Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 192/2011
PDF · 104.07 KB
No categories available
I. ÚS 192/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Š. J., S., zastúpeného advokátkou JUDr. J. F., B., pre
namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C
247/2009 a jeho rozsudkom sp. zn. 37 C 247/2009 z 8. decembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Š. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára
2011 doručená sťažnosť Š. J. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. J. F.,
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení
s čl. 46 ústavy postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 37 C 247/2009 a jeho rozsudkom sp. zn. 37 C 247/2009 z 8. decembra
2010 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal, že pôvodnú žalobu, ktorou sa domáhal
ochrany svojich práv určením neplatnosti zmluvy o úvere z 10. júna 2003 a zmluvy
o zabezpečení záväzku prevodom práva k bytu z 10. júna 2003, podal na okresnom súde
v máji 2006, pričom toto konanie bolo vedené pod sp. zn. 37 C 57/2006. Okresný súd vo
veci rozhodol rozsudkom č. k. 37 C 57/2006-53 z 23. apríla 2007, proti ktorému podal
sťažovateľ odvolanie. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.
11 Co 150/2007 z 10. decembra 2007 rozsudok okresného súdu potvrdil. Sťažovateľ podal
generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podnet
na podanie mimoriadneho dovolania. Generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý o ňom rozhodol
uznesením sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 z 31. júla 2009, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu
a krajského súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd uvedenej veci
pridelil novú sp. zn. 37 C 247/2009 a vo veci rozhodol rozsudkom z 8. decembra 2010.
Podľa tvrdení sťažovateľa došlo v uvedenom konaní k porušeniu základného práva
sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces, pričom poukázal aj na intenzitu
zásahov do práv sťažovateľa a dĺžku trvania týchto zásahov.
3. Sťažovateľ napriek argumentácii v odôvodnení sťažnosti v petite navrhol, aby
ústavný súd konštatoval porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, priznal mu finančné zadosťučinenie
v sume 5 000 € a trovy konania v sume 471,28 €.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd sťažnosť podľa zákona č. 757/2004
Z. z . o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
vo svojej konštantnej judikatúre (I. ÚS 71/09, I. ÚS 150/2010, a pod.) považuje za účinný
právny prostriedok nápravy. Sťažovateľ využitie tohto opravného prostriedku vo svojej
sťažnosti neuvádzal ani ho nijakým spôsobom nedokladoval. V súvislosti s uvedenými
skutočnosťami ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo
iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv
a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov,
je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou
konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej
podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj
z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného
súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým
všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy
prichádzajúcich orgánov verejnej moci (I. ÚS 136/2011). Ústavný súd zároveň
poznamenáva, že v čase podania sťažnosti (28. januára 2011) už k prieťahom v konaní
okresného súdu nemohlo dochádzať, keďže okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom
8. decembra 2010. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ 21. januára 2011 odvolanie
a podľa zistení ústavného súdu sa vec v súčasnom období nachádza na krajskom súde, kde
je vedená pod sp. zn. 10 Co 79/2011.
8. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti vo všeobecnosti ešte namieta, že napadnutým
rozhodnutím okresného súdu došlo aj k porušeniu jeho práva na spravodlivú súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a to tým spôsobom, že okresný súd v uvedenom rozhodnutí
nerešpektoval právny názor najvyššieho súdu, ktorý vyslovil vo svojom kasačnom
rozhodnutí sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 z 31. júla 2009, vydanom na základe mimoriadneho
dovolania podaného generálnym prokurátorom. K tejto námietke sťažovateľa treba len
dodať, že je predčasná, pretože o nej ešte bude rozhodovať krajský súd v rámci konania
o odvolaní proti rozsudku okresného súdu.
9. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí
senátu po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2011