Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 71/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť A. K., T., zastúpenej advokátkou JUDr. E. H. Ž., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. decembra 2008 doručená sťažnosť A. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „...Návrhom zo dňa 06. 06. 1996... sa

navrhovateľky v rade 1/ a 2/ (medzi nimi sťažovateľka ako navrhovateľka v rade 1/)

domáhali ochrany ich vlastníckeho práva...

Ako je zrejmé z... priebehu konania sp. zn. na príslušnom súde,

trvajúceho viac ako 12 rokov odo dňa podania návrhu, vo veci sa konali 3 pojednávania

(a to dňa 28. 08. 1996, 17. 09. 2004 a 15. 02. 2008), jedna ohliadka na mieste samom (dňa

12. 09. 1996) a vec má v poradí už ôsmy sudca (niektorí z nich sa dokonca stali zákonnými

sudcami v tejto veci aj dvakrát). Súd v označenej veci síce vykonával procesné úkony, a to

pojednávania, ohliadku, pripojil listiny, ale tieto úkony nesmerovali k rozhodnutiu veci

samej...

Vzhľadom na to, že všetky okolnosti a zistenia, ako aj listinné dôkazy podstatné pre

rozhodnutie veci sú obsiahnuté v spisovom materiáli konajúceho súdu, nie je zrejmé, prečo

súd vo veci doposiaľ nerozhodol. Tiež máme za to, že postup súdu, spočívajúci

v absolútnom nekonaní vo veci aj niekoľko rokov (viď obdobie od 12. 09. 1996 do 09. 06.

1999 (pokyn na pripojenie spisu), od 09. 06. 1999 do 05. 04. 2004 (pokyn na pripojenie

spisu), od 30. 10. 2004 (pripojenie spisu z archívu) do 16. 10. 2006 (doručovanie uznesenia

z roku 1996) a následne do 03. 05. 2007 a od 15. 02. 2008 (pojednávanie vo veci) po

súčasnosť), nie je v súlade so zásadou prerokovania veci bez zbytočných prieťahov.

Napokon, na poslednom pojednávaní súdu vo veci, konanom dňa 15. 02. 2008, súd

pojednávania odročil o. i. za účelom zváženia nariadenia znaleckého dokazovania. Odvtedy

súd vo veci vôbec nekonal, napriek tomu, že odporca splnil povinnosť predložiť listiny

podaním zo dňa 18. 02. 2008 a bolo na úvahe súdu, či mieni vo veci nariadiť znalecké

dokazovanie.“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo A. K... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod

sp. zn. bolo porušené.

Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. n.

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk

(slovom dvestotisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 8.011,- Sk na účet advokátky JUDr. E. H... do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie v danej

veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný

súd dodáva, že v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je namietané

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal

sťažovateľ právo podľa a a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“). Do 31. marca 2005

v tomto ohľade platil o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností

a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd so zreteľom na uvedené listom z 12. februára 2009 vyzval sťažovateľku

prostredníctvom jej právneho zástupcu na predloženie dokladu o podaní sťažnosti na

prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, keďže sa k tejto otázke v rámci podanej

sťažnosti nevyjadrila.

Sťažovateľka zaslala na výzvu ústavného súdu listom zo 17. februára 2009 odpoveď,

v ktorej okrem iného uviedla: „Zároveň si dovoľujem dať Ústavnému súdu SR na vedomie,

že túto sťažnosť sme nepodávali na Okresný súd Žilina pred podaním ústavnej sťažnosti,

a to jednak z dôvodu, že samotné podanie sťažnosti na postup súdu je spoplatnené, ale

najmä z dôvodu, že v iných konaniach máme s procesným súdom skúsenosť, že ani podanie

sťažnosti na postup súdu nevedie vzhľadom na množstvo neskončených vecí k odstráneniu

prieťahov a pokračovaniu v konaní, iba sa konanie opätovne predĺži o lehotu ustanovenú

“

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že

sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnená podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľka v prerokúvanej veci nesplnila požiadavku namietania prieťahov

v konaní pred orgánom štátnej správy súdov pred podaním sťažnosti ústavnému súdu ani

nepreukázala, že ju nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľka konala

v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto

spôsobom... má za následok nesplnenie sťažovateľkinej povinnosti vyčerpať dostupný

prostriedok ochrany svojich práv“ ().

Ústavný súd nepovažuje za dostatočnú ani obranu sťažovateľky, ktorá nevyčerpanie

„iných právnych prostriedkov nápravy“ ( )

odôvodňovala iba s poukazom na to, že tento úkon je spoplatnený, ale najmä z dôvodu

„... že v iných konaniach máme s procesným súdom skúsenosť, že ani podanie sťažnosti na

postup súdu nevedie vzhľadom na množstvo neskončených vecí k odstráneniu prieťahov

a pokračovaniu v konaní, iba sa konanie opätovne predĺži o lehotu ustanovenú § 65 zák.

č. “. Sťažovateľka v tomto smere bližšie neuviedla (čo ide na jej ujmu), akú

má súvislosť v okolnostiach danej veci spoplatnenie tohto úkonu (v sume 6,50 € podľa časti

III. Prílohy sadzobníka súdnych poplatkov), a všeobecné konštatovanie o iných

(nekonkretizovaných) konaniach, kde ani podanie sťažnosti na prieťahy nepomohlo,

s dôvodom hodným osobitného zreteľa ( in fine ).

Ústavný súd pokladá sťažnosť sťažovateľky predsedovi okresného súdu podanú

17. februára 2009 na odstránenie prieťahov v konaní len za formálnu, keďže bola podaná až

po podaní sťažnosti ústavnému súdu. Podľa § 65 zákona o súdoch má predseda súdu na

vybavenie sťažnosti 30-dňovú lehotu. Sťažovateľka nevyužitím zákonného prostriedku

nedala ani možnosť, ani primeraný čas predsedovi okresného súdu, aby preskúmal, či

skutočne dochádza k prieťahom v konaní, a prijal účinné prostriedky k náprave.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti ani z odpovede na výzvu ústavného súdu

zo 17. februára 2009 vo veci nezistil, že by sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani

z obsahu sťažnosti, z jej príloh a z vyjadrenia sťažovateľky nevyplýva, že by k nesplneniu

podmienky prípustnosti sťažnosti podľa došlo zo strany

sťažovateľky z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto odmietol jej sťažnosť podľa

ako neprípustnú.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2009