochrany práv uplatniteľných v súlade so zákonom v systéme orgánov verejnej moci
(IV. ÚS 62/08, I. ÚS 279/09, IV. ÚS 186/2010).
V spojitosti s tým je potrebné pripomenúť, že ústavné súdnictvo v individuálnych
veciach je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených
vecí (IV. ÚS 187/09). Právomoc ústavného súdu preto zásadne smeruje voči právoplatným
rozhodnutiam orgánov verejnej moci a právomoc preskúmavať aj ich „iný zásah“, ktorým
malo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, je len nevyhnutnou
výnimkou, u ktorej však podmienka nemožnosti nápravy namietanej protiústavnosti iným
spôsobom musí zostať zachovaná. Tak to nie je v prípade, ak námietka smerujúca proti
„inému zásahu“ orgánu verejnej moci môže byť efektívne uplatnená v rámci ďalšieho
konania [napr. pri uplatňovaní procesných prostriedkov proti meritórnym rozhodnutiam
(IV. ÚS 186/2010)].
Vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv
a slobôd vyplývajúcich (aj a nielen) z čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je oprávnený
preskúmavať právoplatné rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy orgánov verejnej moci,
ak nápravu vo veci môže vykonať iný orgán verejnej moci na základe opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa
osobitných predpisov (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Keďže napadnuté odvolacie konanie nebolo právoplatne skončené, sťažovatelia majú
vzhľadom na uvedené podľa názoru ústavného súdu možnosť svoje procesné práva vrátane
námietky, že boli odňatí ich zákonnému sudcovi, čo predstavuje závažné procesné
pochybenie, v plnej miere uplatniť v dovolacom konaní. K namietanému porušeniu
základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy
ústavný súd uvádza, že nesprávne obsadenie súdu je dovolacím dôvodom podľa § 237
písm. g) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Práve preto jednotlivé dôvody prípustnosti dovolania uvedené v § 237 OSP sa musia
vykladať tak, aby ich prostredníctvom bola poskytnutá plná ochrana uvedeným článkom
ústavy a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z toho vyplýva, že súd
treba považovať za „nesprávne obsadený“ aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní
sudcovia. Reštriktívny výklad, ktorý neposkytuje ochranu základnému právu na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy v dovolacom konaní, nie je ústavne akceptovateľný (pozri
m. m. II. ÚS 136/08, IV. ÚS 186/2010).
V tomto štádiu konania ústavný súd nemôže vstupovať do jurisdikcie všeobecných
súdov a vyjadrovať sa k výkladu zákonov alebo podzákonných noriem (k súladu dodatku
č. 8 k rozvrhu práce krajského súdu na rok 2010 so zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), pretože tak musí
pred ním najskôr v namietanom konaní urobiť všeobecný súd, a až v prípade, že by jeho
výkladom bolo podľa názoru sťažovateľov porušené ich základné právo nebyť odňatý
zákonnému sudcovi upravené v čl. 48 ods. 1 ústavy, mohol by sa vecou zaoberať ústavný
súd, ale len na základe nového návrhu (sťažnosti) podaného sťažovateľmi. Vzhľadom
na uvedené je sťažnosť ústavnému súdu v predmetnej veci potrebné kvalifikovať ako
podanú predčasne.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími
požiadavkami sťažovateľov, ktoré v nej uplatnili.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2011