Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 227/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., a obchodnej

spoločnosti P., s. r. o., G., zastúpených Advokátskou kanceláriou K. spol. s r. o., B.,

konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. R. K., vo veci namietaného

porušenia ich základného práva podľa postupom

Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., a obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,

o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej

prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 14. apríla 2011

doručená faxom a elektronickou poštou a 18. apríla 2011 poštou sťažnosť obchodnej

spoločnosti P., s. r. o., a obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi

podľa (ďalej len ,a“) postupom Krajského

súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

spočívajúcim v zmene odvolacieho senátu krajského súdu zo senátu 9 Co na senát 11 Co

na základe Dodatku č. 8 k rozvrhu práce krajského súdu z 20. mája 2010 č. 1 Spr

(ďalej len „dodatok k rozvrhu práce krajského súdu na rok 2010“).

Sťažovatelia uviedli, že nahliadnutím ich právneho zástupcu 14. februára 2011

do súdneho spisu vedeného krajským súdom pod sp. zn. zistili, že ich

„právna vec, ktorá napadla Krajskému súdu v Trnave dňa 08. 03. 2010 a bola náhodne

pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 9 Co pod č. k. bola dňa

11. 06. 2010 bez náhodného výberu pridelená na prejednanie a rozhodnutie

do senátu 11 Co, v ktorom je sudkyňa JUDr. S. H. predsedom senátu, avšak ostatní dvaja

členovia senátu 9 Co, ktorí sú zákonnými sudcami v tejto veci, už nie sú ani členmi senátu

11 Co. O vyššie uvedenej skutočnosti sa sťažovatelia dozvedeli dňa 14. 02. 2011.

Teda, právna vec, ktorá napadla Krajskému súdu v Trnave dňa 08. 03. 2010 a bola

prostredníctvom elektronickej podateľne náhodne pridelená na prejednanie a rozhodnutie

do senátu 9 Co pod č. k. , bola dňa 11. 06. 2010 bez náhodného výberu

pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 11 Co na základe Dodatku č. 8 k rozvrhu

práce Krajského súdu v Trnave z 20. mája 2010 č. Spr , čím s poukazom

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15. marca 2001

došlo v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod č. k.

k porušeniu ústavného práva sťažovateľov na zákonného sudcu garantovaného v článku 48

ods. 1 SR a k nesprávnemu obsadeniu odvolacieho senátu Krajského súdu v Trnave,

nakoľko sťažovatelia majú v predmetnej veci na Krajskom súde v Trnave ako súde

odvolacom troch zákonných sudcov a nie jedného, pričom člen príslušného senátu je

zákonným sudcom účastníka konania bez ohľadu na to, či je zároveň aj sudcom

referujúcim.“.

Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd

vyslovil:

„1. Základné právo sťažovateľov na zákonného sudcu garantované v článku 48

ods. 1 postupom Krajského súdu v Trnave zmenou odvolacieho

senátu Krajského súdu v Trnave v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod

č. k. zo senátu 9 Co na senát 11 Co Dodatkom č. 8 k rozvrhu práce Krajského

súdu v Trnave z 20. mája 2010 č. SprR/15/2010 porušené bolo.

2. Zákonným senátom sťažovateľov v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde

v Trnave pod č. k. je senát 9 Co v pôvodnom zložení do 31. 05. 2010.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru podľa ktorej namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc

ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť

využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (,

, ).

V má svoj právny základ zásada subsidiarity sťažnosti, z ktorej

vyplýva aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do činnosti všeobecných súdov,

čo znamená, že sťažnosť podľa označeného článku nie je bežným prostriedkom

na ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb, ale prichádza

do úvahy až v prípade, keď nápravu pred postupom alebo rozhodnutím týchto súdov už

nemožno dosiahnuť štandardným postupom. Ústavný súd stabilne judikuje, že ochrana

ústavnosti nie je a z povahy veci ani nemôže byť v demokratickom právnom štáte iba

úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. , ).

Sťažnosť podľa predstavuje ultima ratio, teda je nástrojom ochrany

základných práv nastupujúcich po vyčerpaní všetkých dostupných efektívnych prostriedkov

ochrany práv uplatniteľných v súlade so zákonom v systéme orgánov verejnej moci

(, , ).

V spojitosti s tým je potrebné pripomenúť, že ústavné súdnictvo v individuálnych

veciach je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených

vecí (). Právomoc ústavného súdu preto zásadne smeruje voči právoplatným

rozhodnutiam orgánov verejnej moci a právomoc preskúmavať aj ich „iný zásah“, ktorým

malo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, je len nevyhnutnou

výnimkou, u ktorej však podmienka nemožnosti nápravy namietanej protiústavnosti iným

spôsobom musí zostať zachovaná. Tak to nie je v prípade, ak námietka smerujúca proti

„inému zásahu“ orgánu verejnej moci môže byť efektívne uplatnená v rámci ďalšieho

konania [napr. pri uplatňovaní procesných prostriedkov proti meritórnym rozhodnutiam

()].

Vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv

a slobôd vyplývajúcich (aj a nielen) z ústavný súd nie je oprávnený

preskúmavať právoplatné rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy orgánov verejnej moci,

ak nápravu vo veci môže vykonať iný orgán verejnej moci na základe opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa

osobitných predpisov ( ).

Keďže napadnuté odvolacie konanie nebolo právoplatne skončené, sťažovatelia majú

vzhľadom na uvedené podľa názoru ústavného súdu možnosť svoje procesné práva vrátane

námietky, že boli odňatí ich zákonnému sudcovi, čo predstavuje závažné procesné

pochybenie, v plnej miere uplatniť v dovolacom konaní. K namietanému porušeniu

základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa

ústavný súd uvádza, že nesprávne obsadenie súdu je dovolacím dôvodom podľa § 237

písm. g) (ďalej len „OSP“).

Práve preto jednotlivé dôvody prípustnosti dovolania uvedené v sa musia

vykladať tak, aby ich prostredníctvom bola poskytnutá plná ochrana uvedeným článkom

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z toho vyplýva, že súd

treba považovať za „nesprávne obsadený“ aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní

sudcovia. Reštriktívny výklad, ktorý neposkytuje ochranu základnému právu na zákonného

sudcu podľa v dovolacom konaní, nie je ústavne akceptovateľný (pozri

m. m. , ).

V tomto štádiu konania ústavný súd nemôže vstupovať do jurisdikcie všeobecných

súdov a vyjadrovať sa k výkladu zákonov alebo podzákonných noriem (k súladu dodatku

č. 8 k rozvrhu práce krajského súdu na rok 2010 so o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), pretože tak musí

pred ním najskôr v namietanom konaní urobiť všeobecný súd, a až v prípade, že by jeho

výkladom bolo podľa názoru sťažovateľov porušené ich základné právo nebyť odňatý

zákonnému sudcovi upravené v , mohol by sa vecou zaoberať ústavný

súd, ale len na základe nového návrhu (sťažnosti) podaného sťažovateľmi. Vzhľadom

na uvedené je sťažnosť ústavnému súdu v predmetnej veci potrebné kvalifikovať ako

podanú predčasne.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

požiadavkami sťažovateľov, ktoré v nej uplatnili.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2011