Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 258/2011
PDF · 171.94 KB
No categories available
III. ÚS 258/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. F., R., zastúpeného advokátom JUDr. L. C., R., pre
namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6 Co 25/2010-178,
6 Co 26/2010 z 25. januára 2011 a oznámením Krajskej prokuratúry v Trenčíne
č. k. Kc 35/11-13 z 24. marca 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. M. F. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2011
doručená sťažnosť Ing. M. F., R. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. L.
C., R., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne
(ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Co 25/2010-178, 6 Co 26/2010 z 25. januára 2011
a oznámením Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“)
č. k. Kc 35/11-13 z 24. marca 2011.
Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ (navrhovateľ)
sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trenčín domáhal proti odporcom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam; konanie bolo vedené pod
sp. zn. 11 C 97/2008.
Uznesením č. k. 11 C/97/2008-160 z 26. marca 2010 „okresný súd v dôsledku
späťvzatia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, podľa ust. § 96 O. s. p. zastavil konanie. O náhrade trov konania
rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p. a uložil navrhovateľovi, aby zaplatil
náhradu trov konania odporkyne v 1. rade vo výške 604,97 eur jej zástupcovi JUDr. J. D.,
do troch dní. Rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 1.292,45 eur
prostredníctvom D. R. Učtárni tamojšieho súdu uložil vrátiť zostatky preddavkov na trovy
dokazovania, navrhovateľovi a odporkyni v 1. rade, každému po 5,24 eur. Odporcom
v 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal, pretože si ju neuplatnili (§ 151 ods. 1 O. s.
p.).
Opravným uznesením zo dňa 17. septembra 2010, č. k. 11 C/97/2008-165 podľa ust.
§ 164 O. s. p. opravil výrok citovaného uznesenia o náhrade trov konania odporkyne
v 1. rade, a to tak, že opravil výšku tejto náhrady z pôvodných 604,97 eur na 1.230,84 eur.
Opravu odôvodnil tým, že ide o chybu v počítaní, ktorá je zrejmá z obsahu spisu, pretože
odmena za 1 úkon právnej služby je 512,85 eur a advokát si uplatnil náhradu za 2 úkony
právnej služby a k tomu 20 % DPH.
Proti týmto uzneseniam navrhovateľ podal včas odvolanie. Vo svojom odvolaní
napadol výrok uznesenia okresného súdu v spojení s opravným uznesením, ktorým bola
maloletej odporkyni priznaná náhrada trov konania. Navrhovateľ namietal výšku priznanej
náhrady trov za právnu službu advokáta. Domnieva sa, že náhrada trov konania za
zastupovanie nepatrí ako advokátovi, pretože JUDr. D. nie je vedený v zozname advokátov
Slovenskej advokátskej komory a nespĺňa podmienky ako to vyžaduje ust. § 32, § 33 zák.
č. 586/2003 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že JUDr. D. zastupuje odporkyňu iba ako zástupca
(občan) a tomu by mala zodpovedať aj výška trov konania.“.
Krajský súd uznesením č. k. 6 Co 25/2010-178, 6 Co 26/2010 z 25. januára 2011
rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti (výroku o náhrade trov konania)
v spojení s opravným uznesením potvrdil; odporkyni v 1. rade náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.
Keďže sťažovateľ nebol s rozhodnutiami všeobecných súdov spokojný, 8. februára
2011 podal Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý bol oznámením krajskej
prokuratúry č. k. Kc 35/11-13 z 24. marca 2011 odložený.
Podľa názoru sťažovateľa: „… v danom prípade boli porušené moje práva uvedené
v čl. 46/1 Ústavy SR a čl. 6/1 dohovoru, právo na prístup k súdu ako aj právo každého
domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, teda
právo na súdnu ochranu...
Na základe všetkých horeuvedených skutočností považujem za protiústavné
i vybavenie môjho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, v ktorom sa prokuratúra
rovnako nesprávne vysporiadala so skutkovým a právnym stavom veci a znemožnila mi tak
dosiahnuť nápravu spôsobom zákonom predpokladaným.“.
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal nález, „ktorým by ÚS SR vyhlásil, že
uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/25/2010 zo dňa 25. 1. 2011 a odpoveďou
na podnet na podanie mimoriadneho dovolania č. k. 35/11 zo dňa 24. 3. 2011 bolo
porušené právo na prístup k súdu a spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 Ústavy SR a
ktorým by zároveň zrušil toto uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie a napokon by priznal
právo aj na náhradu všetkých trov tohto konania, ktorých výška bude uvedená v písomnom
vyhotovení samotného nálezu.“.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v prvom rade považoval za
potrebné ustáliť, porušenie akých základných práv a slobôd sťažovateľ namieta. Keďže
sťažovateľ námietku porušenia práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd do návrhu na rozhodnutie (petitu), ktorým je ústavný súd
v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný, nezahrnul a ani osobitne
neodôvodnil, ústavný súd sa touto námietkou nezaoberal. Vychádzajúc z odôvodnenia
sťažnosti dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
1. Sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu č. k. 6 Co 25/2010-178, 6 Co 26/2010
z 25. januára 2011, ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
podanú oneskorene.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd zistil, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu nadobudlo
právoplatnosť 7. februára 2011, z čoho jednoznačne vyplýva, že lehota ustanovená pre tento
druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula
skôr, ako ju podal, a z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že
sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04,
I. ÚS 218/06). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty
nemožno zmeškanie tejto lehoty vzhľadom na kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).
2. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy oznámením krajskej prokuratúry č. k. Kc 35/11-13 z 24. marca
2011, ktorým odložila jeho podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti napadnutému
rozhodnutiu krajského súdu. Z obsahu uvedeného oznámenia vyplýva, že krajská
prokuratúra náležite vysvetlila dôvody takéhoto postupu.
Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené
v ustanoveniach § 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto ustanovení
jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, využitie ktorého ako
procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej
len „generálny prokurátor“). To znamená, že nejde o základné právo sťažovateľa, ktoré by
bolo možné zahrnúť pod čl. 46 ods. 1 a nasl. ústavy.
Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým
orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať
o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo
opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
v znení neskorších predpisov), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných
orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním)
zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej
osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli
(m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických
osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,
t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,
a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej
úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne
dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie
mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna
ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, II. ÚS 14/04, I. ÚS 7/04, II. ÚS 407/06,
Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil,
že ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva
alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne
ako zjavne neopodstatnený (napr. II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03).
Keďže platná zákonná úprava nezakladá sťažovateľovi právo (právny nárok) na
vyhovenie jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho
prokurátora, nevyužitím tohto oprávnenia generálneho prokurátora nemohlo dôjsť ani
k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto ústavný súd
sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd o ďalších
návrhoch sťažovateľa v nej uvedených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júna 2011