Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 258/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. F., R., zastúpeného advokátom JUDr. L. C., R., pre

namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -178,

z 25. januára 2011 a oznámením Krajskej prokuratúry v Trenčíne

č. k. -13 z 24. marca 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2011

doručená sťažnosť Ing. M. F., R. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. L.

C., R., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -178, z 25. januára 2011

a oznámením Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“)

č. k. -13 z 24. marca 2011.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ (navrhovateľ)

sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trenčín domáhal proti odporcom zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam; konanie bolo vedené pod

sp. zn. .

Uznesením č. k. -160 z 26. marca 2010 „okresný súd v dôsledku

späťvzatia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam, podľa ust. zastavil konanie. O náhrade trov konania

rozhodol podľa ust. prvej vety a uložil navrhovateľovi, aby zaplatil

náhradu trov konania odporkyne v 1. rade vo výške 604,97 eur jej zástupcovi JUDr. J. D.,

do troch dní. Rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 1.292,45 eur

prostredníctvom D. R. Učtárni tamojšieho súdu uložil vrátiť zostatky preddavkov na trovy

dokazovania, navrhovateľovi a odporkyni v 1. rade, každému po 5,24 eur. Odporcom

v 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal, pretože si ju neuplatnili (§ 151 ods. 1 O. s.

p.).

Opravným uznesením zo dňa 17. septembra 2010, č. k. -165 podľa ust.

opravil výrok citovaného uznesenia o náhrade trov konania odporkyne

v 1. rade, a to tak, že opravil výšku tejto náhrady z pôvodných 604,97 eur na 1.230,84 eur.

Opravu odôvodnil tým, že ide o chybu v počítaní, ktorá je zrejmá z obsahu spisu, pretože

odmena za 1 úkon právnej služby je 512,85 eur a advokát si uplatnil náhradu za 2 úkony

právnej služby a k tomu 20 % DPH.

Proti týmto uzneseniam navrhovateľ podal včas odvolanie. Vo svojom odvolaní

napadol výrok uznesenia okresného súdu v spojení s opravným uznesením, ktorým bola

maloletej odporkyni priznaná náhrada trov konania. Navrhovateľ namietal výšku priznanej

náhrady trov za právnu službu advokáta. Domnieva sa, že náhrada trov konania za

zastupovanie nepatrí ako advokátovi, pretože JUDr. D. nie je vedený v zozname advokátov

Slovenskej advokátskej komory a nespĺňa podmienky ako to vyžaduje ust. § 32, § 33 zák.

č. Z uvedeného vyplýva, že JUDr. D. zastupuje odporkyňu iba ako zástupca

(občan) a tomu by mala zodpovedať aj výška trov konania.“.

Krajský súd uznesením č. k. -178, z 25. januára 2011

rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti (výroku o náhrade trov konania)

v spojení s opravným uznesením potvrdil; odporkyni v 1. rade náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

Keďže sťažovateľ nebol s rozhodnutiami všeobecných súdov spokojný, 8. februára

2011 podal Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý bol oznámením krajskej

prokuratúry č. k. -13 z 24. marca 2011 odložený.

Podľa názoru sťažovateľa: „… v danom prípade boli porušené moje práva uvedené

v /1 SR a /1 dohovoru, právo na prístup k súdu ako aj právo každého

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, teda

právo na súdnu ochranu...

Na základe všetkých horeuvedených skutočností považujem za protiústavné

i vybavenie môjho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, v ktorom sa prokuratúra

rovnako nesprávne vysporiadala so skutkovým a právnym stavom veci a znemožnila mi tak

dosiahnuť nápravu spôsobom zákonom predpokladaným.“.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal nález, „ktorým by ÚS SR vyhlásil, že

uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 25. 1. 2011 a odpoveďou

na podnet na podanie mimoriadneho dovolania č. k. 35/11 zo dňa 24. 3. 2011 bolo

porušené právo na prístup k súdu a spravodlivý súdny proces podľa SR a

ktorým by zároveň zrušil toto uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie a napokon by priznal

právo aj na náhradu všetkých trov tohto konania, ktorých výška bude uvedená v písomnom

vyhotovení samotného nálezu.“.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v prvom rade považoval za

potrebné ustáliť, porušenie akých základných práv a slobôd sťažovateľ namieta. Keďže

sťažovateľ námietku porušenia práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd do návrhu na rozhodnutie (petitu), ktorým je ústavný súd

v zmysle viazaný, nezahrnul a ani osobitne

neodôvodnil, ústavný súd sa touto námietkou nezaoberal. Vychádzajúc z odôvodnenia

sťažnosti dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva

podľa , podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

1. Sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie základného práva

podľa uznesením krajského súdu č. k. -178,

z 25. januára 2011, ústavný súd odmietol podľa ako

podanú oneskorene.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd zistil, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu nadobudlo

právoplatnosť 7. februára 2011, z čoho jednoznačne vyplýva, že lehota ustanovená pre tento

druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula

skôr, ako ju podal, a z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2

ako podanú oneskorene.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty

nemožno zmeškanie tejto lehoty vzhľadom na kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde odpustiť (napr. , ).

2. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základného práva

podľa oznámením krajskej prokuratúry č. k. -13 z 24. marca

2011, ktorým odložila jeho podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti napadnutému

rozhodnutiu krajského súdu. Z obsahu uvedeného oznámenia vyplýva, že krajská

prokuratúra náležite vysvetlila dôvody takéhoto postupu.

Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené

v ustanoveniach a nasl. . Z týchto ustanovení

jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, využitie ktorého ako

procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej

len „generálny prokurátor“). To znamená, že nejde o základné právo sťažovateľa, ktoré by

bolo možné zahrnúť pod a nasl. .

Základné právo podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým

orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu

ochranu podľa je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať

o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu ( a o prokuratúre

v znení neskorších predpisov), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním)

zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej

osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli

(m. m. , , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických

osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,

t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,

a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , , , ,

).

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil,

že ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva

alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne

ako zjavne neopodstatnený (napr. , ).

Keďže platná zákonná úprava nezakladá sťažovateľovi právo (právny nárok) na

vyhovenie jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho

prokurátora, nevyužitím tohto oprávnenia generálneho prokurátora nemohlo dôjsť ani

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa , a preto ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd o ďalších

návrhoch sťažovateľa v nej uvedených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2011