Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 176/2011
PDF · 160.32 KB
No categories available
I. ÚS 176/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť O. S., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia
jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 17 ods. 3, čl. 47 ods. 4, čl. 48 ods. 2 a čl. 50
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1 Nt
8/2007 z 15. októbra 2007 a jemu predchádzajúcim postupom a takto
rozhodol:
Sťažnosť O. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2011
doručená sťažnosť O. S., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 17 ods. 3, čl. 47 ods. 4,
čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva
podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Nt
8/2007 z 15. októbra 2007 a jemu predchádzajúcim postupom.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu
sp. zn. 6 T 42/2003 z 30. októbra 2003 (ďalej len „rozsudok z 30. októbra 2003“) uznaný
vinným zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného
do 31. mája 2005 a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s jeho
podmienečným odkladom na dobu troch rokov. Sťažovateľ bol odsúdený pod menom „A.
D., nar...“.
Okresnému súdu bol 6. júna 2007 doručený návrh sťažovateľa na povolenie obnovy
konania vo veci vedenej pod sp. zn. 6 T 42/2003. Sťažovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že
bol odsúdený na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Bratislava I sp. zn.
1 Pv 125/2003 zo 16. júla 2003 rozsudkom z 30. októbra 2003 pod menom a priezviskom
neexistujúcej osoby (A. D., nar...) a jeho pravé meno a priezvisko je O. S. a narodil sa 4.
marca 1968. Orgány činné v trestnom konaní ani súdy zúčastnené na rozhodovaní v jeho
veci nezisťovali jeho pravú identitu a ich „jediným záujmom... bolo čím najskôr odsúdiť A.
D. a vyhostiť ho z územia SR na územie U.“.
Podľa názoru sťažovateľa „boli zo strany príslušných orgánov činných v trestnom
konaní od samého začiatku porušené základné zásady trestného konania uvedené v § 2
Tr. por., základné ľudské práva v zmysle Ústavy SR, a Dohovor o ochrane ľudských práv
a základných slobôd“.
Okresný súd návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn.
6 T 42/2003 uznesením sp. zn. 1 Nt 8/2007 z 15. októbra 2007 zamietol. Sťažovateľ
následne podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť. Krajský súd ďalší procesný úkon
v predmetnej veci, ktorým bola sťažovateľovi doručená výzva na zaslanie fotokópií
identifikačných dokladov pod sp. zn. 2 Nt 6/2007, vykonal až 28. februára 2008. Sťažovateľ
na túto výzvu krajského súdu odpovedal obratom.
V priebehu konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 1 Nt 8/2007, ako ani
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 42/2003 sťažovateľ nielenže nemal tlmočníka, ale nebol
ani nikým poučený, že oňho ako cudzí štátny príslušník, štátny občan U., môže požiadať.
Súdy zúčastnené na rozhodovaní v tejto veci týmto postupom podľa sťažovateľa porušili
jeho základné práva zaručené v čl. 17 ods. 3 a čl. 47 ods. 4 ústavy.
V predmetnom konaní sa od 28. februára 2008 nekonalo, čím došlo k porušeniu
sťažovateľovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Keďže súdy zúčastnené na rozhodovaní v predmetnej veci nepribrali do konania
tlmočníka, došlo taktiež k porušeniu sťažovateľovho základného práva na obhajobu podľa
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby „odstránil stav
právnej neistoty, ktorý svojvoľne privolil sudca OS BA 1. (námietky smerujúce proti
uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 Nt 8/2007 z 15. októbra 2007 o zamietnutí návrhu na
povolenie obnovy konania, pozn.) Taktiež aby bol napravený stav z bodu 2. a 3. (námietky
týkajúce sa nepribratia tlmočníka do konania a porušenia práva na obhajobu, pozn.)
žiadam 3 000 € odškodné za tento protiprávny stav, ktorý vznikol porušením mojich práv a
to konkrétne právo podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy SR, čl. 17 ods. 3 Ústavy, čl. 12 ods. 2 Ústavy,
čl. 50 ods. 3 Ústavy, čl. 48 ods. 2 Ústavy a Európsky dohovor pre ľudské práva čl. 6 ods. 3
a taktiež základných práv a slobôd“.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ namietal v sťažnosti porušenie svojich základných práv podľa čl. 12
ods. 2, čl. 17 ods. 3, čl. 47 ods. 4 a čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3
dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 1 Nt 8/2007 z 15. októbra 2007 a postupom
predchádzajúcim jeho vydaniu. K porušeniu ním označených práv malo dôjsť v dôsledku
toho, že
- jeho návrh na povolenie obnovy konania bol okresným súdom zamietnutý,
- do konania nebol pribratý tlmočník a ako cudzí štátny príslušník sa nemal možnosť
adekvátne obhajovať,
- v konaní o povolení obnovy konania dochádza k prieťahom.
A. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 17 ods. 3
a čl. 47 ods. 4 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru
Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity
svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy,
podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho
začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých
úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných
v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho
skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv
a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.
Zívala III. ÚS 3/02, Ölveczky III. ÚS 18/04, Mamonov III. ÚS 75/05, Karlin IV. ÚS 76/05).
Zákonný rámec v prípade sťažnosti sťažovateľa tvoria relevantné ustanovenia
Trestného poriadku, a to v časti upravujúcej obnovu konania (§ 393 a nasl. Trestného
poriadku). V predmetnom konaní okresný súd uznesením sp. zn. 1 Nt 8/2007 z 15. októbra
2007 rozhodol o zamietnutí sťažovateľovho návrhu na povolenie obnovy konania.
Podľa § 402 ods. 3 Trestného poriadku proti uzneseniu o návrhu na povolenie
obnovy konania je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma
nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu
ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu
základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako
primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III ÚS 79/02).
Z uvedeného vyplýva, že krajský súd konajúci v súčasnosti o sťažnosti sťažovateľa
proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 Nt 8/2007 z 15. októbra 2007 je súdom s plnou
jurisdikciou, v ktorého právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj
právnych okolností daného prípadu. Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu
v priebehu uvedeného konania má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich
v sťažnosti označených práv pred všeobecným súdom, a preto ústavný súd jeho sťažnosť
v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.
B. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania
na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v kontexte
medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať právo na prerokovanie veci
v primeranej dobe vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru je zabezpečiť odstránenie stavu
právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe
(obdobne napr. III. ÚS 111/04, III. ÚS 347/04, III. ÚS 11/05, III. ÚS 81/05, III. ÚS 107/06).
Účel označených práv v trestnom konaní pred súdom možno definovať aj ako
potrebu, aby stav právnej neistoty osoby obžalovanej z trestného činu, o ktorej vine má
rozhodnúť súd, bol odstránený právoplatným súdnym rozhodnutím v primeranej lehote.
Pri obnove konania podľa Trestného poriadku môže byť toto právo porušené
v zásade len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania.
V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy
konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný
čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov ani čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa práva na prejednanie
záležitosti súdom v primeranej lehote, pretože nejde o rozhodovanie v merite veci (t. j.
o vine sťažovateľa, resp. o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu) a o odstránenie
stavu jeho právnej neistoty právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci samej (obdobne
napr. I. ÚS 63/05, III. ÚS 107/06).
Takéto rozhodnutie (ktorého sa týkajú označené práva sťažovateľa) bolo totiž už
vydané v pôvodnom konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 6 T 42/2003 a v zmysle
§ 393 ods. 1 Trestného poriadku predstavuje dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní
tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, pokiaľ nebola povolená obnova konania.
Právna neistota sťažovateľa bola odstránená právoplatným rozsudkom okresného súdu
sp. zn. 6 T 42/2003 z 30. októbra 2003.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2011