Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 176/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť O. S., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 17 ods. 3, čl. 47 ods. 4, čl. 48 ods. 2 a čl. 50

ods. 3 , ako aj práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1 Nt

8/2007 z 15. októbra 2007 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2011

doručená sťažnosť O. S., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 17 ods. 3, čl. 47 ods. 4,

a (ďalej len „“), ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Nt

8/2007 z 15. októbra 2007 a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 30. októbra 2003 (ďalej len „rozsudok z 30. októbra 2003“) uznaný

vinným zo spáchania trestného činu lúpeže podľa účinného

do 31. mája 2005 a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s jeho

podmienečným odkladom na dobu troch rokov. Sťažovateľ bol odsúdený pod menom „A.

D., nar...“.

Okresnému súdu bol 6. júna 2007 doručený návrh sťažovateľa na povolenie obnovy

konania vo veci vedenej pod sp. zn. . Sťažovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že

bol odsúdený na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Bratislava I sp. zn.

zo 16. júla 2003 rozsudkom z 30. októbra 2003 pod menom a priezviskom

neexistujúcej osoby (A. D., nar...) a jeho pravé meno a priezvisko je O. S. a narodil sa 4.

marca 1968. Orgány činné v trestnom konaní ani súdy zúčastnené na rozhodovaní v jeho

veci nezisťovali jeho pravú identitu a ich „jediným záujmom... bolo čím najskôr odsúdiť A.

D. a vyhostiť ho z územia SR na územie U.“.

Podľa názoru sťažovateľa „boli zo strany príslušných orgánov činných v trestnom

konaní od samého začiatku porušené základné zásady trestného konania uvedené v § 2

, základné ľudské práva v zmysle SR, a Dohovor o ochrane ľudských práv

a základných slobôd“.

Okresný súd návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn.

uznesením sp. zn. z 15. októbra 2007 zamietol. Sťažovateľ

následne podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť. Krajský súd ďalší procesný úkon

v predmetnej veci, ktorým bola sťažovateľovi doručená výzva na zaslanie fotokópií

identifikačných dokladov pod sp. zn. , vykonal až 28. februára 2008. Sťažovateľ

na túto výzvu krajského súdu odpovedal obratom.

V priebehu konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , ako ani

v konaní vedenom pod sp. zn. sťažovateľ nielenže nemal tlmočníka, ale nebol

ani nikým poučený, že oňho ako cudzí štátny príslušník, štátny občan U., môže požiadať.

Súdy zúčastnené na rozhodovaní v tejto veci týmto postupom podľa sťažovateľa porušili

jeho základné práva zaručené v a .

V predmetnom konaní sa od 28. februára 2008 nekonalo, čím došlo k porušeniu

sťažovateľovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

Keďže súdy zúčastnené na rozhodovaní v predmetnej veci nepribrali do konania

tlmočníka, došlo taktiež k porušeniu sťažovateľovho základného práva na obhajobu podľa

.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby „odstránil stav

právnej neistoty, ktorý svojvoľne privolil sudca OS BA 1. (námietky smerujúce proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 15. októbra 2007 o zamietnutí návrhu na

povolenie obnovy konania, pozn.) Taktiež aby bol napravený stav z bodu 2. a 3. (námietky

týkajúce sa nepribratia tlmočníka do konania a porušenia práva na obhajobu, pozn.)

žiadam 3 000 € odškodné za tento protiprávny stav, ktorý vznikol porušením mojich práv a

to konkrétne právo podľa SR, , ,

, a Európsky dohovor pre ľudské práva

a taktiež základných práv a slobôd“.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namietal v sťažnosti porušenie svojich základných práv podľa čl. 12

ods. 2, , a , ako aj práva podľa

dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. z 15. októbra 2007 a postupom

predchádzajúcim jeho vydaniu. K porušeniu ním označených práv malo dôjsť v dôsledku

toho, že

- jeho návrh na povolenie obnovy konania bol okresným súdom zamietnutý,

- do konania nebol pribratý tlmočník a ako cudzí štátny príslušník sa nemal možnosť

adekvátne obhajovať,

- v konaní o povolení obnovy konania dochádza k prieťahom.

A. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 17 ods. 3

a , ako aj práva podľa dohovoru

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

Zívala , Ölveczky , Mamonov , Karlin ).

Zákonný rámec v prípade sťažnosti sťažovateľa tvoria relevantné ustanovenia

, a to v časti upravujúcej obnovu konania ( a nasl. Trestného

poriadku). V predmetnom konaní okresný súd uznesením sp. zn. z 15. októbra

2007 rozhodol o zamietnutí sťažovateľovho návrhu na povolenie obnovy konania.

Podľa proti uzneseniu o návrhu na povolenie

obnovy konania je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Z uvedeného vyplýva, že krajský súd konajúci v súčasnosti o sťažnosti sťažovateľa

proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 15. októbra 2007 je súdom s plnou

jurisdikciou, v ktorého právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj

právnych okolností daného prípadu. Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu

v priebehu uvedeného konania má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich

v sťažnosti označených práv pred všeobecným súdom, a preto ústavný súd jeho sťažnosť

v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

B. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa v kontexte

medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať právo na prerokovanie veci

v primeranej dobe vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru je zabezpečiť odstránenie stavu

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe

(obdobne napr. , , , , ).

Účel označených práv v trestnom konaní pred súdom možno definovať aj ako

potrebu, aby stav právnej neistoty osoby obžalovanej z trestného činu, o ktorej vine má

rozhodnúť súd, bol odstránený právoplatným súdnym rozhodnutím v primeranej lehote.

Pri obnove konania podľa môže byť toto právo porušené

v zásade len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania.

V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy

konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný

v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov ani čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa práva na prejednanie

záležitosti súdom v primeranej lehote, pretože nejde o rozhodovanie v merite veci (t. j.

o vine sťažovateľa, resp. o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu) a o odstránenie

stavu jeho právnej neistoty právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci samej (obdobne

napr. , ).

Takéto rozhodnutie (ktorého sa týkajú označené práva sťažovateľa) bolo totiž už

vydané v pôvodnom konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. a v zmysle

predstavuje dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní

tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, pokiaľ nebola povolená obnova konania.

Právna neistota sťažovateľa bola odstránená právoplatným rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 30. októbra 2003.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25

ods. 2 odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011